Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/295/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110222587
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110222587.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

Barbora Reháková, s miestom podnikania Limbová 3058/18, 010 01 Žilina, IČO: 41 752 341, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého 31, 010
01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Obec Lietavská Svinná - Babkov, 013 11 Lietavská
Svinná 160, IČO: 00 321 443, právne zastúpenému: JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom
Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 9.708,23 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy
konania v sume 582 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 3.205,88 EUR, všetko do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa30.7.2010bolasúdudoručenážaloba,ktoroužalobcanavrhol,abysúduložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi 9.708,23 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 10.6.2010 až
do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol,
že žalobca na základe Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 1.3.2005 mal v prenájme od

žalovaného dom súpisné č. XXX na pozemku parc.č. XXX v katastrálnom území B. D.. Na základe
Nájomnej zmluvy z 5.6.2006 o dočasnom užívaní pozemku mal žalobca v nájme ako nájomca od
žalovaného ako prenajímateľa pozemok o výmere 125 m2 na parc.č. XXX v katastrálnom území B.
D., zapísaný na LV č. XXX. Oba predmety nájmu mal žalobca prenajaté za účelom prevádzkovania
podnikateľskej činnosti, a to predaja potravín a zmiešaného tovaru a za účelom umiestnenia letnej
terasy, pokiaľ ide o pozemok. Výpoveďou zo strany žalovaného zo 14.1.2010 a z 11.3.2010 bol nájom
domu i pozemku skončený ku dňu 30.4.2010. Ako dôvod výpovede žalovaný uviedol, že mieni priestory

odpredať. Na základe preberacieho protokolu zo 6.5.2010 žalobca po ukončení nájmu predmety nájmu
odovzdal žalovanému. Počas trvania nájmu vykonal na predmetoch nájmu z vlastných finančných
prostriedkov zmeny a teda do predmetov nájmu investoval. Konkrétne vybudoval nové priečky, nové
sociálne zariadenia, zabudoval barový /výčapný/ pult, vybudoval novú terasu a podobne. Súhlas na
realizáciu týchto zmien bol zo strany žalovaného daný písomne dňa 26.5.2006. Žalobca v dôvodoch
žaloby poukázal na úpravu podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka /správne § 667 ods. 1
Občianskeho zákonníka/. Žalobca vyzval žalovaného listom z 21.4.2010 žalovaného na zaplatenie

sumy 9.910,91 EUR a túto svoju žiadosť doložil i znaleckým posudkom, ktorý si zadal vypracovať
práve za účelom preukázania investícií do prenajatých priestorov. Z predmetného znaleckého posudku,
ktorý vypracovala znalecká organizácia R., D..O..M.. pod č. X/XXXX vyplýva, že žalobca do predmetu
nájmu investoval vlastné finančné prostriedky v rozsahu: časť elektrotechnická 1.912,- EUR, časťstavebná 8.482,88 EUR a časť reštauračného nábytku a reštauračných doplnkov 2.095,84 EUR,
teda celkom 12.490,72 EUR vrátane DPH. Veci, ktoré sa dali oddeliť, žalobca po skončení nájmu
odniesol, išlo o chladničky, elektrospotrebiče, stoličky, reštauračný nábytok a podobne. Hodnota týchto

vecí je tiež stanovená znaleckým posudkom, avšak v konaní túto sumu zodpovedajúcu hodnote
odnesených vecí, žalobca nežiada. Vyhotovenie znaleckého posudku si vyžiadalo náklady v rozsahu
766,12 EUR. Žalobca má nárok na zaplatenie protihodnoty vo výške 9.539,60 EUR a na zaplatenie
nákladov znaleckého posudku 766,12 EUR, teda celkom 10.305,72 EUR. Nakoľko žalobca dlhoval
žalovanému sumu 597,49 EUR ako nezaplatené nájomné za mesiace január až apríl 2010, zrealizoval

listom z 10.6.2010 jednostranný právny úkon započítania svojej pohľadávky 10.305,72 EUR so svojím
záväzkom v sume 597,49 EUR, v dôsledku čoho je na strane žalobcu pohľadávka vo výške 9.708,23
EUR. Realizáciu uvedeného právneho úkonu jednostranného započítania žalobcu žalovaný nenamietal
a ani nespochybňoval. Na základe toho od takéhoto správania sa žalovaného žalobca v priebehu
ďalšieho konania odvodil právne dôsledky uznania zvyšku záväzku zo strany žalovaného v dôsledku
zrealizovaného jednostranného právneho úkonu započítania žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na

skutočnosť, že po ukončení nájmu predmetnú nehnuteľnosť odpredal žalovaný formou dražby podľa
Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom v opise nehnuteľnosti v oznámení o dražbe uviedol, v akom
stave sa nehnuteľnosť nachádza a zahrnul tam aj tie veci, ktoré boli do domu zabudované z finančných
prostriedkov žalobcu. V dražbe bol dom odpredaný za cenu 28.600,- EUR, vo väzbe na čo, keďže
žalovaný túto cenu obdržal, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Právo na zaplatenie

sumy 8.942,11 EUR zodpovedá v zmysle úpravy § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka právu žalobcu na
zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetov nájmu po ukončení nájmu v dôsledku
zmien, ktoré na predmetoch nájmu vykonal žalobca a zároveň je žalovaný povinný túto pohľadávku vrátiť
žalobcovi i z titulu bezdôvodného obohatenia.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný
uviedol, že neuznáva pohľadávku uplatnenú žalobcom, neuznáva ani znalecký posudok, ktorý si žalobca
dal vypracovať, nakoľko má za to, že prácami, ktoré žalobca na prenajatej nehnuteľnosti uskutočnil,
nedošlo ku zvýšeniu, ale naopak ku zníženiu hodnoty prenajatej nehnuteľnosti. V priebehu ďalšieho

konania doplnil tvrdenia uvedené v rámci procesnej obrany poukazom na obsah zmluvy o nájme
pozemku, kde mali zmluvné strany dohodnuté, že je žalobca po skončení nájmu povinný uviesť pozemok
do pôvodného stavu, čo žalovaný neučinil. Z predloženého znaleckého posudku zo strany žalobcu nie
je zrejmé, či predmetom ocenenia vnesených investícií na zhodnotenie veci je aj zhodnotenie pozemku,
ktorý bol žalobca povinný dať do pôvodného stavu. Letná terasa, ktorá bola na pozemku inštalovaná, sa

dala odniesť a teda odporca nie je ochotný uhrádzať náklady v súvislosti s jej vybudovaním. Pri udelení
súhlasu na realizáciu stavebných úprav udelil žalovaný žalobcovi súhlas, avšak pokiaľ ide o vybudovanie
barového pultu, k tomuto súhlas udelený nebol, nakoľko z písomného vyhotovenia súhlasu vyplýva, že
bol daný súhlas k zabudovaniu výčapného pultu. Tak isto bol daný súhlas len ku zriadeniu letnej terasy
a nie ku zriadeniu prevádzky kaviarne. Žalovaný zdôraznil, že znalecký posudok predložený žalobcom

nehodnotí zvýšenie hodnoty veci, ale vynaložené náklady. Na úhradu nákladov sa však žalovaný v rámci
zmluvných vzťahov uzatvorených so žalobcom nikdy nezaviazal. Pokiaľ žalobca v priebehu konania
predložil špecifikáciu stavebných prác a ich ocenenia vrátane DPH, je to doklad, ktorý žalovaný namieta
z hľadiska hodnovernosti a pravdivosti tejto listiny. Nepreukazuje výšku protihodnoty, teda toho, o čo sa
reálne zvýšila hodnota predmetov nájmu v dôsledku tvrdených investícií žalobcu, ale dokladá ocenenie

stavebných prác, ktoré o výške protihodnoty nič vecne nehovoria. Niektoré položky stavebných prác pri
úpravách, ako napr. deklarovaný odvoz sutiny, montáže, poplatok za uloženie stavebného odpadu alebo
vyčistenie budov, ako aj DPH pri týchto prácach, nepreukazujú existenciu zvýšenia hodnoty predmetu
nájmu. Vykonanie úprav na predmete nájmu automaticky neznamená i zvýšenie hodnoty predmetu
nájmu. V priebehu konania žalovaný rozporoval akýkoľvek zápočet nejakých vzájomných pohľadávok a

poukazoval na to, že od počiatku vznesenia procesnej obrany žalobcom uplatnenú pohľadávku namieta.

Žalobca i po vznesení procesnej obrany trval na podanej žalobe, sumu vo výške 8.942,11 EUR
uplatnil s poukazom na úpravu § 667 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že sa jedná o protihodnotu, o
ktorú sa zvýšila hodnota predmetov nájmu v dôsledku zmien, ktoré so súhlasom žalovaného žalobca

na predmetoch nájmu zrealizoval a suma 766,12 EUR predstavuje náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky zodpovedajúce cene vypracovaného znaleckého posudku a teda ide o príslušenstvo
žalovanej pohľadávky. Tvrdí, že nárok na uhradenie vložených investícií do predmetu nájmu vznikol
žalobcovi, nakoľko stavebné práce a úpravy na predmetoch nájmu skutočne vykonal a ich výškupreukázal znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotoveným znaleckou organizáciou R.. Realizácia prác na
predmetochnájmubolapotvrdenáisvedeckýmivýpoveďami,ilistinnýmidokladmipreukazujúciminákup
materiálunarealizáciustavebnýchprác,ktorédokladyžalobcariadneviedolvosvojomúčtovníctve.Sám

žalovaný realizáciu týchto stavebných úprav ani nespochybňoval a vo svojich výpovediach v priebehu
konania realizáciu týchto úprav potvrdil. Opätovne zdôraznil, že na strane žalovaného došlo zároveň aj k
obohateniu - k bezdôvodnému obohateniu tým, že po skončení nájmu dom s pozemkom predal, obdržal
za to od nového kupujúceho kúpnu cenu, v ktorej bola zahrnutá i cena investícií, ktoré do predmetov
nájmu vložil žalobca. Rovnako opätovne zdôraznil poukaz na realizovaný právny úkon započítania zo

strany žalobcu, keď s pohľadávkou vo výške 10.305,72 EUR započítal nezaplatený nájom. Žalovaný s
takýmto zápočtom súhlasil a teda aj nárok žalobcu týmto uznal.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov G.
O., G. O., W.. E. D., oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o prenájme nebytových priestorov v
budove súpisné č. XXX v B. D. zo dňa 1.3.2005, ďalej Nájomnou zmluvou o dočasnom užívaní pozemku

zo dňa 5.6.2006, zápisnicou z prevzatia prenajatého objektu z 1.3.2005, výpoveďou Zmluvy o prenájme
nebytového priestoru zo 14.1.2010, výpoveďou Nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku z
11.3.2010, preberacím protokolom zo dňa 6.5.2010, oznámením žalovaného adresovaným žalobcovi z
26.5.2006, zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 27.4.2006, znaleckým
posudkom subjektu R., D..O..M.. č. X/XXXX, znaleckým posudkom W.. I. J., znaleckým posudkom W.. S.

Y. č. X/XXXX, vyjadrením znalkyne W.. O. B., znalkyne z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty
nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác zo dňa 3.9.2014 na základe uloženej znaleckej úlohy
podľauzneseniaonariadeníznaleckéhodokazovaniač.k.19Cb295/2010-322zodňa30.4.2014acelým
spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Zmluvou o prenájme nebytových priestorov v budove súpisné č. XXX v B. D. žalovaný prenajal žalobcovi
dňa 1.3.2005 nebytové priestory, ktoré sa nachádzajú v budove vo vlastníctve žalovaného, súpisné
č. XXX postavenej na pozemku č. XXX v katastrálnom území B. D., vedenej na LV č. XXX katastra
nehnuteľností Žilina. Predmetom prenájmu je nebytový priestor o výmere 90 m2. Nájomca - žalobca
sa zaviazal na základe tejto zmluvy prenajaté priestory užívať len pre vlastnú činnosť, a to predaj

potravín a zmiešaného tovaru, prípadne iné služby, na ktoré má oprávnenie. Zmluva je uzatvorená
na dobu neurčitú s možnosťou ukončenia výpoveďou bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou
tri mesiace počínajúcou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení. Podľa článku VI. tejto
zmluvy po skončení nájomnej zmluvy sa nájomca zaväzuje odovzdať prenajaté priestory v neporušenom
stave. Bez súhlasu prenajímateľa nájomca nevykoná žiadne úpravy, ktoré by menili vzhľad, pôdorysné

usporiadanie, prípadne iným spôsobom zasahovali do konštrukcií v prenajatých priestoroch.

Dňa 5.6.2006 uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ so žalobcom ako s nájomcom Zmluvu o dočasnom
užívaní pozemku. Na základe tejto zmluvy prenajal žalovaný žalobcovi pozemok o výmere 125 m2
parc.č. XXX v katastrálnom území B. D. zapísaný na LV č. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve

žalovaného ako prenajímateľa. Podľa článku III. si zmluvné strany dohodli, že sa nájomca zaväzuje
prenajatý pozemok užívať na umiestnenie letnej terasy v letných mesiacoch máj až september. Zmluva
je uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou ukončenia výpoveďou ktorejkoľvek zo strán s výpovednou
dobou jeden mesiac začínajúcou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa
článku IV. bod 3 zmluvy v prípade ukončenia nájomného vzťahu je nájomca povinný vrátiť prenajatý

pozemok v pôvodnom stave prenajímateľovi. Ak nájomca vykoná na pozemku zmeny, je povinný uviesť
ho do pôvodného stavu na svoje náklady.

