Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Brniaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/107/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208073
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113208073.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:
Amirp, spol. s r.o., so sídlom Tatranská 298, Považská Bystrica, IČO: 31 605 435, proti žalovanému:
Róbert Jaroščiak, s miestom podnikania Jura Hronca 3365/25, Žilina, IČO: 34 936 319, o zaplatenie
peňažnej pohľadávky v sume 3.880,36 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 880,36 EUR s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne
zo sumy 604,80 EUR od 6.10.2012 do 13.11.2012,
zo sumy 288,82 EUR od 14.11.2012 do zaplatenia,
zo sumy 181,68 EUR od 6.1.2013 do zaplatenia,
zo sumy 1.373,12 EUR od 16.1.2013 do zaplatenia,
zo sumy 4,66 EUR od 29.1.2013 do zaplatenia,
zo sumy 145,58 EUR od 3.2.2013 do zaplatenia,
zo sumy 181,68 EUR od 6.2.2013 do zaplatenia,
zo sumy 1.373,12 EUR od 16.2.2013 do zaplatenia,
zo sumy 331,70 EUR od 17.2.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 232,50
EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 13.3.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.880,36 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
zo základov a za dobu omeškania, ako vyplýva z písomného vyhotovenia žaloby. Na odôvodnenie
žalovanej peňažnej pohľadávky poukázal na skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme nebytových
priestorov medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 15.6.2007, na
základe ktorej prenajal žalovanému nebytové priestory. K predmetnej Zmluve boli uzatvorené Dodatky
č. 1 až 6. Na základe Zmluvy vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 20120583 splatnou 5.10.2012
zálohové platby za energie za mesiac november 2012 v sume 604,80 EUR, faktúrou č. 20120811
splatnou5.1.2013zálohovéplatbyzaenergiezafebruár2013vsume181,68EUR,faktúrouč.20120839
splatnou 15.1.2013 nájomné za mesiac február 2013 v sume 1.373,12 EUR, faktúrou č. 20120928
splatnou 28.1.2013 znejúcou na 4,66 EUR skutočnú spotrebu nákladov na zrážkovú vodu za obdobie
od 1.10.2012 do 31.12.2012, faktúrou č. 20120942 splatnou 2.2.2013 znejúcou na 145,58 EUR náklady
na plyn od 1.10.2012 do 30.11.2012, faktúrou č. 20130015 splatnou 5.2.2013 znejúcou na 181,68 EUR
zálohové platby na energie za mesiac marec 2013, faktúrou č. 20130032 znejúcou na 1.373,12 EUR
nájomné za mesiac marec 2013 a faktúrou č. 20130044 splatnou 16.2.2013 znejúcou na 331,70 EUR
spotrebu tepla za rok 2012, teda za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012. Dňa 14.11.2012 zrealizoval
žalobca právny úkon jednostranného započítania vo výške 315,98 EUR, v dôsledku ktorého právnehoúkonu je zvyšok pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 3.880,36 EUR, ktorý žalovaný nezaplatil
a je s jeho zaplatením v omeškaní.
Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný
uviedol, že popiera celkovú výšku uplatnenej pohľadávky. Tvrdil, že pred čiastočným splatením
jednotlivých faktúr bol v kontakte so žalobcom a bol uisťovaný o neuplatnení si úrokov z omeškania
v prípade uhradenia faktúry do určitej lehoty. Taktiež čiastočne uhradil predmetné fakturované a
nárokované sumy. Prenajaté nebytové priestory nemohol užívať v plnej miere a riadne, pretože bol
obmedzovaný v ich užívaní tak, ako je uvádzané v stanovisku mesta Žilina a Krajského pamiatkového
úradu, za čo mu vzniká podľa jeho názoru nárok na zľavu, ktorý vyčísli v konaní a uplatní vzájomným
návrhom. Podaním odporu žalovaného došlo ku zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.
Vpriebehukonaniažalovanýdoplnilsvojuprocesnúobranutvrdením,žeprávnyvzťahzaloženýZmluvou
o nájme nebytových priestorov z 15.6.2007 zanikol na základe výpovede zo 6.8.2012, ktorú podal
žalovaný. Už v mesiaci august 2012 predmetné nebytové priestory vypratal a od mesiaca august
2012 tieto nebytové priestory vôbec neužíval. Faktúry, ktorými boli vyúčtované pohľadávky žalobcu, sa
vzťahujú k obdobiu, ktoré nasledovalo potom, ako podal výpoveď zo 6.8.2012, ktorá žalobcom nebola
akceptovaná.
