Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209421
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614209421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370,
zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi P. I., A.. XX.
XX. XXXX, W. L. XXX/X, D. P., zastúpenému advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri
s. r. o., IČO: 35 922 907, so sídlom Velehradská 33, Bratislava, v konaní o zaplatenie 92,52 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 89,22 eur od
21. 06. 2012 do 07. 10. 2014, t. j. 18,45 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti istiny 89,22 eur sa konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 12. 11. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku
92,52 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 21. 06. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania

vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 59,14 eur. Návrh odôvodnil tým, že
ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, uzavrel s odporcom dňa 27. 02. 2012
Zmluvu č. PZ00171271_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „zmluva“) v
zmysle ustanovenia § 15 ods. 7 písm. b/ a ustanovenia 16 ods. 7 písm. b/ zákona č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii
v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodovodoch a kanalizáciách“).
Navrhovateľ sa, ako dodávateľ, zaviazal odporcovi v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do

odberného miesta dodávku pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd a odporca sa zaviazal,
ako odberateľ, uhradiť navrhovateľovi platby za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd podľa
zmluvy v VOP. Navrhovateľ odporcovi dodal pitnú vodu a odviedol odpadové vody v súlade so zmluvou,
za čo odporcovi vystavil jednotlivé faktúry. Faktúrou č. 312329364, vystavenou dňa 01. 06. 2012,
splatnou dňa 20. 06. 2012, vyfakturoval odporcovi čiastku 89,22 eur a zmluvnú pokutu 3,30 eur, spolu
92,52 eur. Odporca túto sumu nezaplatil.

Na základe tohto návrhu súd dňa 29. 12. 2014, pod č. k. 4Ro/368/2014-27, vydal platobný rozkaz, proti
ktorémuvšakvzákonnejlehotepodalodporcaodpor.Odporodôvodniltým,žepohľadávkuvyplývajúcuz
faktúry č. 312329364 zo dňa 20. 06. 2012, v celom rozsahu uhradil ešte pred podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu, konkrétne dňa 06. 10. 2014 vo výške 89,22 eur a teda pohľadávka navrhovateľaešte pred podaním návrhu na súd zanikla. Odporca uhradil pohľadávku navrhovateľovi na základe
prvej upomienky zo dňa 08. 09. 2014 z ktorej sa odporca dozvedel, že navrhovateľ voči nemu eviduje
pohľadávku po lehote splatnosti. Po realizácii úhrady odporca kontaktoval infolinku navrhovateľa kde

mu oznámili, že vykonanú úhradu evidujú a v prípade, ak mu bola medzičasom zaslaná ďalšia výzva
na úhradu, nech túto považuje za bezpredmetnú. Pred doručením vyššie uvedenej upomienky odporca
nemal vedomosť o tom, že navrhovateľ eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti. Odporca
vyslovil pochybnosť, či v zmysle VOP bol navrhovateľ oprávnený uplatniť si zákonný úrok z omeškania
aj zo zmluvnej pokuty.

V súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O. s. p. podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu
s tým, že súd o návrhu rozhoduje opätovne.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa
§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156

ods. 3 O. s. p. bol dňa 21. 04. 2015 o 08,15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 07. 04. 2015.

Podaním zo dňa 30. 03. 2015, doručeným súdu dňa 01. 04. 2015, navrhovateľ zobral späť návrh na

vydanie platobného rozkazu v časti istiny 89,22 eur z dôvodu, že dňa 07. 10. 2014 odporca uhradil
sumu 89,22 eur, ktorá bola započítaná na úhradu istiny. Aktuálnu pohľadávku eviduje navrhovateľ
voči odporcovi vo výške 3,30 eur (zmluvná pokuta) a súčasne trval na úhrade úrokov z omeškania z
nezaplatenej zmluvnej pokuty, ako aj úrokov z omeškania zo zaplatenej faktúry a to vo výške 9 % ročne
zo sumy 92,52 eur od 21. 06. 2012 do 07. 10. 2014, ktoré vyčíslil na 19,12 eur a po pripočítaní zmluvnej

pokuty dlh predstavuje čiastku 22,42 eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Podľa § 96 O. s. p.
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od
späťvzatia návrhu.

Občianskoprávne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje predovšetkým v
dispozitívnych procesných úkonoch účastníkov, medzi ktoré patrí aj späťvzatie návrhu. Navrhovateľ

zobral návrh čiastočne späť skôr, ako sa začalo pojednávanie. Súd potom v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami nezisťovať stanovisko odporcu k späťvzatiu návrhu, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas
by bol, vzhľadom na ustanovenie
§ 96 ods. 3 O. s. p., neúčinný. Navyše, odporca v tejto časti očakával späťvzatie návrhu, keď odpor proti
platobnému rozkazu podal práve z dôvodu úhrady tej sumy, ohľadne ktorej navrhovateľ zobral návrh

späť.

V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu predmetom konania zostala zmluvná pokuta vo výške 3,30
eur a úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 92,52 eur od 21. 06. 2012 do 07. 10. 2014 a úroky z
omeškania 9 % ročne zo sumy 3,30 eur od 08. 10. 2014 do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 27. 02. 2012 zmluvu,
predmetom ktorej bolo dodávanie pitnej vody z verejného vodovodu a zabezpečenie odvádzania
odpadových vôd z odberného miesta F. XXXXX, W., pričom ako účel použitia je uvedená „domácnosť“.
Faktúrou, vystavenou dňa 01. 06. 2012, splatnou dňa 20. 06. 2012, vyfakturoval navrhovateľ odporcovi

za poskytnuté služby čiastku 89,22 eur. Dňa 08. 09. 2014 navrhovateľ vystavil odporcovi prvú
upomienku, kde ho upozornil na neuhradenú čiastku 89,22 eur s tým, že odporcu vyzval na úhradu
dlžnej sumy obratom a upozornil ho, že v prípade, ak faktúra nebude uhradená, bude odoslaná druhá
upomienka, ktorej súčasťou bude aj zmluvná pokuta za neuhradenie faktúry v lehote splatnosti. Odporcazo svojho účtu dňa 06. 10. 2014 poukázal navrhovateľovi na účet uvedený vo faktúre čiastku 89,22 eur,
pričom navrhovateľ v podaní zo dňa 30. 03. 2015 uviedol, že táto úhrada bola zaúčtovaná dňa 07. 10.
2014.

Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), peňažný dlh plnený prostredníctvom
peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet
veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon
neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (§ 10c - záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013).

Z listinných dôkazov vyplýva, že odporca zo svojho účtu poukázal na účet navrhovateľa platbu 89,22 eur
dňa 06. 10. 2014, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa na jeho účet bola táto suma pripísaná dňa 07. 10.
2014. Potom, vzhľadom na ustanovenia § 567 ods. 2 Obč. zák. k splneniu dlhu došlo dňa 07. 10. 2014.
Odporca bol však povinný zaplatiť navrhovateľovi čiastku 89,22 eur do 20. 06. 2012. Jeho tvrdenie,
že faktúra mu nebola doručené súd nezohľadnil, pretože sa jedná o faktúru za opakované dodanie

tovaru a služby (nie vyúčtovaciu faktúru), ktorá bola odporcovi zaslaná na adresu uvedenú v zmluve
pre účely zasielania (W., F. XXXXX). Keď vyfakturovaná suma nebola uhradená v lehote splatnosti,
dňom 21. 06. 2012 sa odporca dostal do omeškania. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou
určená základná úroková sadzba 1 % a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o
8 percentuálnych bodov, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 %

ročne od 21. 06. 2012 do 07. 10. 2014, čo je 18,45 eur. Úroky z omeškania je odporca povinný zaplatiť
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 52 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 544 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo

určený spôsob jej určenia.

Navrhovateľ žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 3,30 eur, pričom tento nárok odvodzoval zo
Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania
odpadových vôd verejnou kanalizáciou (VOP). Tieto však určovali povinnosť hradiť zmluvnú pokutu pre

prípad poručenia zmluvných povinností iba odporcovi (spotrebiteľovi) a nie aj poskytovateľovi služby, čo
treba považovať za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa. VOP
vypracoval navrhovateľ a odporca, ako spotrebiteľ, ich nemal možnosť ovplyvniť. Uplatnenie takého
nároku, ktorý nebol individuálne dojednaný, je potrebné posudzovať ako dojednanie v rozpore s dobrýmimravmi, čo Občiansky zákonník sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu. Navyše nebola dodržaná
ani podmienka písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty, ktorú zákon vyžaduje v ust. § 544 ods. 2
Obč. zák. Preto súd nepriznal navrhovateľovi uplatnený nárok na zmluvnú pokutu 3,30 eur a ani úroky

z omeškania z tejto sumy, ktoré navrhovateľ žiadal priznať od 21. 06. 2012 do zaplatenia.

Náhradu trov konania si uplatnili obidvaja účastníci, ale právny zástupca odporcu v odpore proti
platobnému rozkazu náhradu týchto trov nevyčíslil. Súd preto rozhodol v súlade s ustanovením § 151
ods. 3 O. s. p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.