Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206708
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513206708.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.1.2014 č.k. 2C/121/2013
- 78, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 2C/121/2013 - 78 žalobu zamietol. Žalovanému právo na
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 27.9.2012
sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 726,42 eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 145,28 eur titulom porušenia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučný
súd - Okresný súd Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonnej 15 - dňovej lehote o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v súdnom konaní a zasiahlo sa tým do
majetkových práv žalobcu. Majetkovú škodu predstavuje náhrada istiny a príslušenstva, ktorá nemôže
byť viac priznaná rozhodnutím súdu. Výška nemajetkovej ujmy predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom, pretože len samotné konštatovanie porušenia práv pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia na výkon exekúcie nemôže byť dostatočnou satisfakciou za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu.

Krajský súd v Prešove rozhodnutím z 18.10.2012 vylúčil sudcov Okresného súdu Vranov nad Topľou z
prejednávania a rozhodovania veci a vec prikázal Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Samotné podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné, pričom
v konaní žalobca prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je záležitosťou
žalobcu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca dňa 23.4.2012 podal návrh na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už dňa 27.9.2012 podal žalobu na súd, takže žaloba
bola podaná predčasne pred uplynutím 6 - mesačnej lehoty na prejednanie a rozhodnutie o predbežnom
prerokovaní nároku žalobcu.

Žalovaný poukazuje na to, že rozhodnutie o udelení poverenia exekútora má 15 - dňovú lehotu, ale v
zákone (Exekučný poriadok č. 233/1995 Z.z.) nie je uvedená lehota pre prípady neudelenia poverenia
súdnemu exekútorovi. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku si vyžaduje osobitnú právnu
úpravu, pokiaľ sa týka právnych vzťahov k spotrebiteľom. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
výkon exekúcie po 15 - dňovej lehote nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keďže nesprávny
úradný postup možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu. Lehota 15 dní z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na
vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15 - dňová lehota sa týka
len prípadov udelenia poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Neboli ani konštatované
prieťahy v konaní právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu
SR, čím by bolo konštatované porušenie práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, pretože Okresný súd Vranov nad Topľou nerozhodol o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie v 15 - dňovej lehote, vyplývajúcej z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa súdu
nemožno všeobecné rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako
nesprávny úradný postup. 15 - dňová zákonná lehota na vydanie poverenia je výraznou prekážkou pre
objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Za nesprávny úradný
postup nemožno považovať nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, teda preskúmavanie exekučných
titulov, v tomto prípade rozhodcovského rozsudku, ktorý viedol k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenia. Exekučný súd je ex offo povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a ak zistí rozpor exekučného titulu,
resp. návrhu so zákonom, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovie a návrh
zamietne. Keď súd mal z úradnej moci preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, tak nedošlo k porušeniu povinnosti súdom.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nesprávnosť úradného postupu žalobca v
konaní nepreukázal, takže žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal existenciu jednak
dlžníka, ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalobca ešte môže získať iným spôsobom exekučný titul. Súd
nevidí dôvod priznať nemajetkovú ujmu vo výške 20% z istiny a príslušenstva. Keďže nebol preukázaný
vznik škody ako základ nároku, súd zamietol návrh, keďže nebol preukázaný nesprávny úradný postup.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca
nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania nežiadal, takže úspešnému
žalovanému nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Súd pri rozhodovaní bol „inšpirovaný“ § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočností a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a až po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Keď sú súdy pri rozhodovacej činnosti viazané zákonom, Ústavou, či medzinárodnými
zmluvami, tak ani súd nemohol interpretovať § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom až
novelou zákona č. 412/2012 Z.z. a aplikovať princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd zamietol nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pre značnú nedôveryhodnosť údajov. Platné
právo nepozná zánik právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov. Žalobca nemal k dispozícii súdny
spis a mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite.
Samotná nedôveryhodnosť údajov nič nemôže zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonných lehôt. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces je neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy
konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňuje mimosúdny faktor, napríklad nárast trestnoprávnej činnosti,
rozsah nevybavenej súdnej agendy a podobne. Ak súdy neprijmú primerané opatrenia, môže vzniknúť
kritická situácia, ale to nemôže byť na ťarchu žalobcu.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný
súd z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má skúmať žiadosť o udelenie poverenia,
čo sa limituje 15 - dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri bezchybnom
návrhu. V exekučnej veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/845/2010 bola vedená
exekúcia žalobcom ako oprávneným proti povinnému I. Q. na vymoženie zmenkovej sumy 140,- eur
s príslušenstvom. Okresný súd žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému zamietol uznesením zo dňa 7.1.2011 a ďalším uznesením zo dňa 30.3.2011 exekúciu zastavil.
Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné dňom 27.4.2011. Ak je daná povinnosť exekučných súdov
z úradnej moci preskúmavať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tak lehota 15 dní pre
vydanie poverenia platí len v prípade vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
ale táto lehota neplatí v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia. Keď súd neudelil poverenie
súdnemu exekútorovi a neskôr exekúciu zastavil, vychádzal z neprijateľnosti dojednania rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľských zmluvách, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
15 - dňová lehota nie je ustanovená pre prípad, keď súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom. Nedodržanie 15 - dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení
návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo porušením práva
oprávneného, ak pre prípady neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je zákonom - Exekučným
poriadkom stanovená lehota, aj keď sa žalobca domnieva a čaká, že v takomto prípade by mala platiť
15 - dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia. Ak takáto lehota
na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva, nemohlo dôjsť ani k
porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie
je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak § 9 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. udelil právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda, a keď takáto podmienka nároku na náhradu
škody nie je osvedčená žalobcom a nedá sa konštatovať nesprávny úradný postup, potom rozhodnutie
okresného súdu je správne, pokiaľ žalobu zamietol.

Štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, že
takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku lehota na vydanie
rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody,
ak nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody 726,42 eur ako istinu a príslušenstvo, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Sám žalobca je príčinou toho, že v exekučnom konaní
sa nemohol domôcť svojho nároku, pretože uzavrel neplatnú rozhodcovskú zmluvu s dlžníkom ako
povinným. On bol príčinou toho, že v exekučnom konaní exekučný súd zistil neplatnú rozhodcovskú
doložku a konštatoval nedostatok právomoci rozhodcu rozhodnúť o nároku žalobcu ako oprávneného.
Takáto chyba oprávneného nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý robil svoju zákonnú povinnosť
a preskúmal súlad titulu so zákonom. Preto rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ návrh žalobcu
na náhradu škody zamietol.

Ak si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu v rozsahu 20 % z uplatňovanej sumy, a to 145,28 eur, tak
pochybenie žalobcu v exekučnom konaní a vymáhanie nároku z rozhodnutia rozhodcu bez platnej
rozhodcovskej zmluvy nemôže zakladať nárok na nemajetkovú ujmu podľa § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z.. V zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva
na prerokovanie nároku žalobcu bez zbytočných prieťahov. Potom ani nevzniká nárok na nemajetkovú
ujmu.

Nevydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní
nemôže byť tou prekážkou, pre ktorú by nemohol oprávnený žiadať svoju pohľadávku zo zmenky, ktorá
zabezpečuje úver, a to iným spôsobom ako výkonom rozhodnutia. Preto ani z tohto dôvodu nevzniká
žalobcovi nárok na uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne aj vo výroku o náhrade trov konania.
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov súdneho konania. Žalovaný ako úspešný účastník
si náhradu trov konania nežiadal. Preto s poukazom na § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
nemohol ani okresný súd priznať náhradu trov prvostupňového konania žalovanému.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní
trovy nevznikli. Preto úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.