Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218856
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211218856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO:
36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporcovi: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. H. XXX,
o zaplatenie 608,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 16. apríla 2012, č.k. 6C/275/2011-24, v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
215,93 eur s 0,024% denným úrokom z omeškania od 14.03.2010 do zaplatenia, ročný poplatok za
vedenie karty vo výške 9,63 eur, poplatok za výber z bankomatu 38,94 eur, poplatok za vedenie účtu
37,29 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že navrhovateľ sa domáhal návrhom podaným na súd prvého stupňa zaplatenia sumy 608,04eur s
príslušenstvom, ktorá pohľadávka pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 215,93 eur, ročného

poplatku za vedenie karty 9,63 eur, zmluvného úroku 282,79 eur, poplatku za výber z bankomatu 38,94
eur, zmluvnej pokuty vo výške 19,56 eur, sankčného úroku vo výške 3,91 eur, mesačného poplatku za
vedenie účtu vo výške 37,29 eur a úroku z omeškania 0,024% denne z čiastky 215,93 eur od 14.03.2010
do zaplatenia. Navrhovateľ dňa 28.03.2007 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. 3703220767, ktorá
zmluva je zároveň aj zmluvou o poskytnutí úveru s úverovým rámcom vo výške 663,88 eur. V súlade
s úverovými podmienkami bol odporcovi poskytnutý úver na uspokojenie jeho priebežných finančných
potriebaodporcaboloprávnenýúverčerpaťprostredníctvomúverovejkarty.Účastnícizmluvysadohodli

na vrátení poskytnutého úveru spolu s dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach s tým,
že v prípade oneskorenia s úhradami splátok dlhšími než 7 dní, je odporca povinný v zmysle úverových
zmluvných podmienok zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý začatý deň
omeškania a jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s úhradou ktorej je v omeškaní.
Nakoľko odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok navrhovateľ mu dňa 26.02.2010 zaslal
výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 608,04 eur. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá
medzi účastníkmi konania má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahuje režim Zákona č.

258/2001 o spotrebiteľských úveroch, a zároveň aj všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv upravená
v ustanoveniach § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Súd posúdil obsah zmluvy s poukazom
na § 4 zákona č. 258/2001 platného a účinného v čase uzavretia zmluvy (28.03.2007), pričom zistil, že
zmluva obsahuje podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 1, 2, preto čo do uplatnenej istiny súd považovalnárok navrhovateľa za dôvodný. Za dôvodný taktiež považoval návrh navrhovateľa čo do zaplatenia
ročného poplatku za vedenie karty 9,63 eur, poplatku za výber z bankomatu 38,94 eur ako aj poplatok
za vedenie účtu 37,29 eur, pretože s týmito podmienkami mal možnosť odporca sa oboznámiť predtým,

ako využil možnosť úverovej karty vydanej navrhovateľom, pretože spolu s kartou mu bol doručený aj
sadzobník týchto poplatkov. Spolu s istinou 215,93 eur súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania,
ktorý bol nižší než zákonný úrok ku dňu, kedy sa dostal odporca s plnením do omeškania. Súd návrh
zamietolčodozmluvnéhoúrokuvovýške282,79eur,zmluvnejpokuty19,56eurasankčnéhoúroku3,91
eur. Z názvu týchto uplatnených nárokov vyplýva, že sa jedná o zmluvný úrok, zmluvnú pokutu a sankčný

úrok. Podľa názoru súdu tieto sankcie mali byť s odporcom dohodnuté v samotnej zmluve. Zmluva
však neobsahuje dojednania ohľadom zmluvného úroku, zmluvnej pokuty ani sankčného úroku a nárok
na ne si navrhovateľ zrejme odvodzuje z všeobecných obchodných podmienok, ktoré však odporcom
nie sú podpísané a odporca k nimi nikdy nepristúpil, podľa názoru súdu tak uvedené sankcie nemôžu
byť platne dojednané. Všeobecné podmienky nesmú slúžiť k tomu, aby do ich zložito formulovanej a
malýmipísmenamipísanejformyskrylzmluvnýpartnerspotrebiteľadojednania,ktorésúprespotrebiteľa

nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú, vrátane dojednania zmluvnej
pokuty a zmluvného úroku. Pokiaľ tak urobí, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto jeho jednaniu
nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Vzhľadom k
tomu v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na §
142 O.s.p., keďže navrhovateľ mal pomerný úspech a odporcu treba považovať za v tomto konaní

úspešnejšieho účastníka.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním, že dojednanie zmluvného úroku, zmluvnej pokuty a sankčného
úroku mali byť v zmluve a nie vo všeobecných zmluvných podmienkach. Úverové zmluvné podmienky sú

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ak súd uznal prvú stranu, lícnu časť celej zmluvy za úverovú zmluvu,
tak treba aj druhú a nasledujúce časti považovať za úverovú zmluvu. Celistvosť listiny je zachovaná
aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť
jednotlivýchlistínjenesporná.Pevnéspojenielistín,napr.zošitieniejevtakomprípadepotrebné.Právny
predpis neustanovuje kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Pokiaľ

ide o zmluvný úrok úverová zmluva v čase uzavretia nevyžadovala, aby obsahovala ročnú úrokovú
sadzbu. Dojednania o zmluvnej pokute a sankčnom úroku v úverových zmluvných podmienkach je
platné, nie je možné odlišne posudzovať jednotlivé dojednané ustanovenia, pretože aj keď sú úverové
zmluvné podmienky tzv. typovými, ich platnosť a právnu vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy
upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Dohodu o zmluvnej pokute možno uzavrieť

buď samostatne, alebo ako súčasť záväzkového právneho vzťahu, ktorého sa zmluvná pokuta týka.
Táto dohoda musí byť uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená
zmluvnou pokutou. To, že dojednanie zmluvnej pokuty upravené v úverových zmluvných podmienkach,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy preukazuje, že bolo urobené písomne, formou, ktorú
predpokladá zákon a preto je v celom rozsahu platné. Na základe uvedeného navrhol navrhovateľ

rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daný rozsahom a dôvodmi odvolania,

postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu
vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 6C/257/2011 je určenie povinnosti

odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 608,04 eur s príslušenstvom ako nedoplatku zo zmluvy o
poskytnutí úveru s úverovým rámcom zo dňa 28.03.2007.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým potom, ako určil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 215,93 eur s úrokom z omeškania,

ročný poplatok za vedenie karty 9,63 eur, poplatok za výber z bankomatu 38,94 eur, poplatok za vedenie
účtu 37,29 eur, vo zvyšku návrh zamietol a to v časti zmluvného úroku, zmluvnej pokuty a sankčného
úroku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver, s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného

vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd mal za to,
že správne súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti nároku na úhradu zmluvného úroku,
zmluvnej pokuty a sankčného úroku, ktoré náležitosti neboli dohodnuté v zmluve ale len vo všeobecných

zmluvných podmienkach, čo je nedostatočné a nie je možné považovať za dojednané platne, navyše je
to ako správne konštatoval súd prvého stupňa aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania keď mal za to, že účastníci mali v konaní
úspech pomerný, pričom odporca bol v konaní úspešnejší.

Vzhľadom k uvedených skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil a ani mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.