Na vznesenú procesnú obranu žalobca reagoval vyjadrením, v zmysle ktorého zotrval na uplatnení
žalovanej pohľadávky v celom rozsahu. Zdôraznil, že výpoveď žalovaného zo 6.8.2012 neobdržal.
Obdržal výlučne výpoveď žalovaného zo dňa 29.1.2013, na základe ktorej zanikol nájomný vzťah
založený Zmluvou z 15.6.2007 uplynutím výpovednej lehoty k 31.3.2013. K žiadnej dohode o
neuplatneníúrokovmedzižalobcomažalovanýmnedošlo.Počastrvanianájomnéhovzťahuzaloženého
predmetnou Zmluvou z 15.6.2007 nebol žalovaný obmedzený v možnosti užívať predmet nájmu ako
nájomca. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na vyjadrenie mesta Žilina a pamiatkového úradu, ktoré nie je
záväzným stanoviskom, tak tieto doklady sa týkajú umiestňovania veľkoplošných reklamných plachiet
priamonafasádeobjektu,vktoromsanachádzalpredmetnýnebytovýpriestorasúvovzťahukpredmetu
konania irelevantné a nesvedčia o obmedzení žalovaného ako nájomcu užívať prenajatý nebytový
priestor na ten účel, na ktorý bol prenajatý. Skutočnosť, že prenajatý nebytový priestor je v objekte, ktorý
je národnou pamiatkou, vedel žalovaný už v čase uzatvorenia predmetnej Nájomnej zmluvy a v priebehu
trvania nájomného vzťahu touto Zmluvou založeného nedošlo ku žiadnej zmene v tomto smere.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením Nájomnej
zmluvy - Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 15.6.2007 v celom jej obsahu, teda vrátane Dodatkov
č. 1 až 6, oboznámením výpovede žalovaného z 29.1.2013, výpovede žalovaného zo 6.8.2012, súborom
daňových dokladov - faktúr, tak ako boli prílohou žaloby, jednostranným právnym úkonom započítania
zo dňa 14.11.2012 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 15.6.2007 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme
nebytových priestorov vymedzených v článku I. bod 1 tejto Zmluvy. Podľa článku II. a III. Zmluvy si
zmluvné strany dojednali podmienky pre platenie nájomného a energií. Podľa článku IV. bod 1, 2 Zmluvy
je Nájomná zmluva uzatvorená na dobu určitú s účinnosťou od 1.7.2007 do 30.6.2017 s tým, že nájom
podľa tejto Zmluvy končí výpoveďou, okrem iného výpoveďou z dôvodov, ktoré sú uvedené v Zákone
116/1990 Zb. s výpovednou lehotou dva mesiace plynúcou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede, s výnimkou výpovede v zmysle článku II. ods. 3, III. ods. 6 a IV. ods. 3 tejto Nájomnej
zmluvy, kde je výpovedná lehota 15 dní. Zmluvné strany sa dohodli, že výpoveď alebo oznámenie podľa
článku I. bod 6, resp. iná zásielka sa považuje za doručenú aj v prípade, že sa táto zásielka adresovaná
na adresu sídla nájomcu podľa výpisu z príslušného registra vráti ako nedoručiteľná, resp. nájomca
odmietnetútoprevziaťalebosijunevyzdvihnenapoštevodbernejdobe.KpredmetnejNájomnejzmluve
boli uzatvorené Dodatky č. 1 až 6, tak ako sú prílohou žaloby.
Na základe Nájomnej zmluvy z 15.6.2007 vystavil žalobca na žalovaného faktúry, písomné vyhotovenie
ktorých je v spise na č.l. 18 až 25 a ktorými vyúčtoval jednak nájomné, ako aj energie za obdobie od
januára 2012 do marca 2013.Na č.l. 26 spisu sa nachádza jednostranné započítanie vzájomných záväzkov a pohľadávok učinené
žalobcom dňa 14.11.2012, predmetom ktorého úkonu žalobcu bolo i započítanie pohľadávky žalobcu
podľa faktúry č. 20120583 splatnej 5.10.2012 v rozsahu sumy 288,82 EUR.
