Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/256/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233637
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112233637.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 13.05.2013 boli spojené veci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX,

XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX S. XXC/XXX/XXXX, a to všetko
pod č.k. 18C/256/2012.
Podanými návrhmi doručenými Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal
zaviazať odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur v každom spojenom konaní a na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 369,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 440,- Eur v konaní
XXC/XXX/XXXX, vo výške 440,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 440,- Eur v konaní XXC/XXX/
XXXX, vo výške 385,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 660,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX a

na náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Žilina mu vznikla škoda. Následne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej v zákonom stanovenej 6-mesačnej lehote
nebolo vyhovené.

Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie na deň
31.10.2013, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne

a včas.
Na pojednávanie sa nikto nedostavil, preto súd konal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal podaním zo dňa 28.10.2013 zrušiť pojednávanie z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.
Súd má za potrebné uviesť, že navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu poukazoval na dôvody pre
vylúčenie sudcu, avšak vo svojom podaní zo dňa 26.10.2012 výslovne uviedol, že nepodal námietku

zaujatosti v zmysle § 15a ods.1 O.s.p. s tým, že súd by mal postupovať zákonným spôsobom podľa §
12 O.s.p. s poukazom na § 14 O.s.p. Toto uviedol prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý je
advokátom, teda profesionálnym zástupcom, ktorý by mal vedieť obsah zákonných ustanovení, na ktoré
sa odvolával. S poukazom na uvedené nešlo o námietku zaujatosti v zmysle § 15a O.s.p.Súd preto postupoval v zmysle § 14, § 15, § 16 O.s.p. a vec predložil nadriadenému súdu, ktorý
uznesením v jednotlivých spojených konaniach rozhodol, že zákonný sudca v týchto spojených veciach
nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania jednotlivých vecí.

Keďže navrhovateľ neuplatnil procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola
nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa.
Súd má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo
zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.

Z uvedených dôvodov nebol dôvod na zrušenie pojednávania, čo bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa oznámené.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastníci konania musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa

hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú
predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho
subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska
určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska
predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene

odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu
majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania
v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej

vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.
Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd
povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch
menom štátu vystupovať.

Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z., pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán.
Navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň navrhovateľ podal žiadosť o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR, žiadosti navrhovateľa nevyhovel.

Následne navrhovateľ podal predmetnú žalobu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť
aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú

samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal

konať ako prvý.

Podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z.:(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 16 ods.4 zák.č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ skutočne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nakoľko exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie udelením poverenia podľa uvedenia navrhovateľa až po

uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní odporcovi,
medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosť bola podaná, odporca toto nerozporoval. Dokonca odporca
predložil súdu zoznam týchto žiadosti, medzi ktorými sú evidované u odporcu tieto žiadosti z titulu
nesprávneho úradného postupu, a to na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

Z predložených listín mal súd zistené, že žiadosti navrhovateľ podal u odporcu v rozmedzí od 23.04.2012
do 25.09.2012 (viac ako 45.000), ktorým odporca nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol
proces predbežného prerokovania zmarený.

Súd mal zistené, že žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v

zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má za
to, že vzhľadom na ohraničenie obdobia doručovania žiadostí (posledné doručenie dňa 25.09.2012) a
vzhľadomnadátumrozhodovanianasúd,zákonomstanovenálehotanavybaveniežiadostinepochybne
uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez ohľadu na
skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná odporcom.

Je totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, pričom navrhovateľ sa domáhal na súde tohto nároku z totožného titulu a v
nižšom rozsahu než u odporcu.
Teda podmienka pre súdne konanie bola splnená.

Navrhovateľ návrhmi zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporca nahradil škodu a nemajetkovú ujmu.
Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v
prieťahoch v konaní (poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, hoci
neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu konať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej
výške.

Podľa uvedenia navrhovateľa skutočná škoda - majetková škoda vo výške 125,- Eur v jednotlivých
spojených veciach vznikla navrhovateľovi tým, že bol úspešným účastníkom konania pred

rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd zaviazal odporcov (povinných) zaplatiť navrhovateľovi istinu
s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania.
Suma 125,- Eur (rovnaká v jednotlivých spojených veciach) je majetková škoda predstavujúca náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa:- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,- Eur
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur

- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje,... 15,- Eur.
Zároveň žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 369,- Eur v konaní 18C/256/2012, vo výške 440,- Eur
v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 440,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 440,- Eur v konaní
XXC/XXX/XXXX, vo výške 385,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 660,- Eur v konaní XXC/XXX/

XXXX, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej

intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv poškodeného.
Vpríčinnejsúvislostistýmtedažiadalajnemajetkovúujmuvovýške369,-EurvkonaníXXC/XXX/XXXX,
vo výške 440,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 440,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške
440,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 385,- Eur v konaní XXC/XXX/XXXX, vo výške 660,- Eur

v konaní XXC/XXX/XXXX, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa predstavuje 55,- Eur mesačne za každý
mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, ktorého rozhodnutia navrhovateľ
uviedol v návrhu v častiach výroku o výške finančného zadosťučinenia. Túto sumu považoval za hodnotu
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, za satisfakciu porušenia zákonných nárokov
a základných práv navrhovateľa. Mal za to, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný v konaní XXC/

XXX/XXXX viac ako 200 dní, v konaní XXC/XXX/XXXX viac ako 247 dní, v konaní XXC/XXX/XXXX viac
ako 263 dní, v konaní XXC/XXX/XXXX viac ako 257 dní, v konaní XXC/XXX/XXXX viac ako 236 dní, v
konaní XXC/XXX/XXXX viac ako 364 dní.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 11.06.2013.

Odporca má za to, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup
nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia
sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporca poukázal

aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní.
Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi

postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné
porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03).
Odporca poukázal na to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného
poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku,

teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 01.06.2011 bol exekučný
poriadoknovelizovanýzákonomč.102/2011Z.z.Prižiadostiachdoručenýchsúdupo01.06.2011nejdeo
porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky rovnako súdy postupujú
aj v prípadoch pred 01.06.2011.
(S týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko taký výklad je v rozpore s platnými právnymi predpismi.)

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého
nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre
rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu

štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo
1018/07 zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožnopovažovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03
Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za

vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti
o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu.
Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. K tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27.09.2012 uplynula

3-ročná premlčacia lehota.
Namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ
uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil,
nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri priznávaní
nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od
spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane
porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa.
Odporca uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a

vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Tento stav si zavinil samotný navrhovateľ
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv.

Čo sa týka námietky premlčania, súd ju nepovažoval za opodstatnenú z nasledovných dôvodov:
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

O tvrdenej škode sa navrhovateľ dozvedel/mohol dozvedieť najskôr vydaním poverenia, a to v konaní

(XXErXXXX/XXXX- R. XXXXXXXC XXX/XXXX /.) zo dňa 13.02.2009, v konaní XXC XXX/XXXX
(XXErXXXX/XXXX- R. XXXX/XX) zo dňa 29.05.2009 doručený dňa 10.06.2009, v konaní XXC XXX/
XXXX (XXErXXX/XXXX- R. XXXXX/XX) zo dňa 03.08.2011 doručený 15.08.2011, v konaní XXC XXX/
XXXX (XXErXXXX/XX- R. XXXX/XX) zo dňa 23.09.2010, v konaní XXC XXX/XXXX (XXErXXXX/XXXX-
R. XXXX/XXX) zo dňa 13.01.2010, v konaní XXC XXX/XXXX (XXErXXXX/XX- R. XXXX/XXXX) zo dňa

14.12.2010.
Prvýkrát právo mohol uplatniť nasledujúci deň po vydaní, resp. doručení poverenia, pričom 3-ročná
premlčacia lehota v zmysle § 19 ods.3 cit.zák. spočíva najviac 6 mesiacov od podania žiadosti z dôvodu
predbežného prerokovania u odporcu. Žiadosti na prerokovanie boli podávané v dňoch 23.04.2012,
27.04.2012, 30.04.2012, 25.05.2012, 30.05.2012, pričom lehota na prerokovanie je daná 6 mesiacov.

