Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201473
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414201473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej
veci navrhovateľky M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., H. K. č. XXXX/XX, zastúpenej právnym
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho č. 29, v mene ktorej pred súdom koná JUDr. Peter Rybár, advokát a konateľ, proti
odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o zaplatenie
772,- € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
18C/14/2014-51 zo dňa 28.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 59,84 € na účet
jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v
Košiciach, Kuzmányho č. 29, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 772,- €
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 772,- € od 07.02.2014 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a súčasne povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy

konania v sume 524,16 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka a odporca uzavreli zmluvu o úvere č. 609600259
zo dňa 18.04.2011, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver v sume 800,- €, ktorý sa
navrhovateľka spolu s dohodnutou odplatou v sume 772,- € zaviazala vrátiť odporcovi v12 mesačných
splátkachvsume131,-€počnúcdňom06.05.2011;navrhovateľkavobdobíod11.05.2011do30.11.2011
uhradila na účet odporcu sumu 1.572,- €; výzvou zo dňa 31.01.2014 vyzvala odporcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia do 06.02.2014. Podľa právneho posúdenia okresného súdu je potrebné

navrhovateľku považovať za spotrebiteľa, nakoľko sporná zmluva mala formulárový charakter, odporca
ju uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka nemala možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah; nič na tom nemení ani poukaz v zmluve, že úver bol navrhovateľke
poskytnutý na účel povolania, pretože to nič nemení na postavení navrhovateľky ako spotrebiteľa;
po preskúmaní spornej zmluvy o úvere dospel okresný súd k záveru, že dojednanie o odplate za
poskytnutieúveruvsume772,-€jeneplatnéprerozporsdobrýmimravmi,pretožetátoodplatadosahuje
takmer 100 % poskytnutého úveru; súčasne dospel okresný súd k záveru, že sporná zmluva o úvere

neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, preto poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd uzavrel,
že odporca poskytol navrhovateľke úver v sume 800,- € a mal nárok len na vrátenie tejto sumy; nakoľko
navrhovateľka zaplatil o sumu 772,- € viac, získal odporca od navrhovateľky plnenie bez právnehodôvodu a musí ho vydať tomu, na úkor koho ho získal; okresný súd preto uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 772,- € spolu s úrokmi z omeškania v dôsledku omeškania odporcu s
plnením peňažného dlhu. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a j), §

11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ďalej na
ustanovenia § 39, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 451 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; o trovách
konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a
plne úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania v sume 524,16 € v podobe trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnych služieb po 51,45 € a jeden po 25,73 € (prevzatie a príprava zastúpenia;

podanie návrhu na súd; účasť na pojednávaní dňa 28.11.2014; vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa
22.09.2014) spolu so štyrmi režijnými paušálmi po 8,04 €, k tomu náhrada za stratu času v sume 187,60
€ a náhrada hotových výdavkov v podobe cestovného a náhrady za použitie osobného motorového
vozidla spolu v sume 124,32 €. Pokiaľ ide o námietku odporcu o miestnej nepríslušnosti okresný súd v
rozsudku uviedol, že túto námietku zamietol uznesením č.k. 18C/14/2014-16 zo dňa 18.06.2014 nakoľko
v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. je miestne príslušný na konanie a nebol dôvod vec v zmysle § 105 ods.

2 O.s.p. postúpiť inému súdu, keď na odvolanie odporcu toto uznesenie odvolací súd uznesením č.l.
16Co/1138/2014-36 zo dňa 08.10.2014 potvrdil.

Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie zo dňa 29.01.2015 (č.l. 81-83 spisu).
Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súčasne okresný súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. a a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, pretože
napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný; okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje,
že sporná zmluva o úvere č. 609600259 je spotrebiteľskou zmluvou, pričom toto svoje rozhodnutie

odôvodnil len s poukazom na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka; podľa jeho názoru sa okresný
súd s charakterom tejto zmluvy vysporiadal nedostatočne a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné,
pretože nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenie právnych predpisov na daný
skutkový stav aplikoval; odporca zdôraznil, že navrhovateľke nemožno priznať postavenie spotrebiteľa,
pretože spornú zmluvu o úvere uzavrela za účelom výkonu jej povolania, keď tento záver potvrdila

aj Slovenská obchodná inšpekcia v konaní sp. zn. P/0355/01/2012, ktorá konštatovala, že nebol
preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 17.04.2015 (č.l. 94-96 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu k odvolaniu odporcu uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s rozsudkom okresného súdu a
navrhuje jeho potvrdenie. Nesúhlasila s názorom odporcu, že napadnutý rozsudok okresného súdu je
nepreskúmateľný. S poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov v znení v čase uzavretia
zmluvy argumentovala, že spornú zmluvu o (spotrebiteľskom) úvere neuzavrela v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a pri jej uzavretí ani
nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.),
preto je sporná zmluva o úvere jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a ona má postavenie spotrebiteľa.
Navrhovateľka uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu doručil odvolací súd odporcovi dňa 17.02.2016 prostredníctvom
elektronickej pošty (č.l. 103 spisu) a dňa 22.02.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 101 spisu) na vedomie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a

2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie odporcu nie je dôvodné.Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom

okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal všetky
podstatné odvolacie námietky odporcu ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok a udáva,
že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody
napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu

poukazuje; odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z
neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci,
stotožňuje sa so záverom okresného súdu o tom, že sporný úver treba považovať za bezúročný a
bez poplatkov a preto zaplatením sumy zo strany navrhovateľa nad poskytnutú sumu úveru došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, ktoré je povinný navrhovateľke vydať, keď odvolacie
námietky odporcu nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku.

Odporca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu,
čím malo dôjsť k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015, bolo prijaté stanovisko,
ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“;
toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 1/2016 pod č. 2. Z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že

k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného
súdusdôsledkomvznikupovinnostiodvolaciehosúduzrušiťtakétorozhodnutiepodľa§221ods.1písm.
f) O.s.p. môže dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia
okresného súdu nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých okresný súd v konkrétnej veci

rozhodol. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a odvolania odporcu dospel odvolací
súd k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku celkom jednoznačne vyplýva, na základe akých skutočností a
ustanovení zákona dospel k záveru o tom, že sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov ako aj na základe akých skutočností došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu na

úkor navrhovateľky; okresný súd presne označil konkrétne ustanovenie príslušného zákona, ktoré bolo
porušené ako aj konkrétne ustanovenie príslušného zákona, na základe ktorého je sporný úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov; z odôvodnenia je tiež zrejmé, prečo považoval okresný
súd navrhovateľku za spotrebiteľa. Takéto odôvodnenie považuje odvolací súd za dostatočne určité a
preskúmateľné a je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých právnych úvah dospel okresný súd k

rozhodnutiu o vyhovení návrhu navrhovateľky.

Odvolacia námietka odporcu, že navrhovateľke nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, pretože
sporný spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý za účelom výkonu povolania, nie je dôvodná. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako formulárovú zmluvu predložil

navrhovateľke na podpis odporca; táto zmluva obsahuje aj vyhlásenie dlžníka o tom, že úver je
poskytovaný za účelom výkonu povolania; z dokazovania nevyplynul záver, že toto dojednanie bolo
individuálne dojednané; preto bremeno preukázania, že išlo o individuálne zmluvné dojednanie v
spotrebiteľskej zmluve zaťažovalo v konaní odporcu (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka); zo spisu
nevyplýva unesenie tohto dôkazného bremena odporcom, naopak navrhovateľka v konaní predložila

rozhodnutie zo dňa 25.04.2009 o priznaní starobného dôchodku s účinnosťou od 24.01.2009 (č.l. 44-46
spisu), preto nie je zrejmé, na výkon akého povolania jej mal byť sporný spotrebiteľský úver v roku
2011 poskytnutý; okresný súd preto správne na toto dojednanie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
(§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka) neprihliadal. Odvolací súd súhlasí aj so záverom okresného
súdu, že sporná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou; v tomto smere odvolací súd poukazuje

na ustanovenia § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka ako aj samotného zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, z ktorých jednoznačne vyplýva rozdiel medzi
spotrebiteľským úverom a spotrebiteľskou zmluvou, t.j. každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, naopak však tento záver neplatí, t.j. ajkeď zmluva o úvere nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.
z., môže byť spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka; tento záver vyplýva z ustanovenia
§ 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských

úveroch nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov; ustanovenie
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ, nezakotvuje podmienku
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
zakotvuje len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľskou zmluvou

je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom; zo spisu nevyplýva, že by navrhovateľka predmetnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti;
preto len jej vyhlásenie, že úver použije na výkon povolania nemohol spôsobiť, že sporná zmluva sa
nebude považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka; navyše z vyššie uvedeného
vyplýva,žepredmetnévyhláseniejeakoneprijateľnázmluvnápodmienkaneplatné,pretospornúzmluvu

je možné považovať aj za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase jej uzavretia, z čoho vyplýva, že okresný súd správne hodnotil spornú zmluvu o úvere
č. 609600259 zo dňa 18.01.2011 aj z hľadiska splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
následkov ich nesplnenia (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd udáva, že okresný súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Zo spisu vyplýva skutkový
stav tak, ako ho uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd dospel k
záveru, že úver podľa spornej zmluvy o úvere je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov

podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení
účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy), podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.); tento právny
záver odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil; je zrejmé, že uvedené údaje
(doba trvania zmluvy spolu s termínom konečnej splatnosti úveru a ročná percentuálna miera nákladov)

v spornej zmluve o úvere absentujú; ako bolo uvedené vyššie sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou, keď tento záver vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch; podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a súčasne

podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší; okresný súd preto správne na prejednávanú vec aplikoval
výklad dotknutých právnych predpisov, ktorý je priaznivejší pre navrhovateľku ako spotrebiteľa; odporca
ako dodávateľ bol povinný dodržať všetky ustanovenia dotknutých právnych predpisov a zabezpečiť,
aby sporná zmluva o úvere uzavretá s navrhovateľkou ako spotrebiteľom mala všetky náležitosti podľa

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (predmetné náležitosti podľa zákona č. 129/2010
Z. z. musí mať každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na to, či sa spravuje Občianskym
zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom); pokiaľ odporca túto svoju povinnosť nesplnil a uvedené
obligatórne náležitosti zmluvy o úvere nevyjadril spôsobom, ktorý vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
f) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, musí znášať dôsledky v podobe

zákonného následku, že na úver podľa spornej zmluvy o úvere sa hľadí ako na bezúročný a bez
poplatkov (okresný súd síce v tomto smere poukázal len na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z., hoci presne išlo o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, z obsahového hľadiska to na správnosť záveru okresného
súdu nemalo vplyv); zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je predpisom, ktorý by

odchylne upravoval podstatné náležitosti jednotlivých zmlúv (zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere),
ale v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje od veriteľov (dodávateľov), aby do jednotlivých zmlúv uviedli
aj ďalšie náležitosti za účelom informovania spotrebiteľa a tým vyrovnania nerovného kontraktačného
postavenia zmluvných strán tohto typu právneho vzťahu (t.j. právneho vzťahu, ktorého účastníkom jespotrebiteľ); ak tak odporca neurobil, tento jeho nesprávny (nezákonný) postup nemôže ísť na ťarchu
navrhovateľky ako spotrebiteľa. Z uvedeného preto vyplýva správny záver okresného súdu o tom, že
sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto je správny aj záver okresného

súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľky v sume 772,- € zaplatením
sumy 1.572,- € hoci úver predstavoval len sumu 800,- € (odporca nenamietal tvrdenie navrhovateľky,
že na jeho účet zaplatila sumu 1.572,- €, preto z tohto skutkového zistenia okresného súdu vychádzal
aj odvolací súd); nakoľko ustanovenia o bezdôvodnom obohatení neustanovujú jeho splatnosť táto sa
riadi výzvou na zaplatenie (§ 563 Občianskeho zákonníka); zo spisu vyplýva, že navrhovateľka vyzvala

odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 31.01.2014 a poskytla mu lehotu na
plnenie do 06.02.2014; dňom 07.02.2014 sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného dlhu,
keď k tomu dňu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,25 %, po zvýšení
o osem percentuálnych bodov tak úroky z omeškania predstavujú 8,25 % ročne; nakoľko odporca výšku
priznaných úrokov z omeškania ani prvý deň omeškania v odvolaní výslovne nenamietal, odvolací súd
pri viazanosti odvolaním a jeho dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil rozsudok okresného súdu aj v

časti priznaného príslušenstva prisúdenej pohľadávky.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a
odôvodnený plným úspechom navrhovateľa v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.); proti výške priznanej náhrady

trov konania odporca v podanom odvolaní nenamietal, preto v tomto smere odvolací súd tiež poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti odporcovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy
odvolacieho konania v sume 59,84 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, t.j. vyjadrenie
k odvolaniu v sume 51,45 € spolu s režijným paušálom v sume 8,39 €; spolu trovy odvolacieho konania

navrhovateľky v sume 59,84 €, ktoré je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi navrhovateľky.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.