Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/485/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224655
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812224655.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenej
D.. D. T., advokátkou, so sídlom v H., T. X proti odporkyni O. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. X/XX,
prechodne bytom Q. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza, č.k. 10C/302/2012-48 zo dňa 22. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a

okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť vypratať rodinný dom súp. č. XXX,
nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472
m2, zapísaných v KN na LV č. XXX, k.ú. Q., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy

konania v sume 316,19 Eur, do rúk D.. D. T., advokátky, so sídlom v H., T. X, v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa
domáhala vypratania odporkyne z nehnuteľnosti z rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na
parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2 a z parcely č. XXXX/X,
zapísanýchvKNnaLVč.XXX,k.ú.Q.zdôvodu,žeodporkyňapredmetnénehnuteľnostiužíva bez
právnehodôvodu,čímneoprávnenezasahujedovlastníckehoprávanavrhovateľky,ktorájeichvýlučnou

vlastníčkou. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné,
že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Q.. Na parc.
č. XXXX/X je postavená prístavba rodinného domu, ktorá nemá pridelené súpisné číslo. K prístavbe
pôvodného rodinného domu, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, má R. M. zriadené doživotné
právo bývania. V tejto časti nehnuteľnosti je R. M. oprávnený realizovať výkon vecného bremena vo
forme jej užívania. Vecné bremeno však nebolo zriadené v jeho prospech k pôvodnému rodinnému

domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, kde R. M. žije spolu s odporkyňou. K
tejto nehnuteľnosti ani R. M., ani odporkyňa nemajú žiadne práva, nemajú právny titul na jej užívanie,
a pokiaľ nehnuteľnosť užívajú bez súhlasu navrhovateľky, bez uzavretej nájomnej zmluvy, užívajú ju
neoprávnene a navrhovateľka má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, pretože odporkyňa
bez právneho dôvodu do jej vlastníckeho práva zasahuje. Návrh navrhovateľky, pokiaľ ide o vypratanie
nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 472 m2, zapísaných v KN na LV č. XXX v k.ú. Q., v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku považoval za dôvodný. Vo zvyšujúcej časti, pokiaľ ide o vypratanie odporkyne z parc.
č. XXXX/X, v tejto časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na čiastočný úspech
navrhovateľky rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. V podanom odvolaní uviedla, že

do práv navrhovateľky nijako nezasahuje, nijako ju nenapáda, ani neohovára. Žije s R. M. usporiadaným
životom v samostatnej domácnosti. Uviedla, že R. M. má v rodinnom dome Q. XXX právo doživotnéhobývania, je invalidný dôchodca, držiteľ preukazu ZŤPS, má problémy s chrbticou a zároveň problémy
s chôdzou. Chceli uzatvoriť manželstvo, čo však doposiaľ z finančných dôvodov neurobili. Plánované
uzavretie manželstva navrhovateľke prekáža, pretože aj ona plánovala uzavrieť manželstvo s R. M., čo

on odmietol. Žiada preto, aby návrh navrhovateľky bol zamietnutý.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu potvrdil. Uviedla, že odporkyňa užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
Navrhovateľka, ako vlastník nehnuteľnosti, odporkyni neudelila súhlas na užívanie tejto nehnuteľnosti.

Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,73 Eur.

Krajský súd preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudokokresnéhosúdujevnapadnutejčastipotrebnézrušiťavecmuvrátiť naďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p, podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p.

Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd sa nezaoberal rozhodnými
skutočnosti skutkového stavu, nezistil riadne skutkový stav veci. Za daných okolností v záujme

zachovania zásady dvojinštančnosti nie je odvolací súd objektívne schopný doplniť alebo opakovať
dokazovanie tak, aby mohol napadnutý rozsudok potvrdiť, prípadne zmeniť. V záujme naplnenia cieľa
občianskeho súdneho konania, vyjadreného v ustanovení § 1 O.s.p., ktorý spočíva v zabezpečení
spravodlivej ochrany práva a oprávnených záujmov účastníkov, neostáva iné, len rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z posudzovanej veci sa navrhovateľka po úprave žalobného petitu (rozhodnutím zo dňa
22.10.2013) domáhala vypratania odporkyne z rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na
parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2 a vypratania parc. č. XXXX/X o výmere
472 m2, ktoré sú zapísané v KN na LV č. XXX v k.ú. Q..

Okresný súd uplatnenému nároku čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti ohľadne vypratania parc. č.
XXXX/X o výmere 472 m2, zapísané v KN na LV č. XXX v k.ú. Q. zamietol. Nakoľko odvolanie proti
zamietajúcemu výroku nebolo podané, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na vypratanie nehnuteľnosti.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje. Citované zákonné ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu.

Žaloba na vydanie veci (aktio rei vindicatio) chráni obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec
držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Predpokladá, že iná osoba
neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta
vydať.
Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je dokazovaním zistený skutkový stav veci podľa § 153

ods. 1 O.s.p.

O rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu ide spravidla vtedy, keď skutkové zistenia
vychádzajú z výsledkov dokazovania.

Pokiaľ ide o dokazovanie, ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. upravuje, že účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Môže
výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. V tomto zákonnom ustanovení je zvýraznený princíp nezávislosti súdu.

Aj v posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu vykonával
dokazovanie. V súvislosti s vykonávaním dokazovania nie je vylúčené, že súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.), pričom odvolací súd
poznamenáva, že ide len o možnosť súdu a nie o jeho povinnosť. Súd pri využití tejto možnostiprihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, pričom zhodné tvrdenia účastníkov posudzuje individuálne
so zreteľom na okolnosti konkrétnej veci. To znamená, že zhodné tvrdenie účastníkov ohľadne
určitejskutočnosti,sprihliadnutímaj nainézistenéokolnosti,simôžeosvojiťakoskutkovézistenia,

zatiaľ čo iné zhodné tvrdenie si ako skutkové zistenie osvojiť nemusí. Okrem toho treba rozlišovať
zhodné tvrdenie účastníkov zakladajúce skutkové zistenie, ktoré umožňuje určitý právny záver a zhodné
tvrdenie, ktoré takýto právny záver neumožňuje. V preskúmavanej veci navrhovateľka svoj žalobný
návrh, ktorým sa domáhala vypratania odporkyne z rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa
na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2 zapísaných v KN na LV č. XXX v

k.ú. Q. odvodzovala od tvrdenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX
a na tejto nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky je zriadené vecné bremeno v prospech R. M., nar.
XX.XX.XXXX (bývalého manžela navrhovateľky), a to právo doživotného bývania. K svojmu žalobnému
návrhu ako dôkaz pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXX, podľa ktorého je navrhovateľka výlučnou
vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X (vo vzťahu ku ktorému sa domáha ochrany
svojho vlastníckeho práva) s tým, že podľa listu vlastníctva v časti C je uvedené právo doživotného

bývania v prospech R. M., nar. XX.XX.XXXX. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd
konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že na parc.
č. XXXX/X (nehnuteľnosť na tejto parcele nie je predmetom daného sporu) je postavená
prístavba rodinného domu, ktorá nemá pridelené súpisné číslo. Právo doživotného bývania v prístavbe
bolo zriadené vo forme vecného bremena v prospech bývalého manžela navrhovateľky R. M..

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd rozlišuje medzi právom doživotného bývania R. M.
v pôvodnom rodinnom dome a v prístavbe pôvodného rodinného domu. Poukazuje na reálne užívanie
nehnuteľnosti. Uvádza, že do pôvodnej časti nehnuteľnosti sa nasťahoval R. M., užíva ju doposiaľ, čo
navrhovateľka rešpektovala (resp. rešpektuje).

Odporkyňa sa v konaní bráni tým, že v rodinnom dome (nerozlišuje medzi prístavbou a pôvodnou časťou
rodinného domu) žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom R. M..

Podľa skutkových záverov súdu prvého stupňa sa odporkyňa k R. M.
prisťahovala v novembri 2011 aj so svojím maloletým synom a spoločne žijú v pôvodnej časti rodinného

domu, kde tvoria spoločnú domácnosť. Konštatoval, že R. M. má zriadené právo doživotného bývania
len k prístavbe pôvodného rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 43 m2. Len v tejto časti je oprávnený realizovať výkon vecného bremena vo forme
jej užívania.

V preskúmavanej veci prvostupňový súd dostatočne jasne nevysvetlil, prečo mal za to, že právo
doživotného bývania R. M. sa vzťahuje k prístavbe pôvodného rodinného domu, ktorý záver je v
rozpore s tvrdením navrhovateľky, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľky je zriadené
vecné bremeno v prospech R. M., a to právo doživotného bývania, ktorá skutočnosť
korešponduje aj so zápisom ťarchy na liste vlastníctva č. XXX. Skutkové zistenia sú totiž určujúce pre

posúdenie, či vecné bremeno doživotného bývania R. M. sa vzťahuje k celej nehnuteľnosti, či je potom
dôvodná obrana odporkyne, že pokiaľ tvorí spoločnú domácnosť s R. M., či jej vzniká odvodený právny
dôvod na užívanie predmetnej nehnuteľnosti.

S ohľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s tým, že s poukazom na ustanovenie § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .