Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2009

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/216/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407205997
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2009:1407205997.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci

navrhovateľa: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S. č. XX,. zastúpený JUDr. H. H., advokátkou so sídlom
v B., na R. N.. X/B,. proti odporkyni: R. J., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v S. č. XX,. zastúpená Mgr. J. P.,
advokátkou so sídlom v B., na C. XX,. o vydanie a vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná vypratať pozemky v k. ú. S. na parc. č. 3/1 - zastavaná plocha o výmere 790 m2
a na parc. č. 4/3 - zastavaná plocha o výmere 101 m2, zapísané na LV č. 2683, vedeného Správou
katastra Malacky, pre obec S., k. ú. S., a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 16.03.2007 sa navrhovateľ domáhal pôvodne voči
právnej predchodkyni odporkyne - jej matke R. C., vydania a vypratania bytovej jednotky, pozostávajúcej
z 2 izieb, chodby, kuchyne a komory nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 2683 pre obec
S., k. ú. S. ako rodinný dom so súpisným číslom XX na parc. č. 4/2, a priľahlých pozemkov na parc. č.
3/1 a 4/3 - zastavaná plocha v k. ú. S., zapísaných na LV č. 2683 pre obec S., k. ú. S..

Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe daru od svojich rodičov je vlastníkom
opísaných nehnuteľností, pričom jeho rodičia nehnuteľnosti kúpili od predchádzajúceho vlastníka.
Ako ďalej navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu - počas prevodov majetkových práv k predmetným
nehnuteľnostiam žili a bývali v časti predmetnej nehnuteľnosti K. J., ktorý mal k časti tejto nehnuteľnosti
nájomný vzťah, s R. C.. K. J. dňa XX.XX.XXXX. zomrel, čím sa nájomný vzťah k časti predmetnej
nehnuteľnosti ukončil, a to aj R. C., ktorá k predmetným nehnuteľnostiam nemala nájomný vzťah, s

nájomcom nebola manželka a nemala k nemu ani príbuzenský vzťah.

V priebehu konania - pred začatím pojednávania vo veci, pôvodne označená odporkyňa - R. C. zomrela,
súd voči nej konanie zastavil a na základe návrhu navrhovateľa súd uznesením zo dňa 14.01.2009
pripustil do konania vstup jej dcéry - R. J. ako odporkyne v konaní.

Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko časť nehnuteľnosti ktorú užíva bola

pridelená jej otcovi K. J. a matke R. C. vtedajšími Š. M., kde pracovali a túto v dobrej viere užívali od
roku 1965.Počas pojednávania vo veci navrhovateľ zmenil odôvodnenie svojho návrhu tak, že v zmysle
ustanovenia § 24 vtedy platného zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi mohol nájom platne
vzniknúťažnazákladerozhodnutiapríslušnéhoorgánuktorýmbolOkresnýaleboMiestnynárodnývýbor

a to na základe rozhodnutia o pridelení bytu. Až následne mohla byť uzavretá nájomná zmluva a byt
odovzdaný. Odporkyňa nepreukázala platný vznik nájomného vzťahu, a teda nemohlo prísť k prechodu
nájmu na ňu.

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 24.11.2008 sa R. J. ako navrhovateľka domáhala voči M. O. ako

odporcovi určenia, že je oprávnenou nájomníčkou rodinného domu v S., súp. č. XX.

Návrh na začatie konania odôvodnila tým, že po smrti matky ako právnej predchodkyne, sa obáva
vypratania časti rodinného domu, ktorý oprávnene užíva, vlastníkom rodinného domu. Naliehavý právny
záujem na určení videla vo svojom neistom právnom postavení ako nájomca nehnuteľnosti.

K tomuto návrhu na začatie konania sa odporca vyjadril tak, že návrh považuje za bezdôvodný, nakoľko
navrhovateľka nepreukázala prechod nájmu od predchádzajúcich užívateľov nehnuteľnosti a najmä
vznik nájmu K. J., ktorému malo vzniknúť právo osobného užívania bytu.

Vec bola pôvodne vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 5C 838/08 a súd ju v zmysle ustanovenia §

112 ods.1 O.s.p. uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 10.06.2009 spojil na spoločné konanie s
konaním vedeným pod sp. zn 4C 216/2008 s tým, že ďalej bude vec vedená pod sp. zn. 4C 216/2008.

Vzhľadom k skutočnosti, že navrhovateľka sa domáhala svojho nároku žalobou o určenie - domáhala
sa určenia, že nájomný vzťah trvá, súd predovšetkým skúmal, či je daný naliehavý právny záujem

navrhovateľky na určení.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak
právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Dôkazné bremeno, spočívajúce v
povinnostipreukázať,ženaurčeníprávnehovzťahualeboprávavčaserozhodovaniasúdumánaliehavý
právny záujem zaťažuje navrhovateľa.

Vzhľadom na skutočnosť, že na tunajšom súde už bolo začaté konanie o vydanie a vypratanie
nehnuteľností na návrh navrhovateľa M. O. (v konaní 4C 216/2008), dospel súd k záveru, že naliehavý
právny záujem navrhovateľky R. J. na určení, že nájomný vzťah k tým istým nehnuteľnostiam trvá,
nie daný. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení nie je daný z dôvodu, že vo veci návrhu
na vydanie a vypratanie nehnuteľností sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal tým, či právnym

predchodcom navrhovateľky, resp. navrhovateľke vznikol nájom bytu, resp. časti rodinného domu.
Právne postavenie navrhovateľky - jej právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam bolo teda ako
predbežná otázka riešené v 4C 216/2008.

Návrh navrhovateľky na určenie, že nájomný vzťah trvá súd preto zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka Ľ. R., oboznámením sa s výpisom
z LV č. 2683 pre okres M., obec S., k. ú. S., kúpnou zmluvou uzavretou medzi Ľ. R. a manželkou
A. ako predávajúcimi a A. O. a manželkou E. ako kupujúcimi, darovacou zmluvou uzavretou medzi
A. O. a manželkou E. ako darcami a M. O. ako obdarovaným, obsahom spisu Okresného súdu v S.

sp.zn. 8C 102/93, najmä listom Obecného úradu v S. zo dňa 10.08.1993, listom Štátneho majetku
P. P. zo dňa 23.11.1993, kartou bytu č.X,. Evidenčným listom zo dňa 01.10.1964, nájomnou kartou
bytu na meno K. J., Záznamom o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností zo dňa 03.02.1993, Zápisnicou
napísanou na Okresnom súde v S. dňa 20.01.1994, správou Obvodného oddelenia PZ SR Rohožník
zo dňa 16.08.1995, zápisnicou o výsluchu R. G., dňa 10.05.1995, rozsudkom zo dňa 20.10.1995, č. k.

8C 102/93-80 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. 2683 pre okres M., obec S., katastrálne územie S. súd zistil, že navrhovateľ
je výlučným vlastníkom nehnuteľností - rodinného domu so súpisným číslom XX,. na parc. č. 4/2, apozemkov na parc. č. 3/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 790 m2, parc. č. 4/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 378 m2 a parc. č. 4/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2
všetko v katastrálnom území S..

Navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy
z decembra 2002, keď darcami boli rodičia navrhovateľa. Rodičia navrhovateľa získali predmetné
nehnuteľnosti v máji 2001 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Ľ. R. a jeho manželkou A. ako
predávajúcimi.

Zo záznamu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosť (parc. č. 3/1 o výmere 764 m2 - dvor, parc. č. 4 o
výmere 1672 m2 - zastavaná plocha a dom č. XX v k. ú S.) zo dňa 03.02.1993 súd zistil, že predmetné
nehnuteľnosti boli Obecným úradom S. ako odovzdávajúcim odovzdané R. D. ako oprávnenej osobe na
základe rozhodnutia Pozemkového úradu v S. v zmysle zák. č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Ako je v zázname ďalej uvedené, užívateľské

právo k nehnuteľnostiam prešlo na MNV S. z predošlého užívateľa Š. P. P. v roku 1986. Osoby bývajúce
v dome č. XX. nemali ani nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu.

Odporkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že v predmetnom rodinnom dome so súp. č. XX v S. bývala
spolu s rodičmi a súrodencami od roku 1965, byt v tomto rodinnom dome dostali jej rodičia (K. J. a R.

C.) od bývalých Š. M. v S..

Z obsahu spisu Okresného súdu v S. sp. zn. 8C 102/93 súd zistil, že návrhom na začatie konania sa
spoločnosťR.spol.sr.o.(ktoránadobudlanehnuteľnostikúpouvroku1993)domáhalavočiK.J.súhlasu
k výpovedi z nájmu, alternatívne vysťahovania sa z bytu v predmetnej nehnuteľnosti. V odôvodnení

návrhu navrhovateľ uvádza, že nie je zrejmé, či odporca získal právo užívať byt v zmysle zákona č.
41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi alebo bývali v tomto byte a užívali nehnuteľnosti ako nájomníci len
na základe súhlasu vlastníka nehnuteľností.

Okresný súd v S. rozsudkom zo dňa 20.10.1995, č. k. 8C 102/93-80 návrh zamietol s odôvodnením,

že navrhovateľ nepreukázal výpovedné dôvody, pričom súd v odôvodnení skonštatoval, že nájomnou
zmluvou zo dňa 01.10.1964 vzniklo K. J. právo užívať byt v dome č. XX v S., nevzniklo však právo
spoločného užívania bytu, nakoľko K. J. a R. C. neboli manželmi.

Š. M. P. P. vo svojom liste zo dňa 23.11.1993, adresovanom Okresnému súdu v S. ku konaniu č. 8C

103/93 a 8C 102/93 uvádza, že ich podnik uzatvoril s K. J. zmluvu o nájme bytu dňa 01.10.1964 odkedy
predmetné byty užívali. V liste je ďalej uvedené, že v ich evidencii sa nenachádza nájomná zmluva ale
Karta bytu, ktorá sa spísala pri fyzickom odovzdávaní bytu, čo sa robilo po spísaní nájomnej zmluvy. V
liste je ďalej konštatované, že byt bol pridelený podnikom. K. J. platil nájomné do 31.05.1977, koncom
sedemdesiatych rokov boli byty v predmetnom rodinnom dome prevedené na Miestny národný výbor S..

Príslušné doklady už boli skartované. Zachovala sa karta bytu č. 9, kde ako nájomník je uvedený K. J. s
tým, že byt, ktorý je starý 100 rokov, pozostáva z dvoch izieb, obytnej kuchyne, chodby, špajzy, komory
s celkovou obytnou plochou 74,67 m2 . Počet osôb bývajúcich trvale v byte bol 10.

Zo zápisnice o výsluchu R. G. dňa 10.05.1995, k č. k. 8C 102/93, vedenom na Okresnom súde v S. súd

zistil, že dom so súp. č. XX v S. bol už v čase pridelenia bytov rodinám M. G. a K. J. vo veľmi zlom
stave, K. J. vykonal rozsiahlu opravu, keďže sa zrútili steny domu.

Svedok Ľ. R., ktorý bol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.1998 spolu s manželkou A.
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a to až do mája 2001, kedy nehnuteľnosti predali rodičom

navrhovateľa, vo svojom výsluchu uviedol, že si spomína na existenciu pôvodnej nájomnej zmluvy
uzavretej medzi K. J. a bývalými Š. M. M., pričom v tejto zmluve bolo uvedené, že sa jedná o podnikový
byt a po skončení pracovného pomeru tento byt musí byť vyprataný. Medzičasom sa v obci začali stavať
bytovky, takže neboli žiadne tlaky na vypratanie podnikového bytu a rodiny, ktoré tam
bývali, tam aj bývať zostali. Svedok uviedol, že matka odporkyne platila symbolické nájomné 500,-Sk

ročne.Podľa ustanovenia § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Vykonávajúc dokazovanie so zameraním na skutočnosť, či odporkyňa neoprávnene zasahuje do
vlastníckeho práva navrhovateľa, resp. či mu jeho veci neprávom zadržuje, sa súd predovšetkým
zaoberalotázkou,čiprávnympredchodcomodporkyneanásledneodporkynivznikloprávoužívaniabytu
a následne nájom bytu, v rodinnom dome č. XX v S., resp. právo osobného užívania (nájom) všetkých

predmetných nehnuteľností.