Pokiaľ do uplynutia tejto lehoty nebolo žiadosti vyhovené, môže sa poškodený domáhať svojho práva
na súde.
Vzhľadom na začiatok plynutia premlčania a na dátumy podania jednotlivých žiadostí a spočívanie
premlčacej lehoty v plnom rozsahu, keďže žiadostiam nebolo odporcom vyhovené a z dôvodu, že návrhy
na súd boli podané dňa 27.9.2012, boli podané na súde a teda uplatnené v premlčacej lehote, pričom

súd opätovne poukazuje na spočinutie premlčacej lehoty počas rozhodovania o žiadostiach u odporcu.
Námietka premlčania je teda neopodstatnená.

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XX mal súd zistené, že dňa 05.12.2008 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci R. XXXXX/XX, a to na základe exekučného

titulu - Rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 07.05.2003, č.k. XXCbXXX/XX-XX, právoplatný dňa
26.05.2004 a vykonateľný dňa 11.06.2004.
Dňa 13.02.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. (XXC/XXX/XXXX)Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XX mal súd zistené, že dňa 14.11.2008 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci R. XXXX/XX, a to na základe exekučného
titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. D. XXXXX/XX zo dňa 29.07.2008, právoplatný dňa

25.08.2008 a vykonateľný dňa 28.08.2008.
Dňa 29.05.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. (XXC/XXX/XXXX)

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXX/XXXX mal súd zistené, že dňa 17.01.2011 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci R. XXXXX/XX, a to na základe exekučného

titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. D. XXXXX/XX zo dňa 20.10.2010, právoplatný dňa
29.11.2010 a vykonateľný dňa 02.12.2010.
Dňa 03.08.2011 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. (XXC/XXX/XXXX) V časti bola žiadosť
zamietnutá a exekučné konanie v tej časti zastavené, a to uznesením zo dňa 26.07.2011, právoplatným
dňa 28.09.2011.

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XX mal súd zistené, že dňa 28.04.2010 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci R. XXXX/XX, a to na základe exekučného
titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. D. XXXXX/XX zo dňa 30.11.2009, právoplatný dňa
11.01.2010 a vykonateľný dňa 14.01.2010.
Dňa 23.09.2010 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. (XXC/XXX/XXXX)

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XX mal súd zistené, že dňa 20.07.2009 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci R. XXXX/XX, a to na základe exekučného
titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. D. XXXXX/XX zo dňa 12.05.2009, právoplatný dňa
25.05.2009 a vykonateľný dňa 28.05.2009.

Dňa 13.01.2010 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. (XXC/XXX/XXXX)

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XX mal súd zistené, že dňa 28.04.2010 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci R., a to na základe exekučného titulu
- Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. D. XXXXX/XX zo dňa 30.10.2009, právoplatný dňa

07.12.2009 a vykonateľný dňa 10.12.2009.
Dňa 14.12.2010 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. (XXC/XXX/XXXX)

Podľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuvzneníod01.06.2009do31.05.2011podľatohtozákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení do 31.12.2008 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.
Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Je nepochybné, že súd vydal poverenie na základe žiadosti z dôvodu exekučného titulu - rozhodnutia
rozhodcovského súdu vo všetkých prípadoch okrem konania XXC/XXX/XXXX, v ktorom bol exekučný
titul rozsudok Okresného súdu Č..

Nie je možné si zamieňať rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodnutie rozhodcovskej komisie,
nakoľko ide o dve rôzne rozhodnutia vydávané dvoma rôznymi orgánmi. Tento výklad potvrdzuje aj
súčasná platná úprava, ktorá opätovne rozlišuje tieto rozhodnutia vydávané dvoma rôznymi orgánmi,
a to rozhodcovskými komisiami a rozhodcovskými súdmi. Keby zákonodarca mal na mysli rozhodnutia
obidvoch týchto orgánov, tak by do § 41 ods.2 Exekučného poriadku zahrnul obe tieto rozhodnutia aj v

čase platného znenia do 31.05.2010, a to tak, ako je to v znení od 01.06.2011.

