Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812225550
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:3812225550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľov 1/
S. D., nar. XX. mája XXXX, bytom P. XXXX/XX, J. J., 2/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX,
J. J., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, Kuzmányho 7, Banská Bystrica, proti
odporkyni W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. 8, G., zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Wertlenovou,
Predmestská 8537/2B, Žilina, v konaní o vrátenie daru o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 9C/66/2013-312 z 12. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom vyhovel okresný súd návrhu navrhovateľov na vrátenie daru podľa § 630

Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a odporkyni uložil povinnosť vydať navrhovateľom 1/ a 2/ dar - byt
č. XX na 6. poschodí, vo vchode č. XX na ulici P., súpisné číslo XXXX v J. J. spolu s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o
veľkosti 6408/571496-tín, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre okres J. J., obec J. J., katastrálne územie
O. v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti jeho rozhodnutia.
Prvostupňový súd v konaní zistil, že navrhovatelia sú rodičmi odporkyne. Okrem odporkyne majú
navrhovatelia ďalšieho syna G., ktorému v roku 2003 daroval navrhovateľ 2/ byt, ktorý zdedil po svojej

mame. Aby vyrovnali tento dar, v roku 2008 darovali ďalší byt č. XX na P. XXXX v J. J. odporkyni a priamo
v darovacej zmluve bolo pre navrhovateľov zriadené právo doživotného užívania tohto bytu. Vzťahy
medzi navrhovateľmi a odporkyňou boli dobré. Odporkyňa spoločne s navrhovateľkou 1/ podnikala
formou spoločnosti s ručením obmedzeným. Z druhého manželstva odporkyne pochádza maloletý
S., ktorý mal dobrý vzťah ku starým rodičom. Spoločne rodina navrhovateľky a rodina odporkyne
trávili sviatky, dovolenky a to až do roku 2012. K nezhodám medzi účastníkmi začalo dochádzať
až začiatkom roku 2012 v súvislosti s manželskými nezhodami odporkyne a následným rozvodovým

konaním spojeným s konaní o úpravu práv a povinností k maloletému S.. Navrhovateľka sa písomne k
situácii v rodine odporkyne do rozvodového spisu vyjadrila. Vyjadrenie navrhovateľky nehodnotil okresný
súd ako sledujúce cieľ vykresliť odporkyňu ako neschopnú matku a labilnú osobu, ale vyjadriť svoj
názor na správanie zaťa k synovi aj k odporkyni. Popísala priebeh krízy v ich manželstve ako to videla
svojimi očami na základe informácií aj od odporkyne. Z obsahu tohto podania vyvodil okresný súd, že
navrhovateľka ho písala z dôvodu obáv o maloletého vnuka, ktorý danou situáciou trpel a nepoužila v
ňom urážlivé alebo dehonestujúce výroky voči odporkyni. Práve toto písomné podanie navrhovateľky

malo byť spúšťačom zlých vzťahov medzi navrhovateľmi a odporkyňou. Odporkyňa začala brániť v
styku navrhovateľov s maloletým S., preto navrhovatelia podali návrh na úpravu styku starých rodičov s
maloletým S., v ktorom sa odporkyňa vyjadrovala, že maloletý S. má k navrhovateľke veľmi negatívny
postoj, má obavu zo stretnutia s ňou a neprejavuje voči nej žiadne pozitívne emócie z dôvodu, žebol niekoľkokrát svedkom útokov na svoju matku, z čoho má stres a obavu. Odporkyňa tvrdila pred
súdom, že v prítomnosti maloletého sa navrhovateľka k matke maloletého viackrát správala nevraživo a
osočujúcu, vyjadrovala sa arogantne. Takúto výraznú zmenu postoja maloletého vnuka k navrhovateľke

za krátke obdobie krízy manželstva odporkyne vyhodnotil okresný súd tak, že práve odporkyňa v
dôsledku svojich nezhôd s manželom v súvislosti s nesúhlasom navrhovateľov so spôsobom riešenia
svojej manželskej krízy začala ovplyvňovať dieťa vo vzťahu k navrhovateľom, čo v konečnom dôsledku
viedlo k tomu, že sa maloletý S. skutočne bráni styku so starými rodičmi. Tvrdenia odporkyne, že
navrhovateľkasavočinejvprítomnostimaloletéhoS.správalanevraživo,osočujúcoaarogantne,zčoho

