Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112230764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu OZETA NEO, a.s. so sídlom
Dopravná 2098/9, 955 01 Topoľčany, IČO 36 329 843, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857, proti žalovaným 1/
SKKS, k. s. so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 868
671, správcovi úpadcu TSinvest s.r.o. v konkurze so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO 36 818 062,
právne zastúpenému Advokátska kancelária Korytár, s.r.o. so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava,
IČO 47 243 279, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151

653, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 39Cbi/33/2012-116 zo dňa 5. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej určil, že žalobca je veriteľom
inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 502 626,59 eur z kúpnej zmluvy č. 1/2008 zo dňa
12.05.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2008 zloženej z istiny vo výške 388 905,93 eur a úrokov z
omeškania vo výške 113 720,66 eur prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 29R/2/2012 prihláškou č. 1 na majetok úpadcu TSinvest s.r.o. v konkurze so sídlom

Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO 36 818 062, ktorá je zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok pod
č. 6 a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej
pohľadávky proti úpadcovi vo výške 502 626,59 eur z kúpnej zmluvy č. 1/2008 zo dňa 12.05.2008 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2008, zloženej z istiny vo výške 388 905,93 eur a úrokov z omeškania
vo výške 113 720,66 eur, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín

pod sp. zn. 29R/2/2012 prihláškou č. 1, na majetok úpadcu TSinvest s.r.o. v konkurze so sídlom
Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO 36 818 062, ktorá je zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok
pod číslom 6. Vo výroku II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov
konania 100 % s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania
samostatným uznesením. Na základe dokazovania vykonaného výsluchom svedkov a oboznámením
listinných dôkazov súd prvého stupňa zistil pre rozhodnutie podstatný skutkový stav. Okresný súd
Trenčín uznesením č.k. 29R/2/2012-561 zo dňa 10.04.2012 začal reštrukturalizačné konanie voči

dlžníkovi TSinvest, s.r.o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku č. 72/2012
dňa 13.04.2012 a dňa 14.04.2012 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
28R/2/2012-569 zo dňa 14.05.2012 bolo reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi zastavené a zároveň
bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný 1/. V uznesenívyzval súd veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na
predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp.zn. 29R/2/2012 a
v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal

poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 148/2012 dňa 02.08.2012
a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku dňa 03.08.2012. Dňa 04.08.2012 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie
pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 17.9.2012. Od nasledujúceho dňa 18.09.2012
začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa

19.10.2012. Od 20.10.2012 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, tridsaťdňová
lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 20.11.2012.
Prihláška pohľadávok č. 1 na uplatnenie pohľadávok v konkurze žalobcu došla súdu a žalovanému
1/ ako správcovi dňa 20.08.2012. Posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 17.09.2012, k
prihláseniu pohľadávky došlo v zákonnej prihlasovacej lehote. Správca poprel pohľadávku žalobcu dňa
15.10.2012 a iný veriteľa dňa 17.10.2012. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi

dňa 19.10.2012. Od nasledujúceho dňa od 20.10.2012 začala žalobcovi plynúť tridsaťdňová lehota na
podanie určovacej žaloby. Žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky dňa 16.11.2012.

Právnu vec posúdil súd prvého stupňa podľa § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3, § 29 ods.
1, 6, § 32 ods. 1, 2, 9, 15, 19 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.01.2012
(ďalej len ZoKR), podľa § 261 ods. 1, 5, 6, § 266 ods. 1,
§ 391 ods. 1, § 392 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 517 ods. 2, § 588 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., § 9 ods. 2, 8 zákona č. 572/2004
Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami a podľa príslušných ustanovení zmluvy o predaji nehnuteľností

v znení dodatku č. 1. Po posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu podľa § 24 ods. 1 ZoKR a
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ podľa § 40 ods. 1 ZoKR a žalovaného 2/ podľa § 32 ods. 2
ZoKR, súd prvého stupňa z úradnej povinnosti posudzoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt pri
prihlásení pohľadávky žalobcu, pri popretí pohľadávky žalovanými 1/, 2/ a pri podaní žaloby o určenie
popretej pohľadávky. Konštatoval, že v danej veci boli tieto prekluzívne lehoty stanovené zákonom

dodržané. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca si uplatnil
svoju pohľadávku do konkurzu dôvodne. Prihlásená pohľadávka predstavuje kúpnu cenu z kúpnej
zmluvy č. 1/2008 v znení dodatku č. 1. Súd prvého stupňa posudzoval platnosť uzavretej zmluvy a po
zistení, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zákonom predpísané pre uvedený
zmluvný typ, konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne vrátane vôle zmluvných strán, ktorú uzavretým

