Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202082
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711202082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Z.. H. A., U. X., H. X
proti odporkyni: X. U., Q. U. Y., H.. A. XX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku, zo dňa 22. januára 2014, č. k. 9C/51/2011-86, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku, zo dňa 22. januára 2014, č. k.
9C/51/2011-86, p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal po
následných úpravách petitu, vydania bytu nachádzajúceho sa na ulici H.. A. Č.. XX, zapísaného na LV

č. XXXX X. Ú. Y., v bytovom dome na R. ako byt č. XXX. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie
zo dňa 22.05.2012, č.k. 9C/51/2011-33, v ktorom súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že odporkyňa
je povinná vydať byt nachádzajúci sa na ul. H.. A. X.. Ú. Y. v bytovom dome na R. ako byt č.
XXX, zapísaný na LV č. XXXX a vo zvyšku konanie zastavil. Zároveň súd prvého stupňa poukázal i
na listinné dôkazy založené v spise, pričom zistil, že podľa LV č. XXXX pre K. Y., výlučným vlastníkom
bytu č. XXX bol pôvodne označený navrhovateľ Z.. R. A., Q.. XX.XX.XXXX. Splnomocnený zástupca
Z.. H. A. trval na podanom návrhu s tým, že odporkyňa užíva byt. K vzájomnej dohode o vyporiadaní

záväzkov, ktoré sa týkali bytu, nedošlo a hrozí exekúcia. Navrhovateľ - vlastník bytu sa nachádza v
zahraničí. Odporkyňa uviedla, že zástupca navrhovateľa Z.. H. A. (otec navrhovateľa) koná v rozpore s
vôľou navrhovateľa, pretože navrhovateľ je jej bývalý priateľ a s týmto postupom nesúhlasí, medzi ňou
a navrhovateľom existuje ústna dohoda, na základe ktorej ona môže byt užívať, pretože majú spoločne
dcéru. Žiadala, aby splnomocnený zástupca predložil doklad o tom, že navrhovateľ s takýmto postupom
súhlasí. Súd prvého stupňa konštatoval, že i napriek snahe súdu sa nepodarila zistiť adresa miesta, kde
sa navrhovateľ zdržuje. Splnomocnený zástupca odmietol adresu navrhovateľa uviesť s tým, že nevie,

kde sa jeho syn nachádza, jeho adresu nepozná, nie je s ním v žiadnom kontakte. Súd prvého stupňa
kontaktoval i právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý vystupoval v inom konaní, navyše na mailovom
kontakte, ktorý oznámila odporkyňa, navrhovateľ nereagoval, adresu sa neporadilo zistiť ani cestou
peňažných ústavov, kde má navrhovateľ osobný účet a ani cestou zastupiteľstva SR v Č., kde sa má
údajne navrhovateľ nachádzať.

V priebehu konania zástupca navrhovateľa Z.. H. A. písomným podaním, ktoré doručil súdu, navrhol,

aby do konania namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpil on sám a vystupoval v konaní naďalej
ako navrhovateľ. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.12.2013, pod č.k. 9C/51/2011-80 pripustil,
aby do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil ako navrhovateľ Z.. H. A.. Súd prvého
stupňa vo veci ďalej konal a následne ustálil, že pôvodne označený navrhovateľ sa ako vlastník bytudomáhal proti odporkyni jeho vydania alebo vysťahovania (správne má znieť vypratania), vrátane
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Splnomocnený zástupca disponoval generálnou
plnou mocou, ktorú mu udelil navrhovateľ, v zmysle ktorej mal právo konať za navrhovateľa pred

súdmi a inými orgánmi. Na základe takto udelenej plnej moci podal splnomocnený zástupca, toho
času už vystupujúci ako navrhovateľ, návrh na začatie konania. Súd prvého stupňa konštatoval, že v
priebehu konania vznikli odôvodnené pochybnosti, či navrhovateľ vie o postupe svojho zástupcu voči
odporkyni, ktorá je jeho bývalou partnerkou a matkou jeho dieťaťa. Z obsahu spisu tiež vyplynulo,
že pôvodný navrhovateľ zanechal na Slovensku množstvo nevyriešených a nesplatených záväzkov

a poveril svojho otca, aby ich vyriešil. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 120 O.s.p., v zmysle
ktorého je účastník povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie dôkazného bremena, tvrdenia o tejto skutočnosti môže
mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Súd považoval za plne
legitímnu požiadavku získanie stanoviska pôvodného navrhovateľa, avšak navrhovateľ sa, či už cielene
alebo z neznalosti svojich povinností vyhýba kontaktu so súdom a inými štátnymi orgánmi. Tým sa

však dostáva do situácie, ktorá môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Následne v
priebehu konania vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o zmenu účastníka konania na
strane navrhovateľa, súd prvého stupňa reagoval na túto procesnú zmenu z hľadiska hmotnoprávneho.
Poukázal na ust. § 126 ods. 1 Obč. zák., pričom konštatoval, že navrhovateľ pripustený do konania na
základe uznesenia súdu predložil LV č. XXXX pre K. Y., z ktorého vyplýva, že výlučným vlastníkom bytu

bol pôvodne označený navrhovateľ Z.. R. A. a terajší navrhovateľ nie je vlastníkom veci, ktorej vypratania
sa vymáha. Tiež nie je ani jeho oprávneným držiteľom, ani detentorom. Vec neužíva, neužíval, nemá tam
trvalé ani prechodné bydlisko, nie je vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti viazaný žiadnou zmluvou, žiadnym
relevantným rozhodnutím. Nedisponuje žiadnym právnym titulom, ktorý by preukázal jeho vlastníctvo,
či oprávnenú držbu alebo detenciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa konštatoval,

že navrhovateľ nie je v konaní osobou aktívne vecne legitimovanou, nesvedčí mu hmotnoprávne
oprávnenie domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, pretože neexistuje právny titul, na základe ktorého
by sa tak mohlo konať. Odporkyňa svojim konaním nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa,
pretože medzi ňou a terajším navrhovateľom neexistuje žiaden právny vzťah, pretože navrhovateľ nie
je nositeľom práva, ktorého ochrany sa súdnou cestou domáha. Súd prvého stupňa konštatoval, že

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom, pre ktorý bol návrh zamietnutý.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporkyni sa ich náhrada nepriznáva. Odporkyňa
bola v prvostupňovom konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich náhradu v
konaní neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a aby vydal rozsudok, že odporkyňa je povinná vydať byt
nachádzajúci sa na ul. H.. A. Č.. XX T. X.. Ú. Y., v bytovom dome na R. G. U. Č.. XXX. Uviedol, že
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil predloženú generálnu plnú moc. Uviedol, že vzhľadom

na túto generálnu plnú moc je navrhovateľ oprávnený aj na prijímanie a preberanie iných plnení, tiež je
oprávnený požadovať vydanie veci, ktorá je predmetom žaloby, t.j. bytu č. XXX na I.. H.. A. T. Y.. Uviedol,
že sám sa môže rozhodnúť, či nadobudne, bude užívať alebo nakladať s majetkom a právami týkajúcimi
sa bytu ako predmetu sporu a z toho vyplýva i jeho aktívna vecná legitimácia. Považoval za nesprávne
zistenie súdu prvého stupňa, že nie je oprávneným držiteľom ani detentorom a tiež, že nedisponuje

žiadnym právnym titulom v tejto veci. Dôležité v tejto veci je len tá skutočnosť, že odporkyňa byt užíva
neoprávnene, bez akéhokoľvek právneho titulu a že na byte viaznu ťarchy, dlžoba na nájomnom, inkase
a hrozí dražba. Súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 133 O.s.p., trval na vypočutí vlastníka a
to napriek tomu, že navrhovateľ sám uvádzal, že to nie je potrebné a ani fyzicky možné. Pôvodný
navrhovateľ ako vlastník bytu sa nevyhýbal kontaktu so súdom. Ak odporkyňa tvrdila, že má s vlastníkom