Z uvedeného je zrejmé, že v daných prípadoch súd bol povinný vydať poverenie do 15 dní, pričom
exekučný súd musel v jednotlivých prípadoch postupovať podľa Exekučného poriadku platného v čase
podania žiadosti.

Je nepochybné, že v čase podania žiadosti bola zákonom stanovená 15-dňová lehota na udelenie
poverenia.

Z citovaných zákonných ustanovení je nepochybné, že exekučný - okresný súd bol povinný po podaní
žiadosti udeliť poverenie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, teda v konaní XXC XXX/XXXX do

20.12.2008,vkonaníXXC/XXX/XXXXdo29.11.2008,vkonaníXXC/XXX/XXXXdo01.12.2011,vkonaní
XXC/XXX/XXXX do 13.05.2010, v konaní XXC/XXX/XXXX do 04.08.2009, v konaní XXC/XXX/XXXX do
13.05.201.
Napriek tomu súd vydal poverenie v konaní XXC XXX/XXXX až 13.02.2009 (o cca 2 mesiace neskôr), v
konaní XXC/XXX/XXXX až 29.05.2009 (o 6 mesiacov neskôr), v konaní XXC/XXX/XXXX až 03.08.2011

(o 8 mesiacov neskôr), v konaní XXC/XXX/XXXX až 23.09.2010 (o 5 mesiacov neskôr), v konaní
XXC/XXX/XXXX až 13.01.2010 (o 5 mesiacov neskôr), v konaní XXC/XXX/XXXX až 14.12.2010 (o
7 mesiacov neskôr), pričom z exekučných spisov je zrejmé, že súd vykonával úkony za účelom
zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie o žiadosti.
Taktiež je nepochybné, že exekučným titulom, okrem XXC XXX/XXXX, bol rozhodcovský rozsudok a

na vydanie rozhodnutí súd zabezpečoval podklady tak, že vyzýval rozhodcovský súd, ktorý následne
predložil listiny, ktoré súd následne skúmal.

Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom.
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Je nepochybné, že v danom prípade navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik
škody, ktorej náhradu si uplatnil, všetko pred účinnosťou novelizovaného znenia zák.č. 514/2003 Z.z.
Aj z logického výkladu je zrejmé, že na predmetné konanie je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku

škody, resp. uplatnenia náhrady škody. Je neprípustné a bolo by aj nelogické, keby sa obdobné konanie
v rámci súdneho konania, resp. predbežného rokovania nároku na náhradu škody odporcom, spravovali
predchádzajúcim znením zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň v priebehu konania by sa začal aplikovať
novelizovaný predpis. (hmotnoprávny bez prechodného ustanovenia)
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu, ako aj na súde v čase platnosti

predchádzajúceho znenia zák.č. 514/2003 Z.z. Je neprípustné aplikovať novelizované znenie na nárok
navrhovateľa, ktorý si ho uplatnil a aj vznikol v čase pred novelou.
Vzhľadomnato,žeustanovenie§9zák.č.514/2003Z.z.jehmotnoprávneustanovenie,pričomkdátumu
01.01.2013, t.j. k účinnosti novely, ktorou bolo ust. § 9 cit.zák. novelizované, nie je žiadne prechodné
ustanovenie, je nutné aplikovať pre daný prípad, t.j. pre nárok navrhovateľa, znenie § 9 cit.zák. v znení

v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012.
Keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, musí sa
aplikovať ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. uplatnenia, a to v súlade s právnou teóriou.
Ak by sa aplikovalo na daný prípad ustanovenie § 9 cit.zák. v znení od 01.01.2013, tak by sa postupovalo
podľa nesprávneho ustanovenia, bolo by použité nesprávne ustanovenie.

Na základe uvedeného súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že v zmysle § 9 cit.zák. môže prieťahy
konštatovať len Ústavný súd SR,..., nakoľko taká úprava je platná až od 01.01.2013. Keďže ide o
hmotnoprávne ustanovenie bez prechodného ustanovenia, pre danú vec je nutné aplikovať znenie do
31.12.2012.
Na základe uvedeného súd aplikoval znenie cit.zák platné do 31.12.2012.

Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní ako
dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni a nie pred
Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí
byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť

v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris
and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996).
Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a
faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon
aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.

Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby
sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Je nepochybné, že k vydaniu poverenia došlo po zákonom stanovenej lehote.Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v
konaní, došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za
škodu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:
- porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,

§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
- vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3
ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním.

Súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní.
Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00)

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju

uspokojiť inak.
Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia

občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má za to, že škoda je skutočná majetková ujma.

MAJETKOVÁ ŠKODA
V konaní navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Vyúčtované režijné náklady

navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každý
obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské riziko
- možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov.

Navrhovateľ nepreukázal vznik týchto nákladov v celkovej výške 125,- Eur v jednotlivých konaniach.
Tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je postačujúce.
Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi požadovať tieto náklady v takmer 45.000 žalobách len z
titulu správy pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí samozrejme dostávajú mzdu,
ako aj za náklady za spracovanie urgencií súdom, kontrolu stavu konania na exekučnom súde a

za udržiavanie a správu informačného systému, ktoré vyčíslil len nejakou paušalizovaniu sumou
bez riadneho preukázania. Dokonca navrhovateľ nepreukázal nielen výšku týchto nákladov, ale ani
uvádzané urgencie.
Teda navrhovateľ nepreukázal tieto náklady, ani ich výšku.

Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh
zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota.

NEMAJETKOVÁ UJMA
Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie

jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu,
nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie; zánik ďalších podnikateľských aktivít,
spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Súd však s týmto nesúhlasí a považuje to za účelovú a špekulatívnu obranu navrhovateľa.

Dokoncanavrhovateľaniničímnepreukázalúdajné„následky“,akojepocitúzkosti,frustrácie,neistoty,...
Ani nijako nešpecifikoval, či nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nepresnil, ani nepreukázal,
ako daná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy.
(Je nepochybné, že navrhovateľ naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.)
Súd poukazuje na to, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,... sú

irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. (30Cdo 675/2011)

Je však nepochybné, že poverenie bolo vydané až po niekoľkých mesiacoch, hoci bola povinnosť
súdu vydať poverenie do 15 dní. (navrhovateľ však nesprávne uvádzal počet mesiacov omeškania,
nakoľko z exekučných spisov nepochybne vyplýva obdobie omeškania, ktoré je odlišné od uvedenia
navrhovateľom)Zákonom bola teda garantovaná lehota 15 dní, ktorá nebola dodržaná, čím bola narušená právna istota
navrhovateľa, ktorý mohol mať začatú exekúciu skôr.
Navrhovateľ v dôsledku toho požaduje nemajetkovú ujmu, pričom s poukazom na rozhodnutia

Ústavného súdu SR požaduje 55,- Eur za každý mesiac omeškania, pričom podľa jeho uvedenia
omeškanie bolo viac ako vyplýva zo spisu, čo však jeho tvrdenie je nesprávne, nakoľko súd mal vydať
poverenie do 15 dní od podania žiadosti a zároveň z dátumu poverenia je zrejmé, kedy bolo vydané,
teda navrhovateľ pri uvádzaní počtu dní a mesiacov omeškania zavádzal súd.
V konaní XXC/XXX/XXXX - žiadosť dňa 05.12.2008, súd vydal poverenie dňa 13.02.2009 (t.j. o cca 2

mesiace neskôr), v konaní XXC/XXX/XXXX - žiadosť doručená dňa 14.11.2008, poverenie vydané dňa
29.05.2009 (t.j. o 6 mesiacov neskôr), v konaní XXC/XXX/XXXX - žiadosť doručená dňa 17.01.2011,
poverenie vydané dňa 03.08.2011 (t.j. o 6-7 mesiacov neskôr), v konaní XXC/XXX/XXXX - žiadosť
doručená 2.04.2010, poverenie vydané 23.09.2010 (o 4-5 mesiacov neskôr), v konaní XXC/XXX/XXXX
- žiadosť doručená dňa 20.07.2009, poverenie vydané dňa 13.01.2010 (o 5 mesiacov neskôr), v konaní
XXC/XXX/XXXX - žiadosť doručená dňa 28.04.2010, poverenie vydané dňa 14.12.2010 (o 7 mesiacov

neskôr), pričom z exekučných spisov je zrejmé, že súd vykonával úkony za účelom zabezpečovania
podkladov pre rozhodnutie o žiadosti.

Všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale aj z hľadiska navrhovateľa a
jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

Navrhovateľ si uplatňuje nemajetkovú ujmu.
Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti.
Nemajetková ujma je adekvátna, keď ide o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti

ich konania (vrátane podnikateľských aktivít )
Ujma sa často stotožňuje so škodou, čo je nesprávne. Vzťah ujma - škoda ako pojmy netreba
stotožňovať, nakoľko škoda sa preukazuje a ujma sa zdôvodňuje.
Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné predovšetkým zohľadňovať:
- závažnosť a intenzita konania

- dosah konania motívy konania
- úmysel konania
- dĺžka protiprávneho konania.

A zároveň podľa § 17 cit.zák. je potrebné zohľadňovať

- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Právo na spravodlivý proces zaručuje článok 6 Dohovoru.

Podľa § 6 O.s.p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná.

Podľa rozhodovania ESĽP je nutné rozlišovať porušenie, pričom za najväčšie porušenie považuje sa čl.
5, a potom sa znižuje hodnota.
Podľa rozhodovacej praxe ESĽP za každý rok nekonania, prieťahov na súde je nemajetková ujma cca
1000 eur, ale prihliada sa na to, že ten ktorý štát môže udeliť nižšiu satisfakciu a musí mať dva aspekty :
1. kompenzačný a 2. efektívny aspekt.

Je nutné rozlišovať hodnotu podľa trvania rokov, predmet sporu, či súd konal koncentrovane, správanie
sa sťažovateľa/navrhovateľa, či zadáva priestor pre prieťahy v konaní, obtiažnosť veci.

V danom prípade je nesporné, že išlo o exekučné veci, v ktorých súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia a v prípade udelenia poverenia bol súd povinný vydať ho do 15 dní od doručenia žiadosti.

Súd však v daných jednotlivých exekučných veciach vydal poverenie v rozsahu 2-8 mesiacov po
zákonom stanovenej lehote. Počas tejto doby však súd skúmal, či nie je rozpor so zákonom, keďže
išlo o rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskej veci (okrem jednej veci v konaní XXC XXX/XXXX).Oprávnenosť takého skúmania exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Q. O. L.W..

Je nepochybné, že žiadosti o poverenie okrem veci vedenej v konaní XXC/XXX/XXXX boli na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu.
Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu úpravu týkajúcu sa ochrany
spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať toto rozhodcovské
rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom

Telecomunicaciones SL proti Q. O. L., podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na

základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. (bod 59).

S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke a nevyhnutnosť

skúmania rozhodcovského rozhodnutia.
Súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm.t), každá
zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa
nezaväzovali v záujme vyššej kvality života.

Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie
podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu.
Súd nie je len nejaký „štatista“, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť exekútora. Ide predsa o
súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia.
Vzhľadom na to, že pre také rozhodnutie súd nemal k dispozícii všetky potrebné podklady a vzhľadom

aj na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nie
je možné dodržanie zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pre udelenie poverenia. Hoci je táto lehota
daná zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné
jej nedodržanie nie je závažné, resp. nie je tak závažné, ako by závažné bolo porušenie ochrany
spotrebiteľa.