dodatkom č. 1 chceli zmluvné strany docieliť. V rámci vykonávaného dokazovania súd prvého
stupňa vypočul v konaní ako svedkov obidvoch účastníkov zmluvy na strane kupujúceho a na strane
predávajúceho. Účastníci kúpnej zmluvy sa dodatkom č. 1 dohodli na navýšení kúpnej ceny v závislosti
od množstva pridelených emisných kvót, nakoľko na predávanej nehnuteľnosti sa nachádzal emisný
zdroj, kotolňa. Na základe článku III. dodatku č. 1 žalobca vyčíslil doplatok kúpnej ceny vo výške 458

905,93 eur, ktorý si prihlásil do konkurzu prihláškou, na základe reálne prideleného množstva emisných
kvót v celkovej výške 29 500 ton. Súd prvého stupňa konštatoval, že pridelenie emisných kvót, samotný
výpočet doplatku kúpnej ceny a jej správnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Vzhľadom k
dôvodom popretia úrokov z omeškania žalovaným 1/ a dôvodom popretia pohľadávky žalovaným 2/,
boli spornými skutočnosťami v konaní moment splatnosti kúpnej ceny, vzhľadom na dojednanie v

kúpnej zmluve, splnenie náležitostí prihlášky a premlčanie resp. nepremlčanie uplatneného nároku.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že v rámci kúpnej zmluvy bola
splatnosť doplatku kúpnej ceny dojednaná nasledovne: „zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle čl. III. ods.
1 kúpnej zmluvy, je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu v lehote 30 dní od pripísania emisných

kvót kupujúcemu na účet v centrálnom registri. V prípade, ak kupujúcemu nebudú pridelené emisné
kvóty na obdobie rokov 2008-2012 do konca kalendárneho roka 2009, kupujúci nie je povinný uhradiť
zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle tohto ods. tohto čl. kúpnej zmluvy.“ Nejednoznačnosť jazykového
prejavu tohto právneho úkonu bola spôsobená nedostatočným zadefinovaním pojmov pripísania a
pridelenia s presným uvedením momentu, ktorý je pre splatnosť celej kúpnej ceny, prípadne

jej alikvotnej časti, rozhodný, najmä vzhľadom ku skutočnosti, že zákon č. 572/2004 Z. z. o
obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov, neumožňoval v rozhodnom období
pripísanie celého prideleného množstva emisných kvót na účet subjektu, ktorému boli emisné kvóty
pridelené, jednorazovo. K pripisovaniu pridelených emisných kvót dochádzalo postupne počas piatichrokov. Z uvedeného dojednania nebolo zrejmé, aká bola vôľa účastníkov pri uzatvorení tohto dodatku,
nakoľko na jednej strane dodatok hovorí o lehote 30 dní na zaplatenie doplatku kúpnej
ceny od pripísania emisných kvót, nehovorí o pripísaní celého množstva emisných kvót alebo o

pripísaní alikvotnej ročnej sadzby a následnej splatnosti kúpnej ceny vo vzťahu ku každému
pripísaniu samostatne. Podľa názoru súdu prvého stupňa postup žalobcu, ktorý si uplatnil nárok za
zaplatenie kúpnej ceny po pripísaní prvej alikvotnej časti emisných kvót na účet úpadcu, nie je priamo
v rozpore s uvedeným dojednaním. Dôvodnosť postupu žalobcu mal súd prvého stupňa
preukázaný aj ďalšími vykonanými dôkazmi, výsluchmi účastníkov predmetnej zmluvy. Obaja účastníci

zmluvy sa v rámci výsluchu v konaní zhodli v tom, že k splneniu podmienok na zaplatenie kúpnej
ceny došlo momentom prvého resp. akéhokoľvek pripísania emisných kvót. Svedok N.. L. L., ktorý
uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu za predávajúceho, uviedol ako rozhodný moment prvé pripísanie
prvých emisných kvót. Svedok N.. O. U., ktorý uzatváral predmetnú zmluvu za kupujúceho (úpadcu),
uviedol ako rozhodný moment, akékoľvek pripísanie emisných kvót, ktorým vznikol nárok na zaplatenie
kúpnej ceny. N..O. U. ako konateľom úpadcu na pojednávaní vo vzťahu k uplatnenému nároku výslovne

uviedol, že uplatnenú pohľadávku ako dlžník uznáva, podľa predloženej kúpnej zmluvy sa mu javí
pohľadávka ako dôvodná, ktorá nemala byť popretá. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa
na to, že pri posudzovaní jednotlivých právnych úkonov účastníkov sa v prípade nejednoznačnosti
týchtoúkonov,posudzujevôľaúčastníkovobchodnoprávnychvzťahovzúčastnenýchnaprávnomúkone.
Pre obchodnoprávne vzťahy obsahuje Obchodný zákonník v § 266 osobitné interpretačné pravidlá.

