Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/341/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243149
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113243149.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľov: I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Y. XXX, J., 2/ C.. D. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Y. XXX, J., obaja
právne zast. Mgr. Peter Baláž, advokát so sídlom P.Mudroňa 39, Martin, proti odporcovi: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zas. SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti ustanovení zmluvy,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že ustanovenie bod 11.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v
znení: v prípade, ak klient nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy je v spojení
- s ustanovením bod 11.1.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení:
banka je oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu až do obnovenia dodržiavania povinností klienta, a to v
rozpätí od 0,5% p.a do 3,0% p.a., pričom zvýšenie sa nedotýka ustanovenia o sankčných úrokoch,
- s ustanovením bod 11.1.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení:
banka je oprávnená požadovať od klienta rozšírenie zabezpečenia,
- ďalej s ustanovením bodu 11.1.1.4 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v
znení: banka môže realizovať záložné právo na majetok klienta, sú neplatné.

Súd určuje, že ustanovenie bodu 11.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
v znení: sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne, je neplatné.

Súd určuje, že ustanovenie bod 11.4.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v
znení: banka je oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi rozhodnúť o predčasnom
zaplatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom z ktoréhokoľvek z nasledovných dôvodov, je v spojení
- s ustanovením bod 11.4.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení:
ak nevzniklo záložné právo banky v prvom poradí v súlade s bodom 2.4.1 zmluvy do 90 dní odo dňa
prvého čerpania úveru,
- s ustanovením bod 11.4.1.3 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení:
klient nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z bodu 9 úverovej zmluvy,
- s ustanovením bod 11.4.1.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení:
klient nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú treťou stranou,
- s ustanovením bod 11.4.1.8 zmluvy poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: klient
nedoplní bankou požadované zabezpečenie,
- s ustanovením bod 11.4.1.9 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: v
hospodárení klienta dochádza k nepriaznivého vývoju hospodárskych a finančných ukazovateľov, najmä
v porovnaní s údajmi úverovej spôsobilosti zistenej bankou pred podpisom úverovej zmluvy,
- s ustanovením bod 11.4.1.12 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení:
klient neplatí akýkoľvek svoj záväzok voči tretej osobe v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti,
- s ustanovením bod 11.4.1.16 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení:
ľubovoľné prehlásenie klienta podľa bodu 8 úverovej zmluvy je nepravdivé a neúplné, sú neplatné.

Súd určuje, že ustanovenie bod 9.2.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v
znení: klient sa zaväzuje, že bude žiadať súhlas banky, je v spojení
- s ustanovením bod 9.2.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: na
prijatie iného záväzku vo forme úveru, pôžičky odloženej platby alebo obdobnej právnej formy,
- s ustanovením bod 9.2.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: na
prebratie a ručenie klienta za tretie osoby ako aj na prebratie záväzkov na tretie osoby,
- s ustanovením bod 9.2.1.4 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: na
zriadenie záložného práva k vlastnému majetku,
- s ustanovením bod 9.2.1.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: na
predaj vlastného nehnuteľného majetku,
- s ustanovením bod 9.2.1.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: na
zmenu stavby alebo udržiavacie práce, ktoré v zmysle platných právnych predpisov vyžadujú stavebné
povolenia alebo ohlásenie stavebného úradu týkajúce sa nehnuteľného majetku založeného v zmysle
bodu 10.1 úverovej zmluvy,
- s ustanovením bod 9.2.1.7 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: na
založenie právnickej osoby,
- s ustanovením bod 9.2.1.8 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: na
vloženie svojho majetku alebo jeho časti do právnickej osoby,
- s ustanovením bod 9.2.1.9 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: na
zbavenie závažnej časti svojho majetku, pričom na zbavenie sa časti majetku sa považuje aj dlhodobý
prenájom majetku a darovanie majetku, pričom bez predchádzajúceho súhlasu neurobí príslušný právny
úkon, sú neplatné.

Súd určuje, že ustanovenie bod 9.2.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v
znení: klient sa zaväzuje, že nebude zvýhodňovať iných svojich veriteľov pred bankou, je neplatné.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.12.2013, doručeným Okresnému súdu v
Žiline dňa 19.12.2013 zmeneným na základe uznesenia o pripustení zmeny z 11.05.2015 (l.č.198)
a z 25.06.2015 (l.č. 214 obsah spisu) domáhali voči odporcovi určenia absolútnej neplatnosti
špecifikovaných zmluvných dojednaní zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
spolu s určením, že sú dané ustanovenia neprijateľné podmienky a zároveň žiadali uloženie povinnosti
odporcovi ospravedlniť sa navrhovateľom za porušenie práv navrhovateľov.
Svoj nárok odôvodnili tým, že ustanovenia sú v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, pričom je
daný naliehavý právny záujem, nakoľko takým určením sa predíde ďalším možným sporom, pričom
ustanovenia majú prevažne sankčný charakter s prvkami svojvoľného uplatnenia zo strany odporcu s
následkami pre navrhovateľov len ťažko odstrániteľnými, prípadne neodstrániteľnými.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovatelia pripojili do obsahu spisového materiálu zmluvu o
poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX; uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.XXC/XXX/XXXX, plnomocenstvo.

Dňa 12.03.2014 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie odporcu k podanej žalobe spolu s námietkou
nedostatku právomoci súdu.

Uznesením zo dňa 24.03.2014 bolo konanie zastavené z dôvodu, že odporca ponúkol navrhovateľom v
zmluve o poskytnutí úveru zo dňa XX.XX.XXXX v bode 14.5 sa rozhodnúť, či prijímajú alebo neprijímajú
návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy, všetky vzájomné
spory, ktoré by z týchto vzťahov vznikli, je príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd, teda uzavreli
rozhodcovskú zmluvu, ktorej návrh účastníci konania prijali. Preto súd posúdil, že právomoc tunajšieho
súdu nie je daná, nakoľko bola uzavretá rozhodcovská zmluva. (l.č. 92)
Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na základe čoho Krajský súd v Žiline ako odvolací súd
rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový
súd nepostupoval správne, keď konanie zastavil, nakoľko neaplikoval pri posudzovaní neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy príslušné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Z rozhodnutia odvolacieho súdu
je zrejmý názor, v zmysle ktorého je daná právomoc tunajšieho súdu, preto súd už ďalej nerozhodoval
osobitným uznesením o námietke právomoci súdu.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní
účastníci konania, všetci riadne a včas.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľov a vyjadrením
sa právneho zástupcu navrhovateľov, vyjadrením sa právneho zástupcu odporcu, ako aj prečítaním
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Súd mal preukázané, že dňa XX.XX.XXXXX navrhovatelia ako dlžníci uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru
č. XX/XXX/XX s odporcom ako veriteľom. Premetom zmluvy bolo poskytnutie úveru do výšky 420.000,-
Sk s odkladacou podmienkou a do splnenia odkladacích podmienok sa poskytnutý úver nepovažuje za
hypotekárny. (č.l. 17)

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na
tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné
aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti
s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany
spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj
ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa
sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

V prvom rade je potrebné vyhodnotiť povahu vzťahu medzi účastníkmi, teda či existuje medzi účastníkmi
vzťah občianskoprávny, resp. obchodnoprávny vzťah, a či sa tento neskôr, v čase po uzatvorení zmluvy
medzi účastníkmi mohol pretransformovať do zmluvy spotrebiteľskej (keď režim spotrebiteľských zmlúv

bol do nášho právneho poriadku zavedený výslovne až novelou Občianskeho zákonníka zák.č. 150/2004
Z.z. účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa zák.č.
310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000.

Súd posúdil, že účastníci konania platne uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, preto
sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania
sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.

