Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/344/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5903899890
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5903899890.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: X. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. P. XXX, zast. JUDr. Petrom Machajom, advokátom, AK Y. XX, P. S., proti
odporcovi: O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W. - S., V. X/X, Poľská republika, zast. JUDr. Ferdinandom
Klinovským, advokátom, AK Y. XX, P. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, v konaní o zaplatenie o 91.938,86 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č. k. 6C/96/03-873

zo dňa 05. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 6C/93/2003-827 zo dňa 15. 05. 2013 vo výrokoch, ktorým
bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi z titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť
sumu vo výške 11.673,46 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a z titulu mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 4.033,06 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
potvrdzuje.

V nenapadnutej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť sumu 11.673,46 Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, ďalej ho tiež zaviazal zaplatiť navrhovateľovi z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 4.033,06 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách si vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si v prejednávanej veci uplatňoval mimoriadne zvýšenie
bolestného a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na ust. § 7 ods.
3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v
súvislosti s poškodením zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 21. 01. 1997 o 14.50
hod. na ceste I/59 za motorestom Hubertus v Likavke, okres Ružomberok. Vykonaným dokazovaním
okresný súd dospel k záveru, že boli splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody,

príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a tiež zavinenie. V danom prípade
bolo preukázané, že odporca porušil ustanovenia zákonov Poľskej republiky uvedených v rozsudku
oblastného súdu v Piotrkowe Tribunaskim právoplatného dňa 19. 12. 2002. Odporca bol uznaný za
vinného z dopravnej nehody a za tento čin bol odsúdený na trest odňatia slobody na dobu 2 rokov spodmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Pokiaľ sa týka výšky škody, okresný súd vychádzal
z predložených posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorých vyplýva bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 475 bodov (obmedzenie hybnosti

chrbtice ľahkého stupňa s koreňovým dráždením, obmedzenie hybnosti ľavej koxy stredného stupňa,
obmedzenie hybnosti ľavého kolena stredného stupňa, chronické obehové zmeny na dolnej končatine
poúrazové) a bolestné v celkovej sume 850,75 bodov (505,75 bodu + 270 bodov + 75 bodov). Pri
hodnotení toho, či na strane navrhovateľa sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a či teda je
možné zvýšiť odškodnenie navrhovateľa, súd vychádzal najmä zo znaleckého posudku znalca MUDr.

Juraja Panáka. Z tohto vyplynulo, aké zranenia utrpel navrhovateľ pri dopravnej nehode dňa 21. 01.
1997. Jednalo sa o závažné poranenie ľavej dolnej končatiny, dvojitú zlomeninu stehennej kosti, ktorá
bola liečená opakovanou operáciou a zrejmé skryté poškodenie kĺbovo-platničkového operátu driekovej
chrbtice, na základe čoho bol navrhovateľ plne invalidizovaný v roku 1998. K otázke bolestivosti znalec
uviedol, že je veľmi pravdepodobné, že také veľké poranenie, akým bola dvojitá zlomenina stehennej
kosti, bolo veľmi bolestivé. Menšie poranenie tváre, nosa, hrudníka boli bolestivé menej, dočasne a

boli ovplyvnené analgézou hlavného poranenia. Vezmúc v úvahu uvedené, ako aj ďalšie skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania, dospel okresný súd k záveru, že na strane navrhovateľa sa
jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., a preto považoval
za odôvodnené zvýšenie odškodnenia za bolesť, avšak nie v 30-násobku, ako si želal navrhovateľ,
ale v 15-násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. 850,75 bodov x 30,00 Sk = 25.522,50

Sk, zvýšenie na 15-násobok 382.837,50 Sk, t.j. 12.707,88 Eur. Z tejto sumy okresný súd odpočítal
31.163,00 Sk, t.j. 1.034,42 Eur preukázateľne vyplatených vedľajším účastníkom na strane odporcu
navrhovateľovi z titulu bolestného v predchádzajúcom období. Aj pri hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia prvostupňový súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Juraja Panáka, ktorý podrobne
popisoval, aké trvalé následky vyplývajúce z poranení u navrhovateľa nastali. Znalec skonštatoval,

že všetky vylúčenia a obmedzenia navrhovateľa súvisia so zaťažovaním dolných končatín a chrbtice,
ktoré by malo byť výrazne obmedzené. Vychádzajúc z uvedeného, z výpovede navrhovateľa a v
konaní vypočutých svedkov dospel okresný súd k záveru, že aj pokiaľ sa týka sťaženia spoločenského
uplatnenia, sú na strane navrhovateľa dané dôvody osobitného zreteľa pre jeho zvýšenie, a to 10-
násobku základného bodového hodnotenia, t.j 475 bodov x 30,00 Sk x 10 = 142.500,00 Sk, t.j. 4.730,13

