Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212618
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813212618.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: vendue

a.s.,Neklanova152/44,12800Praha2-Vyšehrad,Českárepublika,IČO:28062256,zast.JUDr.Zuzana
Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: N. G., T.. XX.X.XXXX,
H. G. C. X, t.č. pobyt neznámy, zast. opatrovníčkou I. B., C. B. G. D. T. U. , o zaplatenie 1.531,30 Kč
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.5131,306 Kč s úrokom

z omeškania vo výške 25% p.a. zo sumy 1.189,12 Kč počnúc dňom 01.04.2011 až do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa stal dlžníkom žalobcu na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2011, ktorú uzavrel žalobca s pôvodným veriteľom žalovaného
Č. G. Z..G... Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanému zaslané doporučeným listom zo
dňa 03.05.2011. Informácia o tom, kedy bolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení pohľadávky
a či ju fakticky prevzal, nie je žalobcovi známa, nakoľko toto oznámenie bolo žalovanému zaslané
bez doručenky s návratkou. Právny predchodca žalobcu Č. G. Z..G.. uzavrela so žalovaným dňa

8.8.2007 Zmluvu o sporožírovom účte- Osobný účet Č. G. Z..G.. a o poskytovaní súvisiacich produktov
a služieb (ďalej len Zmluva o sporožírovom účte). Žalovaný v priebehu roka 2009 zrealizoval výbery v
hotovosti z bankomatu, a iné platby, čím na jeho účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov vznikol ku dňu
01.12.2009 debetný zostatok. Pôvodný veriteľ žalobcu žalovaného niekoľkokrát vyzýval k zaplateniu
dlhu, avšak márne. Listom zo dňa 1.12.2010 vypovedal pôvodný veriteľ zmluvu o účte a dohôd o
službách súvisiacich s účtom a vyzval k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom
účte, pričom v uvedenom liste zosplatnil celú pohľadávku na sporožírovom účte dňom 1.12.2009. Dlžná

čiastka k tomuto dňu bola v sume 1.230,80 Kč, a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku
vo výške 1.189,12 Kč, čiastky sankčného úroku vo výške 40,96 Kč. Nepovolený debetný zostatok je
úročený sankčným úrokom vo výške 25%.

V ďalšom uviedol, že dňom zosplatnenia pohľadávky bola pohľadávka prevedená na evidenčný účet
pohľadávok a je evidovaná pod ID číslom 4223214813. Zosplatnenie bolo prevedené v súlade s bodom
16.8. c) VOP, podľa ktorého sa oznámenie o zosplatnení pohľadávky zasiela najneskôr v deň jeho

realizácie. Od tohto dátumu je teda v slade s vyššie uvedenými ustanovenými Všeobecnými obchodnými
podmienkami požadovaný sankčný úrok z celkovej čiastky vo výške 25%. Žalovaný sa v zmluve zaviazal
disponovať iba finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať na účte dostatok prostriedkov na
krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením účtu a ďalších bankových poplatkov. Pre prípad, žeby na účte nebol dostatok finančných prostriedkov k uhradeniu bankových poplatkov je banka oprávnená
prostriedky z účtu odpísať i pokiaľ by týmto krokom došlo prekročeniu zostatku na účte do mínusu
(nepovoleného debetu). Vzhľadom na to, že žalovaný nemal na sporožírovom účte povolený debetný

zostatok, ani mu nebol povolený kontokorent, bol nepovolený debetný zostatok na účte odo dňa jeho
vzniku úročený úrokovou sadzbou vo výške 25% podľa oznámenia Č. G. Z..G.. o úrokových sadzbách
pre nepovolený debetný zostatok.

Na záver uviedol, že žalovaná čiastka je tvorená čiastkou istiny vo výške 1.189,12 Kč, čo predstavuje

čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný, ďalej riadny úrok z bežného účtu vo výške 0 Kč od doby
čerpania úveru do doby splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom z omeškania za dobu nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktoré ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok ku
dňu 01.04.2011 predstavujú 342,18 Kč. Žalobca ďalej požaduje ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky
sankčný úrok z omeškania vo výške 25% p.a. z čiastky istiny 1.189,12 Kč a to od dátumu 01.04.2011
do zaplatenia.

Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 29.03.2011, oznámením o postúpení pohľadávok, zmluvou o sporožírovom účte Osobný účet

Č. G. a poskytovaní súvisiacich produktov a služieb, výzvou k zaplateniu zo dňa 1.12.2009, výpisom
zo sporožírového účtu, Všeobecnými obchodnými podmienkami Č. G., Z..G.., písomným vyjadrením
žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaný dňa 8.8.2007 uzavreli zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Č. G. a o

poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len zmluva), podľa ktorej sa Č. G. Z..G.. ako banka
zaviazala zriadiť odo dňa 8.8.2007 žalovanému ako majiteľovi účtu osobný účet vedený v českých
korunách, prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby a poskytovať
súvisiace produkty a služby podľa Oznámenia klientom Č. G. Z..G...

Podľa bodu 6 zmluvy, majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné prostriedky na účet budú úročené
ročnou úrokovou sadzbou pre bežný režim úročenia stanovenou a vyhlasovanou bankou pre tento typ
účtu v oznámení Č. G. Z..G...

V zmysle bodu 7 zmluvy, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za služby a produkty poskytované

bankou podľa sadzobníka Č. G.T. Z..G.., pre bankové obchody platného v deň uskutočnenia
spoplatňovaného úkonu.

Podľa bodu 9 zmluvy ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravených
sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Č. G. Z..G.., ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou tejto zmluvy. Majiteľ účtu prehlásil, že je mu známi obsah Všeobecných obchodných
podmienok a oznámenia a bez výhrad s nimi súhlasil.

Výzvou zo dňa 1.12.2009 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že nakoľko žalovaného márne opätovne
upomínal na vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pôvodný veriteľ

previedol dňa 1.12.2009 svoju pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných
zostatkov, pričom dlžná čiastka vo výške 1.230,08 Kč pozostáva z čiastky nepovoleného debetného
zostatkuvovýške1.189,12Kčasankčnýchúrokovvovýške40,96Kč,azároveň hovyzvalnazaplatenie
dlžnej čiastky. Žalovaného upozornil, že debetný zostatok je úročený sankčným úrokom vo výške 25%.

Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného zo dňa 7.04.2011 vyplýva účtovný prevod pohľadávky
žalovaného vo výške 1.189,12 Kč.

Z predloženého výpisu úrokových sadzieb vyplýva, že pre nepovolený debetný zostatok a sporožírovom
účte- Osobný účet Č.J. G. bola stanovená úroková sadzba 25 % p.a.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2011 Č. G. Z..G.. ako postupca postúpil pohľadávku voči
žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.Oznámením o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo
výške 1.531,30 Kč žalobcovi ako postupníkovi. Zároveň požiadal o úhradu pohľadávky v lehote 14 dní
od doručenia výzvy.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.7.2014 vyjadril k možnému premlčaniu nároku
žalobcu. Uviedol, že predmetná zmluva o účte je právnym vzťahom podliehajúcim Obchodnému
zákonníku, ustanoveniam o bežnom účte. Ďalej citoval ustanovenie bodu 9 Všeobecných obchodných
podmienokČ.G.,Z..G..akoajustanoveniebodu1.1,1.2,1.3a41týchtopodmienokstým,ženazáklade

uvedených ustanovení je zrejmé, že tento právny vzťah sa riadi českým právnym poriadkom, teda je
nutné aplikovať české právne predpisy i českú judikatúru a odkázal aj na ust. § 10 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Predložil súdu judikát - rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010 a uznesenie Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 5Co
1706/2010, podľa ktorých je záver rovnaký, že aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o
zmluvu podľa Obchodného zákonníka a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4 ročná premlčacia

doba.

V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať

za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté
ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento

účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod
1., 2. nariadenia ).

V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného

na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Podľa čl. 28 Časové uplatnenie Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po
17. decembri 2009.

Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 ( tzv. Rímsky
dohovor ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

Podľa bodu 41. Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zvolili ako právny poriadok, ktorým

sa riadi ich zmluvný vzťah právny poriadok Českej republiky, preto má súd za to, že rozhodným právom,
ktorým sa spravuje predmetný zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

Podľa § 708 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o bežnom účte
sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet

peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné prostriedky, alebo z neho či na ňom uskutočňovať iné
platobné transakcie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam uvedených

zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací
predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku
z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza

kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu
zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych
predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského

zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách,
zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak
je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,
nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej
spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občanského zákoníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v

tomto konaní.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o osobnom účte,
obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej
zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnymvzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
a ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu
úpravuoobčianskychprávachaniepodnikateľsképrávo(porov.rozsudokNSSRvoveci5MCdo20/09).
Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a
nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa
5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na
zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Č. G., Z..G.. a žalovanou
ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa
nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere,

ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten
istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi
nepodnikateľmi,alebodvomipodnikateľmi,resp.akbynešloospotrebiteľskúzmluvu.Trebapripomenúť,
že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pre posúdenie, či citované ustanovenie je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred
jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné
premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b

vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru
ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že

súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania
súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne
konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia

všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101
Občanskehozákonníka,aktoráplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz,vprejednávanej
sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia
pohľadávky t. j. dňom 2.12.2009 a všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom
2.12.2012. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 28.11.2013, je žalobcom uplatnený

nárok nárokom uplatneným po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných

k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu