Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/519/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214314
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214314.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom ul.
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, IČO:
00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Martin č. k. 10C/197/2012-54 zo dňa 27. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) s tým, že vec po právoplatnosti
uznesenia postupuje Ministerstvu spravodlivosti SR (výrok II.), vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (výrok III.).

Citujúc ust. § 7 ods. 1 a 3, § 8, § 103, § 104 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ako i
ust. § 15 ods. 1, 2 a § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) v odôvodnení uznesenia uviedol, že zo skutočností
uvádzaných žalobcom vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní. V
danom prípade sa jedná o tzv. delenú právomoc upravenú v ust. § 8 O. s. p. S prihliadnutím na ust.

§ 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z. z. je preto potrebné, aby nárok žalobcu bol predbežne prerokovaný
orgánom štátu príslušným podľa § 4 označeného zákona. Predbežné prerokovanie nároku je teda
zákonom stanovená podmienka, ktorá musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v konaní
pred súdom. V prípade, že táto podmienka konania nie je splnená, nie je založená právomoc súdu
vec prejednať a rozhodnúť. Žalobca v predmetnej veci ani po opakovaných výzvach súdu nepredložil
kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým

je Ministerstvo spravodlivosti SR. V jednotlivých spisoch, na ktoré žalobca vo svojich podaniach
odkazoval, sa žiadosť o predbežné prerokovanie uplatňovaného nároku nenachádza. Súdu doložil
len sprievodný list pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou je
plnomocenstvo. Súčasťou tohto sprievodného listu bol aj „Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody“, ktorý pozostával zo 197 strán. Keďže ale žalobca nedoložil súdu kópiu

podanej žiadosti, súd nemohol preskúmať, či sa žalobca voči Ministerstvu spravodlivosti SR domáha
toho istého nároku (čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky) ako
žalobou uplatnenou na súde v predmetnom konaní. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že rovnopis
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti
a preto žiada, aby sa súd oboznámil s príslušnými spismi žalovaného, kde sa nachádza originál
žiadosti, okresný súd poukázal na to, že sa jedná o sporové konanie, kde dôkazné bremeno zaťažuje

prioritne žalobcu. Túto povinnosť nemožno prenášať na žalovaného. Okresný súd s poukazom na
uvedené skutočnosti konštatoval, že nemá právomoc rozhodovať o nároku žalobcu a keďže nedostatokprávomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, konanie podľa § 104 ods. 1 O. s p.
zastavil a vec postúpil orgánu príslušnému na konanie, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu
z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O. s. p.
Účastníkovi konania sa postupom prvostupňového súdu odňala možnosť konať pred súdom, keď
rozhodoval vylúčený sudca, súd I. stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový

stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.
V podrobnostiach uviedol, že prvostupňový súd na základe vykonaného šetrenia, nie však dokazovania,
dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca pred podaním návrhu nepodal na príslušnom orgáne žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Na Ministerstve
spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú skutočnosť
preukázal v prvostupňovom konaní tým, že predložil zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré Ministerstvo

spravodlivosti SR potvrdilo. Naviac žalovaný, za ktorého koná práve Ministerstvo spravodlivosti,
skutočnosť, že by žalobca v tejto konkrétnej veci nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
v rovnakom rozsahu ako je obsahom žaloby, nikdy nenamietal a táto otázka nie je v konaní spornou.
Žalobca tiež viackrát prvostupňovému súdu označil dôkaz, ktorý žiada v tomto konaní vykonať a to
oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva spravodlivosti SR. Okresný súd však tento dôkaz

vôbec nevykonal. O skutočnosti, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne
štátu podal, nasvedčuje i obsah vyjadrení Ministerstva spravodlivosti SR.
Žalobca v ďalšej časti odvolania namietal, že v predmetnej veci rozhodoval vylúčený sudca. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol z ním označených skutočností (uvedených v texte žaloby) dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno

tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia slovenských, ako
i medzinárodných súdov, majúc za to, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti je v rozpore
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva. Poukázal tiež na to, že podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd,
ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. V ďalšej časti odvolania poukazoval

na skutočnosti, ku ktorým v prejednávanej veci ani nedošlo, prípadne neboli riešené (žalobca napr.
namietal , že prvostupňový súd ignoroval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, že nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a nemal možnosť sa k nim vyjadriť).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom

konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd založil svoje rozhodnutie o nedostatku
právomoci súdu a následne o nedostatku podmienok konania na neunesení dôkazného bremena zo
strany žalobcu na okolnosť, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. S týmto záverom sa

odvolací súd nestotožňuje.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca navrhol na preukázanie svojho tvrdenia (že podal žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) vykonať dôkaz - vyžiadať originál návrhu na
predbežné prerokovanie nároku, ktorý žalovaný založil do svojho spisu (písomné podanie žalobcu zo
dňa 20. 12. 2012), keď žalobca zároveň tvrdil, že originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku

podal osobne do podateľne, pričom žalovaný potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných
individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca zároveň poznamenal, že
kópiu súpisu v jednom vyhotovení založil prvostupňovému súdu do registra Spr (tamtiež). V písomnom
podaní zo dňa 20. 12. 2012 žalobca zároveň uviedol, že zo strany žalovaného nezaznamenal námietkuv tom smere, že by návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tejto individuálnej
veci nepodal.

Za vykonanie dôkazu je zodpovedný súd. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi,
pokiaľ nie sú potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. To však v danom prípade nemožno
konštatovať. Navrhnutý dôkaz bol spôsobilý preukázať alebo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že bola podaná
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v totožnej veci totožných účastníkov. Naviac za situácie, keď
ide o skúmanie podmienok konania, je potrebné vychádzať z princípu oficiality. Nemožno opomenúť ani

ust. § 120 ods. 3 O. s. p., ktoré dáva súdu možnosť osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na stanovisko žalovaného zo dňa 15. 07.
2013 (doručenom súdu 19. 07. 2013), v ktorom uviedol, že v rozmedzí od 23. 04. 2012 do 25.
09. 2012 mu žalobca doručil viac ako 43.000 žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, z ktorých (podľa ním určených kritérií) vytvoril 8 spisov, a preto nemôže predložiť súdu kópie
konkrétnych žiadostí o predbežné prerokovanie. Označené písomné podanie teda nenasvedčuje tomu,

že by žalovaný namietal skutočnosť, že žalobca nepodal individuálne žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, žalovaný len nevedel (vzhľadom na ním určené kritériá pri zadokumentovaní
žiadostí) predložiť súdu kópie konkrétnych žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že žalobca mu doložil sprievodný

opatrený prezenčnou pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR, ktorého súčasťou bol aj „Zoznam
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ pozostávajúci zo 197 strán, odvolací súd
preskúmaním spisového materiálu nezistil, že by označený „Zoznam“ bol jeho súčasťou. Z uvedeného
konštatovania prvostupňového súdu preto vznikajú pochybnosti, aký veľký „Zoznam žiadostí“ opatrený
prezenčnou pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR žalobca doručil a kde ho prvostupňový súd

zadokumentoval (žalobca sa v písomnom podaní zo dňa 20. 12. 2012 odvoláva na register Spr -
poznámka odvolacieho súdu).

Vo vzťahu k názoru prvostupňového súdu, že v danej veci ide o delenú právomoc podľa § 8 O.
s. p., odvolací súd uvádza, že s týmto názorom sa nestotožňuje. V tomto smere zastáva názor, že

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne štátu predstavuje
osobitnú, odstrániteľnú podmienku konania, keď právnym dôsledkom nepodania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku je zastavenie konania pre nedostatok podmienok konania. V tejto súvislosti
však poukazuje na skutočnosť, že účelom konania o predbežnom prerokovaní nároku podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. nie je vydanie rozhodnutia, ale len pokus o mimosúdne urovnanie. Pokiaľ ide

teda o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia súdnej ochrany,
jej posudzovanie nemôže byť príliš formalistické, čo by v konečnom dôsledku viedlo k odmietnutiu
spravodlivosti.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Čo sa týka námietky žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (žalobca vo svojich podaniach
opätovne poukazuje, že žiadny zo sudcov prvostupňového súdu nemôže vec prejednať a rozhodnúť pre
jeho predpojatosť založenú na skutočnosti, že prvostupňový súd zapríčinil svojím nelegálnym konaním

- nesprávnym úradným postupom - vznik škody), odvolací súd uvádza nasledovné:
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady,
podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), preto treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov. Vzťah

sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci,
ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich
postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, preto len sama
táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak
apriórne stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom

a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom
funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti
sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bezzbytočných prieťahov, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zák. č.
385/2000 Z. z.). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej
moci, celého súdneho systému, aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie

nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1Nc/86/2011 zo dňa 24. 11. 2011). Na základe uvedených skutočností preto nie je
daný dôvod na vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci len z toho
dôvodu, že pôsobí na súde, na ktorom malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu k nesprávnemu úradnému
postupu. To platí zvlášť za situácie, keď žalobca v prejednávanej veci výslovne uviedol, že námietku

zaujatosti voči sudcom prvostupňového súdu v zmysle ust. § 15a O. s. p. nepodáva/nepodal a zákonný
sudca prejednávajúci predmetnú vec v exekučnej veci (z ktorej si žalobca odvodzuje nároky z titulu
nesprávneho úradného postupu súdu) nekonal a svoju zaujatosť nenamietal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.