Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/362/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211274
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1710211274.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ľ. T., R. H. D., N. X, zastúpeného JUDr. Jitkou
Hasíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie 13 proti odporcovi: Mestskému
podniku služieb, príspevkovej organizácii Mesta Pezinok, so sídlom v Pezinku, Trnavská 10, o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, medzitímne, o určenie
povinnosti uverejniť odpoveď a o zaplatenie 4.979 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného

súdu Pezinok zo dňa 27.05.2011 č.k. 9C 275/2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa
27.07.2010 daná odporcom: Mestským podnikom služieb, príspevková organizácia Mesta Pezinok, IČO:
30853362, so sídlom Trnavská 10, Pezinok, navrhovateľovi: Ľubošovi Hidašimu, nar. 08.05.1971, bytom

Dobšinského 3, Pezinok, je neplatná.

Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. O nárokoch navrhovateľa z neplatne
skončeného pracovného pomeru súd prvého stupňa rozhodne po právoplatnosti tohto medzitímneho
rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05.10.2010, domáhal proti
odporcovi určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy za dobu od 30.10.2004.
V návrhu dôvodil, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2009 mu vznikol pracovný pomer u
odporcu, s pracovným zaradením: vedúci plavárne a športových
- 2 -
stredísk. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 01.12.2009. Uvedenú prácu vykonával i po

tomto dátume. Dňa 01.01.2010 mu odporca predložil dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým zmenil
pracovný pomer na dobu neurčitú. Zároveň mu bola stanovená mzda na sumu 731 eur, neskôr od
01.3.2010 upravená na sumu 805 eur. Dňa 20.04.2010 bol navrhovateľ písomne odvolaný z funkcie
vedúceho plavárne a športových stredísk. Na základe príkazu riaditeľa zo dňa 23.4.2010 mu bolo
určené miesto výkonu práce v objekte plavárne, na Komenského 43, v Pezinku. Príkazom riaditeľa
zo dňa 30.04.2010 mu bolo uložené vykonávať prácu v pozícii plavčíka. Túto navrhovateľ vykonával

až do 30.09.2010. Dňa 31.05.2010 bola navrhovateľovi predložená zmena pracovnej zmluvy zo dňa
01.10.2008, na základe ktorej mal vykonávať prácu v pozícii plavčíka, so mzdou 600 eur mesačne.
Keďže išlo o zmenu neexistujúce pracovnej zmluvy, odmietol ju navrhovateľ podpísať. Dňa 27.07.2010
bola navrhovateľovi odovzdaná výpoveď z pracovného pomeru, s tým, že pracovný pomer končí
uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.09.2010. Výpovedným dôvodom bol § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2
Zákonníka práce. Pracovný pomer navrhovateľa bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.01.2009

na dobu určitú do 01.01.2010. Keďže navrhovateľ pokračoval i po uplynutí tejto doby s vedomím
zamestnávateľaďalejvovýkonepráce,došlovzmysle§71ods.2kzmenepracovnéhopomerunaurčitýčas. Podpisu pracovnej zmluvy nepredchádzalo žiadne menovanie navrhovateľa do funkcie vedúceho
plavárne a športových stredísk a je nesporné, že z nej nemohol byť ani odvolaný. Odvolanie zo dňa
20.4.2010 preto nie je možné považovať za platné. Zriaďovacia listina v bode 7 uvádza, že na čele

každého zo stredísk je vedúci strediska, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ Mestského podniku
služieb. Uvedené nie je formulované ako požiadavka, ktorá by mala predchádzať vzniku pracovného
pomeru. Vymenovanie ako požiadavka na výkon funkcie vedúceho nie je v žiadnom vnútornom predpise
výslovne vymedzená a teda nie je možné predpokladať, že navrhovateľ v čase vzniku pracovného
pomeru mal vôbec túto požiadavku spĺňať a nemohol ani počas trvania pracovného pomeru prestať

spĺňať. Použite § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 odporcom uvedený ako dôvod skončenia pracovného pomeru,
odporuje logickému výkladu ustanovenia Zákonníka práce.

Odporca uviedol, že je príspevkovou organizáciou Mesta Pezinok a preto je potrebné okrem ustanovení
Zákonníka práce, aplikovať i zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákon
č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Je

pravdou, že navrhovateľ
- 3 -
nebol nikdy do funkcie vedúceho menovaný. V § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. predpokladá na
obsadenie určitých miest vyhlásenie výberového konania a následne vymenovanie do funkcie. V § 2
ods. 2 pracovného poriadku MPS sa výberové konanie vyžaduje na miesta vedúcich stredísk. Založenie

pracovného pomeru navrhovateľa bez pracovného pomeru je pre rozpor so zákonom neplatné. Preto
nový riaditeľ po dôkladnej analýze veci odvolal všetkých štyroch vedúcich stredísk. Právny výklad
navrhovateľa, že nemohol byť odvolaný, ak nebol menovaný, je absurdný. Viedol by k dôsledku,
že by navrhovateľovi vznikla večná funkcia a skončiť s ním pracovný pomer by bolo možné iba
z úzkeho počtu dôvodov uvedených v Zákonníku práce. Keďže navrhovateľ odvolaním z funkcie

vedúcehostratilpracovnúnáplň,bolivydanépríkazyriaditeľa,ktorýmibolonavrhovateľoviurčenémiesto
plavčíka. Neskôr bol navrhovateľovi predložený dodatok k pracovnej zmluve, kde bolo aktualizované
pracovné zaradenie i mzda. Navrhovateľ principiálne odmietol dodatok podpísať, rovnako ako každú
inú písomnosť od zamestnávateľa. Nebol ochotný prejsť na inú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žiadal odporca návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Súd prvého stupňa ustálil, že pracovný pomer navrhovateľa a odporcu bol založený pracovnou zmluvou
zo dňa 01.1.2009. Pracovný pomer bol založený na dobu určitú do 01.1-2010, so skúšobnou dobou
tri mesiace, s nástupom do práce od 01.1.2009- Dohodnutým druhom práce bol : vedúci plavárne
a športových stredísk, s určenou mzdou 731 eur mesačne. Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve zo

dňa 01.1.2009 bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú. Zároveň bola navrhovateľovi určená
zmluvná mzda v sume 755 eur mesačne. Počnúc dňom 01.3.2010 mzda 805 eur mesačne. Dňom
20.4.2010 poverený riaditeľ MPS odvolal s okamžitou platnosťou navrhovateľa z funkcie vedúceho
plavárne a športových stredísk. Príkazom riaditeľa zo dňa 23.4.2010 bolo navrhovateľovi určené miesto
plavčíka a príkazom riaditeľa zo dňa 30.4.2010 bolo navrhovateľovi určené od 03.5.2010 vykonávať

funkciu plavčíka v zmenenej prevádzkovej dobe. Dňa 30.4.2010 navrhovateľ oznámil listom odporcovi,
že odvolanie z funkcie vedúceho plavárne a športových stredísk neuznáva a žiada o opätovné zaradenie
do funkcie. Uviedol, že nikdy nebol do funkcie menovaný a teda ani z nej nemôže byť odvolaný.
Pracovný pomer s ním bol založený pracovnou zmluvou, nová pracovná zmluva s ním uzatvorená
nebola a teda pracovný pomer založený zmluvou pôvodnou pokračuje. Dňa 31.5.2010 predložil odporca

navrhovateľovi Zmenu pracovnej zmluvy zo dňa
- 4 -
01.10.2008, s tým, že sa mení čl. 1 pracovnej zmluvy a jeho znenie a " a to s účinnosťou od
01.6.2010. Navrhovateľ odmietol uvedenú zmenu pracovnej zmluvy podpísať. Dňa 27.7.2010 doručil
odporca navrhovateľovi Výpoveď v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce.

V odôvodnení sa uvádza, že dňa 20.4.2010 bol navrhovateľ odvolaný z funkcie vedúceho plavárne a
športových stredísk. Dňa 31.5.2010 mu bola predložená zmena pracovnej zmluvy s novým pracovným
zaradením, ktorú odmietol podpísať. Nebol teda ochotný prejsť na inú prácu a tým bola splnená
podmienka výpovede v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce. Podľa Zriaďovacej listiny
zo dňa 24.10.2003 bol odporca zriadený ako mestská príspevková organizácia s názvom Mestský

podnik služieb, zriaďovateľom bolo Mesto Pezinok. Podľa Štatútu MPS, na jeho čele je riaditeľ, ktorého
vymenúva a odvoláva Mestské zastupiteľstvo. V zmysle Pracovného poriadku zamestnancov MPS,
výberové konania sa vyžadujú na miesta vedúcich zamestnancov v zmysle ust. §9 Zákonníka práce,
ktorými sú: vedúci stredísk. Výberové konanie uskutočňuje komisia, ktorú zriaďuje zamestnávateľ. Voľbaalebo vymenovanie ako predpoklad na vykonávanie verejnej služby sa vyžaduje v prípade funkcie
- riaditeľa MPS. Dňa 05.11.2010 Mestské zastupiteľstvo v Pezinku zobralo na vedomie informáciu
o kontrole v Mestskom podniku služieb. V Protokole o výsledku kontroly č. 37/2010 , ods. 6/ je

konštatované, že napriek tomu, že navrhovateľ vykonával funkciu vedúceho na základe pracovnej
zmluvy a nikdy nebol do funkcie menovaný, bol z funkcie odvolaný bez uvedenia dôvodu. Bola
mu predložená zmena pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2008, ktorá neexistuje. Revíznym zistením je
porušenie § 54 a § 63 zákona Zákonníka práce.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 152 ods. 2, ust. § 132 O.s.p., ust. § 38

ods. 1,4 ust. § 42 ods. 1,2, ust. § 63 ods. 1, písm. d/ bod 2, ust. § 77 Z.P., ust. § 5 ods, 1, z.č. 552/2003 o
výkoneprácevoverejnomzáujmekonštatujúc,ževzmyslevýpovededanejdňa27.7.2010malpracovný
pomer skončiť dňa 30.9.2010 a žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola doručená súdu
dňa 05.10.2010, ustálil, že právo bolo uplatnené v prekluzívnej lehote a súd môže vec prejednať v merite
veci.

Pracovno-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol dňom 01.1.2009 na základe písomnej
zmluvy, v ktorej bol stanovený druh práce: vedúci plavárne a športových stredísk. Pôvodne uzatvorený
pracovný pomer na dobu určitú, bol neskôr dodatkom č. 1 k Zmluve zmenený na dobu neurčitú. Dňa
20.4.2010
- 5 -

bol navrhovateľ s okamžitou platnosťou odvolaný povereným riaditeľom MPS, z funkcie vedúceho
plavárneašportovýchstredísk.Mestskýpodnikslužieb jepríspevkovouorganizáciouzriadenouMestom
Pezinok v zmysle príslušných ustanovení zákona 369/1990 o obecnom zriadení. Práva a povinnosti
zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje zákon č. 552/2003 o
výkone práce vo verejnom záujme, ktorý v §1 písm. d/ hovorí, že zamestnávateľmi sú právnické osoby

zriadené o.i. i obcou.

Citovaný zákon v § 5 ods. 1 uvádza, že miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu
štatutárneho orgánu zamestnávateľa podľa § 1 ods. 2 a ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého
to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výberového konania, to neplatí ak osobitný zákon

ustanovuje voľbu alebo vymenovanie zamestnanca kolektívnym orgánom. Z uvedeného je možné
vyvodiť, že zákon z výberového konania vylučuje miesta vedúcich zamestnancov, ktorí sú na svoje
miesta volení alebo menovaní kolektívnym orgánom, napríklad obecným zastupiteľstvom. Osobitný
predpis, t.j. zákon 369/1990 Zb. O obecnom zriadení v znení neskorších predpisov upravuje spôsob
voľby či menovania vedúcich ( riaditeľov ) rozpočtových a príspevkových organizácií.

Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona 552/2003 z.z. teda hovorí, že u ďalších vedúcich sa vyhlasuje výberové
konanie, ak to určí pracovný poriadok. Pracovný poriadok zamestnancov Mestského podniku služieb v
Pezinku v § 2 ods. 2 stanovuje ,že výberové konanie na miesta vedúcich zamestnancov sa vyžadujú
na obsadenie miesta - vedúceho strediska.

V § 2 ods. 1 pracovný poriadok stanovuje, že voľba a vymenovanie ako predpoklad na vykonávanie
verejnej služby sa vyžaduje pri funkcii riaditeľa MPS.

Výkladom vyššie uvedených ustanovení zákona č. 552/2003 Z.z. a Pracovného poriadku zamestnancov

MPS súd dospel k záveru, že vyhlásenie výberového konania ako predpokladu obsadenia funkcie
vedúceho pri výkone práce vo verejnom záujme sa vyžadovalo pre funkciu vedúceho strediska. Až po
úspešnom absolvovaní výberového konania mohlo dôjsť k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. V prípade
navrhovateľa výberové konanie vyhlásení nebolo, čo je v rozpore s § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 ako
aj v rozpore s § 2 ods. 2 pracovného poriadku.

- 6 -
Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu,
ak neplatnosť nespôsobil sám.

Fakt, že odporca svojím konaním spôsobil porušenie príslušných právnych predpisov nemôže byť v
žiadnom prípade zamestnancovi - navrhovateľovi na ujmu, pretože bolo výlučne povinnosťou odporcu
vyhlásiť výberové konanie na funkciu vedúceho, zriadiť výberovú komisiu, ktorá by zhodnotila výsledok
výberového konania a poradie uchádzačov.Zároveň z vyššie uvedených ustanovení § 5 ods. 1 z. č. 552/2003 Z.z. a § 1 písm. a/ b pracovného
poriadku vyplýva, že vymenovanie alebo voľba ako predpoklad na vykonávanie verejnej služby sa

vyžaduje iba v prípade riaditeľa MPS, teda v žiadnom prípade nie pre funkciu vedúceho strediska.

Je zrejmé, že Odvolanie z funkcie zo dňa 20.4.2010 je právnym úkonom neplatným, nakoľko
nemá žiadnu oporu v zákone, resp. ho svojím obsahom obchádza. Argumenty odporcu v danom
prípade vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a neobstojí tvrdenie, že odvolaním z

funkcie vedúceho stredísk, sa snažil riaditeľ sanovať predchádzajúce porušenia zákona. Rovnako je
bezvýznamným tvrdenie o vzniku " večnej funkcie " pretože zamestnávateľ má k dispozícii zákonné
možnosti skončenia pracovného pomeru, avšak za predpokladu splnenia zákonom stanovených
podmienok.

Zákonník práce v § 54 zakotvuje, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa

zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa posúdil Príkazy riaditeľa tak zo dňa 23.4.2010 ako zo dňa
30.4.2010, ktorými preradil navrhovateľa na inú prácu, za neplatné. Preradenie na inú prácu upravuje §
55Zákonníkapráce,pričomurčujedôvody,kedytakzamestnávateľmôžeurobiť. Jednásaodveskupiny

dôvodov - prvú skupinu tvoria dôvody tak závažné, že zamestnávateľ je povinný preradenie na inú prácu
realizovať, druhú skupinu tvoria dôvody, pri ktorých existencii, je na zamestnávateľovi, aby uvážil nutnosť
preradenia zamestnanca na inú prácu. Posúdiac skutkový stav veci, je možné konštatovať, že v danom
prípade, sa nejednalo o žiaden dôvod uvedený v § 55 ods. 2 písm. a až f alebo odsek 3 a 4
- 7 -

ustanovenia. Súd prvého stupňa konštatoval, že absolútnym právnym lapsusom je však Zmena
pracovnej zo dňa 31.5.2010. Odkazuje na zmenu pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2008, ktorá nikdy
nevznikla. Nemožno ani dohodou strán dosiahnuť platnú zmenu niečoho, čo nikdy neexistovalo. Navyše,
článkom 1. deklaruje zmenu pracovnej zmluvy spätne s textom: " zamestnanec nastúpi do práce
dňa 01.10.2009 a bude pracovať v pracovnom zaradení 17.02.03 - Zabezpečovanie dodržiavania

prevádzkového poriadku plavárne alebo kúpaliska vrátane záchrany a poskytovania prvej pomoci
topiacim sa, kontroly teploty vody, vzduchu , čistoty bazénu a hygienického stavu vody. Zároveň, je v
článku 4/ uvedené, že zmena pracovnej zmluvy nadobúda účinnosť dňom 01.6.2010.

Navrhovateľ uzavrel pracovnú zmluvu dňa 01.1.2009, s pracovnou pozíciou - vedúci plavárne a

športových stredísk. Túto prácu vykonával do 20.4.2010, kedy bol z funkcie odvolaný. Je neprípustné
meniť zmenou pracovnej zmluvy , druh práce alebo pracovné zaradenie spätne, pretože zmena
pracovnej zmluvy môže mať účinky iná do budúcna, potom ako sa obe strany na zmene pracovnej
zmluvy dohodnú. Zmätočnosť a neurčitosť písomnosti dopĺňa ešte dátum účinnosti Zmeny a to
01.6.2010, nakoľko je v rozpore s predchádzajúcim obsahom textu.

Napokonsúdprvéhostupňaposúdilsamotnéskončeniepracovnéhopomerusnavrhovateľom-výpoveď
zo dňa 27.7.2003, v zmysle s 63 ods. 1 písm. d/ bod 2. Zákonníka práce.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2. Zákonníka práce, umožňuje zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer

so zamestnancom výpoveďou, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka
práce.

Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa

ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení a vymenovaní.

Výkladom § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 súd dospel k záveru, že ak osobitný predpis ustanovuje voľbu

alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie ,
- 8 -
potom odvolaním alebo vzdaním sa funkcie zamestnanec prestane spĺňať požiadavky na výkon funkcie
podľa § 42 odsek 2 Zákonníka práce. Preto dôvodom výpovede podľa § 63 ods. 1, písm. d/ bod 2 stávaaj odvolanie alebo vzdanie sa funkcie, ak sa účastníci nedohodnú na inom pracovnom zaradení. Z
vyššie uvedeného právneho rozboru súdu vyplýva, že v prípade funkcie vedúceho stredísk, ani zákon č.
552/2003 Z.z. a ani pracovný poriadok zamestnancov Mestského podniku služieb Pezinok, nezakotvuje

požiadavku voľby alebo vymenovania. Ako už súd konštatoval, odvolanie z funkcie vedúceho dňa
20.4.2010 bolo nezákonné a preto ani nemôže zakladať dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d/
bod 2 Zákonníka práce. Navrhovateľ nemohol prestať spĺňať požiadavku, podľa § 42 ods. 2 Zákonníka
práce, keď táto nikdy neexistovala. V kontexte tohto záveru je právne bezvýznamné tvrdenie odporcu,
že navrhovateľ odmietol preradenie na inú prácu. Zmena pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2010 nemohla

založiťplatnýprávnystavajepochopiteľné,žejunavrhovateľodmietolpodpísať.Zároveňniejepravdou,
že navrhovateľ striktne odmietol preradenie na inú prácu, pretože inú prácu fakticky vykonával na
základe príkazov riaditeľa počnúc 23.-4.2010 až do skončenia výpovednej doby, do 30 9.2010. Totožné
zistenie je napokon vyslovené i v Protokole o kontrole o výsledku kontroly č. 37/2010, ktorá konštatuje
v prípade navrhovateľa porušenie § 54 a 63 Zákonníka práce. Pracovný pomer je skončený neplatne,
ak právny úkon ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru, nespĺňa náležitosti alebo formu, ktorú

vyžaduje zákon, alebo ak nie sú splnené iné podmienky jeho platnosti.

Po právnom posúdení zistených skutočností súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že
výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi dňa 27.7.2010 zo strany odporcu, je neplatná. Súd
prvého stupňa, keďže v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru ustálil návrh na začatia

konania dôvodným, zároveň v súlade s petitom návrhu určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom
a odporcom naďalej trvá.

Súd prvého stupňa uviedol, že predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy zamestnanca pri
neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je rozhodnutie súdu o neplatnosti

skončenia pracovného pomeru. Nároky zamestnanca pri neplatnom skončení pracovného pomeru
sa odlišujú v situácii, keď zamestnanec trvá na pokračovaní pracovného pomeru, alebo netrvá. Ak
zamestnanec po neplatnom skončení pracovného pomeru oznámi zamestnávateľovi,
- 9 -
že naďalej trvá na jeho pokračovaní, pracovný pomer trvá a zamestnávateľ je povinný zamestnancovi

ďalej prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Zákonník práce neustanovuje formu tohto oznámenia,
avšak z hľadiska dokazovania je najvhodnejšia forma písomná. Súdna prax pripúšťa prípady, keď
oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnaní, je nahradené doručením žaloby o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, pričom rozhodujúci je dátum, kedy bol rovnopis žaloby doručený
zamestnávateľovi, nie súdu. Súd prvého stupňa mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo,

že by navrhovateľ písomne alebo ústne oznámil odporcovi, že na ďalšom zamestnávaní trvá. Táto vôľa
navrhovateľa vyplynula až s textu petitu žaloby, ktorá bola odporcovi doručená dňa 26.1.2011.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie odporca poukazujúc na ust. § 5
ods. 9 zákona č. 552/2003 Z.z. kde je jasne stanovené, že po vykonaní výberového konania nasleduje
vymenovanie zamestnanca do funkcie. V tejto súvislosti aj na ust. článku 7 Zriaďovacej listiny odporcu.

V zmysle ust. § 37 ods. 3 O.Z. bol toho názoru, že návrh na zmenu pracovnej zmluvy nebol neplatný, pre
chyby v dátumoch lebo jeho obsah bol jednoznačný ale však ani pre takzvanú spätnú účinnosť zmluvy
pretože to bola iba technika zmeny príslušného článku pracovnej zmluvy. Celkovo bol toho názoru, že
bol naplnený výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/bod 2 zákonníka práce nakoľko existovala
podmienka pre výkon funkcie navrhovateľa v zmysle ust. § 42 ods. 2 zákonníka práce, a bol tu platný

návrh na zmenu pracovného zaradenia v podobe zmeny pracovnej zmluvy, ktorý však navrhovateľ
neakceptoval. Žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Neskôr vo svojom vyjadrení uviedol, že pretože navrhovateľ
nepodstúpil výberové konanie ako aj z dôvodu, že vtedajší štatutár odporcu uzatvoril s navrhovateľom
pracovnú zmluvu na 12 mesiacov aj keď bolo možné túto pozíciu podľa ust. § 5 ods. 9 zákona o výkone

práce vo verejnom záujme obsadiť bez výberového konania na dobu najdlhšie 6 mesiacov, pracovná
zmluva bola právnym úkonom nezaväzujúcim odporcu podľa ust. § 10 ods. 2 Z.P. a zároveň v zmysle
ust. § 39 neplatný právny úkon - odporujúci zákonu.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1, O.s.p., dospel pritom k záveru, že na základe odvolania odporcu nebolo

možné inak rozhodnúť ako vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

- 10 -Podľa § 42 ods. 1Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. ( veta prvá ).

Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľnu a vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až jeho po zvolení alebo vymenovaní.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon , ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd sa sčasti stotožnil s právnym
posúdením vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa a to najmä, že
ustanovenie § 5 ods. 1 zákona 552/2003 Z.z. ustanovuje, že u ďalších vedúcich sa vyhlasuje výberové
konanie, ak to určí pracovný poriadok. Pracovný poriadok zamestnancov Mestského podniku služieb v

Pezinku v § 2 ods. 2 stanovuje, že výberové konanie na miesta vedúcich zamestnancov sa vyžadujú
na obsadenie miesta - vedúceho strediska.

V § 2 ods. 1 pracovný poriadok stanovuje, že voľba a vymenovanie ako predpoklad na vykonávanie
verejnej služby sa vyžaduje pri funkcii riaditeľa MPS.

Výkladom vyššie uvedených ustanovení zákona č. 552/2003 Z.z. a Pracovného poriadku zamestnancov
MPS aj odvolací súd dospel k záveru, že vyhlásenie výberového konania ako predpokladu obsadenia
funkcie vedúceho pri výkone práce vo verejnom záujme sa vyžadovalo pre funkciu vedúceho strediska.
Až po úspešnom absolvovaní výberového konania mohlo dôjsť k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Zároveň

z vyššie uvedených ustanovení § 5 ods. 1 z. č. 552/2003 Z.z. a § 1 písm. a/ b pracovného poriadku
vyplýva, že vymenovanie alebo voľba ako predpoklad na vykonávanie verejnej služby sa vyžaduje iba
v prípade riaditeľa MPS, teda v žiadnom prípade nie pre funkciu vedúceho strediska.
- 11 -

V ďalšom posudzovaní právnej kvalifikácie sa však odvolací súd už s názorom súdu prvého stupňa
nestotožnil. Súd prvého stupňa použitím ust. § 17 ods. 3 Zákoníka práce, s konštatovaním, že odporca
svojím konaním spôsobil porušenie príslušných právnych predpisov nemôže byť v žiadnom prípade
navrhovateľovi na ujmu, ustálil, že došlo k platnému uzavretiu pracovného pomeru medzi účastníkmi
konania a posudzoval potom už len úkony odporcu smerujúce až k výpovedi z pracovného pomeru (ktoré

všetky úkony považoval za neplatné v rámci ochrany navrhovateľa). Avšak podľa názoru odvolacieho
súdu ust. § 17 ods. 3 Zákonníka práce nezaručuje v rámci ochrany zamestnanca platnosť právneho
úkonu, ale len vymedzuje, že aj neplatné uzavretie pracovného pomeru nemôže byť zamestnancovi
na ujmu. Použitím ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce dospel odvolací súd k záveru, že toto
ustanovenie nie je možné na daný prípad aplikovať, teda nemožno posudzovať platnosť, či neplatnosť

uzavretia pracovného pomeru medzi účastníkmi na základe tohto nehodiaceho sa ustanovenia. Potom
je nutné použiť subsidiárne podľa ust. § 1 ods. 4 Z.P. na určenie platnosti uzavretia pracovného pomeru
ust. všeobecnej časti O.Z. Konkrétne potom podľa ust. § 39 O.Z. je nutné konštatovať, že uzavretie
pracovného pomeru medzi účastníkmi je neplatný právny úkon ktorý svojim obsahom odporoval zákonu,
a je to absolútne neplatný právny úkon, pretože odporoval ust. § 5 ods. 1,9 zákona č. 552/2003 o výkone

práce vo verejnom záujme ale i ust. § 2 ods. 1 pracovného poriadku, keďže v prípade navrhovateľa
výberové konanie vyhlásení nebolo, čo je v rozpore s § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 ako aj v rozpore
s § 2 ods. 2 pracovného poriadku, čo nakoniec nebola sporná skutočnosť. Na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu je povinný súd prihliadať bez ohľadu na návrhy účastníkov v každom štádiu konania.
Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu celistvosti rozhodnutia o uplatnenom

nároku, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil /§ 221 ods. 1 písm. c) O.s.p./ a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O.s.p./.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadiac sa názorom a pokynmi odvolacieho súdu
podľa § 226 O.s.p. rozhodnúť o všetkých nárokoch navrhovateľa vo veci samej v jednom rozhodnutí.

- 12 -Súd prvého stupňa znova o veci rozhodne, podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov celého
konania.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.