Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/68/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107213727
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8107213727.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu mal. E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., A. č. X,
zastúpeného zákonným zástupcom Ing. I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., A. č. X, právne zastúpeného
JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8 proti
žalovaným: 1/ Inžinierskym stavbám, a. s. so sídlom Košice, Priemyselná 7, IČO 31651402, právne
zastúpenému JUDr. Vladimírom Vrábľom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach,

Priemyselná 7 a 2/ M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., R. č. X, právne zastúpenému Mgr. Adriánom
Fabiánom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Vajanského 1, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom
Bratislava, Štefaničova 4, IČO 00585441, o náhradu škody o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 16 C 159/2007-151 zo dňa 31. 03. 2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalobuzamietolanepriznalnáhradutrovkonaniažalovaným
a vedľajšiemu účastníkovi, ako aj štátu. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 08. 06. 2005 okolo
12:55 hod. v H. na Ul. J. na ceste 1/68 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej po zrážke s osobným
motorovým vozidlom zn. Škoda 1203, EČV: KE-892BY, ktoré riadil žalovaný v 2. rade, bol ťažko zranený
žalobca. Z lekárskeho posudku MUDr. H. R. č. 144/05 a jeho doplnku mal preukázané, že žalobca

utrpel pomliaždeniny pravej čelovo-temennej strany mozgu so zakrvácaním pod tvrdú plenu mozgovú,
pomliaždenie ľavej temennej oblasti, prasklinu ľavej temennej kosti, zlomeninu strednej časti oboch
kostí pravého predkolenia, pomliaždenie s odreninou ľavej strany hrudníka a drieka, pomliaždenie
s odreninou vnútorného členka vpravo, pomliaždenie s odreninou ľavého chodidla, mnohopočetné
odreniny vonkajšej plochy ľavého predkolenia s tým, že s 50 % pravdepodobnosťou mohol utrpieť aj
zlomeninu strednej časti lopaty ľavej bedrovej kosti, zlomeninu strednej časti ľavej kľúčnej kosti a s 90 %

pravdepodobnosťou difúzne pomliaždenie všetkých lalokov oboch strán pľúc. Bolo stanovené bolestné
na785a40bodovazasťaženiespoločenskéhouplatneniabolostanovených2950bodov.Prvostupňový
súd konštatoval, že v čase dopravnej nehody bol zapísaným držiteľom motorového vozidla Škoda 1203
EČV: KE-892BY žalovaný v 1. rade. Podľa protokolu o kontrole technického stavu vozidla vykonanej 22.
10. 2003 bolo vozidlo spôsobilé na ďalšiu prevádzku, pričom táto technická kontrola bola platná do 22.
10. 2005. V čase dopravnej nehody pracoval žalovaný v 2. rade u žalovaného v 1. rade ako prevádzkový

zámočník a vodič CMV a bol na služobnej ceste.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov,
ČVS: ORP-760/OEK-PO-2005 z 23. 12. 2005 mal súd prvého stupňa preukázané, že trestné stíhanie
vo veci trestného činu ublíženia na zdraví žalobcu bolo zastavené z dôvodu, že skutok, pri ktorom došlo
k zraneniu žalobcu, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z výsledkov vyšetrovania

vyplynulo, že príčinou zrážky bol vstup maloletého žalobcu ako chodcu do jazdnej dráhy motorového
vozidla v takej vzdialenosti pred prichádzajúcim vozidlom, kedy vodič pri danej rýchlosti jazdy nemoholstretu zabrániť. Taktiež poukázal na znalecké posudky znalca Ing. D. J. č. 113/2005, z ktorého vyplynulo,
že z technického hľadiska o priebehu dopravnej nehody je prijateľnou výpoveď vodiča a svedkyne D. J.,
podľa ktorých chodec na okraj cesty vstúpil minimálne 6,2 m pred vyznačeným prechodom pre chodcov.

Nárazová rýchlosť vozidla do chodca bola 34 km/h s 5 % odchýlkou, rýchlosť vozidla v čase reakcie
vodiča bola vyhodnotená na 48 km/h tiež s 5 % odchýlkou. Podľa znalca vodič mohol zrážke zabrániť
jazdou s rýchlosťou nižšou ako 43 km/h za predpokladu využitia plného brzdného spomalenia vozidla.
Chodec vstupom do jazdnej dráhy vodičovi však vytvoril z technického hľadiska prekážku definovanú
ako prekážka nahla. Zo znaleckého posudku č. 324/2007 vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline vyplynulo, že čo sa týka rýchlosti vozidla v danom okamihu, t. j. v čase, kedy
vodič rozpoznal kolíznu situáciu, tak táto bola zisťovaná logickým zosúladením vzájomného pohybu
vozidla a chodca počas nehodového deja za predpokladu včasnej reakcie vodiča, a to z dôvodu, že na
vozovke v mieste dopravnej nehody neboli zdokumentované brzdné stopy. Pri posudzovaní možnosti
odvrátenia zrážky znalecký posudok rátal s dvoma alternatívami. Ak sa v protismere pohybovalo vozidlo,
tak vodič Škody 1203 nemal technickú možnosť zabrániť dopravnej nehode, a to ani v prípade žeby po

rozpoznaní pohybu chodca po uplynutí reakčného času intenzívne brzdil. K zastaveniu pred miestom
zrážky za takejto situácie by došlo v prípade, žeby sa vodič v okamihu, kedy rozpoznal kolíznu situáciu,
pohybovalrýchlosťouasi39km/h.AkbysavprotismerevozidlaŠkoda1203nepohybovalovozidlo,ktoré
by vodičovi mohlo vytvoriť pohyblivú oblasť zakrytého výhľadu k priestorovému zabráneniu dopravnej
nehody by došlo, ak by sa vodič v okamihu rozpoznania kolíznej situácie pohyboval rýchlosťou cca 43

km/h. Techniku jazdy vodiča z hľadiska rýchlosti jazdy tento znalecký posudok vyhodnotil ako správnu.
Reakcia vodiča pre prípad, že sa v protismere po komunikácii pohybovalo iné vozidlo, bola vyhodnotená
ako včasná a v prípade, že sa v protismere žiadne vozidlo nepohybovalo, tak reakcia bola vyhodnotená
ako oneskorená približne o 0,8 s, čo podľa znaleckého posudku nemalo vplyv na technickú príčinu
dopravnej nehody. Z výsluchu znalca Ing. D. C., PhD. súd prvého stupňa zistil, že z hľadiska výpočtu

brzdenia a intenzity brzdenia vodiča bolo brzdenie maximálne, teda na úrovni 100 %. Začiatok brzdenia
bol asi pol metra pred miestom nehody, preto nebolo možné, aby na mieste nehodového deja boli
zaznamenané stopy po brzdení, čo však nemá žiaden vplyv na výpočet rýchlosti pred zrážkou.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa §§ 415, 420, 427, 428, 438 ods. 1 a § 441 Občianskeho

zákonníka, ako aj podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Zákona č. 315/1996 Z. z. Opierajúc sa o citované
ustanovenia dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Nevylúčil uplatnenie nároku na náhradu
škodyvočiviacerýmsubjektom,avšakzdôraznilexistenciuzodpovednostnéhozáväzkovéhovzťahuvoči
každému zo žalovaných. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade poukázal na pracovno-právny vzťah voči
žalovanémuv1.radeaplneniepracovnýchpovinnostívčasenehody,čosvedčíopriamejzodpovednosti

žalovaného v 1. rade. Z tohto dôvodu žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovaného v
1. rade považoval za prevádzkovateľa motorového vozidla so zodpovednosťou za škodu vyvolanú
zvláštnou povahou prevádzky vozidla. Takúto zodpovednosť považoval za objektívnu, teda bez zreteľa
na zavinenie. Zdôraznil, že dopravné prostriedky sa pohybujú zvýšenou rýchlosťou, s čím môže súvisieť
obmedzenosť pri ich ovládaní; ich hmotnosť prevyšuje hmotnosť človeka, preto dôsledkom stretu môžu

byť vážne následky, čo v zásade znamená, že subjekt vlastnou činnosťou vyvolávajúci riziko by mal niesť
aj jeho následky. Toto však neplatí vždy a zodpovednostný subjekt sa môže svojej zodpovednosti zbaviť.
Práve pre zbavenie sa zodpovednosti súd žalobu zamietol aj voči žalovanému v 1. rade. Dospel k tomu
na základe zistení, že motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, bolo v čase dopravnej nehody
v bezchybnom stave, rýchlosť vozidla nedosahovala ani rýchlosť povolenú v mieste dopravnej nehody,

technika jazdy aj reakcia vodiča pred momentom stretu bola správna a brzdenie bolo na úrovni 100 %
technickýchmožností.Škoda,ktorávzniklažalobcovipretonebolaaničiastočnespôsobenáokolnosťami
majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, nebola spôsobená v dôsledku zlyhania osoby, ktorá
vozidlaviedlaanemáanipôvodvtechnickomstavemotorovéhovozidla.Zvýsluchovosôbrealizovaných
v trestnom konaní a zo znaleckého posudku znalca Ing. D. J. zistil, že bol to žalobca, ktorý náhle vstúpil

do jazdnej dráhy vozidla, ktoré viedol žalovaný v 2. rade, preto žalovaný v 2. rade nemohol zrážke
zabrániť. Konanie žalobcu považoval za jedinú a výlučnú príčinu škody, ktorá mu na zdraví vznikla. V
závere uviedol, že ujma na zdraví osoby poškodenej pri dopravnej nehode nemôže byť nahrádzaná
tým, že sa dôsledky s tým spojené vo forme peňažného ekvivalentu - úbytku prenesú do majetkovej
sféry toho subjektu, ktorý sa potencionálne zodpovedným stal len v dôsledku toho, že je vlastníkom -

prevádzkovateľom vozidla. Takúto predstavu považoval za zjavne nespravodlivú a neprijateľnú.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa s odkazom na ustanovenie § 150 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a zohľadnil mimoriadne okolnosti spočívajúce v pomeroch žalobcu, tedajeho traume z dopravnej nehody a následnom poškodení zdravia. Nepriznal ani trovy štátu v zmysle §
148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku taktiež s poukazom na to, že žalobca je maloletý.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Namietal
nedodržanie poučovacej povinnosti v zmysle ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, o čom
svedčí zápisnica z pojednávania dňa 31. 03. 2011. Nesúhlasil so záverom o dobrom technickom stave
motorového vozidla Škoda 1203, vzhľadom na zdokumentovaný stav stieračov a nevykonanie kontroly
vozidla po nehode. Nesprávne právne posúdenie videl v absencii vyporiadania sa so zodpovednosťou

podľa ust § 415 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.
z., v zmysle ktorých je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť okrem iného aj iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať. Namietal, že znalecké posudky spracovali iba vodičovu verziu nehody a že z
obhliadky bola strana žalobcu vylúčená. Naviac vozidlo po nehode nebolo zaistené, teda vyšetrujúci
orgán nekontroloval technický stav vozidla po nehode, aj keď to Nariadenie prezidenta policajného zboru
č. 10/2002 ukladá. Podotkol, že materiály o technickom stave vozidla boli do spisu doplnené až 18. 10.

2005, teda po viac ako 4 mesiacoch od nehody. Na fotografiách z dopravnej nehody pritom je vidieť, že
vodičovi vo výhľade bránili stierače, ktoré neboli v tzv. dobehovej polohe. Podotkol, že pri rekonštrukcii
dopravnej nehody neboli zohľadnené výhľadové pomery vodiča, teda fakt, že v zornom poli vodiča sa
nachádzali nefunkčné stierače, čo znamená, že vodič jazdil s nebezpečnou chybou, ktorá bezprostredne
ohrozuje prevádzkové vlastnosti vozidla, bezpečnosť v cestnej premávke, bezpečnosť osôb a majetku,

čím vozidlo nebolo spôsobilé na prevádzku po pozemných komunikáciách. Na základe výpovede pána
Q. usúdil, že vodičovi vozidla Škoda 1203 sa nevytvárala pohyblivá oblasť zakrytého výhľadu, teda v
protismere sa nepohybovalo iné motorové vozidlo. Citoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e/, f/ Zákona
č. 315/1996 Z. z. v súvislosti s ktorými uviedol, že pre znalca nastáva technický problém pri analýze
nehody z pohľadu znenia § 4 ods. 2 písm. e/ cit. zákona, podľa ktorého je vodič povinný dbať na zvýšenú

opatrnosť voči chodcom. Znamená to, že vodič je povinný dbať zvýšenej opatrnosti vždy, keď spozoruje
chodca, teda je chodcom vždy obmedzený a je povinný predvídať jeho nesprávne konanie a prispôsobiť
tomu jazdu.

Odvolateľ považoval závery súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o skutkové zistenia, za neúplné a

nedostatočné a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 27. 5. 2011. S rozsudkom súdu
prvého stupňa sa stotožnil v celom rozsahu a odvolanie žalobcu považoval za účelové a založené
na domnienkach bez právne relevantných skutočností. Nesúhlasil s odvolacím dôvodom podľa § 205

ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, teda neposkytnutie poučenia podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku. Takéto tvrdenie žalobcu považoval za nepravdivé aj z dôvodu, že na
pojednávaní dňa 31. 3. 2011 uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Následne
boli ako účastníci konania poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, po čom bolo
vyhlásené dokazovanie za skončené. Nestotožnil sa ani s odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm.

d/ Občianskeho súdneho poriadku. Mal za to, že žalobca nepoukazuje na iné skutočnosti a dôkazy,
ktoré majú rozhodujúci význam pre posúdenie veci a neboli v konaní vykonané. Tvrdil, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, teda že dopravná
nehodabolaspôsobenávýlučnýmzavinenímžalobcu,ktorýprechádzalcezvozovkumimovyznačeného
prechodu pre chodcov v takej vzdialenosti pred prichádzajúcim vozidlom, že donútil žalovaného v 2.

rade náhle zmeniť rýchlosť a smer jazdy. Zdôraznil, že predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že
vozidlo bolo v čase dopravnej nehody vo vyhovujúcom technickom stave a jazda žalovaného v 2. rade
bola oprávnená. Taktiež rýchlosť vozidla, technika jazdy a reakcia vodiča boli správne a brzdenie bolo na
úrovni 100 % technických možností. Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní považoval za irelevantné a
založené na domnienkach. Zdôraznil, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi, nebola ani čiastočne spôsobená

okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla a jedinou a výlučnou príčinou škody
bolo konanie žalobcu. Za nedôvodnú považoval aj odvolaciu námietku spočívajúcu v namietanom
nesprávnom právnom posúdení veci. Mal za to, že súd v konaní použil správny právny predpis, tento
správne vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Žalovaný v 2. rade a vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

§ 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.

Súd prvého stupňa v predmetnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak na jeho základe
nedospel k skutkovým zisteniam, ktoré by s vykonanými dôkazmi korešpondovali bez najmenších

pochybností. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je fotodokumentácia, z ktorej vyplýva, že stierače boli v
čase rekonštrukcie v polohe, ktorá je iná ako v čase nehody, čo mohlo brániť žalovanému v 2. rade v
bezproblémovom výhľade. Táto okolnosť vzbudzuje pochybnosti o dobrom technickom stave vozidla.
Nie je možné prehliadnuť ani skutočnosť, že kontrola technického stavu vozidla bola vykonaná asi
rok a 7 mesiacov pred dopravnou nehodou, čo nevylučuje, že od vykonania kontroly vozidla došlo k
zhoršeniu jeho technického stavu. Bolo preukázané, že po dopravnej nehode sa technický stav vozidla

nepreveroval, preto nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru v tomto smere. Odvolaciu námietku
žalobcu týkajúcu sa technického stavu motorového vozidla je preto potrebné považovať za dôvodnú.