ústnu dohodu, potom to malo byť dôkazným bremenom a nie ho prenášať na navrhovateľa. Poukázal
na trestné konanie proti odporkyni na OR PZ v Y. č. ORP-113/OEK SC-2011, kde odporkyňa uviedla, že
vlastníka bytu fyzicky vyhnala v noci z bytu a následne viedla voči nemu ohováračskú kampaň u jeho
vtedajšieho zamestnávateľa U. G. O.. Tým poškodila profesionálnu vážnosť a schopnosť pôvodného
navrhovateľa vykonávať funkciu R. - X. a z týchto dôvodov preto pôvodný navrhovateľ odišiel pracovať

do Č.. Snahou odporkyne bolo aj v tomto konaní zistiť údaje o jeho zamestnávateľovi. Uviedol, že nie je
dôvod nič meniť na uznesení súdu prvého stupňa zo dňa 19.12.2013, hlavne čo sa týka navrhovateľa
a odôvodnenia v tom, že terajší navrhovateľ je aktívne legitimovaný. Nakoľko neexistuje žiaden právnytitul, ktorý by oprávňoval odporkyňu byt užívať, sú všetky jej vyjadrenia, resp. návrhy irelevantné a
neurčujú jej právo na akékoľvek užívanie bytu.

K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil. Terajší navrhovateľ, Z.. H. A. voči jej osobe klame, pretože nikdy neviedla ohováračskú
kampaň voči pôvodnému navrhovateľovi. Trestné stíhanie uvádzané terajším navrhovateľom bol len
zrealizovaný nápad a klamstvo Z.. H. A.. Ex partner (pôvodný navrhovateľ) zo spoločnosti U. G.
O. odišiel na základe vypršania lehoty, na ktorú mal kontrakt uzatvorený a následne odišiel pracovať

do Č.. Po ich vzájomnom rozchode ostala s dcérkou bývať v byte, ktorý si pred niekoľkými rokmi s
ex partnerom vyhliadli a s 3 ročnou dcérkou sa i doň nasťahovali. V súčasnosti dcéra bude mať XX
N., spomínaný byt je jej domovom, zázemím a bezpečím. Ex partner odporkyne nie je po finančnej
stránke nútený spomínaný byt predať, vlastní totiž ešte rodinný dom v Y., ktorý si zadovážili spolu
s pôvodným navrhovateľom, ešte počas ich osemročného vzťahu. Terajší navrhovateľ ich úmyselne
likviduje, zabezpečil odpojenie elektrickej energie v byte od 1.12. do konca februára (pravdepodobne

roku 2014), t.j. v čase vianoc a v období, kedy dcérka bola niekoľkokrát chorá. Po troch mesiacoch ex
partner spolupracoval so Západoslovenskou energetikou, podpísal zmluvy, oskenoval a dal odporkyni
podpisové právo na kompletné uzavretie nových zmlúv. Podpisové právo na podpis zmlúv zaslal i do
Západoslovenských elektrární. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že ex partner súhlasí s bývaním
odporkyne v spomínanom byte po ich rozchode. Na byte nie sú dlžoby z titulu nájomného, pričom

odporkyňa pripojila meno a telefónny kontakt na domovú dôverníčku, ktorá môže predložiť súdu dôkaz,
že na byte dlžoby nie sú a že Z.. H. A. klame s tým, že zneužíva udelenú generálnu plnú moc voči
odporkyni a jej dcérke.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v

súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.

Podľa § 126 ods. 1 a 2 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým, takže im zodpovedá
povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci. Ak však
dôjde k porušeniu tohto práva, zabezpečuje Občiansky zákonník vlastníkovi účinnú ochranu vo forme

vlastníckych žalôb.
Subjektom oprávneným na podanie vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník veci. Ochrany
vlastníckeho práva sa môže domáhať iba vlastník veci; toto právo nie je prevoditeľné na iné osoby a
také osoby, ktoré nie sú vlastníkmi veci, nemôžu podať žalobu na ochranu vlastníckeho práva iného vo
svojom mene (napr. sp. zn. 28Cdo/2368/2002).

Správne súd prvého stupňa konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že po pôvodne zmätočne
formulovanom návrhu a následne po jeho doplnení súd ustálil, že pôvodne označený navrhovateľ sa
ako vlastník bytu domáhal voči odporkyni jeho vypratania, čo je správne znenie petitu. Za vindikačnú
(reivindikačnú) žalobu považuje totiž právna teória a prax najmä žalobu vlastníka na vydanie a

odovzdanie veci proti tomu, kto mu ju neprávom zadržiava. Žalobou sa na vydanie veci vlastník
domáha od toho, kto túto vec neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho (vlastníkovej) moci.
Vydanie nehnuteľnej veci v zmysle uchopenia sa jej držby potom znamená jej odovzdanie do dispozície
vlastníka, resp. jej sprístupnenie tak, aby ju mohol ovládať (užívať). Ak sa teda vlastník domáha vydania
(vindikácie) v zmysle uchopenia sa držby nehnuteľnej veci, musí znieť žalobný petit na jej vypratanie. V

tomto smere preto neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal
s termínmi ako je označenie „o vydanie veci“ na „vypratanie nehnuteľnosti“.

Odvolací súd z obsahu spisu má nesporne za preukázané, že pôvodným návrhom doručeným súdu
prvého stupňa dňa 23.02.2011 sa Z.. R. A., v zastúpení Z.. H. A. domáhal voči odporkyni vydania

veci, pričom následne, v priebehu prvostupňového konania došlo jednak k úprave a zmene petitu, ale
i k zmene označenia samotného navrhovateľa, keď Z.. H. A. ako splnomocnený zástupca pôvodného
navrhovateľa Z.. R. A. žiadal ako navrhovateľa označiť Z.. A. H., Q.. XX.XX.XXXX, bytom H. X,
XXX XX X., pričom na základe výzvy súdu prvého stupňa zo dňa 14.11.2013 Z.. H. A. potvrdil svojnávrh v súvislosti so zmenou navrhovateľa a žiadal opraviť pôvodné označenie navrhovateľa v súlade
so skutočnosťou. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.12.2013, č.k. 9C/51/2011-80
pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa Z.. R. A., zastúpený Z.. H. A., vstúpil nový

navrhovateľ a to Z.. H. A., U. H. X, X. (t.j. zástupca pôvodného navrhovateľa).

Súd prvého stupňa vzhľadom na takto upravený návrh v osobe navrhovateľa ako účastníka konania mal
za to, že súčasný navrhovateľ nie je vlastníkom predmetného bytu, nie je ani jeho oprávneným držiteľom,
ani detentorom a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa návrh

na začatie konania zamietol.

Námietka terajšieho navrhovateľa, že pre rozhodovanie o veci je právne významná len tá skutočnosť,
že odporkyňa byt užíva neoprávnene bez akéhokoľvek právneho titulu, v danom prípade neobstojí,
nakoľko v prvom rade musí navrhovateľ pred súdom preukázať svoje vlastnícke právo k predmetnému
bytu, resp. iné právo, o ktoré je možné žalobu oprieť. Z dokladov, ktoré boli Z.. H. A. predložené ešte

ako splnomocneným zástupcom Z.. R. A. jednoznačne vyplýva, že podľa LV č. XXXX K. Y., X.. Ú. Y.
výlučným vlastníkom bytu č. XXX, ktorého vypratania sa súčasný navrhovateľ domáha, je Z.. R. A.,
Q.. XX.XX.XXXX.

Aktívna legitimácia je hmotnoprávna otázka, s ktorou sa súd vysporiadava na základe dokazovania

vykonaného na pojednávaní a následne v rozhodnutí vo veci samej ako s otázkou predbežnou.

Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia, alebo o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti takým

nositeľom oprávnenia, resp. povinnosti, o ktoré v konaní ide, nie je. Vecná legitimácia sa na začiatku
spolu tvrdí, avšak až v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia
veci súdom sa ukáže, či je účastník konania skutočne legitimovaný. V prípade nedostatku vecnej
legitimácie nie je súd oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov, nemôže konanie pre
nedostatok jeho podmienky zastaviť, ale žalobu z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
navrhovateľovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

Zasituácie,kedynavrhovateľZ..H.A.naďalejtvrdil,žemáaktívnuvecnúlegitimáciuvkonanívsúvislosti
s vyprataním predmetnej nehnuteľnosti (bytu) neostalo súdu prvého stupňa iné, než takýto návrh tohto

navrhovateľa z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa Z.. H. A. zamietnuť.

Odporkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnila
a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporkyni sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva a to v súlade s ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.