by maloletý mal byť zaskočený a vystrašený nebolo preukázané. Súd konštatoval, že maloletý má právo
na styk aj so širšou rodinou. Ak takýto styk matka vo vzťahu k navrhovateľom neumožňuje, jej konanie je
v rozpore s dobrými mravmi a je dôvodom na vyhovenie návrhu v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.
Navrhovatelia požadovali od odporkyne vrátenie daru aj pre jej nepravdivé a osočujúce tvrdenia o
navrhovateľke pred orgánmi konajúcimi vo veciach rozvodu manželstva odporkyne a starostlivosti o
maloletého S., ako aj v trestných veciach a pred príbuznými. Odporkyňa o navrhovateľke 1/ tvrdila,

že mala intímny pomer s jej manželom. Toto tvrdenie predniesla odporkyňa pred znalkyňou z odboru
psychológia, ktorá vyhotovovala znalecký posudok pre účely konania vedeného pred Okresným súdom
Žilina pod sp. zn. 21P/32/2012 vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému S., aj
pred orgánmi činnými v trestnom konaní, tiež pred nevestou navrhovateľov O. D. a uvádzala tiež,
že navrhovateľka mala mimomanželské vzťahy aj s inými mužmi. Súd vyhodnotil tvrdenia odporkyne

o intímnom vzťahu navrhovateľky s manželom odporkyne ako účelové, slúžiace k zníženiu vážnosti
navrhovateľky, sledujúce cieľ ublížiť navrhovateľke 1/. Týmito vyjadreniami ublížila aj navrhovateľovi
2/. Súd vyslovil pochybnosti, že ak by zo situácie, ktorá sa stala v roku 2007 vyvodzovala odporkyňa
záver o intímnom vzťahu svojej matky a manžela, že by sa naďalej rodiny až do roku 2012 navštevovali,
trávili spolu dovolenky, pomáhali si (napr. aj darom nehnuteľnosti) a spoločne podnikali. Vyjadrenia

navrhovateľky v konaniach pred vyšetrovacími orgánmi, ako aj súdom neboli primerané cieľu, ktorý v
týchto konaniach sledovala (spochybniť dôveryhodnosť čestného vyhlásenia a svedeckých výpovedí
navrhovateľky). Práve vyjadrenia odporkyne na rozdiel od vyjadrení navrhovateľky v konaní o vrátenie
daru a iných súdnych konaniach sú plné nenávisti v snahe ublížiť navrhovateľke, hoci pravdivosť týchto
tvrdení nebola ničím preukázaná. Správanie sa odporkyne vyhodnotil súd ako vymykajúce sa bežnému

riešeniu sporov a konfliktov v rodine a rozporné s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Výroky odporkyne sú podľa názoru okresného súdu závažným spôsobom urážlivé a spôsobilé byť
dôvodom pre požadovanie vrátenia daru v zmysle § 630 OZ. Obranu odporkyne, že navrhovatelia od
nej nežiadali pomoc v chorobe a starobe nepovažoval súd za ovplyvňujúcu výsledok sporu, keďže jej
vzťah k navrhovateľom je tak vážne narušený, že ani v prípade choroby a staroby nemajú navrhovatelia

záruku, že by im odporkyňa poskytla pomoc. Na záver okresný súd uviedol „je potom v rozpore s dobrými
mravmi, aby zostalo zachované jej vlastnícke právo k bytu“.
Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok okresného súdu napadla odvolaním odporkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku s tvrdením, že prvostupňový súd nezhodnotil všetky
vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pri hodnotení nevzal do úvahy viaceré skutočnosti. V
ďalšom texte odvolania odporkyňa rozoberá ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa uzavretia
darovacej zmluvy k nehnuteľnosti, spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti darom a ustanovenie § 630