Kým Občiansky zákonník uprednostňuje jazykový prejav pred vôľou strán s doplňujúcim a podporným
významom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), Obchodný zákonník ako rozhodujúce kritérium
predpokladá a uprednostňuje význam vôle pred samotným jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne
kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, ktorý je prvoradý a musí byť druhej strane známy. V
uvedenom prípade v rámci vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že vôľou účastníkov

predmetného právneho úkonu bolo vymedziť splatnosť kúpnej ceny k momentu prvého pripísania
emisných kvót na účet kupujúceho. Od uvedeného momentu začala plynúť kupujúcemu 30 dňová
lehota na dobrovoľné splnenie zmluvnej povinnosti, uplynutím ktorej sa pohľadávka na zaplatenie kúpnej
ceny stala splatnou. Vzhľadom k zhodnému vyhláseniu účastníkov zmluvy, súd prvého stupňa na
toto vyhlásenie prihliadol a v zmysle uvedeného vyhlásenia vyhodnotil aj samotné sporné dojednanie

tak, že kúpna cena na základe uzavretého dodatku sa stala splatnou uplynutím 30 dňa od prvého
pripísania emisných kvót na účet kupujúceho. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
preukázané, že k pripísaniu emisných kvót v prvej alikvotnej časti vo výške 5 900 ton došlo dňa
15.04.2009, úpadca sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny od 16.5.2009, uplynutím 30 dňa.
Žalovaný 1/ poprel prihlásenú pohľadávku vzhľadom k nejednoznačnosti predmetného ustanovenia

zmluvy.Žalobcavkonanípreukázalskutočnúvôľuzmluvnýchstránvýsluchomúčastníkovkúpnejzmluvy
v znení dodatku č. 1, čím odstránil nejednoznačnosť zmluvného dojednania. K pripísaniu emisných kvót,
na ktoré poukazoval žalovaný 1/, súd prvého stupňa uviedol, že v rámci dokazovania bolo oboznámené
aj vyjadrenie L. X., a.s. z 25.01.2012, ktoré bolo adresované tunajšiemu súdu k
sp. zn. 39Cb/24/2011, a z tohto vyplýva, že k zmene v Národnom registri emisných kvót došlo dňa

15.04.2009 pripísaním emisných kvót z prevádzkovateľa OZETA NEO, a.s. na spoločnosť úpadcu.
Rovnako z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/24/2011 súd v
rámci dokazovania vykonal dôkaz listinou výpisom z účtu emisných kvót (číslo listu 64), ktorý bol vedený
na úpadcu, pričom začiatkom vedenia tohto účtu bol deň 15.4.2009. Z týchto listinných dôkazov mal
súd prvého stupňa dostatočne preukázané, kedy k pripísaniu predmetných emisných kvót v alikvotnej

časti úpadcovi prvýkrát došlo. Z pripojenej prihlášky pohľadávky súd prvého stupňa zistil, že predmetná
prihláška tento listinný dôkaz, ktorý by pripísanie emisných kvót odôvodňoval neobsahoval, preto v čase
prieskumu prihlásenej pohľadávky sa správcovi mohla uvedená pohľadávka v popretej výške javiť
ako sporná. Táto spornosť bola dokazovaním odstránená, čím zároveň bola preukázaná aj dôvodnosť
prihlásenej pohľadávky a nedôvodnosť popretia žalovaným 1/.

