Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/261/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218946
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113218946.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, právne
zastúpenej JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Plzenská 2 proti žalovanej:
Rapid life životná poisťovňa a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská
21, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o trovách konania, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 08. 06. 2015, č. k. 25C/83/2013-207 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil a zaviazal
žalovanú uhradiť žalobkyni trovy konania 346,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa návrhom zo dňa 25. 06. 2013 sa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19. 01. 2012 a
zároveň navrhla odložiť jeho vykonateľnosť.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20. 12. 2013 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 25C/83/2013.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 26. 05. 2015 žalovaná poukázala na novelizované znenie ust.
§ 243d zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Uviedla, že vzhľadom na existujúcu novelizovanú
právnu úpravu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom sa rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré
bolo vydané pred 01. 01. 2015 stalo pre účastníkov konania nezáväzné a na základe neho nemožno
začať exekučné konanie. Následne žalobkyňa na pojednávaní dňa 08. 06. 2015 vzala žalobu v celom
rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania. Poukázala na skutočnosť,
že neexistuje jednoznačný záver ohľadom postupu súdu, a to vzhľadom na ust. § 372w, podľa ktorého
spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore
spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do
01. 01. 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších
predpisov.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. pre späťvzatie návrhu súdne konanie
zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p. odôvodňujúc, že v predmetnom konaní
vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov sa javilo, že žalobkyňa bude v konaní v celom rozsahu
úspešná. Len zmenou právnej úpravy došlo k tomu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v
rozpore so spotrebiteľským právom už nie je pre účastníkov záväzný. Vzhľadom k tomu mal súd za to,
že je spravodlivé priznať žalobkyni, ktorá síce vzala žalobu späť, ale späťvzatie nezavinila, náhradu trov
konania.

Proti uzneseniu v časti trov konania podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že dôvodom zastavenia
konania bolo späťvzatie návrhu žalobkyňou a v takomto prípade právna teória predpokladá použitie
§ 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. pri riešení otázky náhrady trov konania. Žalobkyňa späťvzatím
žaloby zavinila, že sa súdne konanie zastavuje, preto je povinná znášať trovy konania. Zdôraznila, že
podmienkou na priznanie trov konania žalobkyni nie je nezavinenie zastavenia konania (toto sa pri
späťvzatí návrhu na strane žalobkyne predpokladá), ale naopak žalobkyni možno priznať náhradu trov
konania len, ak v dôsledku správania sa žalovanej bol vzatý späť návrh podaný dôvodne. Súd žiadnym
spôsobom nešpecifikuje správanie sa žalovaného po podaní návrhu, ktoré by malo byť dôvodom
späťvzatia, a to aj z dôvodu, že žiadne takéto správanie sa žalovaného neexistuje. Súd konštatuje, že
návrh bol vzatý späť pre zmenu právnej úpravy. Zmena právnej úpravy vykonaná Národnou radou SR
nie je však správaním sa žalovanej v žiadnom mysliteľnom prípade. Preto v danom prípade neexistovali
dôvody na priznanie náhrady trov konania žalobkyni, naopak v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s.
p. má nárok na náhradu trov konania žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti,
t. j. vo výroku o trovách konania zmenil a priznal žalovanej náhradu trov konania v zmysle špecifikácie
uvedenej v odvolaní.

Krajský súd v Prešove (ako súd odvolací) preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, teda vo výroku
o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. spolu s konaním mu
predchádzajúcim, vec prejednala bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu poukazuje na to, že žalobkyňa podala žalobu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19. 01. 2012. Keď
sa žalobkyňa dozvedela o novelizovanom znení ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z. z. účinného od 01. 01.
2015, na pojednávaní dňa 08. 06. 2015 oznámila, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada priznať
náhradu trov konania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v danom prípade pri riešení otázky náhrady trov
konania prichádzalo do úvahy použitie ust. § 146 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu
vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Žalobkyňa späťvzatím návrhu zavinila, že sa konanie zastavilo, preto jej vznikla povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania. Druhá veta § 146 ods. 2 O. s. p. nie je použiteľná, pretože žalovaná nezavinila
svojim správaním späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a mala by povinnosť potom nahradiť
trovy konania.

Aj keď žalobkyňa späťvzatím návrhu zavinila zastavenie konania, a preto jej vznikla povinnosť nahradiť
trovy konania žalovanej, súd nemusí inak úspešnému účastníkovi výnimočne priznať náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Výnimočnosť v zmysle citovaného ustanovenia môže spočívať aj v okolnostiach danej veci, pričom
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor,
kde žalobkyňa ako spotrebiteľka volila prostriedok svojej obrany zrušenie rozhodcovského rozsudku
odôvodňujúc, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V žalobe namietala, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí
súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k

porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozhodcovského
rozsudku, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc
rozhodcovského súdu nebola daná. Keďže v priebehu konania bolo novelizované znenie zákona č.
233/1995 Z. z., vzhľadom na existujúcu právnu úpravu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom sa
rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré bolo vydané pred 01. 01. 2015 stalo pre účastníkov konania
nezáväzné (na základe neho nemožno začať exekučné konanie), a preto žalobkyňa z dôvodu, že
odpadol predmet súdneho konania pred všeobecným súdom zobrala svoju žalobu späť. Z tohto dôvodu
odvolací súd z hľadiska hodného osobitného zreteľa akceptoval použitie ust. § 150 ods. 1 O. s. p., kde
sa náhrada trov konania výnimočne nemusí celkom alebo sčasti priznať. Žalobkyňa zavinila zastavenie
konania, preto podľa ust. 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. je povinná nahradiť trovy konania žalovanému, ale
z hľadiska využiteľnosti § 150 ods. 1 O. s. p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne
ako spotrebiteľky, sa úspešnému žalovanému nepriznáva náhrada trov prvostupňového konania.

Preto odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznal (§ 220 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 2 O. s. p.. Neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná mala
vo veci úspech len čiastočný, preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.