Zmluva obsahuje viaceré zmluvné dojednania rozčlenených do 14 článkov.

Navrhovatelia niektoré články považujú za neplatné a neprijateľné.

V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Zákonnou podmienkou pre určenie v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. je naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V zmysle
ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe
na plnenie. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle
ustanovenia § 80 písm.c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak určovacia
žaloba sleduje vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobe
na plnenie, je určovacia žaloba výnimočne prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie.
To platí hlavne vtedy, ak tými nárokmi, ktoré je možné uplatniť v dobe podania žaloby, nie je vyčerpaný
celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu.

Súd dospel k názoru, že po pripustenej zmene návrhu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nakoľko zmluvný vzťah je od roku 2005 a bude trvať ešte niekoľko rokov a práva navrhovateľov
ako spotrebiteľov bez takého určenia sú ohrozené a sú v právnej neistote. Teda je daný naliehavý právny
záujem, avšak okrem určenia bodu 11.1.1.3 Zmluvy o poskytnutí úveru v znení - Banka môže vyplniť a
uplatniť zmenku Klienta v súlade s bodom 10.4.
Súd má za to, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko požadovaným určením
by nedošlo k žiadnej zmene, keďže v bode 10.4.1. Zmluvy banka je oprávnená zmenku vyplniť,... Teda
také oprávnenie má banka nielen v zmysle 11.1.1.3., ale aj v zmysle bodu 10.4., avšak dané ustanovenie
navrhovatelia nepožadovali určiť za neplatné.

Preto súd návrh v časti určenia bodu 11.1.1.4. za neplatný a za neprijateľný, zamietol z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že účastníci nepopierali uzavretie zmluvy, na základe ktorej bol
poskytnutý úver, avšak navrhovatelia namietajú platnosť niektorých zmluvných dojednaní a žiadajú ich
určiť za neplatné a zároveň za neprijateľné podmienky, a to aj napriek tomu, že zmluva sa posudzuje
podľa právneho stavu platného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, o čom boli účastníci
konania súdom uzrozumení v priebehu pojendávania.

V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi
účastníkmi, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom až od 15.10.2008 súd môže
v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
V zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom až od 15.10.2008 ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

- do 14.10.2008 neplatila taká právna úprava.

Podľa § 372p ods.1 O.s.p. na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od
15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prílohe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23.apríla 2009 o súdnych príkazoch na
ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských vzťahov, ktorým
sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o smernice:
1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31).
2. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných
právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností
televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).
3. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb
(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).
4. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.
v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom
na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja
spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch
služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje
Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní
finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).
11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na
vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov,
pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom
dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993
o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú
predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma
službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto
smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. Je
všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna
úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do úvahy
najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy, ak treba
posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.

Vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, nie je možné aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009, I. ÚS 342/09, podľa ktorého i v
prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým
bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadanie pozície kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle § 3 ods.1
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu.

Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorením spornej zmluvy do slovenského
právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb,
ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku.
Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a
stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť
v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a
teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,
nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
náležitostí zmluvy. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od
podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva
svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby
spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.

Vzhľadom k tomu, že nie je možné aplikovať Občiansky zákonník vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy,
nie je možné ani určovať neprijateľnosť podmienok. Avšak to nebráni v určení neplatnosti.

Navrhovatelia však trvali na určení nielen absolútnej neplatnosti, ale aj na určení neprijateľnosti
podmienok.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že samotné určenie neprijateľnosti podmienok spôsobuje ich
neplatnosť v zmysle platnej právnej úpravy.

Z vyššie uvedených dôvodov súd sa nezaoberal určením neprijateľnosti podmienok, ale iba platnosťou,
či neplatnosťou uvedených podmienok a teda súd z vyššie uvedených dôvodov nevyhovel návrhu na
určenie aj neprijateľnosť podmienok.

A. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a smernice a na rozpor predovšetkým s dobrými mravmi,
súd určil neplatnosť zmluvných ustanovení nasledovne:.

Súd určil neplatnosť ustanovenia bodu 11.1.1 zmluvy v znení: v prípade, ak klient nedodržiava ľubovoľnú
povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy v spojení
- s ustanovením bod 11.1.1.1 zmluvy v znení: banka je oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu až do
obnovenia dodržiavania povinností klienta, a to v rozpätí od 0,5% p.a do 3,0% p.a., pričom zvýšenie sa
nedotýka ustanovenia o sankčných úrokoch
- je neprípustné, aby si banka jednostranne zvyšovala úrokovú sadzbu a to dokonca s rozdielom 2,5 %
ročne, čo je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj poctivým obchodným stykom
- s ustanovením bod 11.1.1.2 zmluvy v znení: banka je oprávnená požadovať od klienta rozšírenie
zabezpečenia,
- je neprípustné, aby banka mala takéto oprávnenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnosť, pričom
z ustanovenia nie je zrejmý dôvod takého oprávnenia požadovať rozšírenie zabezpečenia, teda
kedykoľvek svojvoľne, čo vyvoláva dojem značnej nerovnosti a je to v rozpore s dobrými mravmi
- ďalej s ustanovením bodu 11.1.1.4 zmluvy v znení: banka môže realizovať záložné právo na majetok
klienta
- nie je zrejmé, za akých podmienok je takéto oprávnenie banky dané. Teda postačuje, aby navrhovatelia
akúkoľvek povinnosť nesplnili, pričom postačuje aj napr. nejaká ohlasovacia povinnosť , už je odporca
oprávnený založiť nehnuteľnosť navrhovateľov, čo je neprípustné a opätovne ide o nerovné postavenie
a je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd určil neplatnosť ustanovenia bodu 11.1.2 zmluvy v znení: sankcie uvedené v úverovej zmluve môže
banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne a to z dôvodu, že daným ustanovením by bol odporca oprávnený
za porušenie akejkoľvek povinnosti uložiť aj všetky sankcie a je len na jeho svojvôli, či uloží sankciu a
ktorú a koľko, čo je značná nerovnováha a je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd určil neplatnosť ustanovenia bodu 11.4.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX v znení: banka je oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi rozhodnúť
o predčasnom zaplatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom z ktoréhokoľvek z nasledovných
dôvodov, v spojení
- s ustanovením bod 11.4.1.1 zmluvy v znení: ak nevzniklo záložné právo banky v prvom poradí v súlade
s bodom 2.4.1 zmluvy do 90 dní odo dňa prvého čerpania úveru
- takéto ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporca môže bez predchádzajúceho
oznámenia rozhodnúť o predčasnom splatení, hoci danú skutočnosť navrhovatelia ani nemusia
ovplyvniť, preto takéto dojednanie je neprípustné bez bližšieho vymedzenia
- s ustanovením bod 11.4.1.3 zmluvy v znení: klient nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z
bodu 9 úverovej zmluvy,
- ustanovenie je hrubo v rozpore s dobrými mravmi, pretože takú sankciu, ako je požiadavka
predčasného splatenia zostatku pri nedodržaní akejkoľvek povinnosti z bodu 9 nemožno akceptovať
- s ustanovením bod 11.4.1.5 zmluvy v znení: klient nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku
poskytnutú treťou stranou,
- ustanovenie je hrubo v rozpore s dobrými mravmi, pretože takú sankciu nemožno akceptovať. Je totiž
neprípustné, aby bola požadovaná predčasná splatnosť, ak by navrhovatelia nesplácali úver v inej banke
alebo pôžičku poskytnutú treťou osobou,...
- s ustanovením bod 11.4.1.8 zmluvy v znení: klient nedoplní bankou požadované zabezpečenie,
- ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože požiadavka predčasného splatenia zostatku len pri
nedoplnení požadovaného zabezpečenia je neprípustná, pričom nie je zrejmé, ani akého zabezpečenia