Žalovaný 2/ poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko z prihlášky
pohľadávky nebol zrejmý právny dôvod vzniku pohľadávky a táto je v časti premlčaná. K týmto dôvodom
popretia súd prvého stupňa uviedol, že pohľadávka žalobcu v časti istiny a jej príslušenstva v
podobe úrokov z omeškania a právny dôvod vzniku tejto pohľadávky je v prihláške pohľadávky riadne

a dostatočne špecifikovaný. Právny dôvod vzniku pohľadávky je označený ako kúpna zmluva zo
dňa 12.05.2008 v spojení s dodatkom č. I. Úroky z omeškania sú označené výškou percenta
ročných úrokov, z ktorých je zrejmé, že ide o zákonný úrok a je k nim pripojený výpočet výšky úroku z
omeškania. V prípade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, je právny dôvod vzniku označenýako rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/24/2011 zo dňa 05.03.2012 (uvedené súd uvádza
len na úplnosť, nakoľko táto časť nebola ani jedným zo žalovaných popretá). Takto označený právny
dôvod vzniku pohľadávky považoval súd prvého stupňa za dostatočný a v súlade s § 29

ZoKR upravujúcim minimálne požiadavky na obsah prihlášky, preto popretie pohľadávky žalovaným
2/ z uvedeného dôvodu vyhodnotil súd prvého stupňa za ako nedôvodné. Ďalším dôvodom popretia
prihlásenejpohľadávkybolotvrdenépremlčaniečastiuplatnenéhonárokuzdôvoduuplynutiapremlčacej
doby v trvaní troch rokov. Žalovaný 2/ pri popretí pohľadávky žalobcu uviedol, že v zmysle priložených
príloh k prihláške pohľadávky boli dňa 15.04.2009 pripísané v centrálnom registri emisné kvóty na účet

úpadcu, pohľadávka sa stala splatnou dňa 15.04.2009. Vzhľadom k tomu, že časť pohľadávky nebola
uplatnenánasúdedouplynutiapremlčacejdoby,jevtejtovýškepremlčaná,pričomzuvedenéhodôvodu
sú premlčané aj úroky z omeškania, nakoľko nie je zrejmé, z akej istiny sú uplatnené a kedy nastalo
ich premlčanie. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaný 2/ poukazoval na to, že premlčanie je potrebné
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a na rozdiel od popretia uviedol, že pohľadávka
žalobcu sa stala splatnou dňa 15.05.2009. K tomuto dôvodu popretia pohľadávky súd prvého stupňa

uviedol,žeprávnyvzťahmedziúpadcomažalobcomvznikolmedzidvomapodnikateľmi,apretosatento
právny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom. Zmluvný
typ, ktorý medzi sebou uvedené subjekty uzavreli, nie je Obchodným zákonníkom upravený, preto v
zmysle § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, sa použije na tento zmluvný typ úprava Občianskeho
zákonníka, pričom ostatné inštitúty vrátane úpravy premlčania, sa spravuje Obchodným zákonníkom.

V uvedenom prípade ide o úpravu tzv. absolútnych neobchodov, kedy dochádza ku kombinovanému
záväzkovému režimu, kedy sa osobitná úprava záväzkových vzťahov použije v prípade podnikateľských
subjektov aj pri aplikácii týchto neobchodných zmlúv. V zmysle uvedeného je podľa názoru súdu
prvého stupňa uplatnenie trojročnej premlčacej doby na uvedený prípad vylúčené. Obchodný zákonník
upravuje premlčanie komplexne, nie je potrebné použitie žiadnej inej právnej úpravy a premlčaciu dobu

upravuje na uvedený prípad štvrťročnú, so začiatkom plynutia pri práve na plnenie záväzku, od jeho
splatnosti, pričom splatnosťou záväzku sa zároveň uvedené právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods.
1 Obchodného zákonníka). Medzi účastníkmi
v rámci kúpnej zmluvy bolo výslovne dohodnuté zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny v lehote 30 dní
od pripísania emisných kvót, táto lehota začala plynúť od 15.04.2009 a uplynula tridsiatym dňom

dňa 15.05.2009, pričom úpadca sa dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny dňa 16.05.2009.
Vzhľadom k uvedenej zmluvnej úprave mal súd prvého stupňa za to, že žalovaný 2/ nestanovil začiatok
plynutia premlčacej doby v popretí pohľadávky správne. Premlčacia doba začala plynúť dňa 16.05.2009
a bez uskutočnenia akéhokoľvek úkonu by uplynula dňa 16.05.2013. Počas uvedenej doby žalobca
uplatnil časť svojho nároku súdnou cestou žalobou zo dňa 21.06.2010. Toto konanie bolo vedené

