Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2007

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cb/410/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8098898709
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2007:8098898709.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, samosudca JUDr. Jozef Škrab, v obchodnej veci žalobcu: S. K., a.s., so sídlom

v B., C. XX,. IČO: XXXXXXXX,. proti žalovanému: T. S., akciová spoločnosť, so sídlom v S., H. XX/XX,.
IČO: XXXXXXXX,. zastúpenému advokátom JUDr. D. M., so sídlom v S., H. XXXX/XX,. o zaplatenie
sumy vo výške 27.750.000,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške
2.509.479,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca K. B. B., š.p.ú., uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy vo výške

22.610.000,- Sk z titulu nedoplatku na istine úveru a nedoplatku úrokov vo výške 21.546.894,38 Sk,
všetko k 31.3.1998. Návrh zdôvodnil tým, že na základe žiadosti T., a.s., S. (predchodcu žalovaného), zo
dňa21.2.1991prevzalaK.B.,s.p.ú.,P.,pohľadávkuV.Ú.B.,pobočkyS.,vočiuvedenejorganizácii,ktorá
vznikla z úveru na trvale sa obracajúce zásoby (TOZ). K. B., s.p.ú., P., prevzala pohľadávku vo výške 80
% z celkového úveru, čo predstavovalo v prípade žiadateľa T., a.s., sumu vo výške 40.880.000,- Kčs.
Žiadosť o prevzatie pohľadávky z úverov na TOZ zo dňa 21.2.1991 a potvrdenie o prevzatí pohľadávky
z úveru na TOZ zo dňa 6.8.1991 tvoria úverovú zmluvu uzavretú podľa vtedy platného a účinného

Hospodárskeho zákonníka. Dňom 1.1.1993 sa stala novým veriteľom
namiestoK.B.,s.p.ú.,P.,K.B.B.,š.p.ú..TátozmenanastalavsúvislostisozánikomČeskejaSlovenskej
federatívnej republiky v náväznosti na Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a
Slovenskej federatívnej republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na
Českú republiku a Slovenskú republiku. Žalobca dňom 1.1.1993 prevzal zo zákona a na základe zmluvy
od K. B., s.p.ú., P., pohľadávku voči slovenským podnikom. Podľa úverových podmienok je žalovaný
povinný splácať úver dvakrát ročne k 7.1. a 7.7. v príslušnom kalendárnom roku. Splátku úrokov má

vykonať štvrťročne k 5. dňu posledného mesiaca štvrťroka vo výške úrokovej sadzby 13 % ročne. Keďže
si žalovaný povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vyššie uvedených zmlúv, neplní ani napriek písomným
výzvam, uplatnil predchodca žalobcu právo na ich plnenie na súde. Výšku uplatnenej pohľadávky
žalobca doložil vlastným výpisom z knihy účtov k 31.3.1998.

V odpore proti platobnému rozkazu, ako aj na pojednávaniach, žalovaný žiadal návrh zamietnuť.
Namietal, že na základe žiadosti zo dňa 21.2.1991 a potvrdenia o prevzatí pohľadávky zo dňa 6.8.1991

nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy tak, ako to predpokladá § 382a ods. 3 Hospodárskeho
zákonníka, poukazujúc na tvrdenie žalobcu v návrhu. Vychádzajúc zo znenia žiadosti žalovaného o
prevzatie pohľadávok z úverov na TOZ zo dňa 21.2.1991 je možné tento jeho úkon považovať za
návrh na uzavretie dohody podľa § 128 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, adresovaný právnemupredchodcovi žalobcu, na základe ktorého by mal právny predchodca žalobcu prevziať záväzok
predchodcu žalovaného voči V., pobočke S., vyplývajúci z úverovej zmluvy podľa stavu k 30.11.1990. Z
potvrdeniaoprevzatípohľadávkyzúverovnaTOZzodňa6.8.1991,vystavenéhoprávnympredchodcom

žalobcu, však má vyplývať, že dňom 1.7.1991 prevzal pohľadávku V., pobočky S.. Teda uvedené doklady
majú svedčiť o tom, že pravdepodobne medzi V., pobočkou S., ako postupcom a právnym predchodcom
žalovaného ako postupníkom došlo k uzavretiu dohody o postúpení pohľadávky podľa § 128 ods. 1
HospodárskehozákonníkaztituluposkytnutéhoúverunaTOZvrozsahu40.880.000,-Kčs.Platnosťtejto
dohody o postúpení pohľadávok žalovaný počas celého konania namietal, pretože potvrdenie zo dňa

6.8.1991 bolo iba formou oznámenia, adresovaného žiadateľovi (predchodcovi žalovaného T., a.s., S.).
K platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok by došlo vtedy, ak by potvrdenie bolo adresované
postupcovi (V., pobočka S.). V neposlednom rade žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku.

