Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711213906
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1711213906.3

Rozhodnutie

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci navrhovateľa:
H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, M. D., zast. Advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Tvarožkova 5, proti odporkyni: C. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, G. Z. -
E., zast. advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom AK v Bratislave, Riečna 2, o zaplatenie 1 281,83
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľjepovinnýnahradiťodporkynitrovykonaniavovýške76,50euratrovyprávnehozastúpenia
vo výške 207,09 eur, všetko na účet jej právnej zástupkyne, vedený v Tatrabanke a.s., č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11.10.2011, podaným na súd dňa 12.10.2011, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 1 281,83 eur s úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania
a právneho zastúpenia.
Návrhskutkovoodôvodnil tvrdením,ževzmyslezák.č.600/2003Z.z.oprídavkunadieťajeoprávneným
poberateľom štátnych sociálnych dávok, určených na výchovu a výživu jeho nezaopatreného dieťaťa,
dcéry B. Z., nar. X.X.XXXX. Podľa potvrdenia ÚPSVaR v Bratislave zo dňa 10.6.2011 je zrejmé, že

prídavky od 1.4.2004 do 31.8.2010 boli vyplácané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB
a.s., ktorý mu nepatrí. Dňa 1.10.2010 podal na OR PZ Bratislava I. trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa pre podozrenie z trestného činu zatajenia veci, v rámci ktorého bolo následne zistené, že
označený účet vo VÚB je vedený na meno odporkyne a z jej vyjadrenia vyplynulo, že jej tento účet
patrí a k tomuto účtu jej výpisy chodili raz ročne. Po doručenom výpise z účtu zo dňa 31.12.2004 bola
uzrozumená s tým, že je neoprávneným poberateľom plnení, zasielaných ÚPSVaR. Odporkyňa nevrátila

predmetné plnenia, získané bez právneho dôvodu, poukázané ÚPSVaR, jej konanie, resp. nekonanie
smerovalo k získaniu majetkového prospechu bez právneho dôvodu a úmysel odporkyne existoval v
čase získania každej finančnej čiastky. Na jeho úkor sa tak bezdôvodne obohatila o sumu v celkovej
výške 1 281,83 eur. Listami zo dňa 5.5.2011 a 16.6.2011 ju vyzval na dobrovoľnú úhradu pohľadávky v
lehote do 5 dní. Do dnešného dňa odporkyňa dlžnú sumu nehradila. Nakoľko je odporkyňa v omeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku, domáha sa zaplatenia aj zákonných úrokov z omeškania z

každej mesačne prijatej sumy dávky, počnúc 15.1.2005.
V návrhu navrhovateľ označil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a k návrhu pripojil ako
listinnédôkazy:potvrdenieopoberaníprídavkovnadetizodňa10.6.2011,potvrdenieopodanítrestného
oznámenia zo dňa 1.10.2010, uznesenie OR PZ Bratislava I. zo dňa 29.12.2010 č.: S.-XXXX/X-S.-L.-
XXXX, výpisy z VÚB a.s. od roku 2004 do roku 2010.
Proti vo veci vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k.: 5Ro 493/2011-103 zo dňa

26.10.2011 podala odporkyňa včas dňa 21.11.2011 odpor, v ktorom s návrhom nesúhlasila. Vzniesla
námietku premlčania s tým, že navrhovateľ sa už v roku 2004 musel dozvedieť o skutočnosti, žemu nie sú zasielané rodinné prídavky a napriek tejto skutočnosti na vydanie údajného bezdôvodného
obohatenia ju vyzval až listom zo dňa 5.5.2011. Ďalej namietla, že návrh navrhovateľa je postihnutý
nedostatkom aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko od navrhovateľa nikdy žiadne finančné

prostriedky neprijala, boli jej zasielané Úradom práce a zaplatením požadovanej sumy navrhovateľovi by
sa navrhovateľ obohatil na jej úkor. Aktívne legitimovaným v tomto spore by mohol byť ten, kto uvedené
úhrady na jej účet zasielal, nie ten, komu mali byť zasielané. Navrhovateľ by si mal uvedený nárok
uplatňovať voči ÚPSVaR. Trestné oznámenie navrhovateľa zo dňa 1.10.2010 na neznámeho páchateľa
pre podozrenie z trestného činu zatajenia veci bolo odmietnuté. V rámci neho bolo zistené, že účet, na

ktorý ÚPSVaR zasielal finančné prostriedky patrí jej a súčasne na základe oznámenia ÚPSVaR, že dané
číslo účtu bolo uvedené na žiadosti o prídavok na dieťa, postúpenej zamestnávateľom navrhovateľa a
za uvedené roky nebola zo strany navrhovateľa prejavená pochybnosť o poberaní prídavku. Až do jej
výsluchu v trestnom konaní nemala vedomosť o skutočnosti, že nba jej účet chodia peniaze z ÚPSVaR
a teda nemohla mať ani úmysel si ich ponechať.
K podanému odporu sa navrhovateľ písomne zo dňa 10.4.2012 vyjadril tak, že v roku 2002

