Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212990
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8712212990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.DanielyBabinovejvprávnejvecimal.X.U.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenej
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, za účasti matky U. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., L. XX a otca U. U., nar. XX.XX.XXXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 01.03.2013 č.k. 15P 394/2012 - 53 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do

28.02.2013 v sume 501,66 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v dvoch po sebe idúcich mesačných splátkach
po250,83Eurspolusbežnýmvýživnýmkrukámmatkymaloletejstým,žeprvásplátkasastanesplatnou
po doručení tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
8C 20/2003 - 22 zo dňa 26.05.2003, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom pre maloletú tak, že toto
výživné zvýšil zo strany otca zo sumy 2.000,- Sk mesačne na 150 Eur mesačne od 01.09.2012. Dlžné

výživné za obdobie od 01.09.2012 do 28.02.2013 v sume 501,66 Eur otcovi uložil uhradiť v 20 Eur -
ových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti
návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd prvého stupňa za
preukázané, že na strane rodičov aj maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov. Zdôraznil, že

výživné nebolo upravované už po dobu 10 rokov a od toho času sa zmenil charakter potrieb na strane
maloletého dieťaťa. Maloletá navštevuje 9. ročník základnej školy, pripravuje sa na štúdium na strednej
škole, zvýšené výdavky sú v súvislosti s jej zdravotným stavom, keď náklady na lieky predstavujú okolo
20 Eur mesačne. Zmena pomerov nastala aj u otca a matky. Na strane matky pribudla vyživovacia
povinnosť, jej súčasný príjem predstavuje rodičovský príspevok a to vo výške 199 Eur mesačne. V dobe
predchádzajúceho konania o rozvod manželstva s prísl. dosahovala matka príjem 3.968,- Sk. Zvýšil sa
aj príjem u otca, ktorý pôvodne zarábal 18.259,- Sk a v súčasnosti jeho priemerný mesačný zárobok

predstavuje 1.029 Eur. Počet vyživovacích povinností u otca sa nezmenil. Súd prvého stupňa preto
vyhodnotil návrh matky na zvýšenie výživného ako dôvodný s poukazom na výraznú zmenu pomerov,
hlavne na strane maloletého dieťaťa. Zvýšil toto výživné zo sumy 2.000,- Sk mesačne na 150 Eur
mesačne od 01.09.2012 a teda od začiatku školského roka. Zdôraznil, že pri dosahovanom príjme otcaje v jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť výživné vo výške po 150 Eur mesačne, čo zodpovedá
v súčasnosti aj potrebám maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj
ďalšie výdavky pre maloletú s ohľadom na jej mimoškolské aktivity, či zdravotné problémy. U otca súd

prvého stupňa zohľadnil splátky leasingu za auto v rozsahu 181 Eur mesačne, keďže toto auto potrebuje
otec pre výkon dopravy do práce, aby ju mohol riadne vykonávať a tým dosahovať pravidelný prijem. Na
základe toho súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení výživného už spomínaným spôsobom, ustálil výšku
dlžného výživného a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla
zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby jej návrhu bolo vyhovené. V odvolaní zdôrazňuje tú
okolnosť, že príjem otca maloletej tvorí 1.029,73 Eur mesačne a otec nemá iné vyživovacie povinnosti.
Pokiaľ ide o deti jeho manželky, tieto majú už viac ako 20 rokov a motorové vozidlo, ktoré je pre neho
tak nevyhnutné, je už tretie v priebehu niekoľkých rokov, je stále nové a na leasing. Otec navštevuje

každoročne zahraničné dovolenkové destinácie. Matka zdôrazňuje, že je poberateľkou len rodičovského
príspevku vo výške 199 Eur mesačne a jej terajší manžel má mesačný príjem okolo 800 Eur mesačne,
pričom aj on má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Zastával názor, že výška výživného v sume 150
Eur pre maloletú nie je primeraná, čo svojim vyjadrením potvrdila aj kolízna opatrovníčka, ktorá navrhla
zvýšiť výživné s poukazom na príjem otca najmenej na 150 Eur mesačne. Zastáva názor, že splátky

zameškaného výživného vo výške 20 Eur mesačne pri príjme otca sú neprimerane nízke, keďže
splatenie zameškaného výživného pri takomto spôsobe splácania by trvalo 30 mesiacov.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že matka poberá materský príspevok, ku ktorému však zabudla pripočítať
prídavky na deti vo výške 23,50 Eur a mesačný daňový bonus vo výške 21 Eur. Matka uvádza mesačné
náklady na maloletú v sume 180 Eur, pričom v týchto nákladoch uvádza mesačné vreckové vo výške 50
Eur, čo je neprimeraná suma vzhľadom k veku dieťaťa. K vyjadreniu matky, že financuje dcére krúžky,
lekárov, lieky, oblečenie a podobne, nie je jasné, čo si maloletá za toľko peňazí mesačne kupuje. Taktiež

poukázal na to, že svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej si vždy plnil a akceptoval aj zvýšené výživné
v rozsahu 150 Eur, tak ako to realizoval súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o kolízneho opatrovníka, tento považuje sumu zvýšeného výživného vo výške 150

Eur mesačne za primeranú veku dieťaťa a jeho opodstatneným potrebám, ako aj možnostiam a
schopnostiam otca. Navrhol potvrdiť prvostupňový rozsudok, avšak v časti dlžného výživného navrhol
odvolaciemu súdu, aby túto sumu zaviazal otca uhradiť v dvoch splátkach spolu s bežným výživným.
Uvádza, že takáto splátka síce zaťaží otca a jeho rodinu cca po dobu 2 mesiacov, avšak aj otec by
podľa kolízneho opatrovníka mal počítať s takou situáciou, tak ako je to bežné v rodinách u rodičov,

ktorí sa riadne starajú o svoje deti a majú aj neočakávané a výrazne zvýšené jednorazové výdavky.
Zdôraznil, že okrem plnenia vyživovacej povinnosti otec neudržiava žiaden kontakt so svojou dcérou a
inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že odvolanie matky je dôvodné len sčasti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči deťom, vo všeobecnosti sa
v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné
slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, pričom tieto potreby
sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného
rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú
schopné samé sa živiť.

Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné je pritom možné zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene
pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať okolnosti
dôležitéprejehourčenievčaseskoršiehoakoajnovéhorozhodnutiaavyhodnotiťexistenciuzávažnejšej

zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. X. U. bola vykonaná
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C 20/2003 - 22 zo dňa 26.05.2003, ktorým bolo

manželstvo rodičov rozvedené a maloletá v zmysle dohody rodičov bola zverená do starostlivosti
matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou po 2.000,- Sk mesačne (66,38 Eur).
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.06.2003. V uvedenom období matka
maloletej bola zamestnaná s príjmom 3.968,- Sk mesačne a príjem otca v tom čase predstavoval sumu
18.259,- Sk mesačne.

Od uvedeného obdobia nepochybne došlo k výraznej zmene pomerov tak na strane rodičov, ako aj na
strane maloletej, ktorá je vekovo podstatne staršia a od septembra 2012 začala navštevovať 9. ročník
základnej školy. Matka maloletej uzavrela manželstvo, má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému

dieťaťu a v súčasnosti jej príjmom je rodičovský príspevok v sume po 199 Eur mesačne. S manželom
obýva nájomný byt, rozsah nevyhnutných mesačných nákladov vyčíslila v sume okolo 300 Eur mesačne,
pričom manžel matky je zamestnaný a dosahuje príjem 800 Eur mesačne.

Pokiaľ ide o otca, aj tento od doby predchádzajúcej súdnej úpravy výživného uzavrel ďalšie manželstvo,
avšak okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Manželka otca je zamestnaná s priemerným
mesačným zárobkom 300 Eur. Otec pracuje v spoločnosti US STEEL Košice, s.r.o., kde dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem 1.029,72 Eur, čo vyplynulo z predložených opisov mzdových listov.Taktiež otec so svojou rodinou obýva nájomný byt, v ktorom uhrádza poplatky spojené s bývaním v
rozsahu 200 Eur mesačne a medzi jeho nevyhnutné výdavky patria, ako to správne ustálil súd prvého
stupňa, pravidelné mesačné splátky leasingu za motorové vozidlo v rozsahu po 181 Eur mesačne.

Prostredníctvom motorového vozidla otec zabezpečuje dochádzku do svojho zamestnania , na čo
správne poukázal aj súd prvého stupňa.

Je potrebné konštatovať, že takto zistené pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa

dôsledne porovnal s pomermi, ktoré boli u nich dané v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného a
vzávislostiodtýchtozistenírozhodolsprávnymspôsobomozvýšenívýživnéhozostranypovinnéhootca
kmaloletémudieťaťu.Otecnepochybnemápríjemzvykonávanejpracovnejčinnostivpodstatnevyššom
rozsahu ako v predchádzajúcom období a taktiež nemožno opomenúť v tomto smere zmenu pomerov
na strane maloletej, ktorá je vekovo staršia, pokračuje v školskej dochádzke a v súčasnosti sa pripravuje
aj na štúdium na strednej škole. Uvedené má za následok nepochybný nárast výdavkov potrebných

na zabezpečovanie jej študijných potrieb, stravy, odievania, ako aj ďalších výdavkov dôležitých pre
východu a vývoj. So zreteľom na uvedené zistenia bolo dôvodné pristúpiť k zvýšeniu výživného, tak
ako to realizoval prvostupňový súd, poukazujúc najmä na zmenu pomerov na strane maloletej, ako i jej
rodičov, pri zohľadnení časového úseku, ktorý uplynul od doby predchádzajúceho určenia výživného.
Odvolací súd zdôrazňuje, že takto určené výživné je postačujúce s ohľadom na aktuálny vek maloletej,

jej pokračujúcu školskú dochádzku a je v schopnostiach a možnostiach povinného otca ho plniť.

Zatejtosituáciepoukazujúcnauvedenédôvody,odvolacísúdrozsudokvovýrokochozvýšenívýživného
a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 O.s.p.

Pokiaľ ide o výrok o dlžnom výživnom, je nutné zdôrazniť, že súd prvého stupňa vo vzťahu k maloletej
dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 28.02.2013 ustálil v správnom rozsahu, a to v sume 501,66
Eur (150 Eur - 66,38 Eur = 83,61 Eur x 6 mesiacov). S ohľadom na zistený pravidelný čistý mesačný

príjem otca (1.029,73 Eur), je podľa odvolacieho súdu v jeho schopnostiach takto vzniknutý dlh na
výživnom uhradiť nie v splátkach po 20 Eur mesačne, ale v dvoch po sebe idúcich mesačných splátkach
po 250,83 Eur a to spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka sa stane splatnou po doručení tohto
rozsudku. Ako už bolo spomínané, dosahovaný príjem otca v zamestnaní umožňuje splatiť vzniknutý
dlh podstatne skôr, čo zároveň je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa.

Z tohto dôvodu rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom odvolací súd zmenil (§ 220 O.s.p.) a uložil ho
otcovi zaplatiť v uvádzaných dvoch mesačných splátkach k rukám matky maloletej.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti
súdu o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.