Na pojednávaní žalovaný poukázal na dodatok č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 25.2.1991, podľa ktorého

sa týmto dňom mení výška poskytnutého úveru na 10.220.000,- Sk. Teda v čase potvrdenia o prevzatí
pohľadávky z úveru na TOZ (6.8.1991) už existoval úver iba v tejto výške. Preto nemohol byť prevzatý vo
výške 40.880.000,- Kčs ku dňu 1.7.1991, ako tvrdil predchodca žalobcu v potvrdení zo dňa 21.2.1991,
teda ani v žalovanej výške. Ide o zjavný časový nesúlad.

Naposledy Krajský súd v Prešove o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 16.5.2002 pod č.k. 2
Cb 410/98 - 227 tak, že jeho návrh zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.333.200,- Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalobcu proti uvedenému rozsudku zo dňa 2.9.2002 (č.l. 248) Najvyšší súd SR rozsudkom
zodňa11.2.2004podč.k.6Obo284/02-268napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdilažalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 291.689,- Sk na účet jeho
právneho zástupcu. Zároveň posledným výrokom proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie.

Na dovolanie žalobcu zo dňa 6.7.2004 (č.l. 279) proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu SR
Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 30.1.2006 pod č.k. 1 ObdoV 87/2004 - 304
napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.2.2004 pod č.k. 6 Obo 284/02 - 268 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 6.3.2007 pod č.k. 4 Obo 115/2006 - 359 Najvyšší súd
SR ako súd odvolací zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.5.2002 pod č.k. 2 Cb 410/98

- 227 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie
vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v intenciách dovolacieho rozsudku. Medzi právnymi
predchodcami účastníkov konania bola uzavretá úverová zmluva č. 15 zo dňa 27.12.1990, predmetom

ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 51,1 mil. Kčs na zaplatenie, resp. splnenie záväzku dlžníka
(právny predchodca žalovaného) voči svojmu veriteľovi (právny predchodca žalobcu). Žalovaný sa
v konaní bránil tým, že úver nebol poskytnutý, pričom zo záznamu z rokovania uskutočneného dňa
21.10.1998 (č.l. 45) medzi T. S., a.s. (žalovaný) a K. B. B., š.p.ú., jednoznačne vyplýva, že predmetom
rokovania bolo riešenie nedoplatkov na splátkach istiny a úrokov z úveru na TOZ k 30.9.1998. Podľa

záznamu klient (žalovaný) potvrdil výšku zostatku úveru na TOZ (28.500.000,- Sk), nedoplatok na
istine 23.390.000,- Sk, ako i úrokov (22.771.268,28 Sk). Predmetný záznam je nesporným uznaním
pohľadávky podľa § 132 Hospodárskeho zákonníka, pretože obsahuje všetky zákonom predpokladané
náležitosti takého prejavu vôle. Ak teda dlžník uznal svoj dlh a následne podľa obsahu jeho podaní
a vyjadrení dochádza k spochybneniu tohto prejavu vôle, musí preukázať, že ak i plnil, plnil na iné

záväzky. Skutočnosti, že úver na TOZ bol poskytnutý, nasvedčuje i údaj z privatizačného projektu na
str. 25 bod D.3 Zmluvné a iné práva a záväzky, viazané na vstupné subjekty, bod D.3.2 Zmluvné a iné
záväzky, kde v bode a/ je jednoznačne uvedené, že na splácanie investičných záväzkov boli čerpané
úvery, konkrétne na „TOZ“, K. B. - 36.825.000,- Sk s poslednou splátkou k 31.12.1999. Tento dôkaz
(privatizačný projekt) bol predložený v odvolacom konaní. Podľa § 205a ods. 1 písm. c/, e/ O.s.p. platí,

že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej prípustné len vtedy, ak má byť nimi spochybnená vierohodnosť
dôkazných prostriedkov, z ktorých vychádza rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Teda predpokladása, že úverové prostriedky boli na splnenie predchádzajúceho záväzku z úveru na TOZ poskytnuté,
avšak doposiaľ (i vzhľadom na právny názor vyslovený prvostupňovým súdom) sa súd nezaoberal
výškou vzniknutého dlhu, a to i v spojitosti s dodatkom č. 1 k úverovej zmluve č. 15, ktorý sa týka taktiež

problematiky
prevodu úveru na TOZ, ktorým bola v bode 1, časť I., zmenená výška poskytnutého úveru z 51.100.000,-
Kčs na 10.220.000,- Kčs s nezmenenou výškou úrokovej sadzby.