prostredníctvom žiadosti o prídavok na dieťa poskytol svojmu zamestnávateľovi údaje potrebné pre
vyplácanie prídavkov na dieťa, ktoré v tom čase boli vyplácané prostredníctvom zamestnávateľa
ako súčasť samotnej mzdy. Bez jeho vedomia v roku 2004, kedy došlo k zmene zákonnej úpravy
spôsobu úhrady prídavkov na dieťa, do predmetnej žiadosti bolo neznámou osobou doplnené číslo účtu
odporkyne. Má za to, že jeho nárok nie je premlčaný, nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej dvojročnej

premlčacej doby, lebo o skutočnosti, že mu nie sú zasielané na jeho účet prídavky na dieťa sa dozvedel
až dňa 22.9.2010 pri oznamovaní zmeny svojho trvalého pobytu úradu práce, v dôsledku čoho podal dňa
1.10.2010 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného
činu zatajenia veci. Až vykonaným dokazovaním OR PZ Bratislava I. na základe poskytnutých údajov
VÚB a.s. zo dňa 7.12.2010 sa dozvedel o tom, že na jeho úkor sa obohatila práve odporkyňa. K námietke

nedostatku vecnej legitimácie s poukazom na znenie § 451 ods. 1 Obč. zák. uviedol, že dôvodom vzniku
záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Nie je rozhodujúce, či ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil, získal plnenie priamo od toho, na úkor ktorého sa obohatil, alebo iným
spôsobom.Nakoľkoodporkyňaprijímalaplnenie,ktoréjejbolovyplácanéomylom,bezprávnehodôvodu
a patrilo jemu, bezdôvodne sa obohatila na jeho úkor.

K vyjadreniu navrhovateľ pripojil listinný dôkaz: žiadosť o prídavok na dieťa zo dňa 2.7.2002.
Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov
navrhovateľa : potvrdenie o poberaní prídavkov na deti zo dňa 10.6.2011, potvrdenie o podaní trestného
oznámenia zo dňa 1.10.2010, uznesenie OR PZ Bratislava I. zo dňa 29.12.2010 č.: S.-XXXX/X-S.-L.-
XXXX, výpisy z VÚB a.s. od roku 2004 do roku 2010, žiadosť o prídavok na dieťa zo dňa 2.7.2002 a

zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ podal u svojho vtedajšieho zamestnávateľa Slovenské národné divadlo dňa 2.7.2002
písomnú žiadosť o prídavok na dieťa s uvedením spôsobu výplaty v hotovosti na adresu trvalého pobytu
G. X, L., na predpísanom tlačive.
Podľa odtlačku podacej pečiatky Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 22.4.2004 prijal túto

žiadosť navrhovateľa opraveným údajom spôsobu výplaty na účet v banke SR č. účtu: XXXXXXXXXX,
kód banky XXXX, ktorú zmenu zamestnávateľ navrhovateľa takto vyznačil v dobe „3/2004“.
ÚPSVaR v Bratislave v potvrdení zo dňa 10.6.2011 o poberaní prídavkov na deti potvrdil, že navrhovateľ
poberá na B. Z., nar. X.X.XXXX prídavok na dieťa, ktorý bol v jednotlivých mesiacoch sledovaného
obdobia vyplácaný nepretržite na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX /za obdobie 1/2010 - 8/2010 vo výške

21,99 eur mesačne, za obdobie 1/2009 - 12/2009 vo výške 21,25 eur mesačne, za obdobie 4/2004 -
12/2008 vo výške 540,-Sk mesačne/, spolu vo výške 1 446,18 eur.
Podľa výpisov z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je odporkyňa, za uvedené
obdobie, boli tieto sumy pripisované na tento účet a ich platiteľom bol Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Bratislava.

Uznesením OR PZ Bratislava I. zo dňa 29.12.2010 č.: S.-XXXX/X-S.-L.-XXXX bola vec trestného
oznámenia navrhovateľa na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu zatajenia veci,
ktorého sa mal neznámy páchateľ dopustiť tým, že v čase od 1.4.2004 do 30.9.2010, t.j. 78 mesiacov
poberal na svoj účet č. XXXXXXXXXX, vedený vo Y. a.s., rodinné prídavky v rôznych výškach, čím
oznamovateľovi spôsobil škodu vo výške 1 180,44 eur, odmietnuté s tým, že nie je dôvod na začatie

trestného stíhania.
Navrhovateľ v konaní pred súdom na podanom návrhu zotrval v celom rozsahu. Vypovedal, že vzhľadom
na celoštátnu zmenu v spôsobe výplaty detských prídavkov zmenu ani nezaregistroval, myslel si, že
ich dostáva naďalej v rámci svojej výplaty. Zistil to až v roku 2010 keď niesol na sociálku potvrdenie onávšteve školy jeho dcérou a pani sa ho pýtala, či je všetko v poriadku s účtom, na ktorý sa mu prídavky
posielajú. Až na základe tohto zistil, že bez jeho vedomia v jeho zamestnaní prepísali papiere a napísali
tam číslo účtu odporkyne.

Odporkyňa v konaní pred súdom vypovedala, že návrh bol pre ňu šokom, najmä keď ju predvolali
na políciu. Pred rokom 2010 dostávala len papierové výpisy z účtu, ročne. Na účet dostávala aj plat,
pohyblivý, na výpisoch si kontrolovala len to, či nie je v debete. Uviedla, že je zarážajúce, ak si niekto
nevšimne, že mu v tak dlhom období neprichádzajú peniaze. Od kolegýň vie, že doklady o štúdiu
detí predkladajú každý polrok a kontrolujú sa všetky údaje, tak museli navrhovateľovi povedať, že

číslo účtu nesedí s menom na koho majú chodiť. S navrhovateľom sú zamestnancami tohto istého
zamestnávateľa, každý inej jeho zložky s inými mzdovými pracovníkmi.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo iných skutočností, uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, je povinný obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako i majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Z uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom vzniku bezdôvodného
obohatenia je neoprávnene získanie majetkových hodnôt povinným na úkor oprávneného, v ktorého
majetkových pomeroch sa bezdôvodné obohatenie negatívne prejaví.

Zmyslom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia upravenej v § 451 a nasl. Obč. zák. je
predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné
obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovednostným
subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným
subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho

bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa
získal.Musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Predpokladomzodpovednosti
za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun
majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.
„Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o

ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom

procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-

právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).“
Na základe vykonaných dôkazov, v rozsahu, potrebnom na posúdenie predmetnej veci súd dospel k
záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno priznať úspech z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej

legitimácie a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Ako je vyššie uvedené, z konštrukcie právnej úpravy občianskoprávneho inštitútu bezdôvodného
obohatenia vyplýva, že odporkyňa, na strane ktorej nesporne k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo
prijímaním plnení /prídavkov na dieťa/ od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave na jej bežnýúčet,vedenývoY.C..R..č.XXXXXXXXXX/XXXXvobdobíodapríla2004doaugusta2010bezprávneho
dôvodu, teda spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, avšak na úkor subjektu, odlišného od osoby
navrhovateľa, na strane ktorého k úbytku majetku nedošlo. Aktívne vecne legitimovaným subjektom

v tomto konaní by bol Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, na strane ktorého výplatami
prídavkov na dieťa na účet odporkyne došlo k zmenšeniu majetkových hodnôt a tomuto subjektu by bola
odporkyňa povinná v zmysle cit. § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia vydať.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Právny zástupca odprkyne písomným podaním zo dňa 2.7.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa
6.7.2015, vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 284,85 eur.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhl.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty 1 281,83 eur je 61,41 eur.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhl. účinnej do 30.6.2013 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane
prvej porady s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej, účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri
oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným
orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez

ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.
Podľa § 13a ods. 1 písm. a), b), c), d) Vyhl. účinnej od 1.7.2013 odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, písomné podanie na
súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, účasť na konaní pred súdom alebo iným

orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou
nadväzujúcich úkonov.
Podľa § 15 písm. a) a b) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na
náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za

znalecké posudky, preklady a odpisy, na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 3 Vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol.
Podľa § 20c Vyhl. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych

služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do
30. júna 2013.
Súd odporkyni priznal paušálnu náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané v roku 2011 vo výške
7,41 eur v súlade s Vyhl., nakoľko právny zástupca odporkyne vyčíslil v rozpore s Vyhl. paušálnu
náhradu vo výške 8,04 eur za každý z týchto úkonov. Za úkon právnej služby poskytnutý v roku 2016

súd odporkyni priznal náhradu hotových výdavkov vo výške uplatnenej právnym zástupcom /8,04 eur/,
aj keď v súlade s vyhláškou by mu patrila náhrada vo výške 8,58 eur, nakoľko súd účastníkovi nemôže
priznať viac než tento požaduje.
Vozvyšnýchčastiach,nakoľkoprávnyzástupcaodporkynevostatnomvyčísliltrovyprávnehozastúpenia
v súlade s právnymi predpismi, súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako boli

vyčíslené jej právnym zástupcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vyčíslil trovy právneho zastúpenia odporkyne nasledovne:
Úkon právnej služby Tarifná odmena Paušálna náhrada hotových výdavkov (§16 ods. 3)
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia odporcu dňa 12.5.2011 61,41 eur 7,41 eur
2. podanie odporu zo dňa 18.11.2011 61,41 eur 7,41 eur

3. účasť na pojednávaní dňa 26.1.2016 61,41 eur 8,04 eur

Tarifná odmena spolu 184,23 eur + paušálna náhrada hotových výdavkov spolu 22,86 eur.
Súd odprkyni priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor vo výške
76,50 eur.

Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania a právneho zastúpenia odporkyne v
súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. jej advokátke.
O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1, prvá veta: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je
potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú muukladá vykonateľné
súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia formou exekúcie podľa
osobitného zákona ( § 251 ods. 1 O.s.p.).