- s ustanovením bod 11.4.1.9 v znení: v hospodárení klienta dochádza k nepriaznivého vývoju
hospodárskych a finančných ukazovateľov, najmä v porovnaní s údajmi úverovej spôsobilosti zistenej
bankou pred podpisom úverovej zmluvy
- ustanovenie je hrubo v rozpore s dobrými mravmi, pretože takú sankciu, ako je požiadavka
predčasného splatenia zostatku, pokiaľ v hospodárení navrhovateľov by došlo k nepriaznivému vývoju,
je taktiež neakceptovateľná a spôsobuje nerovnováhu v právach spotrebiteľa a zároveň spôsobuje určitú
neistotu. Predsa pokiaľ by splácali riadne a včas, nie je dôvod na predčasné splatenie len preto, že sa
zhoršil u nich hospodársky vývoj a pod.
- s ustanovením bod 11.4.1.12 v znení: klient neplatí akýkoľvek svoj záväzok voči tretej osobe v lehote
dlhšej ako 30 dní po splatnosti,
- ustanovenie je hrubo v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom, pretože
pokiaľ vznikne navrhovateľom ďalší záväzok voči tretej osobe než je odporca, je to vecou len medzi
navrhovateľmi a 3.osobou a pokiaľ by aj navrhovatelia ten záväzok neplnili, podstatné je, či plnia záväzok
voči odporcovi. Takéto ustanovenie je neakceptovateľné. Je nelogické sankcionovať navrhovateľov za
neplnenie 3.osobe.
- s ustanovením bod 11.4.1.16 v znení: ľubovoľné prehlásenie klienta podľa bodu 8 úverovej zmluvy je
nepravdivé a neúplné,
- ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko pri akomkoľvek ľubovoľnom prehlásení
navrhovateľov by mohol odporca požadovať predčasné splatenie, teda bez rozdielu posúdenia
závažnosti a predsa uvedené dôvody by mohli byť pre odstúpenie od zmluvy alebo neplatnosť úkonu,
pokiaľ by boli tak závažné.

Súd určil neplatnosť ustanovenia bodu 9.2.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX v znení: klient sa zaväzuje, že bude žiadať súhlas banky, v spojení
- s ustanovením bod 9.2.1.1 zmluvy v znení: na prijatie iného záväzku vo forme úveru, pôžičky odloženej
platby alebo obdobnej právnej formy,
- s ustanovením bod 9.2.1.2 zmluvy v znení: na prebratie a ručenie klienta za tretie osoby ako aj na
prebratie záväzkov na tretie osoby,
- s ustanovením bod 9.2.1.4 zmluvy znení: na zriadenie záložného práva k vlastnému majetku,
- s ustanovením bod 9.2.1.5 zmluvy v znení: na predaj vlastného nehnuteľného majetku,
- s ustanovením bod 9.2.1.6 zmluvy v znení: na zmenu stavby alebo udržiavacie práce, ktoré v zmysle
platných právnych predpisov vyžadujú stavebné povolenia alebo ohlásenie stavebného úradu týkajúce
sa nehnuteľného majetku založeného v zmysle bodu 10.1 úverovej zmluvy,
- s ustanovením bod 9.2.1.7 v znení: na založenie právnickej osoby,
- s ustanovením bod 9.2.1.8 zmluvy v znení: na vloženie svojho majetku alebo jeho časti do právnickej
osoby,
- s ustanovením bod 9.2.1.9 zmluvy v znení: na zbavenie závažnej časti svojho majetku, pričom na
zbavenie sa časti majetku sa považuje aj dlhodobý prenájom majetku a darovanie majetku, pričom bez
predchádzajúceho súhlasu neurobí príslušný právny úkon,
nakoľko tieto ustanovenia sú v rozpore s dobrými mravmi, spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a spôsobujú neprimerané obmedzenia v živote navrhovateľov a je
neprípustné, aby navrhovatelia požadovali súhlas odporcu v prípade, že chcú zriadiť právnickú osobu,
že chcú prenajať, či predať nehnuteľnosť, s ktorou banka nič nemá spoločné, taktiež je neprípustné, aby
navrhovatelia žiadali o súhlas banky, ak potrebujú opraviť nehnuteľnosť, či vykonať udržiavacie práce
a pod. Dokonca podľa tohto ustanovenia by navrhovatelia museli požiadať odporcu o súhlas, ak by
si chceli zobrať úver od iného subjektu než je odporca. Takéto ustanovenia sú v hrubom rozpore so
zákonom, s dobrými mravmi, dokonca sú tak obmedzujúce, že sú v rozpore s ľudskými právami, sú
značne šikanózne.

Súd určil neplatnosť ustanovenia bodu 9.2.2 zmluvy v znení: klient sa zaväzuje, že nebude zvýhodňovať
iných svojich veriteľov pred bankou, nakoľko je to predsa v rozpore so zákonom.

Na základe uvedeného súd musí konštatovať, že tieto ustanovenia zmluvy obsahujú neprijateľné vopred
navrhnuté podmienky a spôsobujú značnú nerovnováhu v postavení účastníkov a to v neprospech
navrhovateľov ako spotrebiteľov.
Vzhľadom k tomu, že dané ustanovenia sú v rozpore s dobrými mravmi, dokonca hraničia s únosnosťou
ľudských práv, do ktorých značne neprimerane zasahujú, sú neplatné a teda nepožívajú právnu ochranu.

Neplatnosť týchto zmluvných dojednaní možno oddeliť od zmluvy, preto nespôsobujú neplatnosť celej
zmluvy.

Vzhľadom na právnu úpravu v čase uzatvorenia zmluvy, súd posúdil neplatnosť uvedených zmluvných
dojednaní bez ďalšieho určovania neprijateľnosti podmienok.

Súd posúdil uvedené zmluvné ustanovenia za značne šikanózne voči navrhovateľom a odporujúce si
dobrým mravom.

Pojem dobré mravy síce nie je v zákone definovaný. To, čo je konanie v rozpore s dobrými mravmi, je
otázka právna, ktorej posúdenie vyplýva zo zistenia všetkých skutkových okolností, z ktorých možno
vyvodiť aj morálny aspekt výkonu práva. Zásada výkonu práv a povinností je zásadou zákazu zneužitia
práva, to znamená, že nemožno priznať ochranu napr. takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný
stratí také práva, ktoré by za určitých okolností mohol mať alebo ktorým by došlo k neodôvodnenému,
neprimeranému a 1-strannému zvýhodneniu oproti inému subjektu, resp. k nadobudnutiu prospechu,
ktorý vzhľadom na doterajšie správanie a konanie vo všeobecnosti nemožno považovať za korektné.

