Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. november 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/361/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112228799
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112228799.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľov 1/ N.

Š., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. C. Ľ., K. XXX/X, v konaní práv. zast. URBÁNI & Partners s. r. o. /Advokátska
kancelária/, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, 2/ V. Š., Y.. XX. XX. XXXX,
L. E. C. Ľ.A., W. XX, proti odporcom 1/ K. C., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. C. Ľ., P. Z. XX, 2/ Q.. K. C., Y..
XX. XX. XXXX, L. E. C. Ľ.A., P. Z. XX, odporcovia 1/, 2/ v konaní práv. zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Tomáš Suchý spol. s r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 13, IČO: 47 234 148, o odstránenie
stavby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania predstavujúce trovy
zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, trovy znaleckého dokazovania 400,-- Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 447,92 Eur, všetko na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Suchý spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n ízaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu sumu
857,71 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 22. 11. 2012 domáhali uloženia
povinnosti odporcom odstrániť nepovolenú stavbu „oporné múry - stabilizácia svahu“ v katastrálnom
území C. Ľ., postavenom na parc. KN č. XXX/XX, G. A. L., P.C. Y. V. Č.. XXXX a navrátiť nehnuteľnosť
do pôvodného stavu.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť.

Okresný súd uznesením zo dňa 18. 02. 2013 konanie vo veci zastavil s tým, že po právoplatnosti
uznesenia bude vec postúpená stavebnému úradu - Obci C. Ľ. v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 veta
druhá OSP.

Voči tomuto rozhodnutia podali navrhovatelia odvolanie. Poukázali na tú skutočnosť, že stavebný úrad
- W. C. Ľ. koná neopodstatnene pomaly a zdĺhavo. Návrh na súd podali z dôvodu, že oporný múr sa

začína hýbať a svah, ktorý bol pri vykonávaní stavebných práca odporcov narezaný, nie je odvodnený a
podmýva stavbu ich rodinného domu, čím dochádza k jeho poškodeniu. Bráni im vo výhľade. Vzhľadom
ku neprimeranej výške a nevyhovujúcemu technickému prevedeniu potom existuje dôvodná obava, že
sa zosunie a poškodí pozemok ako aj nehnuteľnosť navrhovateľov. Je tu riziko, že je bezprostredneohrozenézdravieaživotichakoajichdetí.Tiežpoukázalinatúskutočnosť,žestavbaodporcovzasahuje
do ich pozemku. So zastavaním ich pozemku a s dodatočným povolením stavby nesúhlasili. Poukázali
na znenie § 137 Stavebného zákona a na judikatúru NS ČR (22Cdo/572/03 a 22Cdo/504/05). Tiež

uviedli,žepresnéodbornéanestrannévypracovanieznaleckéhoposudkusúdomustanovenýmznalcom
je jediným prostriedkom na skoré ukončenie sporu.

Krajský súd zrušil prvostupňové zastavujúce uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že navrhovatelia sa domáhali svojich práv v súlade so stavebným poriadkom prostredníctvom

príslušného stavebného úradu už od 23. 09. 2011, ktorý im účinnú ochranu neposkytol. Tiež poukázal na
skutočnosť, že v čase rozhodovania krajského súdu bolo stavebné konanie prerušené do právoplatného
rozhodnutia súdu podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona. Vzhľadom na zdĺhavý postup stavebného
úradu a naliehavosť situácie mal za to, že nič nebráni súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľov.
Ustanovenie § 135c ods. 1 a § 127 ods. 1 O. z. mu umožňujú vo veci rozhodnúť, pokiaľ účastníkom
účinnú ochranu neposkytol dosiaľ iný orgán. V opačnom prípade by sa jednalo o odopretie práva na

súdnu ochranu.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpisom z katastra nehnuteľností LV
č. 1428, korešpondenciou účastníkov so stavebným úradom - Obcou Slovenská Ľupča, ohliadkou na
mieste samom, znaleckými posudkami Ing. Hubinského, Ing. Šepákovej a RNDr. Pivolusku a zistil tento

skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľov v roku 2006 začali so stavbou rodinného domu. V tej dobe nebol medzi ich
pozemkom a pozemkom odporcov žiaden múr. Časť pozemku, na ktorom múr stojí, odpredali odporcom
ešte pred začatím stavby asi v roku 2002. Sporný múr nie je postavený na ich pozemku. Pozemok je vo

výlučnom vlastníctve navrhovateľky 2/, rovnako aj rodinný dom. Svah medzi ich pozemkami mal sklon
asi 30 stupňov. V súčasnej dobe je 60 až 80-stupňový. Odporcovia vybudovali múr vysoký cca 4,3 metra,
ktorý sa nachádza asi 2 metre od okien, kde majú deti detské izby. Stavbu s nimi predtým nekonzultovali.
Začali s ňou v auguste 2012 v čase, keď boli na dovolenke. Po dokončení stavby sa vlhkosť tlačí do ich
domu a keď prší, sú na ich pozemku mláky. Na múre vidno, že zem z pozemku odporcov tlačí do múru a

vytláča do oblúka kamene, ktoré sú jeho súčasťou. Po dokončení stavby múru bola urobená drenážna
rúra, ktorá bola vyvedená do ich pozemku. Pozemok však je zamáčaný po celej šírke múru, nielen tam,
kde je vyvedená drenáž. Z týchto dôvodov žiadali návrhu vyhovieť. Mali obavu, že sa bude stavba múru
naďalej zosúvať a tým ohrozovať ich život a zdravie.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Namietali nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa v 1/ rade a tiež tú skutočnosť, že by existovali dôvodné obavy o život a zdravie
navrhovateľov v dôsledku stavby múru. Táto stavba bola povolená, keď v priebehu konania Obec
Slovenská Ľupča vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. V roku 2000 dostavali svoj rodinný
dom na parc. č. XXX/XX. V roku 2002 odkúpili časť pozemku od navrhovateľky, ktorá predstavuje

parc. č. XXX/XX. V roku 2006 začali navrhovatelia so stavbou rodinného domu, pričom stavebnými
mechanizmami hrubo narušili pozemok, ktorý odkúpili od navrhovateľky. Hranica medzi ich pozemkami
však nebola sporná. V roku 2009 boli silné dažde a kopec sa začal trhať a začalo im vytláčať oporný múr,
ktorý mali hneď za domom. Dali si urobiť geologické prieskum celého pozemku a bolo im doporučené, že
na hranici pozemku je treba urobiť stabilizačnú pätu. V roku 2011 boli osobne konzultovať na stavebnom

úrade, ako majú postupovať pri povolení stavby múru. Prvá varianta boli gabiónové koše plnené hlinou
a obalené geotextíliou. Statik im však doporučil silnejšiu pätu a plniť koše skalami. Hoci mali povolenie
na stavbu múru vo výške 4,5 metra, spravili ho len vo výške 3,5 m a posunuli ho pol metra do ich
pozemku. Projektovú dokumentáciu neukázali, ale vysvetlili navrhovateľom princíp stavby. Navrhovateľ
však chcel, aby posunuli stavbu múru 2 metre do ich pozemku. Oni však na to nevideli dôvod. Urobili

zmenu projektovej dokumentácie. Stavbu realizovala firma Rock Build. Medzi gabiónovými košmi a
zeminou bola uložená geotextilná mreža, ktorej úlohou bolo čo najmenej prepúšťať vodu a zbytok vody
bol stiahnutý drenážnou rúrou, ktorá vyúsťovala na povrch ich pozemku, resp. pozemku, ktorý patril
manželom C., ktorý od nich odkúpili. Táto je však deravá a cez ňu preteká voda do múru, nevyteká
z nej nič. Pokiaľ je pozemok navrhovateľov zavlhčený, je to po daždi, keďže nemá žľaby na dome. Z

ich strany sa nejedná o nepovolenú stavbu, keďže obec vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavby. Pôvodne túto stavbu ohlásili ako drobnú stavbu stavebnému úradu dňa 21. 07. 2011, pričom
stavebný úrad im uviedol, že nemá námietky voči tejto stavbe. Dňa 12. 10. 2011 oznámili stavebnému
úradu zmenu technického riešenia z dôvodu bezpečnosti a stability svahu. Následne im stavebný úradoznámil, že stavba nespĺňa charakter drobnej stavby, a preto ich vyzval na predloženie dokladov za
účelom dodatočného povolenia stavby. Svojím konaním si splnili všetky povinnosti uložené v § 127 ods.
1 O. z.

Odporkyňa uviedla, že stavbu múru minimálne dvakrát konzultovali s navrhovateľmi. So stavbou začali
v čase, keď boli navrhovatelia prítomní. Napriek následným nezhodám sa vždy snažili o mimosúdne
riešenie a navrhovali, že znížia múr o jednu paletu v rámci dobrých susedských vzťahov, s čím
navrhovateľ nesúhlasil.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Pavlom Hubinským, z odboru stavebníctvo,
odvetvie statika stavieb. Tento na základe pokynov súdu vypracoval znalecký posudok, v ktorom uviedol,
že múr bol postavený v súlade s projektovou dokumentáciou podľa technologického postupu výrobcom.
Ohliadkou boli zistené drobné nedostatky - chýbali dištančné spony, alebo boli uvoľnené, čo zapríčinilo
lokálne zníženie tvarovej stability košov a tým aj lokálne vybúlenia. Tieto nedostatky však nemajú vplyv

na statickú a stabilizujúcu funkčnosť oporného múru a je možné ich dodatočne odstrániť. Prizvaný
geostatik skonštatoval, že posudzované gabiónové oporné múry sú stabilné a správne navrhnuté aj
zrealizované. Neboli zistené prejavy zhoršujúcej sa lokálnej stability. Na otázku súdu, či v dôsledku
stavby múru dochádza k nadmernému podmáčaniu pozemku navrhovateľov a ku stekaniu povrchových
vôd na pozemok, uviedol, že ku podmáčaniu základovej škáry nedochádza. Podložie tvorí priepustná

zemina a nahromadená voda vsakuje do podložia. Osadená drenáž nemá vplyv na možné nadmerné
podmáčanie pozemku navrhovateľov. V čase ohliadky znalcom nebolo zistené, že pôda by bola
nadmerne zamokrená. Pôdorysná plocha priľahlého svažitého územia pred vybudovaním oporného
múra je rovnaká ako po jeho vybudovaní.

Na otázku nadmerného zatienenia pozemku a domu navrhovateľov súd nariadil znalecké dokazovanie
znalkyňou Ing. Valériou Šepákovou a RNDr. Ivanom Pivoluskom z odboru stavebná fyziky - oslnenie +
denné osvetlenie.

Čo sa týka denného osvetlenia, znalkyňa uviedla, že vplyv oporného múru na okná obývacej izby na

juhovýchodnej strane domu navrhovateľov je zanedbateľný a u ostatných izieb zatienenie vyhovuje
požiadavke normy STN 730580-2.

Čo sa týka oslnenia, insolácia bola vyhodnotená podľa normy STN 734301. Aj v tomto prípade insolácia
u jednotlivých izieb vyhovuje požiadavkám normy v celom rozsahu.

V priebehu konania bolo zistené, že Obec C. Ľ. vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby dňa
11. 02. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 03. 2014.

Na poslednom pojednávaní zástupkyňa navrhovateľov navrhla doplniť dokazovanie výsluchom

svedkyne N.. Š., pracovníčky Stavebného úradu v C. Ľ. na okolnosti objasnenia vydania dodatočného
stavebného povolenia, či bolo stavebné povolenie vydané v súlade so zákonom a akým spôsobom
postupoval stavebný úrad pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí. Navrhovatelia mali za to, že stavba bola
postavená vo väčšom rozsahu, než bolo povolené ohlásenie. Iné dôkazy nenavrhla vykonať.

Predmetom sporu bol návrh navrhovateľov na odstránenie stavby - oporného múru odporcov.

Právomoc súdu konať o návrhu navrhovateľov vyplýva zo znenia ustanovenia § 126 a nasledujúcich O.
z. v súvislosti so znením ustanovenia § 7 ods.1 OSP.

Podľa § 135c ods. 1 O. z., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.

Hoci spočiatku navrhovatelia tvrdili, že stavbu múru odporcovia zriadili čiastočne aj na ich pozemku, v
priebehu konania uviedli, že táto otázka nie je sporná, t. j. stavba múru bola odporcami realizovaná na

ich pozemku. Daný prípad potom súd neposudzoval z hľadiska ustanovenia § 135c ods. 1 O. z.

Citované zákonné ustanovenie rieši dôsledky neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku,
pričom za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy je potrebné považovať stavbupostavenú bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť (chýba pri nej občianskoprávny titul
na jej zriadenie).

Od takto postavenej neoprávnenej stavby je treba odlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných
administratívnych predpisov, t. j. čiernu stavbu (bez stavebného povolenia, resp. postavenú v rozpore so
stavebnýmpovolením).Otázkuodstráneniastavbyriešiapredpisysprávnehopráva,konkrétneStavebný
zákon č. 50/76 Zb. v ustanovení § 88 a nasledujúcich.

Podľa § 88 ods. 1 zákona 50/76 Zb. stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,
c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3),

d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

V danom prípade bolo preukázané, že stavebný úrad - Obec C. Ľ. v priebehu konania vydal dodatočné
povolenie stavby múru odporcom, a teda nejednalo sa ani o čiernu stavbu, t. j. stavbu nepovolenú, ani
o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením (stavebné povolenie bolo vydané dodatočne po

realizácii stavby).

Nie je v právomoci súdu v tomto konaní preskúmavať správnosť postupu stavebného úradu okresným
súdom vo veciach dodatočného povolenia stavby (porovnaj tiež ustanovenie § 135 ods. 2 OSP).

Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrené vypočuť na túto skutočnosť navrhovanú svedkyňu Q.. Š.
zo Stavebného úradu C. Ľ..

Súd ďalej skúmal, či sú tu dôvody, pre ktoré by mohol vyhovieť návrhu na základe iných ustanovení
Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia § 127 ods.1 O. z., na ktoré ustanovenie poukázal

Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom zrušujúcom rozhodnutí.

Podľa § 127 ods. 1 O. z., vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že

by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Citované zákonné ustanovenie obsahuje právnu úpravu susedských vzťahov, ktoré vznikajú medzi
vlastníkmi susedných nehnuteľností.

Podľa § 417 ods. 2 O. z., ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil

vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Keďže navrhovatelia tvrdili, že stavba múru odporcov ohrozuje ich majetok a život (z čoho vyplýva aj
vecná aktívna legitimácia na strane navrhovateľa v 1/ rade v zmysle ustanovenia § 417 O. z., hoci nie
je vlastník), súd pre účely preskúmania pravdivosti tohto tvrdenia nariadil znalecké dokazovanie.

Pravdivosť tohto tvrdenia navrhovateľov však nebola preukázaná. Rovnako nebolo preukázané, že by
stavba neprimerane nad mieru primeranú pomerom zatieňovala ich dom a pozemok. Z uvedených
dôvodov súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

Súd ďalej poukazuje na to, že samotné znenie ustanovenia § 127 ods. 1 O. z. neumožňuje domáhať

sa odstránenia stavby, ale len zdržania sa všetkého, čo by nad mieru primeranú obťažovalo alebo
ohrozovalo výkon práva (tzv. negatórna žaloba).Odstránenie stavby umožňuje uložiť len ustanovenie § 88 ods. 1 zákona 50/76 Zb. Znaleckým
dokazovaním však neboli preukázané tvrdenia navrhovateľov, že by malo dôjsť k ich ohrozeniu života
a zdravia stavbou múru.

Návrh v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona nebol dôvodný. Z rovnakých
dôvodov žalobný petit neobstál ani z hľadiska znenia ustanovenia § 417 ods. 2 O. z.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP.
Odporcovia boli v konaní v plnom rozsahu úspešní.

Náhradu trov si uplatnili v zmysle § 151 ods. 4 OSP a vyhlášky 655/2004 Z. z. V pôvodnom vyúčtovaní zo
dňa 07. 02. 2013 požadovali odmenu za 1 úkon právnej pomoci vo výške 237,34 Eur´, pričom vychádzali
z výpočtového základu z hodnoty stavby vo výške 10 000,-- Eur v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky.
Vo vyúčtovaní náhrady trov zo dňa 16. 11. 2015 požadoval právny zástupca odporcov za 1 úkon právnej
pomoci 270,54 Eur, spolu z titulu odmeny, súdneho poplatku a režijného paušálu 1 949,71 Eur, plus

náhradu cestovného za spotrebované pohonné hmoty na ohliadku dňa 10. 06. 2015 vo výške 5,50 Eur
a náhradu straty času za dve polhodiny po 13,98 Eur, spolu 27,96 Eur. Celkove vyčíslil trovy konania
na 2 379,80 Eur.

Súd priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci. Predmetom

sporu bolo odstránenie stavby, nie jej vydanie. Hodnotu sporu nemožno potom vyjadriť v peniazoch a je
potrebné postupovať pri stanovení výšky odmeny z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky,
t. j. z jednej trinástiny výpočtového základu.
Súdpotompriznalnáhraduzaúkonyprávnejpomoci-prípravaaprevzatie,písomnévyjadrenieknávrhu,
za 1 úkon 58,69 Eur, režijný paušál 7,63 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2014 a na ohliadke

na mieste samom dňa 10. 06. 2014 po 61,87 Eur, plus režijný paušál 8,04 Eur, za účasť na pojednávaní
dňa 13. 11. 2015 sumu 64,53 Eur, plus režijný paušál 8,39 Eur. Spolu sumu 345,38 Eur, plus 20 %
DPH - 414,46 Eur. K tejto sume súd pripočítal náhradu cestovného a stratu času v zmysle vyčíslenia
právneho zástupcu.
Pojednávania dňa 03. 09. 2013 ani 02. 09. 2015 neboli zahájené.

Súd za trovy konania považoval aj trovy vynaložené z titulu zálohy na znalecké dokazovanie, ktoré
odporcovia zaplatili vo výške 400,-- Eur.

O náhrade trov štátu v zmysle § 148 OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia. Keďže navrhovatelia neboli v konaní úspešní, boli povinní nahradiť štátu podľa výsledkov
konania trovy štátu, ktoré predstavovali časť zaplatenej odmeny znalcom a to Ing. Hubinskému vo výške
431,29 Eur a Ing. Šepákovej vo výške 426,42 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.