OZ, podľa ktorého je darca oprávnený domáhať sa vrátenia daru v zákonom vymedzených prípadoch.
Súdu vytýka, že sa nezaoberal podstatnou náležitosťou uplatnenia práva na vrátenie daru, ktorým je
jednostranný právny úkon darcu na vrátenie daru. Z dôvodov rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, či
skúmal a čo považuje za jednostranný právny úkon darcov - navrhovateľov, ktorým žiadali od odporkyne
vrátiť dar. Pokiaľ za takýto úkon by súd považoval list navrhovateľov z 20. augusta 2012, tento

dôkaz nevyhodnotil ako právny úkon darcov smerujúci k tomu, aby obdarovaná vrátila dar. Z obsahu
tohto listu ani nevyplýva konkretizácia dôvodov pre vrátenie daru tak, ako ich popísali navrhovatelia v
súdnom konaní. Spolu s listom z 20. augusta 2012 poslali navrhovatelia odporkyni aj darovaciu zmluvu
(o spätnom prevedení bytu formou darovacej zmluvy - poznámka odvolacieho súdu) a žiadali odporkyňu
o podpis zmluvy spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností. Z rozsudku prvostupňového súdu

vyplýva, že navrhovatelia považovali za dôvod vrátenia daru správanie sa odporkyne voči nim, najmä
jej tvrdenia, že má navrhovateľka 1/ intímny vzťah s bývalým manželom odporkyne, že svojim vplyvom
odporkyňa vyprovokovala strach vnuka z navrhovateľov, hoci do jeho veku 5 rokov sa jednalo medzi
nimi o vzťah blízkych osôb a tým odporkyňa zabraňuje styku navrhovateľov s vnukom. Okresný súdvyhodnotil výpovede účastníkov v neprospech odporkyne, hoci sa čo do dôvodov pre vrátenie daru
nezhodujú a vychádzal z výpovede svedkov, ktorých považuje odporkyňa za zaujatých v prospech
navrhovateľky 1/. O. D., nevesta navrhovateľov býva s deťmi pochádzajúcimi z manželstva syna

navrhovateľov G. D. v byte, ktorý bol pôvodne darovaný bratovi odporkyne G. D., o ktorý v dôsledku
dlhov G. D. rodina takmer v exekučnom konaní prišla. O. D. je teda finančne zainteresovaná na výsledku
sporu pre zachovanie dobrých vzťahov s navrhovateľmi. Odporkyňa popiera pravdivosť jej výpovede i
pravdivosť čestného prehlásenia svojho brata G. D., ktorý je tiež finančne závislý od rodičov, pretože
za neho plnia jeho dlhy a prispievajú na výživu jeho detí. Nehodnoverná je aj výpoveď S. I., bývalého

manžela odporkyne, ktorý spôsobuje rozkol nielen v manželstve s odporkyňou, ale aj narušenie vzťahov
medzi odporkyňou a jej rodičmi. Okresný súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi narušenia vzťahov zo
strany navrhovateľky 1/ voči odporkyni, ktoré viedli aj k zhoršeniu vzťahov medzi navrhovateľom 2/ a
odporkyňou. Odporkyňa bola príkladnou matkou maloletého syna S., starostlivosť o dieťa vykonávala
výlučne len ona z dôvodu, že otec dieťaťa s v domácnosti málo zdržiaval. Prekvapujúca preto bola
účasť navrhovateľky 1/ v rozvodovom konaní, ktorá bez toho, aby sa porozprávala s odporkyňou ako s

dcérou, podpísala čestné prehlásenie v prospech bývalého manžela S. I. a zverenia maloletého S. do
jeho starostlivosti, kde hodnotila odporkyňu - svoju dcéru v negatívnom svetle. Otec dieťaťa S. I. aj starí
rodičia sa pri stretnutí s dieťaťom fotografovali, aby mali dôkaz o dobrých vzťahov s maloletým. Maloletý
S. bol svedkom fyzického útoku bývalého manžela na odporkyňu, v dôsledku čoho si vytvoril averziu voči
otcovi.Pokiaľodporkyňanavštívilanavrhovateľku1/vJ.J.spoluajsmaloletýmS.,navrhovateľka1/vždy

riešila s odporkyňou veci z podnikania neprijateľným spôsobom. Maloletý S. sa potom domáhal toho, aby
pokiaľ pôjdu do J. J. nešli za starou matkou. Navrhovatelia tvrdili, že mali snahu vymôcť si stretávanie s
maloletým S. v súdnom konaní a za tým účelom podali aj návrh na Okresný súd v Prievidzi, ktoré konanie
ukončili späťvzatím návrhu z vykonštruovaných dôvodov. Pokiaľ mali skutočne záujem o stretávanie sa
s vnukom, mohli zotrvať na návrhu. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou

zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva ochranu a k narušeniu tohto stavu nemôže dôjsť
zo svojvôle darcu. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Okresný súd
vytrhnute zo súvislostí hodnotil len tvrdenia odporkyne na adresu navrhovateľky 1/, nehodnotil však už
konanie navrhovateľky 1/, ktorá sa bez zábran uchýlila i k takému konaniu voči odporkyni, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi v snahe docieliť svoj cieľ a to potrestať odporkyňu za to, že nebola ochotná

konať podľa vôle navrhovateľky 1/. Navrhovateľ 2/ sa pripojil k navrhovateľke 1/, avšak úplne z iných
dôvodov, že mali zlé skúsenosti vo vzťahu k synovi, ktorému tiež darovali byt a na staré kolená sa ocitli
s manželkou bez majetku a ešte zadĺžení.
Občiansky zákonník nevymedzuje pojem dobrých mravov. Z kontextu zákona však vyplýva, že ide
o súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecne platné pravidlá morálky,

etiky a slušnosti a u ktorých existuje všeobecný záujem ich rešpektovať. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo
len jeho samotná nevďačnosť, ale iba také, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie
sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov treba vychádzať z princípu

vzájomnosti a vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, či tento sám sa nespráva voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi. Nad akúkoľvek pochybnosť je zrejmé, že vyjadrenie sa
odporkyne o vzťahu navrhovateľky 1/ k jej manželovi bolo reakciou na správanie sa navrhovateľky 1/.
Skutočnosť, že maloletý S. nemá záujem na stretnutí sa s navrhovateľkou 1/ bolo zapríčinené práve
jej správaním sa po podaní návrhu na rozvod manželstva odporkyne s S. I., keď tomuto asistovala

v jeho konaní vrátane podnetu týkajúceho sa pohlavného zneužívania maloletého S.. Prvostupňový
súd v rozsudku sa zaoberá jednostranne hodnotením dôkazov v neprospech odporkyne. Prvostupňový
súd sa v rozsudku nezaoberá dôkazmi, ktoré svedčili v prospech odporkyne, čo považuje odporkyňa
za porušenie zásady rovností zbraní ako základného prvku práva na spravodlivé súdne konanie.
Rozhodnutie okresného súdu je zjavne nezákonné, nakoľko v ňom absentujú základné náležitosti,

akými sú vyhodnotenie (nie výpočet) jednotlivých dôkazov jednotlivo (individuálne) ako aj ich vzájomná
komparácia a dôsledky príčinných súvislostí. Dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je obsahom
základného práva každého na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky.
Odporkyňa tvrdí, že zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 630 OZ neboli splnené.

Prvostupňovým súdom zistený a konštatovaný skutkový stav nezodpovedá vykonaným dôkazom, ktoré
neboli vyhodnotené v zmysle zásad ustanovenia § 132 O. s. p. Na strane odporkyne nebolo preukázané
také správanie sa voči navrhovateľom, ktoré by mohlo byť hodnotené ako hrubo porušujúce dobré mravy
alebo neposkytnutie potrebnej pomoci. Vrátenia daru k bytu sa navrhovatelia domáhajú neplatne.Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a návrh navrhovateľov zamietol a
navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrili navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne i osobitným
podaním. Rozsudok okresného súdu označili za vecne správny a žiadali ho potvrdiť. Podľa ich názoru v
rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľku odporkyňa osočovala vyjadreniami
o intímnom pomere so svojím zaťom S. I., ktoré prezentovala aj v okruhu širšej rodiny. Navrhovatelia
vnímajú tieto vyjadrenia odporkyne bolestivo a tieto vyjadrenia poškodzujú vážnosť a dôstojnosť