Závažnejšie by tak bolo porušenie povinnosti chrániť spotrebiteľov.
Súd teda posúdil, že vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote, bolo síce porušením súdu, ale
z objektívnych dôvodov prihliadajúc na zvýšenú ochranu spotrebiteľa.
Teda súd skonštatoval porušenie práva, ale vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti, ako je dĺžka
porušenia, vykonávanie úkonov súdu počas tej doby na zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie

s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľov, súd má za to, že konštatovanie takého porušenia je
dostatočným zadosťučinením.

Súd totožne skonštatoval porušenie aj v prípade XXEr/XXXX/XXXX (XXC/XXX/XXXX), v ktorej
exekučným titulom bolo súdne rozhodnutie a aj napriek tomu exekučný súd nevydal poverenie v 15-

dňovej lehote, ale až 13.02.2009, hoci žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa 05.12.2008.
Podľa tohto malo byť poverenie vydané do 20.12.2008, ale bolo vydané až dňa 13.02.2009, teda cca 2
mesiace po stanovenej lehote. Teda došlo k porušeniu zákonnej lehoty.
Súd však aj v tomto prípade posúdil, že konštatovanie tohto porušenia je dostatočným zadosťučinením,
a to predovšetkým vzhľadom na dĺžku nekonania, ale aj na subjekt oprávneného v zmysle nižšie

uvedeného.

Taktiež je potrebné uviesť, že navrhovateľ vystupuje ako podnikateľský subjekt, uzatvára obdobné
zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré
navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje, výška zmluvných úrokov, pokút. Príjmy navrhovateľa z

týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu
mať veľký ekonomický dopad na navrhovateľa a jeho ďalšiu existenciu.
Navrhovateľ tak využil zákon, v dôsledku čoho podal množstvo žalôb, pričom súdy na také množstvo
nemajú ani materiálne, ani personálne vybavenie.Súd nezistil, že by v danej exekučnej veci navrhovateľ využil nejaké právne prostriedky do vydania
udelenia poverenia a teda že chcel zvrátiť ten stav, v ktorom pociťoval podľa jeho uvedenia neistotu,
frustráciu,...

Toto je tiež jeden z aspektov, na ktorý sa musí brať ohľad.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a predovšetkým na predmet tohto konania, správanie navrhovateľa
a postavenie navrhovateľa ako podnikateľského subjektu, ako aj a na závažnosť porušenia súdu,
súd v rámci svojej úvahy posúdil, že iba samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Zároveň súd zdôrazňuje, že navrhovateľ ani ničím hodnoverným nepreukázal majetkovú škodu, ani
nemajetkovú ujmu.
Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez
tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, preto návrh v celom
rozsahu zamietol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom aj na to, že navrhovateľ nepreukázal majetkovú škodu,

ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom a výškou škody, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Zároveň súd poukazuje na to, že rozhodcovský rozsudok v jednotlivých konaniach nadobudol
právoplatnosť niekoľko mesiacov pre podaním žiadosti na udelenie poverenia, čím si navrhovateľ
sám sťažil výkon rozhodnutia, resp. oneskoril. Dokonca v prípade XXEr/XXXX/XXXX (XXC/XXX/

XXXX) bola žiadosť doručená súdu dňa 05.12.2008, hoci exekučný titul nadobudol právoplatnosť
dňa 26.05.2004 a vykonateľnosť dňa 11.06.2004, teda žiadosť bola doručená o viac ako 4 roky
po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, avšak v danom konaní navrhovateľ požaduje
majetkovú a nemajetkovú ujmu za omeškanie súdu cca 2 mesiace, teda vadí mu 2-mesačné omeškanie
súdu, hoci rozsudok je viac ako 4 roky už vykonateľný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V konaní bol úspešný odporca. Odporcovi teda patrí právo na náhradu trov konania. Odporca si uplatnil

náhradu trov konania, pričom ich ani nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. S poukazom na uvedené
súd odporcovi náhradu trov nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodené súdne konanie
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom.

Z toho dôvodu súd nezaväzoval účastníkov na zaplatenie súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)

alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu

prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).