Zápisnicou z 1.3.2005 došlo k odovzdaniu a prevzatiu objektu, v ktorom sa nachádzajú priestory
prenajaté žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy z 1.3.2005, pričom písomné vyhotovenie zápisnice

je v spise na č.l. 8.

Výpoveďami zo dňa 14.1.2010 vo vzťahu k prenajatému priestoru a z 11.3.2010 vo vzťahu k pozemku
vypovedal žalovaný žalobcovi predmetné nájomné zmluvy.

Na základe preberacieho protokolu zo 6.5.2010 došlo k preberaciemu a odovzdávaciemu konaniu
vo vzťahu k domu B. D. č. súpisné XXX. V preberacom protokole je konštatované, že počas doby
prenájmu nedošlo ku žiadnym nepovoleným úpravám, ani k poškodzovaniu predmetného objektu. V
texte preberacieho protokolu je popísané zariadenie jednotlivých miestností a pozemku.Na č.l. 16 spisu sa nachádza písomné vyhotovenie oznámenia žalovaného žalobcovi zo dňa 26.5.2006,
ktorým bolo žalobcovi na základe schválenia jeho žiadosti o stavebné úpravy obecným zastupiteľstvom

žalovaného na zasadnutí 27.4.2006 povolené realizovať nasledovné úpravy:
- zamurovanie dverí v časti novej prístavby,
- vybudovanie 80 cm otvoru pre nové dvere vo vnútornej priečke /priečka medzi skladom a pôvodnou
predajňou potravín/,
- vybudovanie dvoch nových sociálnych zariadení z pôvodnej predsiene WC,

- inštalácia pisoára, záchodu, umývadiel, vymurovanie priečok, výmena okna za menšie cca 50 x na 50
cm, vymurovanie pôvodného otvoru,
- zabudovanie výčapného zariadenia v pôvodnej predajni potravín. Všetky stavebné úpravy musia
vyhovovať statike a príslušným normám a musia byť vykonané na náklady žiadateľa, teda žalobcu.

Žalobca ako prílohu žaloby predložil listinný dôkaz - znalecký posudok subjektu R., D..O..M.. č. X/XXXX

vo veci výpočtu VŠH hnuteľného majetku a investícií stavebného charakteru v prenajatých objektoch pre
potreby dražby nájomcu J. O., kde označený znalecký subjekt odpovedal na otázku v smere stanovenia
všeobecnej hodnoty vyčlenených zložiek podniku a stavebných investícií s vypracovaním znaleckého
posudku ku 15.3.2010. Podľa článku III. tohto znaleckého posudku: Záver, stanovil subjekt R., D..O..M..
znalec z odboru ekonomika a riadenie podnikov, oceňovanie a hodnotenie podnikov všeobecnú hodnotu

hnuteľného majetku a stavebných investícií na ohliadanej adrese B. D. XXX vrátane DPH vo výške
12.490,72 EUR, z čoho stavebná časť predstavuje 8.482,88 EUR k 15.3.2010. Podľa časti B Stavebné
investície je cena rozdielu medzi pôvodným a súčasným stavom s uvedením, že táto cena predstavuje
protihodnotu, o ktorú sa prenajímateľovi zvýšila hodnota veci / čl. 36/.

Žalobca zároveň ako listinný dôkaz predložil znalecký posudok W.. I. J., znalca z odboru lesníctvo,
odvetvie výroba dreva okrem nábytku, bytové zariadenia, odvetvie nábytok, bytové doplnky vypracovaný
k 15.3.2010 pod č. XX/XXXX za účelom stanovenia zostatkovej hodnoty všeobecnej hodnoty
reštauračného nábytku a reštauračných doplnkov, ktorej majiteľom je žalobca. Na strane 12 tohto
znaleckého posudku je pod položkou 6 uvedený barový pult s príslušenstvom vo výške všeobecnej

hodnoty vrátane DPH stanovenej znalcom v sume 956,76 EUR.

Na č.l. 76 sa nachádza Oznámenie o dražbe hnuteľnej veci: dom so zastavaným pozemkom súpisné č.
XXX na parcele XXX a parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2 zapísané na LV č.
XXX pre katastrálne územie B. D., obec B. D., okres Ž.. V článku V. Oznámenia o dražbe je uvedený

opis predmetu dražby a jeho stavu. Podľa článku VIII. cena predmetu dražby je určená sumou 25.500,-
EUR podľa článku XI. najnižšie podanie je vo výške 28.300,- EUR.

Žalovaný v konaní predložil listinný dôkaz - znalecký posudok vypracovaný na žiadosť G., D..O..M..
znalcom W.. S. Y., znalkyňou vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku - dom súpisné č.

XXX na parcele XXX podiel 1/1 a parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2 v podiele
1/1 vedené na LV č. XXX v katastrálnom území B. D., M. B. D. - J., okres Ž. zo dňa 16.2.2010. Podľa
záveru tohto znaleckého posudku je všeobecná hodnota označenej stavby dom č. súpisné XXX vo výške
16.730,94 EUR, vonkajšie úpravy vo výške 1.679,31 EUR a pozemok parc.č. XXX vo výške 7.094,46
EUR.

Ako prílohu podania z 5.11.2012 žalobca predložil peňažný denník žalobcu z roku 2006, tak ako je v
spise na č.l. 196 a nasledujúce, vo vzťahu ku ktorému listinnému dôkazu uviedol, že žalobca vykonanými
prácami zhodnotil predmet nájmu, pričom náklady, ktoré na zmenu veci použil, sa z daňového pohľadu
nesmú zahrnúť do výdavkov. Žalobca je podnikateľ fyzická osoba - samostatne zárobkovo činná osoba

a na účely dane z príjmov sú výdavky na rekonštrukciu, modernizáciu a stavebné úpravy považované
za technické zhodnotenie veci. Žalobca preto náklady na rekonštrukciu predmetov nájmu nedával do
daňových výdavkov, o čom má svedčiť predložený peňažný denník.