Podľa ustanovenia § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z vykonaného dokazovania, najmä vzhľadom k tomu, že sa nezachovali všetky listiny z predmetného
obdobia a K. J. aj R. C. už zomreli, súd nemal jednoznačne nad všetku pochybnosť preukázané

skutočnosti, na základe ktorých užíval K. J. s družkou - R. C. a deťmi byt v rodinnom dome so súp. č.
XX v S..

I keď nie je jednoznačné, či K. J. začal bývať v predmetnom byte, ktorý v tom čase bol podnikovým bytom
národného podniku Š. M., za účinnosti zákona č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi, alebo za účinnosti

zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.1964, je potrebné
konštatovať, že obe právne normy upravovali vznik nájomného pomeru, rep. práva osobného užívania
bytu takmer rovnakým spôsobom - predpokladom vzniku nájomného pomeru k podnikovému bytu bolo
rozhodnutie výkonného orgánu miestneho národného výboru o pridelení bytu na návrh organizácie( §
19 ods.1,§21 ods.1 zák. č. 67/1956 Zb).

Podľa ustanovenia § 24 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. účinného od 01.04.1964, podnikové byty prideľoval
miestny národný výbor na návrh organizácie hospodáriacej s podnikovými bytmi.

Podľa ustanovenia §28 ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. právo uzavrieť s organizáciou, prípadne s vlastníkom

domu dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu vzniká dňom, keď sa rozhodnutie miestneho národného
výboru alebo iného príslušného orgánu o pridelenie bytu stalo vykonateľným , ak je byt v tomto čase už
vyprataný, inak dňom jeho vypratania.

Podľa ustanovenia § 155 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964 právo užívať byt
vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení účinných v čase, keď malo dôjsť k „prideleniu“ v tom čase
podnikového bytu Š. M., n. p. právnemu predchodcovi odporkyne - jej otcovi K. J. je zrejmé, že k právne

účinnémunadobudnutiuprávanájmu,resp.právaužívaťbytbolopotrebné,abyvtedajšímiestnynárodný
výbor vydal rozhodnutie o pridelení bytu.

Napriek vykonanému dokazovaniu pre odstup času nebolo možné jednoznačne ustáliť, či zo strany
vtedajšieho zamestnávateľa K. J. bol zachovaný postup vyžadovaný právnymi normami, a teda či navrhli

vtedajšiemu miestnemu národnému výboru, aby pridelil podnikový byt v ich správe K. J. a či vtedajší
miestny národný výbor vydal o pridelení bytu rozhodnutie.

Zachovali sa len listiny, z ktorých možno nepriamo vyvodiť, že vtedajší zamestnávateľ K. J. a súčasne
správca podnikového bytu v rodinnom dome v S., súp. č. XX, K. J. považoval za riadneho nájomcu

bytu, nakoľko bola Š. majetkom, n. p. P. P. vystavená nájomná karta bytu na meno K. J. i evidenčný list,
vystavený 01.10.1964, kde je ako nájomca uvedený K. J. a ako členovia jeho domácnosti sú uvedení
- jeho družka R. C. a deti, medzi nimi i odporkyňa. K. J. platil svojmu zamestnávateľovi nájomné do
31.05.1977. Neskôr boli byty v predmetnom rodinnom dome prevedené na Miestny národný výbor S..V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade K. J. a jeho družky R. C. sa jednalo o
osoby nemajúce právnické vzdelanie a preto je zrejmé, že formálno-právny postup prideľovania bytov