Eur. Pokiaľ navrhovateľ požadoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 30-násobok, v
prevyšujúcej časti okresný súd návrh zamietol. Ak odporca a vedľajší účastník v konaní žiadali zohľadniť
aj spoluzavinenie navrhovateľa na vzniku škody, k predmetnému prvostupňový súd aj v zmysle pokynu
vyslovenéhoodvolacímsúdomvpredchádzajúcomzrušujúcomuznesenívykonaldokazovanieznalcom,
ktorého zároveň vypočul. Zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalca vyplynulo, že technika

jazdy navrhovateľa ako poškodeného pred vznikom dopravnej nehody bola správna s prihliadnutím na
skutočné pomery a poveternostné podmienky. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že navrhovateľ v čase
pred vznikom dopravnej nehody neprešiel do protismeru. Pokiaľ aj znalec uviedol, že ak by navrhovateľ
jazdil na samom pravom kraji jazdného pruhu, k stretu vozidiel by nedošlo, teoreticky by sa zmestili,
okresný súd poukázal na ustanovenia Vyhlášky o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách

v znení účinnom v čase dopravnej nehody, z ktorých v spojitosti s fotografiami predloženými z času
dopravnejnehodyvyplýva,žetechnikajazdynavrhovateľabolasprávna.Bolopovinnosťounavrhovateľa
prispôsobiť svoju jazdu daným poveternostným podmienkam. U navrhovateľa nebola možnosť jazdiť pri
pravom okraji vozovky, navrhovateľ nemal žiadnu možnosť zabrániť kolízii vozidiel. Nebolo preto zistené
spoluzavinenie navrhovateľa na vzniku škody.

Rozhodnutie o trovách si okresný súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) vyhradil na dobu po právoplatnosti veci samej.

Proti vyššie uvedenému rozsudku čo do výrokov, ktorými bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi
z titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť sumu 11.673,46 Eur a sumu 4.033,06 Eur z titulu

mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podal odporca, ako aj vedľajší účastník
na jeho strane odvolanie, na základe ktorých odvolací súd žiadali, aby rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkali nesprávne právne posúdenie veci.

Odporca vo svojom odvolaní v bližších podrobnostiach uviedol, že v danom prípade navrhovateľ
nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú hmotno-právnym predpokladom
podmieňujúcim vznik nároku pre nadlimitné odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Z vykonaného dokazovania nebolopreukázané, že poškodenie zdravia, ktoré navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode by závažným
spôsobom zasiahlo do oblasti jeho života, či už v rovine rodinnej, spoločenskej, kultúrnej, sociálnej či
športovej. V tomto smere odvolateľ poukázal na výpovede v konaní vypočutých svedkov. Za ďalšie

odporca uviedol, že okresný súd nesprávne zhodnotil mieru spoluzavinenia dopravnej nehody zo strany
navrhovateľa s poukazom na ust. § 441 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia
zákon ustanovuje spoločnú zodpovednosť poškodeného za škodu, a to v prípade, ak bola táto
spôsobená spoluzavinením poškodeného - v takomto prípade poškodený znáša škodu pomerne podľa
miery svojho zavinenia. Spoluzavinenie poškodeného videl odvolateľ v porušení zákonnej prevenčnej

povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode, na životnom prostredí.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní takisto prvostupňovému súdu vytýkal, že neprihliadol pri
rozhodovaní na spoluvinu navrhovateľa, v ktorom smere poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého
posudku Ing. Jána Závodného, PhD., ktorý uviedol, že spôsob a technika jazdy navrhovateľa bola

správna s prihliadnutím na skutočné pomery a poveternostné podmienky. Zároveň ale znalec uviedol,
že vozidlo navrhovateľa išlo tesne povedľa stredovej deliacej čiary. Na pojednávaní dňa 25. 04. 2013
bol znalec vypočúvaný, pričom uviedol, že ak by navrhovateľ jazdil pri pravom okraji vozovky svojho
jazdného pruhu, k stretu vozidiel by nedošlo, teoreticky by sa tam zmestil. Čím by išiel bližšie k stredu
vozovky, tým by došlo k väčšiemu prekrytiu vozidiel a tým by vznikalo väčšie poškodenie vozidiel

a zranenia posádky. Vychádzajúc z uvedeného odvolateľ vyslovil presvedčenie, že navrhovateľ sa
svojím správaním spolupodieľal na vzniku dopravnej nehody, prípadne na zväčšení rozsahu následkov
dopravnej nehody. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 180/05 za príčinu následku
treba považovať každé konanie, bez ktorého by následok nenastal. Určitá okolnosť nestráca povahu
príčiny len preto, že okrem nej k následku viedli aj ďalšie príčiny. Príčinou je každý jav, bez ktorého

by iný jav nenastal, alebo by sa aspoň nestal spôsobom, akým nastal. Konanie určitej osoby má preto
povahu príčiny aj vtedy, keď okrem nej k následku viedlo aj konanie inej osoby. Za ďalšie, odvolateľ
trval aj na vznesenej námietke premlčania, v ktorom smere uviedol, že navrhovateľ si v trestnom
konaní riadne neuplatnil nárok na náhradu škody, keďže z jeho prejavu nebola zrejmá výška a dôvody
uplatneniataknárokunabolestné,akoajsťaženiespoločenskéhouplatnenia.Predpokladomspočívania

plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka je uplatnenie náhrady škody v trestnom
konaní a riadne pokračovanie v tomto konaní. Z návrhu poškodeného na uplatnenie náhrady škody v
trestnom konaní musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok uplatňuje (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2478/2004). Aby bolo možné návrh poškodeného na náhradu
škody považovať za riadne uplatnený, musí obsahovať také skutočnosti, aby súd v adhéznom konaní

mohol rozhodnúť. Napokon vedľajší účastník označil za nesprávne aj 15-násobné zvýšenie základného
bodového ohodnotenia bolestného a 10-násobné zvýšenie základného bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Okresný súd nesprávne vyhodnotil pojem hodný osobitného zreteľa vo
vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci. Aj keď nepochybne bolo preukázané, že navrhovateľ trpí
viacerými ochoreniami, tieto nemajú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha priznania mimoriadneho
zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.