Na pojednávaní dňa 11.6.2013 vypočul súd svedkov G. O. - brata žalobcu a G. O. - otca žalobcu, ktorí

popísali rozsah zrealizovaných stavebných úprav a pri tom použitých materiálov zo strany žalobcu na
predmetoch nájmu.Na pojednávaní dňa 27.9.2013 vypočul súd svedka W.. E. D., ktorý bol jednou z osôb, ktorá sa podieľala
na vypracovaní znaleckého posudku subjektu R., D..O..M.., ktorý žalobca predložil ako prílohu žaloby.
Uviedol, že vypracovaniu posudku predchádzalo vyhodnotenie informácií, ktoré mal k dispozícii od

zadávateľa vrátane výkresovej dokumentácie predošlého stavu, ktorá zahŕňala pôdorys nebytového
priestoru. Ohodnocovanie sa uskutočnilo k máju 2006. Svedok uviedol, že sám v zásade nemal ani
podrobnejšiu vedomosť o tom, aká situácia bola na tvári miesta pred realizáciou úprav zo strany žalobcu.
Mal k dispozícii len to, čo uviedol, teda pôdorys pôvodnej stavby, a to sa oceňovalo predmetným
znaleckým posudkom, nakoľko to zodpovedalo zadaniu zadávateľa a teda tomu, čo bolo povedané zo

strany žalobcu, že skutočne vykonal. Potvrdil, že na tvári miesta bolo aj skutočne vidieť, že sa úpravy
označené žalobcom na mieste technicky uskutočnili.

Súd nariadil vo veci uznesením č.k. 19Cb/295/2010-322 zo dňa 30.4.2014 znalecké dokazovanie
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác
W..O.B.,ktorejuložil,abypooboznámenísobsahomspisovéhomateriáluvcelomjehorozsahu najmäs

časťami, ktoré sú vymenované vo výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania za prípadného
vykonania ohliadky predmetov nájmu, formou písomného znaleckého posudku vyjadrila, či realizáciou
zmien a úprav vykonaných žalobcom a na jeho náklady na predmetoch nájmu, tak ako sú tieto zmeny
a úpravy konkretizované nižšie vo výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania:
po 1/ došlo ku 30.4.2010 ku zvýšeniu hodnoty predmetov nájmu a ak áno, v akom konkrétnom rozsahu,

po 2/ o akú protihodnotu sa zvýšila hodnota predmetov nájmu vždy samostatne vo vzťahu k predmetu
nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov v budove súpisné č. XXX B. B. z 1.3.2005 a
samostatne vo vzťahu k predmetu nájmu podľa nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku z
5.6.2006. Súd v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania na základe výsledkov vykonaného
dokazovania presne konkretizoval preukázaný druh a rozsah zmien a úprav na predmetoch nájmu, ktoré

žalobca vykonal.

Po naštudovaní spisového materiálu a po vykonaní ohliadky, tak ako jej realizácia vyplýva zo záznamu
z miestneho šetrenia 3.9.2014 /č.l. 350/ učinil označený ustanovený znalec vyjadrenie listom zo

dňa 3.9.2014, ktorý list bol podrobne oboznámený čo do jeho obsahu na pojednávaní 13.1.2015.
Ustanovený znalec uviedol, že zo stavebných prác, ktoré boli realizované žalobcom, neboli pri ohliadke
viditeľné žiadne. To znamená, že sa na základe ohliadky nedá stanoviť hodnota stavebných prác
zrealizovaných žalobcom. Stanoviť hodnotu stavebných prác je možné iba na základe výkazu výmer,
ktorý je súčasťou znaleckého posudku X/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou R., D..O..M..,

na základe skutočnosti to možné nie je. Vo vzťahu k otázke č. 1 z uznesenia o nariadení znaleckého
dokazovania znalec uviedol, že v danom prípade pri stanovení zvýšenia hodnoty predmetov nájmu
by bolo potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností k dátumu podpisu Nájomnej zmluvy z
1.3.2005. K tomu by mal byť zadokumentovaný stav a vypracovaný znalecký posudok so stavom k
1.3.2005, čo však dnes možné stanoviť nie je. Zároveň by mal byť vypracovaný znalecký posudok

na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností so stavom a k dátumu ukončenia nájmu 26.5.2010 /
prípadne znalecký posudok X/XXXX vypracovaný k 16.2.2010 W.. S. Y./. Až po stanovení týchto dvoch
všeobecnýchhodnôtnehnuteľnostíbybolozrejmé,okoľkosazvýšilahodnotanehnuteľností/spočítaním
hodnotystavebnýchprácvieme,koľkožalobcapribližneinvestovaldorekonštrukčnýchprác,noneurčuje
to zvýšenie hodnoty predmetu nájmu. Čo sa týka zvýšenia hodnoty pozemku, znalec uviedol, že sa táto

stanovuje metódou polohovej diferenciácie v zmysle príslušnej právnej úpravy. Pritom sa zohľadňujú
i koeficienty povyšujúcich a koeficienty ponižujúcich faktorov, pričom vo vzťahu príkladmo uvedeným
povyšujúcim faktorom uviedol, že ak boli na pozemku realizované úpravy ako napr. spevnená plocha a
prístrešok, tie patria do vonkajších objektov pri nehnuteľnosti - budove a nezvyšujú hodnotu pozemku.
Je možné stanoviť hodnotu stavebných prác na základe výkazu výmer, ktorý je súčasťou znaleckého

posudku X/XXXX subjektu R., D..O..M.., podľa skutočnosti to možné nie je. Zároveň sa nedá odpovedať
na otázku, či a v akom rozsahu došlo ku zvýšeniu hodnoty predmetu nájmu, pretože nepoznáme -
a nevieme určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k 1.3.2005 a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k
26.5.2010.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 667 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, ak
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po
skončení nájmu po odpočítaní zhodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania

veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca
požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec
na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi
značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka: Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.
Podľa §1a veta prvá Z.č. 116/1990 Zb. o nájme podnájme nebytových priestorov: Tento zákon sa
vzťahuje a/ na nebytové priestory , ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa
rozhodnutia stavebného úradu určené k inému účelu než bývanie.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka: Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia

predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd, že žaloba nie je dôvodná a rozhodol o jej

zamietnutí. Medzi účastníkmi konania neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: uzatvorenie Zmluvy
o nájme nebytových priestorov v budove súpisné č. XXX v B. D. uzatvorenej medzi žalobcom ako
nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom dňa 1.3.2005 v obsahu, ako vyplýva z jej písomného
vyhotovenia na č.l. 7, ukončenie nájomného vzťahu založeného touto zmluvou podľa článku III. tejto
zmluvy s účinkami k 30.4.2010 na základe výpovede žalovaného zo dňa 14.1.2010 /č.l. 13/, uzatvorenie

Zmluvy o dočasnom užívaní pozemku medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom
zo dňa 5.6.2010 pri dojednaní účelu využívania tohto pozemku na umiestnenie letnej terasy v letných
mesiacoch máj až september a ukončenie nájomného vzťahu založeného touto nájomnou zmluvou
výpoveďou žalovaného podľa článku IV. bod 2 písm. b/ z 11.3.2010 s účinkami k 30.4.2010, odovzdanie
prenajatého nebytového priestoru a pozemku po skončení nájmu na základe preberacieho protokolu

zo 6.5.2010 /č.l. 15/. Obe označené zmluvy uzatvoril žalobca ako podnikateľ.Tieto medzi účastníkmi
nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.Žalobca primárne svojimi skutkovými tvrdeniami vymedzoval predmet konania ako pohľadávku žalobcu
z titulu zhodnotenia predmetov nájmu podľa vyššie uvedených nájomných zmlúv, realizáciou zmien
a stavebných úprav na predmetoch nájmu a vnesením investícií do predmetov nájmu z vlastných

prostriedkov žalobcu, ktoré vykonal žalobca s písomným súhlasom prenajímateľa, teda žalovaného a
v dôsledku ktorých sa zvýšila hodnota predmetov nájmu. V nadväznosti na to žalobca tvrdil, že má po
skončení nájomných vzťahov voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 8.942,11 EUR ako právo na
zaplatenie protihodnoty, o ktorú sa zvýšila hodnota prenajatých vecí. Zvyšok žalovanej pohľadávky v
sume 766,12 EUR žalobca od počiatku čo do skutkového vymedzenia označoval za právo, ktoré mu

vzniklo v súvislosti so zabezpečením listinného dôkazu pre potreby tohto konania - znaleckého posudku
ako náklady na jeho vypracovanie. Pokiaľ v priebehu konania v tejto časti poukázal na úpravu § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, nedošlo týmto ku zmene skutkového vymedzenia tejto časti žalovanej
pohľadávky, ale len k tomu, že žalobca učinil právne posúdenie tejto časti žalovanej pohľadávky, čo
je však výlučná kompetencia súdu a nebol v tomto smere dôvod pre postup podľa § 95 Občianskeho
súdneho poriadku. Uvedené žalobcom učinené skutkové vymedzenie žalovanej pohľadávky súd na

základe výsledkov vykonaného dokazovania právne posudzoval. Pri žalobcom tvrdenom skutkovom
vymedzení žalovanej pohľadávky bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu, aby preukázal, že mu
takéto právo svedčí. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov G. O., G. O.,
W.. E. D., po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP a po skonštatovaní hodnovernosti obsahu svedeckých
výpovedí s poukazom na zákonné poučenie svedkom dané podľa § 126 OSP a pri absencii zistenia,

ktoré by odôvodňovalo záver o nedostatočnej hodnovernosti svedeckej výpovede svedkov G. O. a G.
O.T. výlučne len na základe skutočnosti, že títo sú osobou blízkou vo vzťahu k žalobcovi, dospel súd k
ustáleniu druhu a rozsahu zmien a stavebných úprav zrealizovaných žalobcom na predmetoch nájmu
tak, ako ich vymedzil vo výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania č.k. 19Cb 295/2010-322
zo dňa 30.4.2014, a to osobitne vo vzťahu k prenajatému priestoru a osobitne vo vzťahu k pozemku.

Znalecké dokazovanie v tejto veci navrhol žalobca, a to na okruh otázok, ktoré vyplývajú z jeho podania
z 3.10.2013, keď navrhol, aby znalec určil obvyklú cenu stavebných prác, ktoré žalobca vložil ako
investíciu do prenajatého domu s jeho presnou identifikáciou, s ktorými prácami obec - žalovaný súhlasil,
ďalej aby určil obvyklú cenu altánku vybudovaného žalobcom pri dome vrátane terénnych úprav a aby
určil, či rozsah a výška stavebných prác uvedených v znaleckom posudku vypracovanom R., D..O..M..

spočívajúcich:
po a/ vo vybudovaní nového sociálneho zariadenia vrátane búracích a sanačných prác,
po b/ vo vybudovaní výčapného zariadenia a
po c/ vo vybudovaní altánku a terénnych úprav zodpovedá reálnej hodnote investícií, ktoré žalobca vložil
a zabudoval do domu. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalovanej pohľadávky však súd formuloval

otázky v rámci nariadeného znaleckého dokazovania tak, ako vyplýva z uznesenia o nariadení
znaleckého dokazovania v záujme zabezpečenia toho, aby výsledok vykonania dôkazu znaleckým
dokazovaním dal odpoveď na otázku relevantnú pre meritórne rozhodnutie v tejto veci z hľadiska
hmotného práva, a to či žalobcovi svedčí a ak áno, v akej konkrétnej výške ním vymedzená pohľadávka
na zaplatenie protihodnoty, o ktorú sa zvýšila hodnota predmetov nájmu realizáciou zmien a stavebných

úprav, ktoré žalobca na predmetoch nájmu vykonal. Pri rešpektovaní skutkového vymedzenia žalovanej
pohľadávky, tak ako bolo učinené žalobcom, nebolo opodstatnené zisťovať znaleckým dokazovaním
obvyklú cenu stavebných prác a zmien zrealizovaných žalobcom, ako ani výšku investícií žalobcu, tak
ako to navrhol v označenom podaní žalobca, ale bolo relevantné znaleckým dokazovaním zisťovať, či
realizáciou dokazovaním preukázaného druhu a rozsahu zmien a stavebných úprav došlo k zhodnoteniu

predmetovnájmuaakáno,vakejvýške.Knariadeniuznaleckéhodokazovaniasúdpristúpilvychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania i oboznámením zápisnice z prevzatia objektu z 1.3.2005 spísanej
pri začatí nájmov a preberacieho protokolu zo 6.5.2010, ktorý bol spísaný po skončení nájmov priestoru
a pozemku podľa predmetných nájomných zmlúv a oboznámením listinných dôkazov: znaleckého
posudku subjektu R., D..O..M.., ktorý zachytáva výsledky ohliadky spracovateľa posudku k 20.2.2010,

ako i fotodokumentáciou pri tom vyhotovenou, oboznámením znaleckého posudku znalca W.. I. J., ktoré
oba listinné dôkazy boli v konaní predložené žalobcom a oboznámením listinného dôkazu znaleckého
posudku W.. S. Y., ktorý bol predložený ako listinný dôkaz žalovaným a je vypracovaný k 25.1.2010,
všetko v spojení s obsahom oznámenia o dražbe v časti opisu predmetu dražby podľa článku V. /
č.l. 76/, ako aj oboznámením príloh podania žalobcu z 24.10.2013 - fotodokumentáciou na č.l. 308

až 310 spisu, ktorá v zmysle tvrdení žalobcu mala preukazovať investície žalobcu do priestoru a
pozemku, ktoré boli predmetom nájmu. Pri procesnom postupe, keď súd nariadil vo veci znalecké
dokazovanie zohľadnil procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tento namietal pravdivosť žalobcom
predložených znaleckých posudkov. Všetky uvedené listinné dôkazy, ako aj celý obsah spisovéhomateriálu zachytávajúci zápisnice z pojednávaní vrátane výpovedí svedkov vo veci vypočutých bol k
dispozícii v rámci nariadeného znaleckého dokazovania ustanovenému znalcovi W.. O. B. a znalcovi
bola uložená znalecká úloha, tak ako vyplýva z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, a to

uviesť, či realizáciou zmien a úprav vykonaných žalobcom a na jeho náklady na predmete nájmu podľa
Zmluvy o prenájme priestorov v budove súpisné č. XXX v B. D. z 1.3.2005 a podľa Nájomnej zmluvy o
dočasnom užívaní pozemku z 5.6.2006 /ďalej už len predmety nájmu/, tak ako sú tieto zmeny a úpravy
konkretizované v ďalšej časti výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania:
po 1/ došlo ku dňu 30.4.2010 ku zvýšeniu hodnoty predmetov nájmu a v akom konkrétnom rozsahu a

po 2/ o akú protihodnotu sa zvýšila hodnota predmetov nájmu vždy samostatne vo vzťahu k jednému
i druhému predmetu nájmu. Ustanovenému znalcovi bolo uložené v prípade potreby vykonať ohliadku,
ktorú ako vyplýva zo záznamu o miestnom šetrení podľa č.l. 350 znalec i vykonal. Na základe takejto
vedomosti znalec podal písomné vyjadrenie zo dňa 3.9.2014, v ktorom uviedol, že zo stavebných
prác, ktoré boli realizované žalobkyňou, neboli viditeľné žiadne. Na základe ohliadky sa teda nedá
stanoviť hodnota stavebných prác zrealizovaných žalobkyňou. Stanoviť hodnotu stavebných prác je

možné iba na základe výkazu - výmer, ktorý je súčasťou znaleckého posudku X/XXXX vypracovaného
znaleckou organizáciou R., D..O..M.., na základe skutočnosti to možné nie je. K otázke č. 1 uviedol, že
v prípade stanovenia zvýšenia hodnoty predmetov nájmu by bolo potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti k dátumu podpisu nájomnej zmluvy - k 1.3.2005. K tomuto by mal byť zadokumentovaný
stav a vypracovaný znalecký posudok so stavom a dátumom k 1.3.2005 /čo dnes možné stanoviť nie je/.

Zároveň by mal byť vypracovaný znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
so stavom a k dátumu ukončenia nájmu 26.5.2010 /prípadne znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný
k 16.2.2010 W.. S. Y./. Až po stanovení týchto dvoch všeobecných hodnôt nehnuteľnosti by bolo zrejmé,
o koľko sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti /spočítaním hodnoty stavebných prác vieme, koľko žalobkyňa
približne investovala do rekonštrukčných prác, no neurčuje to zvýšenie hodnoty predmetov nájmu/. Čo

sa týka zvýšenia hodnoty pozemku, hodnota pozemkov sa stanovuje metódou polohovej diferenciácie v
zmysle Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a novelizácie 254/2010 Z.z.. Postupuje sa stanovením východiskovej
hodnoty danej lokality a upravuje sa koeficientmi, ktoré znalkyňa príkladmo uviedla a v rámci nich sa
zohľadňujú i koeficienty povyšujúcich a ponižujúcich faktorov. Medzi povyšujúce faktory patria tie, ktoré
sú príkladmo uvedené v ďalšom texte s tým, že ak boli na pozemku zrealizované úpravy ako napr.

spevnená plocha a prístrešok, tie patria do vonkajších objektov pri nehnuteľnosti - budove a nezvyšujú
hodnotu pozemku. Na základe uvedených skutočností je možné stanoviť hodnotu stavebných prác na
základe výkazu výmer, ktorý je súčasťou znaleckého posudku X/XXXX vypracovaného R., D..O..M..,
podľa skutočnosti to možné nie je. Nedá sa odpovedať na otázku, či a v akom rozsahu došlo ku zvýšeniu
hodnoty predmetu nájmu, keďže nepoznáme - a nevieme určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k

1.3.2005 a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k 26.5.2010. Vychádzajúc z tohto stanoviska znalca
súd nariadil termín pojednávania na 13.1.2015, na ktorom toto stanovisko podrobne oboznámil a
dal účastníkom konania priestor činiť dôkazné návrhy. Žiaden z účastníkov konania žiaden návrh na
dokazovanie neučinil. Za takejto dôkaznej situácie nebolo dôvodné, aby súd vykonával dôkazy na
základe vlastnej iniciatívy v smere zisťovania podkladov pre znalecké dokazovanie na otázku zistenia,

či realizáciou zmien a stavebných úprav vykonaných žalobcom došlo ku zhodnoteniu predmetov nájmu
a teda či žalobca má právo na zaplatenie protihodnoty a ak áno, v akom rozsahu. Súd zdôrazňuje, že
v tomto konaní ťažilo dôkazné bremeno preukázania skutočností potrebných pre zodpovedanie otázky
uloženej znalcovi na odborné posúdenie, podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP žalobcu. Bolo teda dôkaznou
povinnosťou žalobcu preukázať v skutkovej rovine stav predmetov nájmu k momentu začatia nájmu a

tiež ich presný stav k momentu skončenia nájmu /tu je irelevantný moment skončenia nájmov tak ako bol
vymedzovaný znalcom v jeho vyjadrení dátumom 26.5.2010, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo
nesporné, že ku skončeniu nájmov došlo k 30.4.2010/ a umožniť tak znalcovi určiť na základe odborného
posúdenia všeobecnú hodnotu predmetov nájmu v čase začatia nájmu a túto porovnať so všeobecnou
hodnotou predmetov nájmu k momentu skončenia nájmu /i vo vzťahu k stavu predmetov nájmu pri

skončení nájmu na základe žalobcom jednoznačne a spoľahlivo preukázaného stavu predmetov nájmu
k momentu skončenia nájmu/ a tým umožniť znalcovi zodpovedať uloženú znaleckú úlohu. Uvedenú
dôkaznú povinnosť si žalobca, hoci mu bol na to vytvorený priestor, náležite nesplnil. Žalobca produkoval
v konaní listinné dôkazy: znalecký posudok subjektu R., D..O..M.., znalecký posudok znalca W.. I. J.,
listinnédôkazy,ktorýmipreukazovalzakúpeniemateriálunarealizáciupredmetnýchzmienastavebných