v predmetnom čase im nebol známy. Je jednoznačné že sa považovali za riadnych užívateľov, resp.
nájomcov bytu, platili nájomné a ako vyplynulo z výsluchu ich susedy z domu v S. č. XX - R. G.,
K. J. do domu veľa investoval, keď sa na dome zrútili steny. Za nájomcov bytu ich považovali aj
ďalší právni nástupcovia, ktorí dom kúpili od neskoršieho reštituenta R. D., ktorému boli nehnuteľnosti
vrátené podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedka Ľ. R., ktorý naviac
uviedol, že mu bolo známe, že s K. J. bola uzatvorená nájomná zmluva, ktorú svedok aj videl. Napokon
súd poukazuje na samotný návrh na začatie konania, kde sám navrhovateľ uvádzal, že K. J. mal k časti
nehnuteľnosti nájomný vzťah. Navrhovateľ pôvodne popieral len nájomný vzťah R. C. k nehnuteľnosti,
z dôvodu, že nebola manželkou K. J. a jeho smrťou nájomný vzťah zanikol.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že za predpokladu, že K. J. bol riadnym nájomcom
bytu v predmetnom rodinnom dome (čo pôvodne navrhovateľ nepopieral) jeho smrťou v roku 2002 by
sa nájomný vzťah neukončil, ale by prešiel na jeho družku R. C. a tie z detí, ktoré s ním v čase smrti
žili v spoločnej domácnosti, teda minimálne aj na odporkyňu a to v zmysle ustanovenia § 706 ods.1
Očianskeho zákonníka účinného v čase smrti K. J., podľa ktorého ak nájomca zomrie a ak nejde o byt

v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia,
súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.
Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého
nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred
jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Je nesporné, že R. C. ako družka K. J. s týmto už v čase pridelenia predmetného bytu žila v spoločnej
domácnosti a žila s ním v spoločnej domácnosti až do jeho smrti, a to aj s odporkyňou. Odporkyňa sa
o svoju matku starala, viedli spoločnú domácnosť v predmetnom byte až do úmrtia matky odporkyne,
teda následne by smrťou matky prešiel nájom na odporkyňu.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že K. J. zomrel XX.XX.XXXX,. pričom navrhovateľ, ktorý v tom
čase jeho právo nájmu nespochybňoval, nespochybnil ani právo nájmu odporkyne, resp. jej matky, keď
nepostupoval podľa ustanovenia § 706 ods.2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak sa prenajímateľ
domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch

mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu,
domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj odôvodnením rozsudku Okresného súdu S. č. k. 8C
102/93-80 mohli mať právni predchodcovia odporkyne a odporkyňa potvrdenú svoju domnienku o tom,

že sú riadnymi nájomcami bytu, nakoľko v odôvodnení je uvedené, že K. J. vzniklo po 01.04.1964 právo
užívať byt v dome č. XX obce S..

Všetky opísané skutočnosti viedli súd k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi keby odporkyni
uložilpovinnosťvyprataťavydaťnavrhovateľovičasťnehnuteľnosti-byt,ktorýužívavrodinnomdomeso

súp. č. 25 v S., a to bez akejkoľvek náhrady. Rozpor s dobrými mravmi vzhľadal súd v tom, že odporkyňa
byt užíva od detstva, bývali tam jej rodičia, pričom jej otcovi bol tento byt „pridelený“ jeho vtedajším
zamestnávateľom, i keď sa nepodarilo odstrániť pochybnosť o tom, či tento zamestnávateľ dodržal
formálny postup vyžadovaný vtedy účinnými platnými normami. Úmysel vtedajšieho zamestnávateľa
však bol jednoznačný a nebol spochybnený - išlo o úmysel poskytnúť byt na užívanie pracovníkovi

organizácie a jeho už vtedy početnej rodine - družke a ôsmym deťom. Všetci právni nástupcovia
- reštituent i osoby, ktoré následnými kúpami nehnuteľnosti nadobudli, užívanie bytu touto rodinou
rešpektovali a preto odporkyňa i jej právni predchodcovia celý čas žili v domnení, že sú nájomcami bytu.

Vo vzťahu k priľahlým pozemkom k domu - pozemkom na parc. č. 3/1 a parc. č. 4/3 súd návrhu vyhovel

a uložil odporkyni povinnosť vypratať tieto nehnuteľnosti, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že tieto pozemky neboli súčasťou úkonu „pridelenia bytu“. Zo žiadneho dôkazného prostriedku, ktorý
bol súdu predložený nevyplynulo, že by spolu s bytom boli dané do užívania K. J. aj uvedené pozemky.Na základe uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Každý z účastníkov mal v konaní čiastočný úspech, preto súd o trovách konania rozhodol v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.