o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v súvislosti s poškodením zdravia,
ktoré utrpel pri dopravnej nehode zo dňa 21. 01. 1997, ktorú zavinil odporca.

Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a

ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

Podľa § 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bolesti a
sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením

na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorázovo.

Podľa § 2 ods.1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení k 21. 01. 1997, odškodňovanie za bolesť sa poskytuje
za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to
podľazásadasadziebustanovenýchvprílohetejtovyhlášky.Odškodneniezabolesťmusíbyťprimerané
povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods.1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení k 21. 01. 1997, sťaženie spoločenského uplatnenia
sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí

byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods.1, 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení k 21. 01. 1997, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského
uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom

posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža

alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení k 21. 01. 1997, výška odškodnenia za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť

sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk. V prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Prvostupňový súd vykonal vo veci pomerne rozsiahle dokazovanie či už vypočutím účastníkov

konania, svedkov, oboznámením sa s celým radom listinných dôkazov, vrátane pripojeného spisu ČVS:
OUV-96/97 pričom dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa sa jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa, aký má na mysli ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia, a preto tomuto priznal nadlimitné odškodnenie či už sťaženia spoločenského
uplatnenia, ako aj bolestného, všetko vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Juraja Panáka č.

2/2009, a to v rozsahu 15 násobku (bolestné), resp. 10 násobku (sťaženie spoločenského uplatnenia)
základného bodového hodnotenia, a nie 30-násobku, tak ako pôvodne žiadal navrhovateľ.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňový ako aj odvolacím súdom vyplýva, že navrhovateľ
utrpel zranenia v súvislosti s dopravnou nehodou ako 39-ročný muž, zamestnaný. Pred dopravnou

nehodou žil s rodinou v rodinnom dome vo B. P., mal aktívny prístup k životu. V období, keď došlo
k dopravnej nehode, netrpel žiadnymi zdravotnými problémami. Popri zamestnaní sa venoval svojej
rodine, starostlivosti o domácnosť, o dom, o záhradu. Jednalo sa o vrchol produktívneho obdobia
navrhovateľa.

Z posudku MUDr. Juraja Panáka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, č.
2/2009 a jeho doplnku č. 5/2010 a č. 1/2011 vyplýva bolestné za úraz zo dňa 21. 01. 1997 v celkovej
výške 505,75 bodov (zlomenina tela stehnovej kosti operovaná, zlomenina petrochanter. operovaná,
zlomenina bočných výbežkov stavcov L2,3, pomliaždenie hrudníka, zlomenina nosa, rana na tvárichirurgicky ošetrená), bolestné za operáciu zo dňa 07. 05. 1997 stanovené vo výške 270 bodov
(zlomenina tela stehnovej kosti operovaná), bolestné za operáciu zo dňa 24.11.1998 bolo stanovené
vo výške 75 bodov (pretrhnutie väčšieho svalu liečené operáciou), pričom suma všetkých položiek

za bolesť je vo výške 505,75 + 270 + 75 = 850,75 bodov. Podľa toho istého posudku je bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 475 bodov (obmedzenie hybnosti
chrbtice ľahkého stupňa s koreňovým dráždením, obmedzenie hybnosti ľavej koxy stredného stupňa,
obmedzenie hybnosti ľavého kolena stredného stupňa, chronické obehové zmeny na dolnej končatine
poúrazové).

Tak prvostupňový ako aj odvolací súd vo veci mimoriadneho zvýšenia bolestného (§ 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb.) vychádzali zo znaleckého posudku znalca MUDr. Juraja Panáka. Vyplýva z
neho, aké zranenia utrpel navrhovateľ pri dopravnej nehode dňa 21. 01. 1997. Jednalo sa o závažné
poranenie ľavej dolnej končatiny - dvojitú zlomeninu stehnovej kosti, ktorá bola liečená opakovanou
operáciou a zrejme skryté poškodenie kĺbovo-platničkového operátu driekovej chrbtice, na základe čoho

bol navrhovateľ plne invalidizovaný v roku 1998, pričom stav sa postupne zhoršil vývojom poúrazových
artrotických zmien ľavého kolena, v malej miere aj ľavej koxy, no najmä driekovej chrbtice, kde došlo
poškodením platničky L54/S k vývoju koreňového dráždenia, ktoré sa prejavuje bolesťami ľavej dolnej
končatiny a obmedzením aktívnej hybnosti bedrového kĺbu. Pôsobí na schopnosť chôdze a vôbec
zaťažovania ľavej dolnej končatiny. V otázke bolestivosti vzniknutých zranení znalec uviedol, že také

veľké poranenie, akým bola dvojitá zlomenina stehnovej kosti, bolo veľmi bolestivé. Z dokumentácie
vyplynulo, že navrhovateľovi bol podávaný liek Tramal, čo je silné opioidné analgetikum. Bolestivosť
bola ovplyvňovaná celou liečbou, konkrétne u zlomeniny hlavne jej stabilizáciou, v tomto prípade
operačnou fixáciou. Menšie poranenie tváre, nosa, hrudníka boli bolestivé menej, dočasne a boli
ovplyvnené analgézou hlavného poranenia. V ďalšom priebehu už nebola v dokumentácii analgéza

bližšie špecifikovaná. Zo zoznamu analgetických liekov, ktoré užíval navrhovateľ od roku 1997 do roku
2002, vyplýva, že jednalo sa o analgetiká zo skupiny nesteroidných antireumatík, ktoré sa aplikujú
najmä pri bolestiach kĺbov. Od roku 2000 sú pridávané aj miorelaxanciá na uvoľnenie svalov, čo
zrejme súvisí s rozvojom bolestí spôsobených koreňovým dráždením a s tým súvisí zrejme aj znova
podávanie Tramalu od roku 2002. Pri vyšetrení znalcom v roku 2009 navrhovateľ už udával užívanie

morfínového preparátu, čo svedčí o zhoršovaní stavu. Znalec dospel k záveru, že zvládnutie bolestí
vyplývajúcich z trvalých následkov zranenia je ťažšie a vyžaduje nielen analgetiká, ale tiež komplexnú
liečbu, hlavne neurologickú. Správne tiež prvostupňový súd zdôraznil, že navrhovateľ sa viacnásobne
podrobil lekárskym zákrokom, jednalo sa u neho o závažné poranenie, boli mu podávané silné opioidné
analgetiká, analgetiká pri bolestiach kĺbov, ďalej lieky na uvoľnenie svalov pri bolestiach spôsobených

koreňovým dráždením, stav sa zhoršuje z dôvodu opätovného užívania morfínových preparátov. Bolesti
u navrhovateľa pretrvávajú dlhodobo a vyplývajú z trvalých následkov a zranení. Stav sa zhoršuje, nie
je predpoklad zlepšenia, vyžaduje sa komplexná liečba. Navrhovateľ má tiež bolesti nohy a chrbtice, pri
každom ostrejšom pohybe má veľké bolesti, až ho zalieva pot, napr. keď pozerá televízor, vidno na ňom,
že stŕpne a je celý spotený, trpí od bolesti, bolesti prichádzajú náhle, aj 3-4x za večer, často nevydrží

dopozerať film. Celé noci nespí, je podráždený, lebo má bolesti a cez deň je potom nervózny, často sa
s manželkou hádajú.
S prihliadnutím na všetky bolesti, ktoré navrhovateľ vytrpel v dôsledku všetkých poranení a všetky
následné hospitalizácie je opodstatnený záver o mimoriadnom zvýšení bolestného vo výške 15-násobku
základného bodového ohodnotenia v zmysle znaleckého posudku znalca MUDr. Juraja Panáka, ktorý

účastníci konania nenamietali. V peňažnom vyjadrení priznaný nárok navrhovateľa po 15-násobnom
zvýšení základného bodového ohodnotenia činí 850,75 bodov x 30,-Sk = 25.522,50 Sk zvýšené 15x
= 382.837,50 Sk, t.j. 12.707,88 eur, z tejto sumy je potrebné odpočítať 31.163,-Sk (1.034,42 eur)
preukázateľne vyplatených vedľajším účastníkom na strane odporcu navrhovateľovi titulom bolestného
v predchádzajúcom období. Po odpočte výplaty tejto sumy nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie

bolestného priznanej súdom predstavuje sumu vo výške 11.673,46 eur.

Pokiaľ ide sťaženia spoločenského uplatnenia, znalec MUDr. Juraj Panák v podanom znaleckom
posudku ako trvalé následky poranení uviedol: obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa s
koreňovým dráždením, obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu stredného stupňa, obmedzenie hybnosti

kolenného kĺbu stredného stupňa a chronické poúrazové obehové zmeny na dolnej končatine, ktoré
trvalé následky sa prejavujú obmedzením aktívnej hybnosti a bolesťou sťažujú vykonávanie osobnej
hygieny, prípravu jedla, drobné nákupy a iné malé pochôdzky v mieste bydliska, drobné práce v byte,
okolo domu a v záhrade, teda bežných činností v živote človeka. Znalec konštatoval, že všetky vylúčeniaa obmedzenia navrhovateľa súvisia so zaťažovaním dolných končatín a chrbtice, ktoré by malo byť
výrazne obmedzené. Nevhodný je aj dlhotrvajúci sed. Je konštatované, že navrhovateľ je vylúčený zo
sústavnej pracovnej činnosti a je invalidizovaný od roku 1998. Okrem toho je vylúčený aj z ťažších

prác v domácnosti a v záhrade, napr. veľké upratovanie spojené s umývaním okien, presuny nábytku
a podobne, rýľovanie, práca s pôdou, práce na rebríku, príprava a spracovanie palivového dreva,
dvíhanieanoseniebremienapodobne.Všportovejčinnostisúvylúčenéaktivityspojenésozaťažovaním
dolných končatín a chrbtice, takže prakticky všetky športy a turistika. Znalec pripustil možnosť plávania
a čiastočne bicyklovanie. Ďalej v kultúrnych aktivitách je navrhovateľ vylúčený z tanca a pasívna

účasť na kultúrnych podujatiach je rovnako mierne obmedzená nevhodnosťou dlhšie trvajúceho sedu
v obmedzenom priestore. Vykonávanie každodennej osobnej hygieny je obmedzené mierne, dané
technickými okolnosťami, ktoré sa dajú upraviť. Náprava zdravotného stavu navrhovateľa je nepriaznivá,
pretože poúrazové poškodenia kĺbov a chrbtice sú v princípe progresívne, časom sa môžu zhoršovať.
Je to však do veľkej miery závislé od ich liečby, ktorá by mala byť komplexná a systematická, s veľkou
spoluúčasťou navrhovateľa (aktívna rehabilitačná liečba, precvičovanie pohyblivosti kĺbov, posilňovanie

svalstva celého tela, plávanie, bicyklovanie, dodržiavanie diéty, úprava denného režimu a životného
štýlu). Zdravotný stav navrhovateľa znalec označil za ustálený dňom 26. 05. 1999 s výnimkou položky
obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa s koreňovým dráždením - ustálenie koncom augusta
2001.

Porovnávajúc predpoklady pre uplatnenie poškodeného pred dopravnou nehodou s obmedzeniami
po dopravnej nehode, prvostupňový súd dospel tiež k správnemu skutkovému záveru, že došlo k
vylúčeniu navrhovateľa zo sústavnej pracovnej činnosti, taktiež z ťažších prác v domácnosti a v
záhrade, takisto v športovej činnosti je vylúčený z takmer všetkých športov a turistiky okrem plávania
a bicyklovania, obmedzené sú jeho kultúrne aktivity, a to jednak aktívne - tanec a tiež pasívne - účasť

na kultúrnych podujatiach mierne, takisto vykonávanie každodennej osobnej hygieny je obmedzené
mierne. Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa nevyplynuli žiadne závažné zdravotné ťažkostí
navrhovateľa pred dopravnou nehodou. Zdravotná dokumentácia je reálne k dispozícii od roku 1988.
Znalec nestanovil, akou mierou sa na súčasnom zdravotnom stave navrhovateľa podieľali zdravotné
komplikácie, ktoré nemajú pôvod v dopravnej nehode. Obmedzenia navrhovateľa po dopravnej nehode,

ktoré možno hodnotiť ako závažné - predovšetkým nemožnosť zamestnať sa, dosahovať príjem, živiť
rodinu, taktiež nemožnosť postarať sa ako muž o zabezpečenie ťažších prác v domácnosti, záhrade,
okolo domu, čo sa u navrhovateľa vyžaduje, keďže býva v rodinnom dome vo B. P. a má rodinu
(manželka vo svojej výpovedi uviedla, že urobil kúrenie, opravil vodu, opravil a vymaľoval plot, udržiaval
trávnik, staral sa o ovocné stromy). V týchto veciach je odkázaný na pomoc či už manželky, priateľov.

V neposlednom rade je navrhovateľ vylúčený z voľno-časových aktivít, ktoré mu napĺňali život pred
dopravnou nehodou (dlhšie cyklistické túry s priateľmi, turistika, tanec pri spoločenských udalostiach).
Taktiež podstatná je otázka, že došlo k zúženiu okruhu činností, pri ktorých môže zmysluplne tráviť
svoj čas so svojimi deťmi a takýmto spôsobom ich vychovávať, v minulosti s deťmi hrával futbal,
chodili na výlety - zámky, ZOO, opekačky, bylinky, letná dovolenka. Akákoľvek činnosť vykonávaná

navrhovateľom je ovplyvňovaná bolesťami, ktorými trpí, to znamená v nadväznosti na uvedené prejavuje
sa u navrhovateľa pochopiteľne strata životnej energie a chuti do akejkoľvek činnosti. Je tu aj nepriaznivá
prognóza zdravotného stavu navrhovateľa v nadväznosti na utrpené zranenia pri dopravnej nehode,
t.j. zhoršovanie poúrazových poškodení kĺbov a chrbtice. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti
prvostupňový súd aj ohľadom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia opätovne správne

konštatoval,žeunavrhovateľasajednáoprípadhodnýosobitného.Vzhľadomkzistenýmobmedzeniam
navrhovateľa po úraze v osobnom živote zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 10-násobok
zodpovedá úvahe trvalých následkov poškodenia zdravia. Z týchto dôvodov z titulu mimoriadneho
zvýšenia a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi priznal pri bodovom ohodnotení 475
bodov x 30,-Sk x 10 nárok na sumu 142.500,-Sk, t.j. 4.730,13 eur. Z uvedenej sumy je potrebné

odpočítať finančné plnenie vedľajším účastníkom na strane odporcu navrhovateľovi v sume 21.000,-Sk
(697,07 eur) v predchádzajúcom období. Po uvedenom odpočte výsledná suma mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia priznaná navrhovateľovi súdom predstavuje sumu 4.033,06 eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že s poukazom na zistenia aké vyplynuli z dokazovania vykonaného či už

v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi prvostupňového súdu tak v hodnotení navrhovateľa, ako prípadu hodného osobitného
zreteľa (ust. § 7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) a aj pokiaľ sa týka stanovenia násobku nadlimitného
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Námietky odvolateľa, že viacerýmiochoreniami, ktorými trpí navrhovateľa nemajú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou boli vyvrátené,
a to s poukazom na závery vyplývajúce z podaného znaleckého posudku.

Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník na strane odporcu v priebehu celého konania argumentoval
nielen nesplnenými hmotnoprávnymi predpokladmi podmieňujúcimi vznik nároku pre nadlimitné
odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 30/1965
Zb. ale aj premlčaním práva navrhovateľa na náhradu škody, súdy oboch stupňov sa pri svojom
rozhodovaní zaoberali aj tým, či navrhovateľom uplatnené právo na náhradu škody bolo uplatnené včas,

t. j. v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania,
nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. To
platí pri práve (nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť

za škodu alebo výška škody.

Účelom premlčania je obmedzenie práva v čase za účelom stimulácie veriteľa k včasnému uplatňovaniu
práva v zmysle zásady právo patrí bdelým (vigilantibus iura). Inštitút premlčania súčasne plní funkciu
posilnenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov tým, že stimuláciou veriteľa k včasnému

uplatneniu práva zabraňuje tomu, aby dlžník nebol ohľadne svojich povinností vystavený po časovo
neobmedzenú dobu donucujúcemu zákroku veriteľa (tzv. vynútiteľnosti), spočívajúceho v uplatní práva
nasúde.Obmedzenievynutiteľnostiprávaposilňujeprávnuistotuvtom,žebrániexistenciidlhotrvajúcich
subjektívnych práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré, najmä pokiaľ ide o ich preukázanie, sú
spojené s určitou spornosťou a dôkaznou núdzou. Je možné povedať, že povinnému subjektu je

poskytnutá námietka premlčania ako účinná možnosť ochrany pred vyššie uvedenými negatívnymi
dopadmi dlhotrvajúcich subjektívnych práv a povinností.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

V zmysle už ustálenej súdnej praxe platí že, ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu
škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota

sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k
uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie
premlčacej doby pokračuje. Inak povedané, ak v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť
poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť nárok na náhradu škody
v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie pokračovalo po skončení trestného

konania. V začatom konaní riadne pokračuje aj ten účastník súdneho konania, ktorý súčinnosť so súdom
v konaní sám nevyvíja, svojimi úkonmi však nebráni priebehu konania a jeho skončeniu rozhodnutím
súdu vo veci.

Preskúmaním spisového materiálu konkrétne pripojeného spisu ČVS : OUV - 96/97 odvolací súd zistil,

že navrhovateľ v trestnom konaní vystupujúci ako poškodený si pri výsluchu konanom dňa 16. 07. 1997
do zápisnice uplatnil náhradu škody voči odporcovi ako obvinenému s tým, že túto špecifikoval len podľa
toho, čo mu v tom čase bolo známe. Uviedol výslovne, že si uplatňuje náhradu škody trestným činom
mu spôsobenú, v prípade bolestného „podľa bodového ohodnotenia lekárom“. Posudky o bolestnoma sťažení spoločenského uplatnenia (MUDr. V. F.) boli vydané dňa 26. 05. 1999 a dňa 09. 03. 2003.
Z výsluch navrhovateľa pred odvolací súdom vyplýva, že policajnými orgánmi Slovenskej republiky
bol vypočúvaný len jeden raz, a to v súvislosti so spísaním zápisnice. Od uvedeného času nebol

kontaktovaný orgánmi činnými v trestnom konaní a nebol ani vypočúvaný pred dožiadaným súdom. Z
poľskej strany dostal navrhovateľ asi v roku 2001, resp. 2002, zrejme v poľštine, list - predvolanie na
pojednávanie. Na predvolanie do Poľska navrhovateľ nešiel, a to zo zdravotných dôvodov. Z obsahu
spisového materiálu odvolací súd teda nezistil, že by bol navrhovateľ vystupujúci ako poškodený
informovaný o priebehu v tom čase prebiehajúceho trestného konania vedeného na území Poľskej

republiky. O jeho výsledku sa dozvedel až dňa 10. 07. 2002.
Navrhovateľ dňa 21. 12. doručil Slovenskej poisťovni posudok MUDr. V. F. a uvedeným dňom sa
najneskoršie dozvedel o výške škody. Z listu navrhovateľa zo dňa 03. 02. 1997 doručeného Slovenskej
poisťovni vyplýva aj jeho vedomosť o tom kto za dopravnú nehodu zodpovedá. Návrh na začatie konania
bol podaný dňa 08. 08. 2003.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v priebehu odvolacieho konania dospel k záveru, že
na prejednávanú vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo použité, a to § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. S
poukazom na uvedené, preto odvolací súd vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitia tohto
ustanovenia vyjadrili v zmysle ust. § 213 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania a predstavujú mimoprávny morálny normatívny
systém. Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy o sebe nie sú prameňom práva, ale ich
normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe
uvedených blanketných noriem obsiahnutých v písanom práve súkromného práva sa následne dobré
mravy, ako nenormatívny systém, stáva súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu

ochranu vrátane ochrany súdnej. Je nepochybné, že právny predpis dáva dobrým mravom značnú
vážnosť a silu, avšak nikde ich nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo je do značnej miery logické a správne.
Bolo by len veľmi obtiažne vtesnať do písanej právnej normy definíciu morálneho pravidla správania
sa, pričom treba prihliadať na to, že aj morálka prechádza svojím dynamickým vývojom, preto takáto
definícia by po určitom čase stratila svoju silu, aktuálnosť a opodstatnenosť. Posudzovanie, čo je boni

mores, čiže v súlade s dobrými mravmi, sa ponecháva súdom.

Odôvodnenosť námietky oprávneného a ním argumentovaná neprimeraná tvrdosť zostáva na posúdení
a úvahe súdu, ktorý však prípadný rozpor výkonu práva musí skúmať objektívne. Pri tomto hodnotení
súd musí vychádzať predovšetkým z okolností konkrétneho prípadu, pričom súd prihliada predovšetkým

na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená a za akých okolností k premlčaniu
došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva), a prípadne samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v
dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou premlčania však
nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých
konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli

byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu
právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

Námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi len v takom prípade, ak by druhému
účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť, šikanu a to s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu, ako aj sociálne postavenie účastníkov. Samotná dôvodnosť vznesenej námietky
premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia inštitútu dobrých mravov na vznesenú
námietku premlčania prichádza do úvahy iba vo výnimočných a ojedinelých prípadoch. Išlo by najmä
o prípady, keď napríklad v dôsledku konania škodcu nastalo zhoršenie zdravotného stavu účastníka,
ktorý pre svoje vleklé a závažné zdravotné problémy nemohol uplatniť nárok na súde včas, čo bolo

spôsobené objektívnou príčinou - zdravotným stavom, pričom uplatnenie nároku na náhradu škody
na súde považoval v tom čase za druhoradé. V takomto prípade by naozaj mohlo vyznieť vznesenie
námietky premlčania zo strany škodcu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, najmä s prihliadnutím
na tvrdé následky na poškodeného, ktorý jednak utrpel vážne poškodenie zdravia, a na strane druhejby sa nemohol domáhať ani primeranej finančnej satisfakcie z dôvodu, že jeho nárok je už premlčaný.
V obdobných prípadoch je naozaj na úvahe súdu, či mohol poškodený uplatniť nárok včas, alebo z
objektívnych príčin tak urobiť nemohol, či ide len o ľahkovážnosť alebo skutočne objektívny stav. Avšak,

na druhej strane aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť
zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu
zo základných zásad súkromného práva -vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je
potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať,
či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou
vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti
nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností
z neho vyplývajúcich.

Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu,

keďže inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda
použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by však výkon práva
namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka
právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by
zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva,

ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva
(označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými
mravmi. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo
možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z
konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by

pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do
princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (z uznesenie Najvyššieho
súdu ČR z 31. augusta 2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003).

Vedľajší účastník nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na

prejednávaný prípad, majúc za to, že sám navrhovateľ sa podieľal na vzniku škody, ktorú si navyše
nedostatočne uplatnil pred vyšetrovacím orgánom. Taktiež vyslovil presvedčenie, že nie je opodstatnené
z titulu citovaného zákonného ustanovenia priznať navrhovateľovi nadlimitné odškodnenie sťaženie
spoločenského uplatnenia a bolestné.
Navrhovateľ pre prípad úspešnosti odvolacích námietok súhlasil s aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.
Vychádzajúc z výsledkov dokazovania tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní dospel odvolací
súd k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ktorý nebol
spochybnený ani v odvolacom konaní. Pokiaľ však ide o právne posúdenie návrhu, okresný súd
nevyhodnotil v priebehu konania vznesenú námietku premlčania správne. Je nesporné, že navrhovateľ

si uplatnil náhradu škody v trestnom konaní započatom orgánmi činnými v trestnom konaní na území
Slovenskej republiky, avšak v tomto následne zostal nečinný, keďže výšku škody bližšie nešpecifikoval.
V naznačenom smere odvolací súd poukazuje na už konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej v prípadoch
premlčania nároku v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie (tak, ako v
prejednávanom prípade), premlčacia doba neplynie po dobu konania, v ktorom poškodený uplatnil svoje

právo, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje. Riadne pokračuje v konaní ten, kto svojimi procesnými
úkonminebrániichnáležitémupriebehutak,abysatotokonaniemohloskončiťmeritórnymrozhodnutím.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní, vychádza v otázke riadneho
uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, predovšetkým z rozhodnutí vydaných v
trestnom konaní. Nie je však nimi viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku. V danom prípade

navrhovateľ pri svojom výsluchu v postavení poškodeného uviedol, že čo sa týka náhrady škody na
zdraví, uplatňuje si bolestné podľa výšky bodového hodnotenia uvedeného lekárom. Takto formulované
uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví bez toho, aby navrhovateľ následne do konania predložil
vypracovaný znalecký posudok, považoval odvolací súd za nepostačujúci. S poukazom na uvedené by
bolo dôvodné konštatovať, že návrh navrhovateľa, pokiaľ ide o v konaní uplatnené nároky, je v dôsledku

vznesenej námietky premlčania v prevažnej časti neopodstatnený (s výnimkou položky 302B vo vzťahu
k sťaženiu spoločenského uplatnenia v zmysle posudku MUDr. V. F. zo dňa 09. 03. 2003). Odvolací
súd však vzhľadom na okolnosti prípadu, aké vyplynuli z vykonaného dokazovania, dospel k záveru,
že uplatňovaná námietka premlčania je v danom prípade v rozpore s ustanovením § 3 Občianskehozákonníka, a preto na jej účinky neprihliadol. Výnimočné okolnosti prípadu odvolací súd videl v tom, že
trestné konanie v rámci ktorého si navrhovateľ uplatnil náhradu škody bolo vedené na území Poľskej
republiky, a to po dobu viacerých rokov, pričom navrhovateľ nebol o jeho priebehu už od samého

počiatku riadne informovaný a poučený ako poškodený, ďalej tiež v závažnej ujme na zdraví, ktorú
navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel. V dôsledku uvedených skutočnosti navrhovateľ nepredložil
orgánom činným v trestnom konaní posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorých
vypracovanie si medzičasom zabezpečil. Za daného stavu bol odvolací súd toho názoru, že priznanie
účinkov premlčania by bolo neprimerane tvrdým postihom voči navrhovateľovi, ktorý nepochybne utrpel

pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil, závažnú ujmu na zdraví, v dôsledku ktorej sa stal aj invalidným.
Zamietajúce rozhodnutie by nezodpovedalo ani požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov medzi
účastníkmi konania.
V nadväznosti na uvedené a na podporu správnosti svojich záverov odvolací súd poukazuje na
rozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS542/2013-18zodňa23.septembra2013vzmyslektorého
„pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, ústavný súd poukazuje na svoje

predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie
námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže
ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v
občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania,

pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý
účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie
účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho
rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (II. ÚS 176/2011). V

tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré
by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi.“ Obdobne to isté konštatoval Ústavný
súd SR už vo veci sp. zn. II. ÚS 176/2011-14 zo dňa 10. apríla 2011. Takisto aj Ústavný súd Českej
republiky v náleze sp. zn. II ÚS 309/1995 resp. . Napokon odvolací sú poukazuje aj rozhodovaciu prax
Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutia ESĽP Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsko) a na

nutnosť uprednostnenia spravodlivého skončenia sporu pred formálnym zamietnutím žaloby.
Pokiaľsatýkanámietkyvedľajšiehoúčastníkapoukazujúcehonanímtvrdenúspoluvinunavrhovateľapri
vzniku škody, ktorá mala spočívať v nesprávnom spôsobe a technike jazdy s prihliadnutím na skutočné
pomery a poveternostné podmienky prvostupňový súd správne konštatoval, že z právnej úpravy vyplýva,
že na ceste sa jazdí vpravo a ak tomu nebránia osobitné okolnosti pri pravom okraji vozovky (§ 8

ods. 1 Vyhlášky č. 99/1989 o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách v znení účinnom
ku dňu 21. 01. 1997). Podľa § 3 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky účastník cestnej premávky je povinný
správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky;
pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty,
situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam. Po doplnení dokazovania (oboznámením sa s

fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody ako aj ustanovením znalca Ing. Jána Závodného a
jeho výsluchom) v zmysle pokynov vyslovených odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým záverom, že u navrhovateľa vzhľadom na
poveternostné podmienky nebola možnosť jazdiť pri pravom okraji vozovky, navrhovateľ nemal žiadnu
možnosťzabrániťkolíziivozidiel.Navrhovateľstredovúdeliacučiaruneprekročil,išielvosvojomjazdnom

pruhu, svojou jazdou preto neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Navrhovateľ bol pri
nehode pripútaný bezpečnostným pásom. Bol to odporcu, ktorý porušil ustanovenie vyhlášky, ktoré
prikazujejazdiťnacestevpravo,keďprešieldoprotismernéhojazdnéhopruhu.Tiežakoúčastníkcestnej
premávky nerešpektoval povinnosť prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim
schopnostiam (vozidlá idúce v protismernom jazdnom pruhu, 6 hodinová cesta bez prerušenia, vodičské

skúsenosti v menšom rozsahu). S poukazom na uvedené spoluzavinenie navrhovateľa na vzniku škody
neprichádza v úvahu. Aj túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú.

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd návrh zamietol zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý,
keďže nebol napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 4 O. s. p.. Podľa tohto
ustanovenia ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolorozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.