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39Cb/24/2011 a žalobca bol v ňom plne úspešný. Zvyšok
svojho nároku si žalobca prihlásil do konkurzu úpadcu prihláškou zo dňa 20.08.2012. V tejto súvislosti
súd prvého stupňa poukázal na § 28 ods. 6 ZoKR, v zmysle ktorého doručenie prihlášky správcovi
má pre plynutie premlčacej lehoty rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Podaním
prihlášky prestala žalobcovi plynúť premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenému nároku, podanie prihlášky

bolo uskutočnené v priebehu premlčacej doby, preto uplatnený nárok nie je premlčaný. V súvislosti s
námietkou premlčania žalovaný 2/ poukázal aj na nepreskúmateľnosť úrokov z omeškania, poukázal
na to, že nie je jasné z akej istiny sú uplatnené a kedy nastalo ich premlčanie. Úroky z omeškania
predstavujú príslušenstvo pohľadávky. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z
právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku a jeho podstata spočíva v

tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia tiež stanovené percento tej časti
peňažného dlhu, s ktorou je v omeškaní. Preto v dôsledku omeškania nevzniká medzi účastníkmi nový,
ďalší záväzkový vzťah, dochádza iba k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka spočívajúcej v tom,
že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický).
Otázku premlčania úrokov z omeškania už riešil

a zaoberal sa ňou aj Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 1Cdo 157/2009, s ktorým rozhodnutím sa súd
prvého stupňa stotožnil, a z ktorého uviedol, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky
z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením
dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju
povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky

z omeškania významná. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania
omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením svojho záväzku,
týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
Vzhľadom k tomu sa žalovaný dostal od 16.05.2009 do omeškania, pričom v uvedený deň mu vznikolnárok na úroky z omeškania, ktorý by sa bol premlčal v štvorročnej premlčacej dobe od 16.05.2009 do
16.05.2013. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom období došlo zo strany žalobcu k uplatneniu nároku
prihlásením pohľadávky do konkurzu, nie je ani tento uplatnený nárok premlčaný. Podľa názoru súdu

prvého stupňa popierajúci veriteľ nemá právo na popretie prihlásenej pohľadávky z dôvodu premlčania,
pretože námietka premlčania v zmysle zákonnej úpravy patrí dlžníkovi. S poukazom na znenie §
388 ods. 1 Obchodného zákonníka, zákon neumožňuje inej osobe, odlišnej od dlžníka, vzniesť takúto
námietku. Popierajúci veriteľ nie je v žiadnom právnom vzťahu s dlžníkom, nie je povinnou stranou, preto
námietka premlčania popierajúcemu veriteľovi nepatrí. Aj keby súd pripustil, že takúto námietku môže

vzniesť aj popierajúci veriteľ, aj tak je potrebné ju považovať za nedôvodnú. K úplnosti posúdenia veci
súd prvého stupňa uviedol, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 16.05.2009. Žalobca si vyčíslil
úrok z omeškania od 02.11.2009 t.zn. od neskoršieho obdobia ako bolo medzi účastníkmi zmluvné
dohodnuté do dňa vyhlásenia konkurzu t.j. do 03.08.2012. Žalobca si
v rámci predmetnej premlčacej doby zákonne konformným spôsobom (v zákonnej výške) uplatnil voči
úpadcovi svoju pohľadávku aj v časti úrokov z omeškania, preto ani táto námietka žalovaného 2/, ak by

súd pripustil, že žalovanému 2/ patrí, nie je dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd prvého stupňa
nepriklonil k záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 5/2005. Poukázal na to, že do
31.01.2004 bola úprava § 261 ods. 5 (resp. 6) Obchodného zákonníka iná a v tejto úprave bol výslovne
uvedený odkaz iba na Občiansky zákonník. K výroku rozsudku a petitu žalobcu, ktorým sa okrem
samotného určenia popretej pohľadávky domáhal určenia, že pohľadávka je nesporná a oprávnená,

súd prvého stupňa uviedol, že vo výrokovej časti sa nerozhoduje o tom, že pohľadávka je sporná resp.
nesporná, či oprávnená, pretože nespornosť a zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia
súdu v zmysle § 32 odsek 19 ZoKR. Preto súd prvého stupňa vo výroku rozsudku osobitne neuviedol
nespornosť a oprávnenosť pohľadávky.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.
7 O. s. p. tak že, žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal 100 % náhrady trov konania
potrebnýchnaúčelnéuplatňovanieprávastým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesamostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorým napadol
v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky predstavujúcej úrok z
omeškania vo výške 113 720,66 eur, teda v rozsahu, v akom žalovaný 1/ ako správca túto časť
prihlásenej pohľadávky žalobcu poprel, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa

§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a podľa
§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávneho rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalovaného 1/ nesprávnosť skutkových zistení a
súčasne nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa spočíva v nesprávnej interpretácii čl.