Tunajší súd doplnil dokazovanie v intenciách rozsudku dovolacieho súdu zo dňa 30.1.2006 a uznesenia

odvolacieho súdu zo dňa 6.3.2007 a zistil tento skutkový stav:

Predovšetkým treba poukázať na to, že žalobca podaním zo dňa 4.3.2002 (č.l. 188), okrem iného, rozšíril
návrh tak, že požadoval, aby žalovaný zaplatil na dlžnej istine úveru 27.750.000,- Sk, na dlžných úrokoch
13 % ročne k 31.1.2002 (vrátane) v sume 34.815.963,18 Sk) a na dlžných úrokoch 13 % ročne zo sumy
27.750.000,- Sk od 1.2.2002 do zaplatenia. Výšku rozšíreného návrhu doložil výpisom z knihy účtov.

Uvedenú zmenu návrhu súd postupom podľa § 95 ods. 1, 2 pripustil na pojednávaní dňa 11.3.2002 (č.l.
201).

Úverovou zmluvou č. 15 zo dňa 27.12.1990 poskytla V. Ú. B., pobočka S. (predchodca žalobcu)
predchodcovi žalovaného (T., š.p., S.) strednodobý úver na zásoby vo výške 51.100.000,- Kčs.

Predchodca žalovaného sa zaviazal úver splatiť do 20.12.1994 v štvrťročných splátkach. Preto aj
úverová zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do 20.12.1994. V tejto súvislosti je potrebné zároveň
uviesť, že právne nástupníctvo terajších účastníkov konania v súvislosti s právami a záväzkami z
poskytnutého úveru úverovou zmluvou č. 15 zo dňa 27.12.1990 bolo konštatované jednak dovolacím
súdom, ako aj súdom odvolacím, teda je nespochybniteľné.

Úverová zmluva č. 15 zo dňa 27.12.1990 bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 25.2.1991 (č.l. 98)
právnymi predchodcami účastníkov v bode 1, v časti I., tak, že mení sa výška poskytnutého úveru
z 51.100.000,- Kčs na 10.220.000,- Kčs, pričom výška úrokovej sadzby pri stanovenom basic rate
sa nemení. Menilo sa aj rozloženie splátok úverov v jednotlivých obdobiach tak, že zostatkový úver

10.220.000,- Kčs bude T., š.p., S. splácať v štvrťročných splátkach po 638.750,- Kčs v rokoch 1991
až 1994. V tejto súvislosti zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 2.7.2007 (č.l. 374) uviedol, že má
vedomosť o tomto dodatku k základnej úverovej zmluve, avšak po oboznámení sa s týmto dodatkom
celkovýnázornanehoponechalnaúvahusúdu.Trvalvšaknauplatnenomnávrhutak,akobolvpriebehu
konania upresnený.

Zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní taktiež poukázal na dodatok č. 1 k úverovej zmluve a
v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle tohto dodatku zostávajúcu časť úveru vo výške 10.220.000,- Sk
žalobcovi v plnej výške aj s príslušenstvom uhradil.

Z listu žalobcu zo dňa 9.8.2000 na č.l. 104 vyplýva, že ním sám žalobca potvrdzuje, že v rokoch 1991 až
2000 mu žalovaný splatil úver poskytnutý na TOZ v celkovej výške 24.375.350,- Sk, z toho 13.130.000,-
Sk na istine a 11.245.350,- Sk na úrokoch. Z tohto dôvodu zástupca žalovaného na pojednávaní dňa
2.7.2007 žiadal návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca na tomto pojednávaní list zo dňa
9.8.2000 nevedel ani potvrdiť, ani vyvrátiť a jeho vyhodnotenie ponechal na úvahu súdu.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke vyhodnotil nasledovne:

Podľa § 382a ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka (účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi
predchodcami účastníkov), banka poskytuje úver spravidla na základe úverovej zmluvy. Úverovou

zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase.
Organizácia sa zaväzuje použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel, zaplatiť úrok a úver v dohodnutom
čase splatiť.

Podľa § 132 ods. 1, 3 Hospodárskeho zákonníka, ak uzná povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu

písomne svoj záväzok, hoci i premlčaný, má sa za to, že v rozsahu uznania záväzok v dobe uznania
trvá. Ak bola uznaná len časť záväzku, nastávajú uvedené účinky len pre túto časť.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Nebolo sporným,
že predchodca žalobcu poskytol predchodcovi žalovaného úver na TOZ úverovou zmluvou č. 15 zo
dňa 27.12.1990 v celkovej výške 51.100.000,- Kčs s príslušným dohodnutým úrokom. Dodatkom č. 1

zo dňa 25.2.1991 sa však výška poskytnutého úveru z 51.100.000,- Kčs zmenila na 10.220.000,- Kčs,
ktorý zvyšok sa predchodca žalovaného zaviazal splácať v štvrťročných splátkach. Tento úver žalovaný
žalobcovi splatil v priebehu rokov 1991 až 2000 v celkovej výške 24.375.350,- Sk, z toho na istine vo
výške 13.130.000,- Sk a na úrokoch vo výške 11.245.350,- Sk. Tieto zistenia medzi účastníkmi sporné
neboli. Pre úplnosť prichodí uviesť, že keďže dodatkom č. 1 zo dňa 25.2.1991 došlo k zmene výšky

poskytnutého úveru na 10.220.000,- Kčs, nemohol žalovaný účinne v zmysle § 132 ods. 1 písomne
uznať svoj záväzok z titulu poskytnutého úveru na TOZ k 30.9.1998 vo výške 51.271.268,28 Sk vrátane
nedoplatku na istine a úrokov, a to na základe záznamu z rokovania medzi účastníkmi zo dňa 21.10.1998
(č.l. 45). Ak aj k takému uznaniu na základe uvedeného záznamu došlo, žalovaný ním mohol uznať iba
existujúci dlh vo výške 10.220.000,- Sk s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšku uznal neexistujúci
záväzok. Vzhľadom na toto konštatovanie v náväznosti na potvrdenie žalobcu o splátkach úveru zo

dňa 9.8.2000 je obrana žalovaného v tom smere, že svoj záväzok z titulu poskytnutého úveru žalobcovi
zaplatil,dôvodná.Pretokonajúcisúdnávrhžalobcuakonedôvodnýzamietol.Vsúvislostisozamietnutím
návrhu žalobcu sa súd ani vznesenou námietkou premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného
nezaoberal.

O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému priznal ich
náhradu z titulu právneho zastúpenia takto:

a/ Trovy prvostupňového konania (z tarifnej hodnoty sporu: 44.174.894,38 Sk)

za 15 úkonov po 46.260,- Sk podľa vyhl. č. 240/1990 Zb.
(príprava a prevzatie zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, účasť na súdnych pojednávaniach
dňa 5.3.1999, 10.5.1999, 18.6.1999, 22.10.1999, 19.11.1999, 13.12.1999, 10.7.2000, 21.9.2000,
25.9.2000,12.10.2000a26.10.2000,vyjadreniekodvolaniužalobcuzodňa18.1.2001,účasťnasúdnom
pojednávaní 11.3.2002)

za 1 úkon po 137.790,- Sk podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z.
(účasť na súdnom pojednávaní dňa 13.5.2002)

b/ Trovy prvostupňového konania (z tarifnej hodnoty sporu: 62.565.963,18 Sk)

za 1 úkon po 138.650,- Sk podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
(účasť na súdnom pojednávaní dňa 2.7.2007)

za 1 úkon po 69.325,- Sk podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

(účasť na súdnom pojednávaní dňa 4.7.2007)

3 x režijný paušál po 70,- Sk
13 x režijný paušál po 100,- Sk
2 x režijný paušál po 178,- Sk podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

c/ Trovy odvolacieho konania

za 2 úkony po 137.790,- Sk podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z.
(vyjadrenie zo dňa 22.10.2002 k odolaniu žalobcu, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 11.2.2004)

za 1 úkon po 138.650,- Sk podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
(účasť na odvolacom pojednávaní dňa 6.3.2007)

1 x paušálne režijné náklady po 100,- Sk

1 x paušálne režijné náklady po 136,- Sk podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z.
1 x paušálne režijné náklady po 178,- Sk podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

28 x 566,75 Sk (náhrada za stratu času podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z.)(účasť na odvolacom pojednávaní dňa 11.2.2004 - cesta S. - B. 2 x po 7 hodín) = 15.869,- Sk

28 x 297,- Sk (náhrada za stratu času podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.)

(účasť na odvolacom pojednávaní dňa 6.3.2007 - cesta S. - B. 2 x po 7 hodín) = 8.316,- Sk

d/ Trovy dovolacieho konania

za 1 úkon po 137.790,- Sk podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z.

(vyjadrenie zo dňa 3.9.2004 k dovolaniu žalobcu)

za 1 úkon po 69.325,- Sk podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
(účasť na vyhlásení rozhodnutia dovolacieho súdu dňa 30.1.2006)

1 x paušálne režijné náklady po 136,- Sk podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z.

1 x paušálne režijné náklady po 164,- Sk podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

e/ DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
základ pre výpočet DPH (19 %) z 1.693.175,- Sk = 321.704,- Sk

f/ súdny poplatok za odpor = 500.000,- Sk,

teda trovy konania celkom = 2.509.479,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou podpísaného sú-
du na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Rozsudok je vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť.