Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/314/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211960
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512211960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom

debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36
862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: U. O., A..
X.X.XXXX, S. XXXX/XX, Č., za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO:
42 247 268, Sofijská 13, Košice, zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Budapeštianska 8, v konaní o zaplatenie 375,89 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 43,95 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 23,15 eura od 28.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 19,14 eura od 28.8.2009 do zaplatenia a zo

sumy 1,66 eura od 28.9.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu
č.:XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 150152 v sume 98,01 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenie sumy 375,89 eura spolu so zákonným
úrokom z omeškania až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaná pohľadávku žalobcu čo do úhrady ceny dodanej služby uznala a prejavila ochotu ju zaplatiť.
Ohľadom zmluvnej pokuty navrhla žalobu zamietnuť.

Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane žalovanej vstúpil len ohľadom zmluvnej pokuty dňa
6.9.2012, navrhol žalobu v rozsahu zmluvnej pokuty zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovné:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so
žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách č. 1693582, 1337613 a 1693581, a že povinnosťou žalovanej bolo
o.i. odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných
povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu,

ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu
tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia
záväzku žalovanej. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnila povinnosť riadne a
včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete.Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaná postupne splnila svoj záväzok,
ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za
zľavnenú cenu.

Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 331,94 eura vyúčtoval žalovanej fa č. 7005369901
splatnou 27.6.2010 a služby:
- fa č. 7906211398 splatnou 27.7.2009 na sumu 23,15 eura
- fa č. 7907233777 splatnou 27.8.2009 na sumu 19,14 eura

- fa č. 7908287249 splatnou 27.9.2009 na sumu 1,66 eura ako poplatok za oneskorené úhrady. Celková
suma činí 43,95 eura.

Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2011.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení
zo dňa 28.6.2007 (čl.6) , 1.2.2006 (čl.3) a z 25.3.2009 (čl. 4), týkajúcu sa tel. čísla 0903640778, ktorého
sa hovorné týkalo. Z posledne citovanej zmluvy , resp. jej dodatku z 25.3.2009 súd zistil, že žalovaná
bola pripojená k elektronickej sieti v programe Relax 100 a žalovanej bol dodaný mobilný telefón Sony
Ericsson K770l Black za 19 eur, a že sa zaväzuje o.i. riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb,

a niektoré iné dojednania, ktoré nemajú pre vec relevanciu.

Podľa bodu 2 dodatku k zmluve sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti (24 mesiacov)
nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a (okrem iného) že sa nedopustí takého konania, na
základe ktorého vy žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo ju vypovedať z

dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka (žalovanej)

Podľa bodu 4 dodatku sa zmluvné strany „dohodli“, že v prípade porušenia zmluvných povinností
žalovanou, najmä povinnosti upravenej v čl. 1 písm. b) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas), a tiež
čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaná

povinná uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 a to v sume 10.000 Sk (331,94 eura).

Žalovaná nezaplatila cenu vyúčtovaných služieb, vyúčtovaných jej faktúrami za obdobie od 8.6.2009 do
7.7.2009 a od 8.7.2009 do 7.8.2009.

Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 Zákona 610/2003 Z.z.:
(1) Podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnejslužby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,

(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

V súlade s cit. ustanoveniami zákona a predložených listinných dôkazov súd žalobu v rozsahu sumy
43,95 eura titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal žalovanú na jej
zaplatenie v súdom určenej lehote.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je

to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

Žalobca sa domáhal úroku z omeškania v zákonnej sadzbe a to počnúc dňom, nasledujúcim po dni
splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o počiatku plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle
žaloby .

Žalobca predložil tiež faktúru č. 7005369901 zo dňa 8.6.2010, splatnú 27.6.2010 na sumu 331,94 eura,

ktorou bola žalovanej vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žiaden iný obsah z tejto faktúry nevyplýva.

Podľa § 120 ods4 OSP: Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Všetky zákonom predpísané procesné poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP boli

účastníkomriadnedoručenéato:právnemuzástupcovižalobcudňa18.12.2012,žalovanejdňa4.1.2013
a vedľajšiemu účastníkovi dňa 18.12.2012.

Vedľajší účastník už vo svojom vyjadrení zo dňa 7.8.2012 (čl. 46) navrhol žalobu ohľadom zmluvnej
pokuty ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca sa tejto položky domáha alternatívne

ako zmluvnej pokuty i náhrady škody. Pre prípad, že by šlo o náhradu škody, vzniesol námietku
premlčania. Poukázal na neprijateľnosť takto dohodnutej zmluvnej pokuty, no najmä nepreukázal, že
v žalovanej výške bola so žalovanou uzavretá individuálne. Apeloval na nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami účastníkov konania ako aj existenciu právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove2Co132/2011,ktorýmvyhlásiltakétodojednaniazaneprijateľnéatedaneplatné. Argumentujúc

tiež rozsudkom ESD č.: C618/10 vyvodil, že neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno vôbec znížiť
či moderovať ani do výšky pultovej ceny telefónu.K tomuto stanovisku vedľajšieho účastníka sa žalobca vyjadril podaním z 26.2.2012 tak, že (súd uvádza
ibastručne):zmluvnápokutaplníjednakfunkciusatisfakčnú(reparačnú),akoajpreventívnu. Jezároveň
zabezpečovacím prostriedkom t.j. hrozbou majetkovej ujmy, ktorá núti dlžníka aby včas a riadne plnil

zmluvné povinnosti. Poukázal na to, že žalovaná mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že
mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vstúpi. Poukázal
tiež na primeranosť zmluvnej pokuty, a vychádzajúc z § 3a Nariadenia 87/1995 Z.z. by zmluvná pokuta
mohla byť ešte vyššia. Dotácia právneho predchodcu žalobcu do mobilného telefónu bola suma 130
eur, čo predstavuje reálnu škodu, ktorá porušením zmluvných povinností zo strany žalovanej žalobcovi

vznikla a preto sa alternatívne domáhal zmluvnej pokuty do uvedenej výšky.

Na pojednávaní dňa 4.3.2013 vedľajší účastník sa s argumentmi žalobcu nestotožnil a poukázal na
obsah svojho písomného stanoviska - vyjadrenie k žalobe. Apeloval na to, že žalobca nejasným
spôsobom definuje predmet konania, keď mieša dva odlišné inštitúty a to jednak zmluvnú pokutu a
jednak náhradu škody. Zo zmluvy o pripojení nevyplýva, že by zmluvná pokuta bola dojednaná

individuálne a z ani jedného listinného dokladu nevyplýva to, kedy, akým spôsobom a ktorú zmluvnou
pokutou zabezpečenú povinnosť žalovaná porušila. Navyše zmluvná pokuta bola judikovaná viacerými
súdmi ako neprijateľná zmluvná podmienka a preto je neplatná.

Žalovaná vo výpovedi poukázala na to, že celá jej štvorčlenná rodina nikdy nemali iného mobilného

operátora ako T-Mobile, pričom ona sama s ním bola v právnom vzťahu po dobu dlhšiu ako 20
rokov. Predmetný mobilný telefón poskytla svojím plnoletým deťom na používanie, pričom služby boli
vždy riadne uhrádzané. Keď však začala pracovať v Rakúsku, odtiaľ komunikovala s rodinou cez
pevnú linku, pričom sa nevedela vyjadriť, akým spôsobom k vzniknutej situácii došlo (či sa telefón
rozbil, stratil ...). Prejavila ochotu dlžoby na službách zaplatiť, avšak vzhľadom aj na predchádzajúce

dlhotrvajúce obdobie využívania služieb T-Mobilu a je vidí nemorálne, aby zaplatila tak vysokú zmluvnú
pokutu. V plnom rozsahu sa pripojila k vyjadreniu vedľajšieho účastníka a ohľadom zmluvnej pokuty
navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti

(§ l53 ods. l O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý

nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvu o pripojení zo dňa
25.3.2009 v ktorej je odkaz na výšku zmluvnej pokuty v „tabuľke č. 1“.Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vo vzťahu k úkonu, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých okolností
je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta
zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt
presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž
nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka
uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej

má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute.
Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná,
neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej)
si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa
toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7008395006 (pri jej posudzovaní

z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon
podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice
srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným

způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je
jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Okrem toho: súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi
z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme
pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok.
V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu
podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu

poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej
záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.
Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje

vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky.
Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla
odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé
podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú

ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli
pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol
by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.
V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné

takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10) . Žalobca
nepreukázal, že by zmluvná pokuta bola uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči
žalovanej uplatnená faktúrou č. 7005369901 je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, preto súd

žalobu zamietol.

V danom prípade žalobca bol úspešný len čiastočne a to v pomere 11%, čo znamená, že bol v konaní
takmer celkom neúspešný.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania len ohľadom zmluvnej pokuty, čo by do oddeliteľnej časti
zmluvného plnenia od ostatných nárokov, pri obrane žalovanej splnil svoje poslanie. Žalovanej, ktorá
bola v tomto rozsahu plne úspešná, by podľa § 142 ods. 1 OSP prináležala náhrada trov konania (ak by
jej vznikli), pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto
mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby, vychádzajúc z výpočtového základu 331,94 eura a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia
v sume 24,98 eura a 7,63 eura režijnej paušálnej náhrady a 2) vyjadrenie zo dňa 7.9.2012 v sume 24,98
eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura, 3) účasť na pojednávaní
dňa 4.3.2013 v sume 24,98 eura + 7,81 eura režijný paušál, spolu: 98,01 eura.

Žalobca je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3

OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutiealebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.