Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200658
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316200658.1

Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: P. Y., L.. X.X.XXXX, J. C.. O.. Š. XX/X, Š., zast. Mgr.
Ondrejom Bartošovičom, advokátom, so sídlom Pázmaňa 2020/30, Šaľa proti odporcovi: SVB a NP
Jazerná 584, so sídlom Jazerná 584/24, Šaľa, IČO: 37 968 033, o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi nariaďuje zdržať sa výkonu záložného
práva, ako aj vykonania dobrovoľnej dražby, vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve P. Y., L..
X.X.XXXX S. C. Y.P., L.. XX.X.XXXX, evidovaným na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území
Š., obec Š., okres Š., evidovanými ako:
a) byt č. XX, na X. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/
X, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1,
b) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXX/XXXXX,
c) spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXX/X, výmera: XXX m2, druh: zastavané plochy a
nádvoria, register „C“ na katastrálnej mape, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX.

Navrhovateľ je povinný do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na predpísanom
súde návrh na začatie konania vo veci samej. Ak návrh na začatie konania vo veci samej nebude podaný
v tejto lehote, predbežné opatrenie zanikne.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.1.2016
žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží v rámci dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi konania odporcovi povinnosť, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve odporcu a to byt č. XX na X. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súp. č. XXX postaveného
na parcele č. XXX/X, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X; podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXX/XXXXX; spoluvlastníckeho podielu k pozemku
parc. č. XXX/X, výmera : XXX C., druh : zastavané plochy a nádvoria, register „C“ na katastrálnej mape,
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, v
katastri nehnuteľností evidovanom Okresným úradom Š., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie
Š., okres Š., obec Š..

Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva so svojou
manželkou C. Y., O.. L. len pred dvoma mesiacmi, a to na základe kúpnej zmluvy podľa E. XXXX/XXXX
zo dňa 4.11.2015. Zo strany odporcu navrhovateľovi nebol doposiaľ zaslaný predpis preddavkových
platieb do fondov spoločenstva. Dňa 8.1.2016 bol navrhovateľovi doručené Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, v ktorom mu splnomocnenec odporcu, dražobná spoločnosť CREDITORS s.r.o., so
sídlom Mozartova 27, Bratislava oznámila, že odporca ako záložný veriteľ začína voči navrhovateľovi

ako domnelému dlžníkovi a záložcovi výkon záložného práva a tento výkon bude vykonaný formou
dobrovoľnej dražby a začatie výkonu záložného práva bolo zapísané do listu vlastníctva č. XXXX G. G.
X/XXXX. Zároveň bola navrhovateľovi zo strany spoločnosti CREDITORS s.r.o. doručená aj výzva na
umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti a žiadosť o poskytnutie informácie podľa §
13a ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., čo je podľa navrhovateľa v rozpore s hmotným právom. Navrhovateľ
v návrhu uviedol, že podľa ust. § 10 ods. 1 bytového zákona mu vznikla povinnosť hradiť preddavky do
príslušných fondov až odo dňa 1.12.2015. Taktiež poukazuje v návrhu na to, že začatie výkonu záložného
práva voči nemu je absolútne nezákonné, nakoľko zo strany spoločenstva mu nebol predložený žiadny
predpis preddavkových platieb, nebola mu predložená žiadna výzva na úhradu záväzku, ani nebol
spoločenstvom kontaktovaný. Bolo mu len doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva,
ktoré je taktiež absolútne v rozpore so zákonom, nakoľko neobsahuje ani vymedzenie pohľadávky,
na základe ktorej by malo prísť k výkonu záložného práva, a to ani z hľadiska právneho dôvodu a
dokonca z hľadiska výšky, čím je priamo zamedzené navrhovateľovi, aby sa jednak mohol brániť, a
aby mohol prípadný záväzok sporovať, alebo ho uhradiť. Uvádza, že dražiť nehnuteľnosti možno len v
prípade ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia
začatia výkonu záložného práva prevyšuje 2.000 euro, čo navrhovateľ namieta, nakoľko predmetnú
nehnuteľnosť nadobudol v novembri 2015, povinnosť platiť preddavky mu vznikla až od decembra
2015 a hneď v januári 2016, teda len mesiac po vzniku povinnosti došlo k oznámeniu o začatí výkonu
záložného práva. Navrhovateľ má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre výkon záložného
práva dobrovoľnou dražbou, nakoľko navrhovateľ nemá vedomosť o žiadnom splatnom záväzku proti
odporcovi, žiadny konkrétny dlh mu vyčíslený nebol, a nie je reálne možné, aby mal odporca voči nemu
pohľadávku vyššiu ako 2.000 euro, ktorá by ho oprávňovala k vykonaniu dobrovoľnej dražby. Návrh
vo veci samej bude formulovaný v závislosti od toho, či mu bude zo strany odporcu doručený predpis
platieb a oznámená výška pohľadávky, a návrh vo veci samej bude smerovať buď k určeniu neplatnosti
výkonu záložného práva, alebo k určeniu výšky pohľadávky, prípadne bude návrh obsahovať oba tieto
určovacie výroky. Odporcovi je potrebné nariadiť, aby sa zdržal výkonu záložného práva a vykonania
dražby, nakoľko môže dôjsť k významnej ujme na právach navrhovateľa napr. ďalším scudzením
nehnuteľnosti, následným zaťažením nehnuteľnosti iným spôsobom. Právny záujem navrhovateľa na
vydaní predbežného opatrenia spočíva v tom, že navrhovateľ má záujem na ochrane svojho vlastníckeho
práva; potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania odôvodňuje tým, že bez zásahu súdu nie
je možné zabezpečiť jeho vlastnícke právo, pričom jeho vlastnícke právo je ohrozené. Toto ohrozenie
vyplýva aj zo skutočnosti, že mu reálne hrozí dražba a v prípade jej zdarného priebehu by došlo k
pozbaveniu vlastníctva. Taktiež je potrebné ustáliť, že nariadením predbežného opatrenia sa nezasiahne
neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov, lebo na liste vlastníctva bude odporca naďalej vedený
ak zákonný záložný veriteľ a v prípade úspechu odporcu v konaní bude môcť svoju pohľadávku uspokojiť
z toho istého zálohu. K návrhu navrhovateľ pripojil list vlastníctva č. XXXX, oznámenie o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 8.1.2016, výzvu na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti
zo dňa 8.1.2016, žiadosť navrhovateľa odporcovi o zaslanie predpisu mesačných preddavkových platieb
do fondov spoločenstva zo dňa 14.1.2016 a oznámenie nesúhlasu navrhovateľa s výkonom záložného
práva a upovedomenie o podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 15.1.2016.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať

návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

Podľa § 75 ods.4 O.s.p, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 O. s. ., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho
nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do
troch dní od jeho vydania.

Predbežné opatrenie je inštitútom civilného procesu, ktorého opodstatnenie a využívanie je jednoznačné
a nespochybňované. Účelom a zmyslom využívania inštitútu predbežného opatrenia je poskytnutie
dočasnej právnej ochrany právu účastníka právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Dočasná právna
ochrana je poskytovaná z dôvodu potreby dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov právneho
vzťahu alebo z dôvodu ohrozenia uskutočniteľnosti neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia.
Dočasnosť právnej ochrany vyplýva zo skutočnosti, že právna ochrana poskytovaná konkrétnemu
subjektívnemu právu sa prevažne skončí rozhodnutím súdu vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že
predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, ale príkladom zabezpečovacieho inštitútu civilného
procesu, ktoré je realizované prostredníctvom „dočasného" súdneho rozhodnutia, ktorého účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pod potrebou
dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, pričom
pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania
o návrhu na predbežné opatrenie.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť osvedčený. Osvedčenie
na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Musí sa osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Už v návrhu na jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Súd
poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi).

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom danosť právneho záujmu sa skúma
so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje
predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v konaní.
Predbežným opatrením sa ale nesmie v právnych vzťahoch medzi účastníkmi vytvoriť nenávratný
(nenapraviteľný) stav. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie
predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže,
že dočasná, provizórna ochrana účastníka nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to konštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej
lehote návrh na začatie konania.

Podľa § 7c ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí
zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne
úkony, je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome a je bezúhonná.
Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o
spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda navrhuje po prerokovaní
v rade zhromaždeniu na schválenie vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v
dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone
správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu
prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej
plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra
nehnuteľností.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prílohou zmluvy o
prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu
alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá
žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý
prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo

zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu
alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Zb. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej
záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Zb. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi
preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie
dražby; ak ide o predbežné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom
nariadené.

Súd si z Okresného úradu Š., katastrálneho odboru vyžiadal spisy sp. značky E. a sp. značky X.. Súd z
podaného návrhu, pripojených listinných dôkazov mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov konania, a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Z
vyjadrenia spoločnosti Express credit s.r.o. zo dňa 14.10.2015, ktoré sa nachádza v spise sp. zn. E. súd
zistil, že pohľadávka odporcu bude uspokojená z rozvrhu výťažku núteného predaja.

Nakoľko sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ďalšie dôvody v odôvodnení neuvádzal.

Súd uložil povinnosť navrhovateľovi v lehote 30 dní podať návrh vo veci samej. Predbežné opatrenie
zanikne, ak navrhovateľ nepodá v lehote súdom určenej návrh na začatie konania vo veci samej a v
prípade, že takýto návrh podá, predbežné opatrenie bude platné do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej v zmysle § 145 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného
opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.