Žalobca predložil v konaní výpoveď žalovaného z Nájomnej zmluvy zo dňa 29.1.2012, na základe ktorej
žalovaný vypovedá predmetnú Nájomnú zmluvu z 15.6.2007, nakoľko stratil spôsobilosť prevádzkovať
pohostinskú činnosť a tiež v zmysle stanovísk mestského a pamiatkového úradu nemohol predmetné
prenajaté priestory užívať v celom rozsahu.
VprílohovejobálkespisusanachádzavýpoveďžalovanéhoadresovanážalobcovivovzťahukNájomnej
zmluve z 15.6.2007 zo 6.8.2012, ktorou žalovaný vypovedá uvedenú Nájomnú zmluvu na základe
vážnych zdravotných dôvodov.
Žalobca v konaní ako prílohu podania z 26.6.2014 predložil súbor listinných dôkazov, prostredníctvom
ktorých špecifikoval jednotlivé pohľadávky vyúčtované faktúrami, tak ako sú predmetom konania, v
nadväznosti na konkrétne zmluvné dojednania Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 15.6.2007
a jednotlivých dodatkov k tejto Zmluve, ktoré podanie žalobcu bolo spolu s jeho prílohami doručené
žalovanému s dostatočným časovým predstihom pred pojednávaním, ktoré vo veci súd vytýčil na termín
19.9.2014.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 673 Občianskeho zákonníka: Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré
nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak spôsob užívania nedohodol
primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 674 Občianskeho zákonníka: Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v
§ 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí
započítať náklady, ktoré ušetril a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
Podľa § 675 Občianskeho zákonníka: Právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného sa
musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do 6 mesiacov
odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka: Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov /Zákon o nájme a podnájme
nebytových priestorov/: Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému /ďalej len
„nájomca“/ zmluvou o nájme /ďalej len „zmluva“/.
Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov /Zákon o nájme a podnájme nebytových
priestorov/: Ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným
právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 3 písm. a/ až c/ Zákona č. 116/1990 Zb. /Zákon o nájme a podnájme nebytových
priestorov/: Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času,
ak po a/ stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; po b/ nebytový
priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilým na dohovorené užívanie; po c/ prenajímateľ
hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu,
ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, teda v celom rozsahu. Medzi účastníkmi v tomto konaní nebola
sporná skutková okolnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 15.6.2007 vrátane Dodatkov č. 1 až 6 / ďalej už len
Zmluva/, tak ako sú v písomnom vyhotovení prílohou žaloby na č.l. 6 až 17. Uvedenú skutkovú okolnosť
medzi účastníkmi nespornú si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.
Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal skutočnosť ukončenia nájomného
vzťahu založeného Zmluvou z 15.6.2007 na základe jeho výpovede zo 6.8.2012 a pri zohľadnení
časového obdobia, za ktoré boli vyúčtované pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného a energií, tak
ako boli predmetom tohto konania, sa súd primárne v rámci dokazovania zaoberal otázkou, ku ktorému
momentu zanikol právny vzťah medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
založený Zmluvou z 15.6.2007. Vo vzťahu k tejto otázke ako významnú hodnotil súd skutočnosť, že
Zmluva o nájme nebytových priestorov z 15.6.2007 bola uzatvorená na dobu určitú, tak ako to vyplýva
z článku VI. bod 1, ktorý nebol Dodatkami 1 až 6 k tejto Zmluve zmenený. Na základe dojednania
doby určitej v tejto Zmluve bolo možné vypovedať zo strany žalovaného ako nájomcu predmetnú
Zmluvu len z taxatívne vymedzených dôvodov vyplývajúcich z § 9 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. v
znení zmien a doplnkov - Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov - ďalej už len Zákon. V
nadväznosti na to pri zohľadnení obsahu výpovede žalovaného zo 6.8.2012, tak ako bol tento listinný
dôkaz v konaní žalovaným produkovaný a je súčasťou prílohovej obálky spisu, nie je možné viazať
začatie plynutia výpovednej lehoty, ktorá bola dojednaná v článku VI. bod 2 Zmluvy na moment, kedy
sa táto výpoveď žalovaného zo 6.8.2012 dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Výpoveď žalovaného
zo 6.8.2012 nevymedzuje žiaden z taxatívne vymedzených - Zákonom upravených dôvodov výpovede
nájomcu pri dojednaní zmluvy na dobu určitú podľa § 9 ods. 3 písm. a/ až c/. Preto i v prípade pokiaľ
by sa táto výpoveď dostala do dispozičnej sféry, nemohla byť vyhodnotená ako právna skutočnosť, v
nadväznosti na ktorú by došlo po uplynutí výpovednej lehoty k ukončeniu nájomného vzťahu založeného
Zmluvou. Nájomný vzťah založený Zmluvou bol ukončený k 31.3.2013, a to na základe výpovede
žalovaného z 29.1.2013 podanej žalovaným zo zákonom predpokladaného dôvodu podľa § 9 ods. 3
písm. a/ Zákona, ako je táto výpoveď v spise na č.l. 68. Žalobca nerozporoval skutočnosť, že sa uvedená
výpoveď z 29.1.2013 dostala do dispozičnej sféry žalobcu a v nadväznosti na to dňom 1.2.2013 začala
plynúť dohodnutá dvojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňom 31.3.2013. Všetky žalobcom
vyúčtované pohľadávky, ktoré boli predmetom tohto konania, spadajú do obdobia pred ukončením
zmluvného vzťahu výpoveďou žalovaného z 29.1.2013, ktorej účinky nastali uplynutím výpovednej
lehoty k 31.3.2013. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje súd na hodnotenie výpovede žalovaného
zo 6.8.2012 ako výpovede, ktorá nevymedzuje zákonom predpokladaný dôvod, na základe ktorého
mohol žalovaný dôvodne vypovedať Zmluvu uzatvorenú so žalobcom na dobu určitú, na základe čoho
nebol dôvodný ani návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom ním označených svedkov p.
Sýkoru a p. Vrábela na okolnosť, že túto výpoveď zo 6.8.2012 žalovaný podal a že sa teda dostala
do dispozičnej sféry žalobcu. I to bol dôvod zamietnutia návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania
výsluchom svedka p.Z. a svedka p.S..
Po ustálení skutočnosti trvania nájomného vzťahu založeného Zmluvou z 15.6.2007 až do 31.3.2013 sa
súd zaoberal výškou žalovanej pohľadávky, a to taktiež v nadväznosti na procesnú obranu žalovaného,
ktorá bola vznesená vo všeobecnej rovine v dôvodoch odporu a následne bola konkretizovaná na
výzvu súdu na pojednávaní 19.9.2014, kedy žalovaný na výzvu sudkyne potom, ako bol oboznámený
s podaním žalobcu z 26.6.2014 a s jeho prílohami, v ktorom žalobca podrobne špecifikoval jednotlivé
časti žalovanej pohľadávky v nadväznosti na zmluvné dojednanie a vstupné doklady, ktoré použil pri
vystavení vyúčtovaní jednotlivými faktúrami uviedol, že k jednotlivým položkám, ktoré sú predmetom
fakturácie a teda ku konkrétnym sumám odkazuje na svoje predchádzajúce výpovede a uvádza, že
všetky faktúry, ktoré sú v tomto podaní uvedené, sa vzťahujú k obdobiu potom, ako podal výpoveď zo
6.8.2012. Ku jednotlivým sumám, ktoré boli predmetom fakturácie a teda k pohľadávkam tak, ako ichučinil žalobca predmetom tohto konania, neuviedol žalovaný žiadne konkrétne námietky. V nadväznosti
na takto doplnenú procesnú obranu žalovaného vychádzal súd vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky
z podrobnej špecifikácie učinenej žalobcom v jeho podaní z 26.6.2014 a z príloh tohto podania, ktoré
neboli žalovaným v konaní konkrétne namietané. Pokiaľ ide o faktúru č. 20120811, touto žalobca
dôvodne vyúčtoval zálohové platby za energie za február 2013 v sume 181,68 EUR v nadväznosti na
Dodatok č. 6 Zmluvy a článok III. bod 2 Zmluvy. Faktúrou č. 20120583 vyúčtoval žalobca dôvodne
zálohové platby za energie za obdobie november 2013 vo výške 604,80 EUR podľa bodu 3 Dodatku 4
ku Zmluve a článku III. bod 3 Zmluvy, ako aj v nadväznosti na Dodatok č. 6, cez ktorý bola zohľadnená
skutočnosť, že zálohové faktúry za obdobie september až november 2012 už boli vystavené a vzniknutý
rozdiel za toto obdobie bol dobropisovaný zo strany žalobcu v prospech žalovaného, v nadväznosti na čo
došlo k čiastočnému započítaniu v sume 288,82 EUR s DPH. Faktúrou č. 20120928 vyúčtoval žalobca
dôvodne skutočnú spotrebu nákladov na zrážkovú vodu za obdobie od 1. októbra 2012 do 31. decembra
2012 vo výške 4,66 EUR, a to v nadväznosti na faktúru od dodávateľa - Stredoslovenských vodární
a kanalizácií, a.s., ktorá znela celkom na 259,35 EUR bez DPH a ktorá suma bola rozpočítaná podľa
jednotlivých nájomníkov predmetnej nehnuteľnosti v nadväznosti na rozsah prenajatej plochy, z čoho
na žalovaného pripadla suma 44,08 EUR bez DPH, od ktorej sumy boli odrátané zaplatené zálohové
platby podľa Dodatku č. 6 k
Zmluve vo výške 40,20 EUR. Daňový doklad - faktúra od dodávateľa Severoslovenských vodární a
kanalizácií, a.s., na ktorý sa žalobca v tejto časti odvolával, je súčasťou spisu na č.l. 79 a rozúčtovanie,
na ktoré sa žalobca v tejto časti odvolával, je súčasťou spisu na č.l. 80. Faktúrou č. 20120942 žalobca
dôvodne vyúčtoval skutočnú spotrebu nákladov plynu na teplo od 1. októbra 2012 do 30. novembra 2012
vo výške 145,58 EUR, a to v nadväznosti na faktúru od dodávateľa energií SPP, a.s. vo výške 14.493,01
EUR bez DPH, ktorá bola žalobcom predložená ako príloha podania z 26.6.2014 vrátane rozúčtovania,
na základe ktorého podľa prenajatej plochy na žalovaného pripadla suma 2.512,86 EUR, od ktorej sumy
vyúčtovanej žalobcom dvoma faktúrami /faktúrou č. 20120646 za obdobie od 1.1.2012 do 30.9.2012
v sume 2.115,54 EUR bez DPH a ktorá faktúra nie je predmetom sporu a faktúrou č. 20120942 za
obdobie od 1.10.2012 do 30.11.2012 vo výške 397,32 EUR bez DPH/ boli odrátané zálohové platby
v zmysle Dodatku 6 Zmluvy vo výške 2-krát 138,- EUR. Faktúrou č. 20130015 v sume 181,68 EUR
žalobca dôvodne podľa bodu 2 Dodatku č. 6 a článku III. bod 2 Zmluvy vyúčtoval zálohové platby za
energie za mesiac marec 2013. Faktúrou č. 20130044 v sume 331,70 EUR žalobca dôvodne vyúčtoval
skutočnú spotrebu nákladov za teplo za rok 2012 na základe faktúry od dodávateľa energií, teda SPP,
a.s.,ktorábolavsume18.075,64EURbezDPHprílohoupodaniažalobcuz26.6.2014aktorásumaopäť
bola rozpočítaná medzi jednotlivých nájomníkov v predmetnej nehnuteľnosti a na žalovaného pripadla
suma 2.927,28 EUR bez DPH, od ktorej bola odpočítaná suma fakturovaná za obdobie od 1.1.2012 do
30.11.2012vsume2.512,86EUR,čobolapoložkazohľadnenáprifaktúreč.20120942azálohováplatba
podľa Dodatku č. 6 Zmluvy vo výške 138,- EUR bez DPH. I rozúčtovanie podľa prenajatej plochy vo
vzťahu k faktúre č. 20130044 je prílohou podania žalobcu z 26.6.2014. Pokiaľ ide o faktúry č. 20120839
a č. 20130032, tými bolo vyúčtované dohodnuté nájomné v sume 1.373,12 EUR s DPH za obdobie
február a marec 2013 podľa Dodatku č. 5 k Zmluve. V nadväznosti na uvedené vyhodnotil súd žalobcom
uplatnenúpohľadávkuztituludlžnéhonájomnéhoacenuposkytnutýchslužiebvcelkovejvýške3.880,36
EUR ako dôvodnú i čo do uplatnenej výšky. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany poukazoval na
skutočnosti, pre ktoré nemohol predmetný nebytový priestor užívať, tak ako ich vymedzil v dôvodoch
odporu proti platobnému rozkazu, poukazuje tu súd na úpravu podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP a
dôkaznú povinnosť žalovaného vo vzťahu k týmto tvrdeniam, ktorú si žalovaný v konaní nesplnil. Pri
tvrdení, že nemohol počas relevantného obdobia predmet nájmu užívať, prípadne mohol tento užívať
len v obmedzenom rozsahu, bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného v konaní preukázať toto tvrdenie
a zároveň preukázať, že z titulu takéhoto obmedzenia v užívaní alebo takejto nemožnosti užívania
predmetu nájmu včas v súlade s úpravou vyplývajúcou z § 675 Občianskeho zákonníka, ktorá dopadá
i na zmluvy o nájme nebytových priestorov, uplatnil voči žalobcovi právo na odpustenie alebo zľavu z
nájomného. Tieto skutočnosti žalovaný v konaní nepreukázal. Prílohou podania odporu, kde žalovaný
takúto obranu prvýkrát vzniesol, nie sú žiadne listinné dôkazy, na ktoré sa žalovaný v dôvodoch odporu
odvoláva /stanoviská mesta Žilina a Krajského pamiatkového úradu/ a takéto listinné dôkazy alebo iné
dôkazy žalovaný v prejednávanej veci nepredložil ani neskôr v priebehu konania do momentu, kedy mu
bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP. V nadväznosti na uvedené konštatovania súd vyhodnotil
túto časť procesnej obrany žalovaného ako nepreukázanú a teda nedôvodnú. Súd zároveň na tomto
mieste zdôraznil obsah vyjadrenia sa žalovaného na výzvu súdu, tak ako vyplýva z jeho vyjadrenia na
pojednávaní 30.5.2014, podľa ktorého žalovaný výslovne uviedol, že vo veci nečiní vzájomný návrh na
zaplatenie sumy 2.000,- EUR. Dôkazný návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov p.Z. a p. S. zamietol súd i z dôvodu, že pre meritórne rozhodnutie v tejto veci pri trvaní nájomného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným založeného Zmluvou z 15.6.2007 až do uplynutia výpovednej lehoty teda
do 31.3.2013 bola irelevantná skutočnosť, že žalovaný predmetné nebytové priestory v auguste 2012
vypratal a od augusta 2012 tieto fakticky neužíval. Významnou bola skutočnosť trvania nájomného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za celú relevantnú dobu, teda až do 31.3.2013, v nadväznosti na
čo má žalobca právo na zaplatenie nájomného a služieb až do skončenia nájomného vzťahu.
So splnením peňažného záväzku zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné a cenu poskytnutých služieb - energií
je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania vždy odo dňa
nasledujúcehopodnisplatnostidaňovéhodokladu-faktúry,ktorýmibolatáktorápohľadávkavyúčtovaná
v súlade s dohodou o takomto spôsobe platenia nájomného a energií. V konaní žalovaný nepreukázal
tvrdenúdohoduoneuplatňovaníúrokuzomeškaniažalobcomalebodohoduoinejsplatnostipohľadávok
žalobcu z titulu dlžného nájomného a energií, než aká vyplývala z vystavených daňových dokladov
- faktúr, ktoré boli vystavené v súlade so Zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi ako pokiaľ ide o
spôsob platenia pohľadávok žalobcu, tak pokiaľ ide o splatnosť týchto pohľadávok. Pri absencii osobitnej
dohody o sadzbe úroku z omeškania vyhodnotil žalobcom uplatnenú sadzbu úroku z omeškania súd ako
dôvodnú a súladnú s výškou sadzby zákonného úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka vo vyššie citovanom znení.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako účastníkovi úspešnému
v konaní v celom rozsahu priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdneho
poplatku za žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.