Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110201372
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110201372.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci v právnej veci
navrhovateľky: Mgr. I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., T. N. X, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr.
Zuzanou Tomášovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti U. Q., S. XX/XX, proti odporcom v rade :
1/ JUDr. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. XXX/XX, štátny občan SR, 2/ JUDr. V. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom S., D. XXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Jurajom Ďurajdom, s miestom výkonu
činnosti S., B. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľky a odporcu v 1/ rade
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/10/2010-114 zo dňa 12. júla 2010 a č.k. 6C/10/2010-414

zo dňa 14.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že
darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ ako darcom a odporkyňou 2/ ako obdarovanou, ktorej
predmetom bol prevod vlastníctva k pozemkom: parc. KN-C č. 2670/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 781 m2, parc. KN-C č. 2670/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2, nachádzajúcim

sa v k. ú. S., evidovaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor, v
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 54/3217, k bytu č. 4, nachádzajúcemu sa na 1. p. vchodu č.
19 bytového domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. KN-C č. 2670/5 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 833 m2, k. ú. S., evidovanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Žilina, Katastrálny odbor, k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu súp. č.
XXX a k pozemku parc. KN-C č. 2670/5, nachádzajúcim sa v k. ú. S., evidovaným na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 54/2034,

k pozemkom parc. KN-C č. 453/34 - trvalé trávne porasty o výmere 770 m2, parc. KN-C č. 453/42
- trvalé trávne porasty o výmere 789 m2, parc. KN-C č. 453/45 - lesné pozemky o výmere 174 m2,
nachádzajúcim sa v k. ú. B., evidovaným na LV č. XXX vedeným Okresným úradom Žilina, Katastrálny
odbor a k pozemku parc. KN-C č. 453/38 - ostatné plochy o výmere 818 m2, nachádzajúcemu sa v k. ú.
B., evidovanému na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/5 a ktorej vklad bol povolený dňa 04.10.2007 Správou katastra Žilina pod č. k.
V6371/07, je neplatná. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.
Súd prvého stupňa v rozhodnutí poukázal na to, že sporná otázka platnosti darovacej zmluvy uzavretej
medzi odporcom 1/ a odporkyňou 2/ je len otázkou predbežnou vo vzťahu k určeniu vlastníckeho
práva, t. j. či sporné nehnuteľnosti patrili do BSM navrhovateľky a odporcu 2/. Vzhľadom k zánikuBSM navrhovateľky a odporcu 1/ je potom otázka, či sporné nehnuteľnosti patrili do tohto BSM v
čase jeho zániku, opätovne len otázkou predbežnou pre rozhodnutie súdu vo veci vyporiadania BSM
navrhovateľky a odporcu 2/ vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 24C/21/2010. Je tiež možné

konštatovať, že predmetným určením bez ďalšieho sa nijako nezmení právne postavenie navrhovateľky,
a to vzhľadom k tomu, že postupom podľa cit. ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona v znení zákona
č. 384/2004 Z. z. by navrhovateľka dosiahla v katastra nehnuteľností výlučne len zápis vlastníckeho
práva odporcu 1/ k sporným nehnuteľnostiam, teda stav, ktorý bol evidovaný v katastri nehnuteľností
pred uzavretím spornej darovacej zmluvy medzi odporcom 1/ ako darcom a odporkyňou 2/ ako

obdarovanou. Rovnaký vlastnícky stav k sporným nehnuteľnostiam je evidovaný v katastri nehnuteľností
aj v súčasnosti, pričom evidencia rozdielneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom 1/ na
tomto závere nič nemení. V ďalšom možno konštatovať, že posúdeniu platnosti spornej darovacej
zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ ako darcom a odporkyňou 2/ ako obdarovanou, ako predbežnej
otázky v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 24C/21/2010, nijako nebráni už minulý
zápis vlastníckeho práva odporkyne 2/ k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností (ako tomu

bolo v čase, kedy súd po prvý krát vo veci rozhodol, t. j. ku dňu 16.04.2010, pri zohľadnení znenia
ust. § 159 ods. 2 O.s.p., čím mal návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporkyni 2/ aj určitý preventívny
charakter, a to vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu v konaní o vyporiadanie BSM navrhovateľky
a odporcu 1/ by nebolo pre odporkyňu 2/ záväzné a po vyporiadaní sporných nehnuteľností v rámci
konania o vyporiadanie BSM navrhovateľky a odporcu 1/ by hrozilo ďalšie sporové konanie práve s

odporkyňou 2/ ako osobou, ktorej svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností). Je zrejmé,
že posúdenie nastolenej predbežnej otázky v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn.
24C/21/2010 - či už pri kladnej (neplatnosť spornej zmluvy) alebo zápornej (platnosť spornej zmluvy)
odpovedi - sa nemôže akokoľvek dotknúť sféry vlastníctva odporkyne 2/, nakoľko odporkyňa 2/ za
každej z uvedených dvoch alternatív už nepochybne nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a ani

ako vlastník sporných nehnuteľností by v katastri nehnuteľností vedená nebola. Ak by mala byť sporná
zmluva neplatná, odporkyňa 2/ by sa nikdy nestala vlastníkom sporných nehnuteľností a ak by mala byť
sporná zmluva platná, odporkyňa 2/ už nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, keďže tieto scudzila
späť odporcovi 1/. V tomto kontexte súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej
môže súd v občianskom súdnom konaní riešiť rôzne prejudiciálne otázky (§ 135 O.s.p.). Posúdenie

otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci nie je otázkou uvedenou v ust. § 135 ods. 1 O.s.p., ktoré
ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôže v konaní riešiť ako otázky predbežné. Preto
je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 135 ods.
2 O.s.p., t.j. za predpokladu, že o tejto otázke nebolo už vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Nie
je však rozhodujúce, že otázka vlastníctva môže byť riešená aj v samostatnom konaní súdu o žalobe

podľa § 80 písm. c) O.s.p. (napr. rozsudok spis. zn. 2 Cdo 67/2000 zo dňa 27.10.2000)
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorý sa domáhala
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alternatívne zmeny napadnutého rozsudku tak, že návrhu sa v celom rozsahu vyhovie a rozhodne o
trovách konania a právneho zastúpenia prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Uviedla, že s

právnym posúdením veci, podľa ktorého nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho
úkonu nesúhlasí a v tomto považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a v neposlednom rade ohrozujúce a
poškodzujúce jej majetkové práva chránené Ústavou SR. V konaní bolo jednoznačne preukázané a súd
to správne konštatoval vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 16.04.2010, č.k. 6C/10/2010-95, ktorým v
plnomrozsahupodanejžalobevyhovel,ženehnuteľnosti,ktorébolipredmetomdarovacejzmluvyzodňa

04.10.2007 uzavretej medzi odporcom 1/ ako darcom a odporkyňou 2/ ako obdarovanou, patrili do BSM
navrhovateľky a odporcu 1/. Rozhodnutie súdu bolo zrušené len z procesných dôvodov. Vyjadrila názor,
že ak už raz súd uzavrel, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo v súlade so zákonom, následok
je zrejmý a predpokladá ho zákon. Na tieto úkony je potrebné hľadieť akoby boli absolútne neplatné.
Kedže je úkon absolútne neplatný, nemohol odporca 1/ previesť účinne vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam na odporkyňu 2/ a tá v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práva
než sám má, nemohla previesť vlastnícke právo späť na odporcu 1/. Uviedla, že je v rozpore s dobrými
mravmi ak pripustíme, že dispozičnými úkonmi odporcu 1/ je možné ju zbaviť vlastníckeho práva k
majetku, ktorý jej patrí a proti jej vôli, bez ohľadu na jej právne úkony a bez ohľadu na prebiehajúce
konanie na súde. Napadnutá právny úkon považovala za neplatný, nikdy nedošlo k jeho konvalidácii

ani ratihabícii. Odporca nemal právo s nehnuteľnosťami disponovať. Keďže na listoch vlastníctva k
označeným nehnuteľnostiam, je zapísaný opäť odporca 1/, ale na základe iného právneho úkonu, tento
majetok, ako darovaný po dočasnom vlastníctve odporkyne 2/ je vylúčený z BSM a rovnako aj čas
nadobudnutiajepozánikuBSM.Uviedla,žemánaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostiprávnychúkonoch, teda aby súd vyslovil (deklaroval) neplatnosť právneho úkonu, a to darovacej zmluvy zo dňa
04.10.2007, pretože len na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu, môže byť nastolená právna istota.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 1/, ktorý sa domáhal

zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že
sudca nerešpektoval jeho právo na osobnú účasť a osobné prejednanie veci, dospel aj z formálneho
hľadiska k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a skutočnostiam. Súd v rozpore s § 101 a
nasl. O.s.p. nevykonal na tvrdené skutočnosti dokazovanie a uspokojil sa len s tvrdením navrhovateľky.
Nie je pravdou tvrdenie, že na prelome rokov 2006 a 2007 účastníci boli spolu na dovolenke za

prítomnosti dcéry navrhovateľky. Taktiež súd nevykonal dôkaz na otázku, že v čase realizovania
právnych úkonov V6371/07, V2716/06 a V5535/05, navrhovateľka s odporcom 1/ netvorili spoločnú
domácnosť, nehospodárili. Súd sa nezaoberal ním tvrdenou skutočnosťou, že navrhovateľka sa
ani objektívne nemohla podieľať v predmetnom období na nadobudnutí predmetných nehnuteľností.
K otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že nie je daný aj s poukazom na skutočnosť
časovej následnosti podania žalobných návrhov vo veci 6C/10/2010 a 24C/21/2010 s prihliadnutím

na vysporiadanie sa s otázkou hmotnoprávneho základu či veci patria, resp. nepatria do BSM. Súdu
tiež vytýkal, že nevykonal dôkazy navrhnuté v jeho podaní zo dňa 13.01.2014. Považoval napadnutý
rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný a nezrozumiteľný z dôvodu nedoloženia argumentácií a
dôkazov.
Odporcovia 1/ a 2/ k odvolaniu navrhovateľky uviedli, že je predčasný názor nemajúci oporu vo

vykonanom dokazovaní, že údajne navrhovateľka je, resp. bola vlastníčkou žalovaných nehnuteľností. V
odvolanívyslovilinázor,želento,ževobdobíkeďformálnemanželstvoúčastníkovtrvá,lepšiepovedané
nebolo napriek podanému návrhu na rozvod rozvedené, že v tom prípade automaticky veci nadobudnuté
jedným z manželov patria do BSM.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom

ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dopĺňa ďalšie dôvody.

Navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 18.01.2010. Vlastníctvo k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam odporkyňa 2/ ako obdarovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy uzavretej s
odporcom 1/ ako darcom, a to dňom 04.10.2007, kedy bol Správou katastra Žilina povolený vklad
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky pod č. V 6371/07. Odporkyňa
2/ predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou previedla opätovne na odporcu 1/. Darovacia zmluva,

ktorá je uvedená ako titul opätovného nadobudnutia vlastníckeho práva odporcu 1/ k sporným
nehnuteľnostiam a označená ako č. V 8173/12 zo dňa 10.12.2012, bola uzavretá medzi odporkyňou 2/
ako darcom a odporcom 1/ ako obdarovaným.Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo

navrhovateľa, alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Tento právny záujem musí existovať aj
v čase, kedy súd rozhoduje rozsudkom vo veci (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Žaloba o určenie v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p. spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej
otázky vo vzťahu k posúdeniu, či je tu alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto
predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo

práva.

Zákonodarca vedomý si obtiaží pri zápise rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu s účinnosťou od
1. januára 2002 vsunul zákonom č. 255/2001 Z.z. do katastrálneho zákona nové znenie ustanovenia
§ 34 ods. 2, podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o
neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou

právnou zmenou. Uvedené ustanovenie (podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 255/2001 Z.z.)
má riešiť postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti
právneho úkonu a zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje; v takomto prípade, ak toto
právo bolo následne dotknuté zmenou, je potrebné súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo. Zistenie,
že práva k príslušnej nehnuteľnosti, pre ktorú sa vedie spor o neplatnosť prevodu nehnuteľnosti, sa

dotýka ďalšia právna zmena v zmysle citovaného § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, znamená zistenie,
že rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo možné zapísať do
katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP
v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý
určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. (Rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 91/2006).
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 1 Cdo 91/2006).
Za súčasného stavu by sa rozhodnutím o neplatnosti darovacej zmluvy medzi odporcom 1/ ako darcom

aodporkyňou2/ akoobdarovanouneodstránilaneistotavprávnompostavenínavrhovateľky.Vyhovením
návrhu navrhovateľky by sa neodstránil stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, pretože na
základe rozsudku súdu o platnosti, resp. neplatnosti zmlúv by nemohlo dôjsť k obnoveniu pôvodných
zápisov, keďže v danom prípade boli práva dotknuté ďalšími právnymi zmenami, a to uzavretím ďalšej
darovacej zmluvy medzi odporkyňou 2/ ako darcom a odporcom 1/ ako obdarovaným.

Podľa ust. § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Odsek 3 stanovuje, že v prípade ak dôvodom na odročenie pojednávania má byť zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav tohto účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na
pojednávaní. Za zdravotný stav neumožňujúci účasť na pojednávaní sa považuje stav, keď účastník

konania alebo jeho zástupca nie sú schopní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Ošetrujúci lekár musí vo svojom vyjadrení výslovne
skonštatovať, že účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Na č.l. 380 sa nachádza lekárska správa, kde MUDr. P. uviedla, že lekárske vyšetrenie, doporučuje
vzhľadom k zdravotnému stavu kľudový režim. Terajší zdravotný stav nedovoľuje na dobu cca 12 dní
zúčastňovať sa súdnych pojednávaní.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že ošetrujúca lekárka vo svojom vyjadrení výslovne
neskonštatovala, že účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo

závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Vzhľadom na uvedené v preskúmavanej veci žiadosť odporcu 1/ o odročenie pojednávania určeného na
14. január 2014, neobsahovala zákonom požadované náležitosti. Okresný súd v danej procesnej situácii
správne aplikoval ustanovenia § 119 ods. 2 a 3 O.s.p. a ustálil, že zdravotný stav účastníka je dôvodomna odročenie pojednávania len v prípade, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života, alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z
vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na absenciu takého vyjadrenia lekára súd nekonal v rozpore

so zákonom, pokiaľ pojednávanie neodročil.
Na základe uvedeného, krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.