navrhovateľky 1/, čo prirodzene ako vlastnú ujmu vníma aj navrhovateľ 2/. Prvostupňový súd správne
posúdil správanie sa odporkyne ako vymykajúce sa bežnému riešeniu sporov a konfliktov v rodine,
ktoré je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vrátenie daru má byť v podstate sankciou pre
obdarovanú za jej správanie voči darcom a vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel
správania. Vyjadrenie odporkyne počas súdneho konania o vrátenie daru, že ju nikdy rodičia nepožiadali
o pomoc v starobe a chorobe bez záujmu o pokus obnoviť narušené vzťahy považujú za nevhodné s

absenciou minimálnej etickej stránky voči svojím rodičom. Výzva navrhovateľov na vrátenie daru z 20.
augusta 2012 opakovaná listom z 02. 12. 2012 spĺňa náležitosti právneho úkonu čo do špecifikácie
dôvodnosti vrátenia daru ako zrieknutie sa, neprejavovanie záujmu, izolovanie od vnúčaťa a širšie
vymedzenie hrubého porušenia dobrých mravov (vo vzťahu k urážke navrhovateľky o intímnom vzťahu
sozaťom)rozšírilinavrhovateliaažpotom,akoodporkyňasvojímsprávanímavyjadreniamitietotvrdenia

sama začala prezentovať, na základe čoho sa navrhovatelia o nich dozvedeli. V osobitnom podaní
navrhovateliazopakovalidôvody,ktoréichviedlikpodaniunávrhunavráteniedaruaakovnímalisituáciu
od doručenia žiadosti navrhovateľov odporkyni na vrátenie daru a počas prebiehajúcich súdnych konaní.
Tvrdili, že za posledné tri roky žijú vo veľmi silnom strese a neistote. Zo strany odporkyne nebol ani jeden
pokus ani náznak na zlepšenie stavu a vzťahov, práve naopak, robí všetko pre to, aby ich čo najviac

zdeptala, psychicky zranila a ponížila, zranila ich na najcitlivejšom mieste, keď ich odlúčila od vnuka,
ktorého veľmi ľúbia. Napriek všetkému necítia k odporkyni zlosť ani nenávisť, len ľútosť nad tým, ako sa
všetko vyvinulo. Vyjadrili nádej, že sa časom rodina opäť stretne.

V reakcii na vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporkyne odporkyňa znovu zopakovala, že návrh

na vrátenie daru nie je dôvodný, nie ona porušuje dobré mravy, ale práve rodičia (navrhovatelia) môžu
za ich nedobré vzťahy.

Skutkový stav zistený prvostupňovým súdom považuje odvolací súd za dostatočný. Dôkazy vykonané
okresným súdom nebolo potrebné doplniť ani zopakovať. Odvolací súd po tomto zistení prejednal vec

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.
s. p.“) v celom rozsahu a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil.

Odporkyňou vymedzené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) v slovnom vyjadrení

znamenajú: Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani
jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nepovažuje odvolací súd za preukázaný.

Okrem výtky v nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci namieta

odporkyňa v odvolaní aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu a porušenie zásady
rovnosti zbraní a práva na spravodlivé súdne konanie tým, že sa okresný súd (podľa názoru odporkyne)
nezaoberal dôkazmi, ktoré svedčili v prospech odporkyne a jednostranne vyhodnocoval dôkazy
svedčiace v prospech navrhovateľov. Odporkyňa tvrdí, že v rozsudku okresného súdu absentuje
vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, ich vzájomná komparácia a zisťovanie príčinných súvislostí.

Pravdivosť a dôvodnosť týchto tvrdení z obsahu spisu nevyplýva.

Návrh na vrátenie daru podali navrhovatelia 28. 12. 2012 na Okresný súd Prievidza, v ktorom popísali
podrobne dôvody, ktoré ich vedú k žiadosti adresovanej odporkyni o vrátenie daru a uviedli aj to, že
pred začatím súdneho konania už vyzvali odporkyňu listom z 20. augusta 2012 a 02. 12. 2012, aby dar

vrátila, ale bezúspešne. K návrhu pripojili okrem darovacej zmluvy uzavretej medzi darcami G. D., S. D. a
obdarovanouC..W.I.,nazákladektorejnadobudlaodporkyňabytč.XXnaP.č.XXXX/XXvJ.J.spoluso
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom na pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený darom od rodičov aj list vlastníctvazaložený na základe tejto darovacej zmluvy v prospech odporkyne, návrh adresovaný Okresnému súdu
Prievidza, ktorým sa domáhali úpravy styku starých rodičov s maloletým S. I., vyjadrenie odporkyne k
tomuto návrhu, aj kópiu listu z 20. augusta 2012 a 02. 12. 2012, ktorým žiadali navrhovatelia odporkyňu

o vrátenie daru. Z týchto listov jednoznačne je zistiteľná žiadosť navrhovateľov o vrátenie daru - bytu,
aj dôvody, ktoré navrhovateľov k tejto žiadosti viedli. Okresný súd Banská Bystrica, ktorému bola vec
z Okresného súdu Prievidza postúpená 18. marca 2013 sa s týmito listinnými dôkazmi oboznámil a
vykonal nimi dôkaz na pojednávaní dňa 24. 10. 2014 v súlade s § 129 O. s. p. Okresný súd dal v priebehu
konania rovnakú možnosť všetkým účastníkom vyjadriť sa k veci a vykonal dokazovanie všetkými

dôkazmi predkladanými účastníkmi. Súd vykonal dôkaz aj vyjadrením navrhovateľky 1/ k návrhu na
rozvod manželstva odporkyne, ktoré je súčasťou spisu v prejednávanej veci na č. l. 145 a 146, o ktorom
zhodne účastníci tvrdia, že bol spúšťačom konfliktov medzi navrhovateľkou 1/ a odporkyňou a okresný
súd tento dôkaz, o ktorom odporkyňa tvrdila, že svedčí v jej prospech, vyhodnotil v dôvodoch svojho
rozhodnutia na str. 7, kde súd podrobne popísal svoje myšlienky, na základe ktorých dospel k názoru,
že sa v nich navrhovateľka 1/ o odporkyni nevyjadrovala arogantne, osočujúco a chladnokrvne alebo že

by ju stavala do polohy nervovo labilnej osoby, ktorá sa nevie postarať o svojho syna.

Dôkazy vykonané v konaní súd prvého stupňa „nevymenoval“, ale ich vyhodnotil jednotlivo, aj vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá § 132 O. s. p. Hodnotenie skutkového stavu, ktorý súd z
vykonaných dôkazov zistil je zrejmé zo str. 6 rozsudku okresného súdu, kde súd uviedol: „pokiaľ potom

došlo k takejto výraznej zmene postoja maloletého vnuka k navrhovateľke za tak krátke obdobie v čase
krízy manželstva odporkyne, svedčí to o tom, že odporkyňa v dôsledku svojich nezhôd s manželom
v súvislosti s nesúhlasom navrhovateľov s takýmto riešením jej manželskej krízy začala ovplyvňovať
svojho syna vo vzťahu k navrhovateľom, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že v súčasnej dobe sa
skutočne maloletý syn odporkyne bráni styku s navrhovateľmi. Tvrdenia odporkyne, že navrhovateľka

sa voči nej v prítomnosti maloletého správala nevraživo, osočujúco a arogantne, z čoho bol maloletý
zaskočený a vystrašený, nepreukázala.“. Okresný súd vyhodnotil aj tvrdenia odporkyne o tom, že už
od roku 2007 mala mať vedomosť o intímnom vzťahu svojej matky s bývalým manželom a to na str.
7 ako nepreukázané so záverom, že ak by sa tak stalo, pravdepodobne by sa rodiny od roku 2007
až do roku 2012 naďalej nestretávali a spolu nedovolenkovali. Ako pravdivé vyhodnotil okresný súd

tvrdenia navrhovateľov, že odporkyňa opakovane uvádzala pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v
súdnych konaniach aj pred širšou rodinou, že navrhovateľka 1/ mala intímny vzťah so svojim zaťom,
čo je konštatované na str. 7 rozsudku aj s presným citátom dokumentov, v ktorých sa tieto vyjadrenia
odporkyne nachádzajú a v akom znení.

Okresný súd v rozsudku popísal, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, ako dospel k záveru o dôvodnosti návrhu, na základe akých skutkových zistení vyhodnotil
správanie sa odporkyne ako odporujúce dobrým mravom. Z dôvodov rozhodnutia je zrejmé aj právne
posúdenie veci, že konanie odporkyne posúdil súd ako rozporné s dobrým mravom, pretože svojimi
výrokmi závažným spôsobom urážlivo s cieľom ublížiť navrhovateľke 1/ uvádzala o nej skutočnosti, ktoré

neboli pravdivé. Súd vyhodnotil, že takéto správanie sa odporkyne napĺňa skutkové znaky správania,
ktoré je predpokladom toho, aby sa darca mohol podľa § 630 Občianskeho zákonníka od obdarovaného
domáhať vrátenia daru.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen s výrokom napadnutého rozhodnutia, ale aj
jeho dôvodmi, ktorých správnosť konštatuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolacieho súdu
uvádza len to, že hoci odporkyňa popiera svoje vyjadrenia o intímnom vzťahu bývalého manžela s

navrhovateľkou 1/, z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu je jednoznačne preukázané, že tieto
tvrdenia predniesla a to opakovane niekoľkokrát a nehovorila o tejto skutočnosti ako jednorázovej,
ale opakujúcej sa a trvajúcej dlhší čas, hoci nebola preukázaná pravdivosť ani jej tvrdenia o tom, čo
sa malo stať v roku 2007. Okrem tvrdenia o vzťahu navrhovateľky 1/ s S. I. odporkyňa opakovaneuvádzala aj to, že navrhovateľka 1/ mala mimomanželské známosti aj s inými mužmi. Zhodne s
okresným súdom odvolací súd konštatuje, že tieto výroky odporkyne prednesené znevažujúcou formou
v súdnych, trestných konaniach a pred rodinou, keď ich pravdivosť nebola preukázaná dôvodne

navrhovatelia pociťovali ako urážlivé a osočujúce. Navrhovatelia sa správali spôsobom ustanoveným
zákonom. Jednostranným právnym úkonom - výzvou na vrátenie daru (dôsledkom jej doručenia
obdarovanej je zrušenie darovacej zmluvy odstúpením od nej) sa domáhali od odporkyne vrátenia
daru. Okresný súd na 5 strane rozsudku správne konštatoval, že k zániku darovacieho vzťahu v
zmysle § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu

voči obdarovanému za podmienky, že sa obdarovaný správa voči darcovi spôsobom hrubo porušujúcim
dobré mravy a v súlade s § 630 OZ súd skúmal, či navrhovateľmi popísané správanie sa odporkyne
vykazuje znaky správania hrubo porušujúceho dobré mravy a dospel aj k správnemu záveru, že sa
odporkyňa správa voči navrhovateľom spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, keď len v dôsledku
prejaveného názoru navrhovateľky 1/ na dôvody rozvodu s P. I. odporkyňa prerušila dovtedy dobré
vzťahy s navrhovateľmi, odopierala im právo stretnúť sa s vnukom, ktorého nevedie k úcte a láske k

starým rodičom, ale ho podporuje v odmietaní starých rodičov a pokiaľ sa o navrhovateľke vyjadruje
nenávistne, osočujúcu len s cieľom ublížiť jej. Takéto správanie odporkyne napĺňa znaky správania
uvedené v § 630 OZ, preto návrh na vrátenie daru bol dôvodný.

Okresným súdom zistený skutkový stav a jeho právny záver nie sú spôsobilé spochybniť dôkazy

predkladané odporkyňou v zmysle § 205a ods. 1 písm. d) O. s. p. odvolaciemu súdu po rozhodnutí
súdu prvého stupňa, z ktorých nevyplýva tvrdenie odporkyne, že navrhovatelia vo vzťahu k odporkyni
neboli dobromyseľní, konali v rozpore s dobrými mravmi s úmyslom poškodiť odporkyňu a maloletého
S. na psychickom zdraví, pretože sú to listiny zo súdnych konaní popisujúcich len aktuálny stav vzťahov
medzi odporkyňou a jej bývalým manželom a vzťah medzi otcom maloletého S. I. S. I. a maloletým

dieťaťom. Obsahom odporkyňou predložených listín nie je žiadna nová skutočnosť popisujúca vzťah
navrhovateľov a odporkyne.

O trovách odvolacieho konania v súlade s § 224 ods. 4 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.