úprav, špecifikoval stavebné úpravy svojím podaním zo dňa 11.10.2011, predložil peňažný denník
žalobcu ako prílohu podania z 5.11.2012 a označil na preukázanie druhu a rozsahu vykonaných zmien
a stavebných úprav svedkov G. O. a G. O.. Po vyhodnotení týchto žalobcom produkovaných dôkazov
podľa § 132 OSP v spojení so záverom, ktorý vyplýva zo stanoviska znalca, tak ako je uvedenévyššie, nie je možné konštatovať, že by bol dostatočne preukázaný stav predmetov nájmu predovšetkým
k momentu začatia nájmu a vo väzbe na záver vyplývajúci zo stanoviska znalca ani vo vzťahu k
momentuukončenianájmutak,abymohlibyťtietozisteniazákladomprestanovenievšeobecnejhodnoty

predmetov nájmu v čase začatia a v čase skončenia nájmu, len porovnaním ktorých by v zmysle
stanoviska znalca bolo možné zistiť, či a o koľko sa zvýšila hodnota predmetov nájmu realizáciou zmien
a stavebných úprav, ktoré žalobca vykonal. Súd vo väzbe na to uvádza, že na základe vykonaného
dokazovania nie je možné určiť, či vôbec a ak áno, v akej konkrétnej výške došlo ku zvýšeniu hodnoty
predmetov nájmu vykonaním zmien a stavebných úprav na predmetoch nájmu žalobcom a či a ak

áno, v akej konkrétnej výške má teda žalobca právo na protihodnotu v zmysle § 667 ods. 1 štvrtá
veta Občianskeho zákonníka. Na tomto závere nič nemení a ani skutočnosť vyplývajúca z vykonaného
dokazovania, podľa ktorej žalobca skutočne zrealizoval stavebné práce a zmeny v druhu a v rozsahu,
ako vyplýva z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania a tieto vykonal so súhlasom žalovaného
ako prenajímateľa, ktorého rozsah vyplýva vo vzťahu k prenajatému priestoru z oznámenia z 26.5.2006 /
č.l. 16/ a vo vzťahu k prenajatému pozemku zo samotného obsahu Zmluvy o nájme o dočasnom užívaní

pozemku z 5.6.2006 z článku III., kde si zmluvné strany dohodli, že si nájomca pozemok prenajíma
za účelom umiestnenia letnej terasy v letných mesiacoch máj až september. V nadväznosti na to súd
konštatuje, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí právo na zaplatenie protihodnoty, tak ako ho uplatnil,
a preto súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že protihodnota
v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka je identická s obsahom pojmu zvýšenie

hodnoty, čo však nezodpovedá hodnote - cene zrealizovaných stavebných úprav a zmien a teda ani
sume, ktorú žalobca zo svojich prostriedkov vynaložil na realizáciu úprav v podobe ceny materiálu a
ceny prác /hoci, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, niektoré z prác boli realizované žalobcom
svojpomocne/. Súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že z dokazovania vyplýva, že žalovaný sa
v žiadnej z nájomných zmlúv nezaviazal na úhradu nákladov úprav zrealizovaných žalobcom a z

oznámenia žalovaného o udelení súhlasu na vykonanie úprav z 26.5.2006, ako aj z uznesenia č. XX/
XXXX z 20. zasadnutia Obecného zastupiteľstva žalovaného z 27.4.2006 vyplýva, že tieto úpravy majú
byť zrealizované so súhlasom prenajímateľa, teda žalovaného v rozsahu, ktorý je presne vymedzený,
ale na náklady žiadateľa, teda žalobcu. Listinné dôkazy, ktoré v konaní produkoval žalobca, tak ako sú
vymenované vyššie, neboli relevantné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko riešili práve cenu - výšku

nákladov a investícií a nie zhodnotenie predmetov nájmu a vo väzbe na to nepreukazovali existenciu a
výšku protihodnoty v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka. Rovnako irelevantný bol aj
peňažný denník predložený žalobcom ako príloha podania z 5.11.2012, pretože pre posúdenie žalovanej
pohľadávky pri rešpektovaní jej skutkového vymedzenia učineného žalobcom podľa § 667 ods. 1 veta
štvrtá Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k predmetu tohto konania irelevantné, akým spôsobom

žalobca účtoval daňové výdavky - náklady na rekonštrukciu predmetu nájmu. Pre úplnosť odôvodnenia
v tejto časti súd uvádza, že pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tento poukazoval
na skutočnosť dojednania vyplývajúceho zo zmluvy o dočasnom užívaní pozemku podľa článku IV. bod
3 druhá veta, podľa ktorej ak nájomca vykoná na pozemku zmeny, je povinný uviesť ho na svoje náklady
do pôvodného stavu, je toto dojednanie pri vyhodnotení článku III. bod 1 tejto zmluvy ako dojednania,

ktoréjezákladomprezáverotom,žežalobcoviboludelenýsúhlasnavykonaniezmienaúpravpozemku
práve v článku III. bod 1 /čím bol naplnený zmluvnými stranami dispozitívny charakter úpravy podľa §
667 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, irelevantné. Vo vzťahu ku Zmluve o nájme nebytových priestorov
z 1.3.2005 poukazuje súd na článok VI. veta druhá, podľa ktorého bez súhlasu prenajímateľa nájomca
nevykoná žiadne úpravy, ktoré by menili vzhľad, pôdorysné usporiadanie, prípadne iným spôsobom

zasahovali do konštrukcií v prenajatých priestoroch a v ktorom článku je teda výslovne dojednaný
predpoklad udelenia súhlasu prenajímateľa so zmenami a úpravami, ktorý bol žalobcovi i udelený, ako
to vyplýva z písomného oznámenia z 26.5.2006. Samotnú zmluvu z 1.3.2005 hodnotí súd ako nájomnú
zmluvu podľa § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože v konaní nebol produkovaný dôkaz
o vydaní rozhodnutia stavebného úradu, ktorým by bolo rozhodnuté o určení užívania tohto predmetu

nájmu na iný účel ako na bývanie podľa § 1a veta prvá Z.č. 116/1990 Zb..

Pokiaľ žalobca vymedzoval uplatnenú pohľadávku aj ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť
na strane žalovaného na úkor žalobcu v súvislosti s predajom predmetov nájmu v rámci dražby vrátane
stavebnýchúpravazmien,ktorébolivykonanéžalobcomnanákladyžalobcuaporealizáciiktorejdražby

obdržal žalovaný za predaj predmetu dražby 28.600,- EUR súd konštatuje, že uplatnené právo žalobcovi
z titulu bezdôvodného obohatenia nesvedčí a ani vykonaným dokazovaním nebol spoľahlivo preukázaný
vznik bezdôvodného obohatenia a jeho výška. Pri tomto konštatovaní poukazuje súd na odôvodnenie
rozsudku NS ČR sp.zn. 26Cdo/410/2010 zo dňa 23.11.2011, podľa ktorého: Ustanovenie § 667 ods.1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka upravuje špeciálne právo nájomcu na vysporiadanie investícií
vložených do prenajatej veci so súhlasom prenajímateľa; vznik tohto práva je viazaný na zánik nájmu a
totoprávosapremlčujevovšeobecnej/trojročnej/premlčacejdobepodľa§101Občianskehozákonníka;

ak ide o zákonom upravené špeciálne právo nájomcu, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej
dobe, nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie.

Keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného práva na zaplatenie protihodnoty alebo
bezdôvodného obohatenia, nie je z jeho strany dôvodne uplatnené právo ani na zaplatenie príslušenstva

v rozsahu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zodpovedajúcich cene vypracovaného
znaleckého posudku, ktorý žalobca v konaní predložil ako listinný dôkaz. Vo väzbe na to rozhodol súd
o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

Pokiaľ sa žalobca domáhal právnych dôsledkov uznania pohľadávky, ktorú v konaní uplatnil, v dôsledku
jednostranného úkonu započítania, ktorý zrealizoval žalobca, s odkazom na list žalobcu z 10.6.2010 - č.l.

75 a reakciu žalovaného z 25.6.2010 - č.l. 74, poukazuje súd na úpravu podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka, podľa ktorej: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedené ustanovenie
teda spája právne dôsledky uznania zvyšku dlhu s plnením a teda s aktívnym správaním dlžníka, v tomto
prípade žalovaného. Pri tvrdenom započítaní však jednostranný právny úkon započítania zrealizoval

sám žalobca, a preto nie je možné z tohto dovodzovať dôsledky uznania zvyšku pohľadávky žalobcu z
titulu protihodnoty podľa § 667 ods. 1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka alebo z titulu bezdôvodného
obohatenia, všetko vo väzbe na skutkové vymedzenie učinené žalobcom zo strany žalovaného, a to
ani ak žalovaný toto započítanie nenamietal, čo však výsledky vykonaného dokazovania ako tvrdenie
žalobcu spochybňujú vzhľadom na stanovisko žalovaného podľa jeho listu z 25.6.2010 /č.l. 74/.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému ako účastníkovi v konaní
úspešnému v celom rozsahu, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, priznal plnú náhradu
dôvodne uplatnených trov konania v nadväznosti na špecifikáciu právneho zástupcu žalovaného zo
14.1.2015. Žalovanému priznal ako dôvodne uplatnené trovy konania v rozsahu súdneho poplatku za

odpor v sume 582,- EUR a v rozsahu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:
1. prevzatie - príprava obhajoby, (č.l 89)
2. písomné podanie na súd - odpor, (č.l. 88)
3. účasť na pojednávaní 6.12.2011, (č.l. 137)
4. účasť na pojednávaní 5.10.2012, (č.l. 189)

5. spísanie vyjadrenia zo dňa 21.3.2013, (č.l.250)
6. účasť na pojednávaní 9.4.2013, (č.l.254a)
7. účasť na pojednávaní 11.6.2013 (č.l.274)
8. spísanie návrhu otázok znalcovi 28.11.2013 (č.l.315)
9.účasť na ohliadke konanej 3.9.2014,

10. spísanie vyjadrenia a doloženie dôkazov 31.12.2014 (č.l.359)
11. účasť na pojednávaní dňa 13.1.2015 (č.l. 363) pri výške dôvodne uplatnenej tarifnej odmeny za
úkony právnej služby 11 krát 253,94 EUR +2x 7,21 EUR ako režijný paušál za prvý a druhý úkon právnej
služby + 7,41 EUR ako režijný paušál za tretí úkon právnej služby + 7,63 EUR ako režijný paušál za
štvrtý úkon právnej služby +4x7,81 EUR ako režijný paušál za piaty, šiesty a siedmy a ôsmy úkon právnej

služby +2x 8,04 EUR ako režijný paušál za deviaty a desiaty úkon právnej služby + 8,39 EUR ako
režijný paušál za jedenásty úkon právnej služby + za siedmy až jedenásty úkon právnej služby tarifná
odmena a režijný paušál za jednotlivé úkony navýšený o 20 % DPH + náhrada za stratu času stráveného
právnym zástupcom žalovaného na ceste na pojednávanie dňa 13.1.2015 na trase Rajecké Teplice -
Žilina a späť celkom za 2 polhodiny á 13,98 EUR + 20 % DPH, spolu 33,55 EUR+ náhrada cestovných

nákladov na rovnakej trase, celkom 24 km x0,183 eur/km+ 20 % DPH + náhrada za spotrebované
pohonné hmoty pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 6,7 l/100 km, vo výške 0,067/
km x 24 km x 1,278eur/l + 20 % DPH, spolu 7,77 EUR + náhrada za stratu času na ceste na ohliadku
3.9.2014 za 2 polhodiny +20% DPH celkom vo výške 32,16 EUR+ náhrada cestovných nákladov na
cestu na ohliadku 3.9.2014 na trase Žilina Lietavská Svinná a späť, pri použití rovnakého motorového

vozidlaakonacestunapojednávanie13.1.2015,celkomvovýške6,48EUR.Celkomdôvodneuplatnená
náhrada trov právneho zastúpenia zodpovedá právnym zástupcom žalovaného uplatnenej sume 3
205,88 EUR. Trovy právneho zastúpenia v uvedenom členení boli ako dôvodne uplatnené zo strany
žalovaného vyhodnotené na základe aplikácie § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a,b,c, , § 13a ods.1 písm.c, d, § 16 ods. 3,4 § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom
v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Pre úplnosť súd uvádza, že návrh žalovaného na
náhradu hotových výdavkov - náhrada za stratu času na trase Lietavská Svinná a späť dňa 13.1.2015 +

cestovné náhrady za použitie osobného motorového vozidla dňa 3.9.2014, posúdil ako chybu v písaní a
v priznanej časti náhrady hotových výdavkov vychádzal z toho, že žalovaný si uplatnil náhrady za cestu
na pojednávanie dňa 13.1.2015, aj s poukazom na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného sídli
od 1.1.2015 na adrese Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice. Tomuto korešponduje i predložené
opravené vyčíslenie trov právneho zastúpenia z 10.2.2015. Súd tiež poznamenáva, že pri výpočte

náhrady za použitie vlastného motorového vozidla nevychádzal z údajov o cene benzínu uvedených
žalovaným, ale z údajov voľne dostupných na internetových stránkach Štatistického úradu SR, nakoľko
žalovaný nepredložil doklad preukazujúci cenu benzínu v čase cesty na ohliadku a na pojednávanie.
Dôvodne uplatnené trovy konania a trovy právneho zastúpenia boli žalovanému priznané na účet jeho
právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.