Odporca tvrdil, že nie je možné poskytovať ochranu navrhovateľom pre prípad hypotetického porušenia
ustanovení v budúcnosti, pričom odporca zatiaľ neaplikoval žiadnu sankciu, preto nie je ani dôvod
určovanie neplatnosti.
Právny zástupca odporcu považuje za neakceptovateľné, aby si navrhovatelia týmto spôsobom v
podstate vytvárali priestor pre minimalizáciu vopred dohodnutých sankcií v prípade, ak sa rozhodnú
neplniť si svoje zmluvné povinnosti. Keďže k porušeniu úverovej zmluvy zatiaľ nedošlo a podľa vyjadrení
navrhovateľov ju ani nemajú v úmysle porušiť v budúcnosti, možno ich žiadosť o poskytnutie súdnej
ochrany pred hypotetickým uplatnením uvedených podmienok považovať za predčasnú a v konečnom
dôsledku aj neopodstatnenú. Podaná žaloba by mala pre navrhovateľov právny význam iba vtedy, ak
by mali v úmysle úverovú zmluvu porušiť, čo však na pojednávaní 25.06.2015 zhodne popreli.
S touto argumentáciou sa súd nestotožnil, nakoľko súd poukazuje na to, že úverová zmluva bola
uzavretá dňa XX.XX.XXXX a úver by mal splácaný ešte cca 10 rokov. Teda navrhovatelia by tak boli
cca 10 rokov v neistote a šikanózne obmedzovaní týmito zmluvnými podmienkami, keďže napríklad ak
by chceli prenajať niektorú z ich nehnuteľností, museli by najprv požiadať o súhlas odporcu. Taktiež
v prípade, že by potrebovali ďalší úver a chceli by požiadať iný subjekt, museli by požiadať o súhlas
odporcu a to nehovoriac aj pri oprave, či udržiavacích prác, resp. pri založení s.r.o. a pod.
Pokiaľ by o súhlas nepožiadali, odporca by mohol uplatniť voči nim nejakú sankciu, a to aj kumulatívne
viaceré sankcie. Dokonca by mohol požadovať aj predčasné splatenie zostatku úveru. A to aj v prípade,
ak by napríklad nesplácali 30 dní nejaký záväzok voči tretej osobe, čo je nemysliteľné a neprípustné.
Takéto podmienky sú neakceptovateľné, neprípustné, značne obmedzujúce a spôsobujúce
nerovnováhu v právach navrhovateľov zasahujúce do ich práv nielen ako spotrebiteľov, ale aj do
ľudských práv, a bez takého určenia by boli v takom postavení cca 10 rokov, a to nielen ohľadom
uvedených sankcií, ale aj z pohľadu ostatných neplatných ustanovení.
Pokiaľ právny zástupca odporcu tvrdil, že odporca zatiaľ neaplikoval žiadnu sankciu, neznamená to,
že ju nemôže aplikovať v budúcnosti. Avšak navrhovatelia takýmto určením nadobudli právnu istotu a
rovnejšie postavenie pre zostávajúcu dobu trvania zmluvného vzťahu bez zasahovania do ich ľudských
práv. Z daných dôvodov súd určil neplatnosť uvedených zmluvných dojednaní.

Súd však neurčil za neplatné dojednanie v bode 11.1.1.3 z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu z dôvodov vyššie uvedených, keďže oprávnenie odporcu upravené v bode 11.1.1.3 Zmluvy je
upravené aj v inom dojednaní, ktorého neplatnosť sa navrhovatelia nedomáhali a súd neposúdil dané
ustanovenie za absolútne neplatné aj bez návrhu navrhovateľov a teda určením neplatnosti 11.1.1.3 by
sa nič v danom oprávnení odporcu nezmenilo, keďže by naďalej zostalo v platnosti dané oprávnenie v
inom dojednaní, ktoré podľa názoru nie je neplatné.
Taktiež súd neurčil za neplatné dojednanie v bode 11.1.3 zmluvy, nakoľko dané dojednanie je dohodou
zmluvných strán ohľadom spoplatnenia upomienok. Je to vecou dohody a účtovania a pokiaľ odporca
požaduje určitý poplatok za upomienku, nie je to v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka výšky
upomienok, tie taktiež nie sú v rozpore s dobrými mravmi, sú primerané.
Súd neurčil za neplatné ani dojednanie v bode 11.3.1., v ktorom bolo dojednaná zmluvná pokuta
a spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. Súd má za to, že dojednanie je v súlade so zákonom a pokiaľ

by zmluvná pokuta bola neprimerane vysoká, je to vecou iného konania s možnosťou moderovania
zmluvnej pokuty súdom.
Súd neurčil za neplatné ani dojednanie v bode 9.2.3, podľa ktorého klient sa zaväzuje, že nevypovie
zmluvu o vedení účtu uvedeného v článku 7.3, podľa ktorého banka vykoná splátky,... inkasným
spôsobom z daného účtu klienta. Teda ak by súd určil namietaný článok za neplatný, navrhovatelia
by mohli vypovedať zmluvu o vedení účtu, z ktorého sa vykonávajú splátky úveru a tým by bola táto
povinnosť navrhovateľov splácať úver a právo banky ohrozené.
Súd neurčil za neplatné ani dojednanie v bode 12.5. zmluvy, ktoré upravuje spôsob reklamovania a súd
v danom dojednaní nezistil žiadny rozpor s dobrými mravmi, či inú skutočnosť, ktorá by spôsobovala
neplatnosť tohto ustanovenia.
Taktiež súd neurčil za neplatné ani ustanovenie 4.6. zmluvy ohľadom zmeny úrokovej sadzby
adekvátnym spôsobom odporcom, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Súd mal za to, že takéto
ustanovenie sa neprieči dobrým mravom, ani neobchádza zákon. Daným dojednaním nie je dané
svojvoľné právo odporcu meniť úrokovú sadzbu, ale závisí to od ďalších okolností uvedených v
dojednaní, a to pri zmene miery rizika klienta, t.j. navrhovateľov a je daná povinnosť odporcu -
adekvátnym spôsobom zmeniť úrokovú sadzbu. Posúdenie adekvátnosti môže byť následne predmetom
iného konania, ale to až v prípade, keď k zmene úrokovej sadzby dôjde a navrhovatelia s takou
konkrétnou zmenou nebudú súhlasiť. Pokiaľ už došlo k takej zmene, je vecou navrhovateľov, či sa budú
domáhať nejakého bezdôvodného obohatenia, pokiaľ došlo k neadekvátnej zmene zo strany odporcu.
teda ustanovenie ako také nie je v rozpore s dobrými mravmi, čo však nevylučuje uplatnenie nejakého
nároku v prípade neadekvátnej zmeny danej sadzby, čo však nie je predmetom tohto konania.

B. Navrhovatelia sa taktiež domáhali uloženia povinnosti odporcovi, aby sa ospravedlnil prostredníctvom
predsedu predstavenstva odporcu, ďalšieho člena predstavenstva, predsedu dozornej rady, a to
písomne za porušenie práv navrhovateľov vyplývajúcich im z predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to
do 5 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny zástupca odporcu správne poukázal na to, že požadovať ospravedlnenie je v tomto prípade
neprípustné, nakoľko podľa § 53 a Občianskeho zákonníka a 153 ods. 4 O.s.p. a § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa môže súd z dôvodu určenia neplatnej zmluvnej podmienky uložiť dodávateľovi
iba povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenia, nahradiť mu škodu alebo mu zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. V tom zodpovedá právo spotrebiteľa domáhať sa voči dodávateľovi
súdnou cestou poskytnutia výlučne uvedených troch plnení. Príslušné kódexy neumožňujú spotrebiteľovi
požadovať morálnu satisfakciu, ospravedlnenie, ani súdu uložiť túto povinnosť dodávateľovi ako je
tomu v prípade podania žaloby o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde
zákon výslovne uplatnenie a priznanie takéhoto nároku predpokladá. S poukazom na uvedené považuje
žiadosť o ospravedlnenie za normatívne neprípustnú.

Podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie a na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh na uloženie
povinnosti odporcovi ospravedlniť sa navrhovateľom.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou žalobného návrhu, na základe čoho súd
návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti, v ktorej súd neurčil neplatnosť niektorých zmluvných podmienok, ako ani v časti určenia
neprijateľnosti podmienok a v časti určenia povinnosti odporcovi sa ospravedlniť, súd žalobný návrh
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

S poukazom na rozsah pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania, keďže súd vyhovel návrhu
vo väčšom pomere ohľadom určenia neplatnosti zmluvných dojednaní, ale neurčil neprijateľnosť
podmienok, ako ani neurčil povinnosť ospravedlniť sa, súd posúdil a rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).