Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/760/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202126
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214202126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

a členov senátu: JUDr. Martin Holič a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6C/37/2014-48 zo dňa 24.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie majetkovej
škody 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 532,92 Eur. Výrokom II. žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súd
uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne:

A. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca úhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Žalobca vynaložil v tomto období:

- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného

systému sumu 70,- Eur
- na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur
- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovnéatelekomunikačné
výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- Eur

Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a
to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,- Eur.B. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Galanta je podľa názoru žalobcu v dôsledku jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so

zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.

Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;

a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne

a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bol zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so
starostlivosťou riadneho hospodára.
Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho

zákonných nárokov. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanievzťahovadosiahnutieadekvátnejnápravy primeranejsatisfakciezaporušeniezákladných
práv a princípov právneho štátu.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 532,92 Eur.
Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to na základe ním uvedenej doktríny ústavného súdu. Pri určení primeranej náhrady

nemajetkovej ujmy vychádzali pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. Teda 660,- Eur : 12 mesiacov v roku =
55,- Eur.
Z obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 15Er/739/2010 súd zistil, že dňa 04.08.2010 bola

Okresnému súdu Galanta doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Bratislava, proti povinnej I. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXX/XX, vo veci vymoženia 671,19
Eur s príslušenstvom. K žiadosti bola pripojená zápisnica vo veci spísania návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 21.06.2010, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a exekučný titul, rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02096/10 právoplatného 03.05.2010 a vykonateľného 06.05.2010.
Dňa 09.08.2010 Okresný súd Galanta vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Bratislava na zaslanie kompletného rozhodcovského spisu SR 02096/10 pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Uvedený spis bol doručený Okresnému súdu Galanta 02.11.2010,
pričomOkresnýsúdGalantauznesením15Er/739/2010-18zodňa13.01.2011zamietolžiadosťsúdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 07.04.2011.
S použitím § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p., § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1,
§ 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, 5, § 17 ods. 1 a ods. 2, § 19 ods. 2 a ods. 3 zák.č. 514/2013
Z.z., § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d), § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) súd dospel

k záveru, že výsledkami vykonaného dokazovania v tejto konkrétnej veci súd nemal preukázané, že
by žalobcovi v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu vznikla škoda. Samotná exekúcie v dôsledku
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia bola zastavená. Súd má za to, že žalobca
nepreukázal vznik škody, ktorú vyčíslil paušálnou sumou a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť soneskorene vydaným rozhodnutím súdu. V tejto súvislosti uviedol, že škoda nemôže byť uplatnená v
paušálnej čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo k výške
škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však žalobca

nepreukázal a ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a v
spise sa nenachádza ani jedna sťažnosť ani urgencia zo strany navrhovateľa v čase od podania žiadosti
o udelenie poverenia do samotného rozhodnutia súdu.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková

ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že
navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho

skúmať,čivkomplexeskutočnostíprichádzajúcichdoúvahyakopríčinnásúvislosťexistujeskutočnosť s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, teda postupom, ktorý
by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Treba mať za to, že dôvodom pre odmietnutie vydania poverenia v predmetnej exekučnej veci bola
nezákonnosť exekučného titulu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
podľa týchto troch zásadných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanie
nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v

tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený v tomto konaní, tento môže súd priznať s
ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d) závažnosť dôsledkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení

Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú
osobu okrem písm. b), podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,
za ktorých k nej došlo. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania
zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe

ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa
žalobca snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne
rozhodnutia o svojej podnikateľskej aktivite. O žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi bolo
rozhodnuté tak, že súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Následne exekúcia bola zastavená
pre vyššie uvedené vady exekučného titulu. Ako už bolo konštatované, žiadny postup, v ktorom je

možné konštatovať prieťahy v konaní sa nepreukázal. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody,
nepreukázal spojitosť škody, ktorú uvádza s prípadným nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia a nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy. Súd ďalej poukazuje
na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi by bolo v rozpore s ust. § 1 O.s.p., podľa

ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova
na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb ako aj na konanie
v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve žalobca, ktorého základomjeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov na základe spotrebiteľských zmlúv
a to na základe formulárový typových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú
celý rad neprijateľných zmluvných podmienok s cieľom v neprehľadnej forme v zložito formulovaných

podmienkach s oslovením aj tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľov, ktorá nemôže týmto zmluvným
podmienkam rozumieť dosiahol zisk sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a
nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej
republiky je súdu známe, že využíval práve rozhodcovské súdy, ktoré o jeho nárokoch rozhodovali, ktoré
nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať

priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli nedôvodné pre zrejmé neplatné zmluvné podmienky.
Na základe takéhoto skutkového a právneho stavu veci súd návrh ako nedôvodný zamietol, čo sa týka
oboch nárokov, tak uplatnenej náhrady škody ako aj náhrady na nemajetkovú ujmu.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného sa súd zaoberal aj touto námietkou.
Premlčaniesavšakpodľaustálenejsúdnejpraxeskúmalenuexistujúcehonároku.Súddospelknázoru,
že nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd v ďalšom

nezaoberal.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaný, ktorý bol úspešný si uplatnil náhradu
trov konania, ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu žalovanému žiadne trovy konania nevyplývajú, z
týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s §
221 ods. 1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že súd
rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9

ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho
vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím
rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa
súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu

sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo
zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský
súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú

náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej
agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Poukázal na to, že predložil ako dôkaz o
vzniku škody žalobcovi znalecký posudok č. 1/2014. Ak okresný súd konštatuje, že žalobca nepreukázal,
že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda s tým, že bližšie nešpecifikoval jednotlivé

náklady, nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. To,
že žalobca predložil znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde bolo spôsobené tým,
že hoci ho zadal už 01.03.2013, jeho vypracovanie bolo zložité a trvalo viac ako rok. Táto skutočnosť je
objektívna, ktorú žalobca nevie ovplyvniť. Pre prípad, že bol súdu doručený návrh žalobcu na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva

žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na
Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne
rozhodnúť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a velektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21
ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo
veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i
správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne,
presvedčivé a vyčerpávajúce písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Vzhľadom na to, že prvostupňový súd sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúcim
spôsobom vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov predostretou v konaní včítane
argumentácie odvolateľa, ktorého odvolacie námietky v podstatnej časti nereflektujú argumentáciu
odôvodňujúcu zamietnutie žaloby použitú prvostupňovým súdom, pričom odvolací súd je odvolacími

dôvodmi viazaný, odvolací súd ani nemá čo podstatné k odôvodneniu prvostupňového rozsudku dodať.

S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne

nenapadnutého) potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.