Nedôvodnou je odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu
absencie poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Ešte na začiatku konania bolo doručené právnemu

zástupcovi žalobcu uznesenie zo dňa 21. 06. 2007 , ktorým bol poučený žalobca v zmysle § 120
ods. 4 O.s.p., teda o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie s tým, že na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd nebude prihliadať. Taktiež na pojednávaní dňa 31. 3. 2011 na dotaz súdu žalobca
nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. Písomné poučenie spolu s výzvou na ďalšie dôkazy, učinenou na

pojednávaní, spĺňajú podmienku správneho procesného postupu, čím žalobcovi nebola odňatá možnosť
konať pred súdom.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Súd prvého stupňa správne aplikoval na predmetnú kauzu citované ustanovenie, teda použil správny
právnypredpis,avšaktentonesprávnevyložil,tedavecnesprávneprávneposúdil.Uvedenéustanovenie
je výrazom objektívnej zodpovednosti, ako to správne zdôraznil aj súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí. Zbavenie sa zodpovednosti v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka preto prichádza do

úvahy len veľmi výnimočne, spravidla pri úmyselnom konaní poškodeného, za aké je možné považovať
napr. samovraždu.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Pre záver o tom, do akej miery sa pri dopravnej nehode podieľalo na vzniku škody aj konanie samého
poškodeného (§ 441 Občianskeho zákonníka), nemožno vychádzať len z porovnania všeobecného
rozsahu povinností ukladaných pravidlami cestnej premávky jednotlivým účastníkom, ani z porovnania
počtu porušených povinností na strane škodcu a na strane poškodeného v konkrétnej situácii.

Rozhodujúce je posúdenie, do akej miery sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny na oboch
stranách, a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné najmä to, o
aké významné povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a aký vplyv malo na vznik škody.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách vodič je

povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä voči deťom, zdravotne postihnutým osobám,
osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám.

Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam,

ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.Uvedené ustanovenie vyjadruje objektivitu v zodpovednosti vodiča voči chodcom a najmä voči deťom
v tom najširšom zmysle, čo má opodstatnenie v ich neuváženom konaní v rôznych životných, najmä
však stresových situáciách. V konaní bolo preukázané, že dôvodom pre vstup žalobcu do cesty, a

teda pre vytvorenie náhlej prekážky bola nezhoda medzi ním a spolužiakmi (opľúvanie), čomu sa
maloletý žalobca chcel vyhnúť útekom. Vzhľadom na vek maloletého žalobcu v čase nehody je ťažko
predpokladať, že v zlomku sekundy si dokázal zvážiť nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo pri vstupe na
komunikáciu. Znalecké posudky tiež konštatovali, že pred stretom motorového vozidla s maloletým
žalobcom žalovaný v 2. rade nebrzdil, avšak jazdil rýchlosťou nižšou než bola v danom mieste povolená.

Napriek tomu, že žalovaný v 2. rade jazdil povolenou rýchlosťou, v čase nehody prechádzal v mieste
blízkom prechodu pre chodcov a autobusovej zastávky, čo malo zodpovedať jeho zvýšenej opatrnosti.
Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že pri zvýšenej opatrnosti by žalovanému v 2. rade neušla
potencionálna možnosť vzniku nebezpečenstva plynúceho z nerozvážneho konania detí. Už len zo
samotného blíženia sa k prechodu pre chodcov vyplýva pre vodiča povinnosť zvýšiť opatrnosť.

S poukazom na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní doplniť dokazovanie
oboznámením všetkej fotodokumentácie vyplývajúcej z vyšetrovacieho spisu a týkajúcej sa technického
stavu motorového vozidla a vplyv tejto skutočnosti na vznik dopravnej nehody posúdiť aj prípadným
doplnením znaleckého dokazovania, prípadne vypočutím znalca. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude aj
posúdiť, či konanie žalobcu, vzhľadom na uvedené, bolo jedinou príčinou vzniknutej škody.

Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci bol rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s
ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušený. Rozsudok bol zrušený v celom rozsahu, teda aj vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade napriek tomu, že jeho nedostatok vecnej pasívnej legitimácie sa javí ako
správny. V súlade so zákonom je však komplexné posúdenie zodpovednostného vzťahu.

Úlohou prvostupňového súdu bude v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v
zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.