III. ods. 2 písm. c/ prvá veta dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve
č. 1/2008 a to i v spojení s výsluchom svedkov, N.. L. a N.. U.. S poukazom na nesporné skutočnosti
týkajúce sa zvýšenia kúpnej ceny zmluvne naviazanej na pridelenie emisných kvót ministerstvom na
obchodovateľné obdobie (2008-2012) s ročným pripisovaním na účet, zatiaľ čo splatnosť navýšenej
kúpnej ceny bola naviazaná na pripísanie pridelených emisných kvót na účet v registri kvót (čl. III.

ods. 2 písm. c/ prvá veta dodatku), žalovaný 1/ uviedol, že termíny „pridelenie „ a „pripísanie“ použil v
kúpnej zmluve a v dodatku prvýkrát žalobca, ktorý zmluvu formuloval. Pri ich výklade podľa § 266 ods.
4 Obchodného zákonníka treba v prípade pochybností tieto termíny interpretovať na ťarchu žalobcu.
Podľa názoru žalovaného 1/ treba tieto termíny vykladať objektivizovanie, t.j. podľa významu, ktorý sa
im spravidla v obchodnom stkyu prikladá (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom tento výklad

nevyvoláva v obchodnom styku pri obchodovaní s emisnými kvótami žiadne interpretačné ťažkosti.
Žalovaný 1/ zotrval na právnom názore, že žalobcovi v prihlásenej výške nárok na úroky z omeškania
nevznikol, pretože žalobca nepreukázal splnenie predpokladov omeškania úpadcu so zaplatením dlžnej
sumy, nakoľko nepreukázal skutočnosť, že do vyhlásenia konkurzu došlo k pripísaniu emisných kvót v
uvedenom rozsahu na účet v centrálnom registri, za ktoré mal úpadca zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej

ceny. Nedostatočné zistenie týkajúce sa splatnosti jednotlivých častí zvýšenej kúpnej ceny predstavuje
zároveň inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záverom odvolania
žalovaný 1/ zdôraznil, že v r. 2011 bol emisný zdroj vyradený zo schémy obchodovania, takže na účet
emisných kvót od tohto obdobia neboli žiadne emisné kvóty pripisované. Navrhol, aby odvolací súdrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úrokov z omeškania a v časti náhrady trov konania
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že sa zhoduje s názormi a odôvodnením
súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku s tým, že sa pridržiava svojich tvrdení a vyjadrení, ktoré
prezentoval v súdnom konaní ústne a písomne. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa vo veci úplne
zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Žalovaný 2/, ktorý odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodal, sa k odvolaniu žalovaného
1/ nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie
odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa

§ 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalovaným 1/ vymedzené
dôvodyodvolaniaaichrozsah,ktorýmijeodvolacísúdpodľa§212ods.1O.s.p.viazaný,posúdilodvolací
súd podľa § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s
§ 211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je
dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania
a náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov :

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v

znení účinnom od 01.01.2012, Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonník, zákona č. 572/2004 Z.z.
o obchodovaní s emisnými kvótami a zmluvné dojednania žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa §
142 ods. 1 O.s.p. v spojení s postupom podľa § 151 ods. 7 O.s.p. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa
podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na
ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci posúdenia žalobcom uplatneného
nároku správne aplikoval zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od

01.01.2012, keď mal preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29R/2/2012-636 zo dňa
27.07.2012 vyhlásil na majetok dlžníka TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO 36 818
062,konkurzadofunkciesprávcubolustanovenýžalovaný1/.UzneseniebolozverejnenévObchodnom
vestníku dňa 02.08.2012 a účinky tohto konkurzu nastali dňa 03.08.2012 v súlade s § 23 ods. 1 ZoKR
v spojení s § 199 ods. 9 druhá veta ZoKR.

Zhodne zo súdom prvého stupňa považoval odvolací súd za nesporné, že žalobca prihláškou č. 1
prihlásil do konkurzu v zákonnej lehote pohľadávku v celkovej výške 579 578,86 eur, pozostávajúcu
z istiny vo výške 458 905,93 eur, z úrokov z omeškania vo výške 113 720,66 eur a z nákladov z
uplatnenia vo výške 6 952,27 eur, titulom kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2008 a dodatku č. 1 zo dňa

16.05.2008 k tejto kúpnej zmluve, uzavretej medzi žalobcom a úpadcom. Žalovaný 1/ ako správca poprel
pohľadávku žalobcu v zákonnej lehote v časti úrokov z omeškania vo výške 113 720,66 eur z dôvodu
nesplnenia predpokladov omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Žalobca sa postupom podľa § 32 ods.
9 ZoKR domáhal na súde určenia popretej pohľadávky žalobou na súde v zákonnej lehote Žaloba bola
súdu prvého stupňa doručená dňa 16.11.2012. Súd prvého stupňa správne skúmal dodržanie všetkých

prekluzívnych lehôt z úradnej povinnosti a po konštatovaní, že tieto lehoty boli dodržané, vykonal vecné
preskúmanie žalobou uplatneného nároku v rozsahu jeho prihlásenia do konkurzu a v rozsahu jeho
popretia žalovaným 1/ a žalovaným 2/.Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), bola otázka dôvodnosti popretia časti pohľadávky týkajúcej sa úrokov z omeškania
vo výške 113 720,66 eur správcom, ktorú žalobca prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok

úpadcu. Dôvodnosť popretia pohľadávky predstavuje posúdenie významu výrazov použitých žalobcom
v zmluvnom postavení predávajúceho pri uzavretí kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 k tejto zmluve s
úpadcom v zmluvnom postavení kupujúceho. Výrazy, ktorých význam bol dokazovaný a posudzovaný
v konaní pred súdom prvého stupňa, sú obsiahnuté v čl. III ods. 2 písm. c/ dodatku č. 1 týkajúcom
sa dohodnutých zmluvných podmienok zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim v prospech predávajúceho

v tomto znení : „ Zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle čl. III ods. 1 kúpnej zmluvy, je kupujúci povinný
uhradiť predávajúcemu v lehote 30 (tridsiatich) dní od pripísania emisných kvót kupujúcemu na účet
v centrálnom registri. V prípade ak kupujúcemu nebudú pridelené emisné kvóty na obdobie rokov
2008-2012 do konca kalendárneho roka 2009, kupujúci nie je povinný uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny v
zmysle tohto bodu tohto odseku tohto článku kúpnej zmluvy“. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve nahradili
zmluvné strany celé pôvodné znenie čl. III. kúpnej zmluvy novým znením.

Podľa názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní a hodnotení sporných výrazov „pridelenie emisných
kvót, pripísanie emisných kvót a splatnosť zvyšnej časti kúpnej ceny“ vykonal súd prvého stupňa výklad
týchto výrazov za použitia interpretačných pravidiel podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka v
súlade s prejavom vôle zmluvných strán v čase uzavretia kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1, v súlade

s obsahom jednotlivých zmluvných dojednaní a v súlade s celým obsahom kúpnej zmluvy a dodatku
č. 1 pri zohľadnení okolností pri uzavretí tejto zmluvy. V súvislosti s odstránením nejednoznačnosti
týkajúcej sa splatnosti zvýšenej časti kúpnej ceny viazanej na pridelenie a pripísanie emisných kvót na
účet kupujúceho, keď podľa názoru žalovaného 1/ splatnosť kúpnej ceny v rozsahu jej zvýšenia mala
nastať až po pripísaní celkového prideleného množstva emisných kvót na účet kupujúceho (29 500 ton

pre obchodovateľné obdobie rokov 2008-2012), odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri
posudzovaní splatnosti tejto časti kúpnej ceny vychádzal z obsahu celého článku III. dodatku č. 1 v jeho
vzájomných súvislostiach. V čl. III. ods. 1 dodatku č. 1 upravili zmluvné strany podmienky, za splnenia
ktorých vznikla kupujúcemu (úpadcovi) povinnosť zaplatiť zvýšenú kúpnu cenu viazanú na množstvo
pridelených emisných kvót CO2 na obdobie rokov 2008-2012. Je teda nesporné, že zvýšenie kúpnej

ceny bolo viazané na pridelené emisné kvóty. V tomto dojednaní zmluvné strany zároveň dohodli, že
v prípade, ak kupujúcemu nebudú pridelené emisné kvóty CO2 na obdobie rokov 2008-2012 v objeme
5 950 ton ročne, ale v nižšom objeme, tak sa kúpna cena zvyšuje podľa presne určeného vzorca. V
konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že na obdobie rokov 2008-2012 boli kupujúcemu
(úpadcovi) pridelené emisné kvóty v množstve 29 500 ton/ 5 900 ton ročne. Súd prvého stupňa pri

výklade vôle zmluvných strán správne vychádzal nielen z výsluchu zástupcov zmluvných strán, ale aj zo
zákona č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý v rozhodnom období neumožňoval
pripísanie celkového množstva pridelených emisných kvót jednorazovo na účet oprávneného subjektu.
Podľa § 9 ods. 8 tohto zákona bolo celkové množstvo pridelených emisných kvót na pokyn ministerstva
zapisované (podľa kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 pripisované) správcom registra každoročne

v množstve rovnajúcom sa proporčnému podielu celkového množstva emisných kvót na príslušné
obchodovateľné obdobie. Zmluvné strany mali v čase uzavretia dodatku č. 1 objektívnu vedomosť o
to, že celkové množstvo pridelených emisných kvót bude na účet kupujúceho pripisované iba ročne v
množstve rovnajúcemu sa v danom prípade proporčnému podielu, t.j. ročnému podielu. Podľa názoru
odvolacieho súdu táto objektívna vedomosť zákonnej úpravy bola v zmluvnom vzťahu vyjadrená aj tým,

že zvýšenie kúpnej ceny záviselo od pridelenia emisných kvót, kde zmluvné strany zároveň dohodli
vzorec pre výpočet zvýšenej kúpnej ceny pre prípad pridelenia nižšieho množstva (objemu) emisných
kvót ako 5 950 ton ročne.

Odvolací súd považuje za správny skutkový záver súdu prvého stupňa preukázaný výsluchom svedkov

N.. L. L., N.. O. U. a listinnými dôkazmi, najmä kúpnou zmluvou č. 1/2008, dodatkom č. 1 k tejto kúpnej
zmluve,potvrdenímMinisterstvaživotnéhoprostrediaSlovenskejrepublikyzodňa02.06.2008avýpisom
z účtu emisných kvót, o tom, že kúpna cena na základe uzavretého dodatku č. 1 sa stala splatnou
uplynutím 30 dňa od prvého pripísania emisných kvót na účet kupujúceho (úpadcu) dňa 15.04.2009.
Rozhodným obdobím pre zaplatenie tejto kúpnej ceny kupujúcim, resp. jej zvýšenej časti, bolo obdobie

od 16.04.2009 do 15.05.2009. Pre počítanie lehoty určenej podľa dní sa uplatní postup podľa § 122
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dňom 16.05.2009 sa kupujúci dostal so zaplatením kúpnej ceny do
omeškania. Súd prvého stupňa v rozsahu ním vykonaného dokazovania odstránil pochybnosti v prejave
vôle účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý bol pre žalovaného 1/ základom o pochybnostiach vo výrazoch„pridelenie“ a „pripísanie“ ako dôvodov popretia pohľadávky v časti úrokov z omeškania čo do výšky 113
720,66 eur pre nesplnenie predpokladov omeškania úpadcu so zaplatením dlžnej sumy.

Z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného 1/ ako nedôvodnú bez opory
v preukázanom skutkovom stave a v právnom posúdení veci súdom prvého stupňa.

Z dôvodu, že úroky z omeškania vo výške 113 720,66 eur predstavovali časť celkovej výšky pohľadávky
prihlásenej do konkurzu prihláškou č. 1, bol odvolací súd toho názoru, že slovné vyjadrenie potvrdenia

rozsudku súdu prvého stupňa v časti úrokov z omeškania obsiahnutého vo výroku I. rozsudku súdu
prvého stupňa vyžaduje pre správnosť a určitosť slovné vyjadrenie celého výroku I. Z tohto dôvodu je
výrok rozsudku odvolacieho súdu totožný s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa aj napriek tomu,
že žalovaný 1/ napadol rozsudok súdu prvého stupňa len v tej časti výroku I., ktorý sa týkal úrokov z
omeškania vo výške 113 720,66 eur.

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolsúdprvéhostupňazaaplikácie§142ods.1O.s.p.vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u
žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k
žalobnému petitu. Súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 7 O.s.p., ktoré

umožňuje súdu prvého stupňa rozhodnúť o náhrade trov konania aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom s tým, že po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §

142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo vyjadrení k odvolaniu.
Náhradu trov odvolacieho konania žalobca v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku podľa § 151 ods.
1 O.s.p. nevyčíslil. Okrem trov právneho zastúpenia žalobcovi zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku
nevyplýva iná náhrada trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd postupom podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.