Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/245/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915208067
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915208067.3

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu AB 1 B. V.,
registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077xx, Holandské kráľovstvo,
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín,
IČO 47 234 679 proti žalovanému W. O., C.. XX. XX. XXXX, S. D. A. U. O., B. XXXX/X, t. č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou K. M. , tajomníčkou Informačného centra na Okresnom súde H. o zaplatenie

4.158,68 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.331,35 eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne
od 01. 10. 2014 do zaplatenia, ako aj 230,44 eur trov právneho zastúpenia a 155,07 eur iných trov
konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom trovy je povinný zaplatiť na účet alebo
do rúk právneho zástupcu žalobcu.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 11. 06. 2015 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4.158,68
eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 140,39 eur a úroku z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 4.158,68 eur od 29. 05. 2015 do zaplatenia z titulu nesplatenia poskytnutého
úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 09. 2013. Uviedol, že nadobudol

pohľadávkuodsvojhopredchodcuHomeCreditSlovakiaa.s.nazákladezmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 10. 09. 2014, pričom išlo o pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 19. 09. 2013. Jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu predmetom ktorej
bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.780,- eur zo strany právneho predchodcu žalobcu
žalovanému. Žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet,
výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. Žalovaný sa s úhradou dostal do omeškania tak, ako to

vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 10. 09. 2014 bol žalovaný preto vyzvaný k splateniu celého
zostatku úveru vo výške 4.158,68 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Takto na základe vyššie uvedených
skutočností eviduje voči žalovanému dlh, a preto žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo
výške 119,39 eur, úrokov z istiny do času zosplatnenia vo výške 356,33 eur, zosplatnenej istiny vo výške
3.605,04 eur, poistenia Bill protection vo výške 10,02 eur, poplatku za upomienku v sumárnej výške
36,- eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 7,45 eur, poplatku za možnosť odloženia splátok

vo výške 7,45 eura a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur.

Súd vo veci vydal dňa 08.09.2015 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť, pretože
tento sa zdržuje na neznámom mieste. Preto uznesením zo dňa 19. 01. 2016, č. 12C/245/2015-47 súd
predmetný platobný rozkaz zrušil a súčasne žalovanému ustanovil v konaní opatrovníčku.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a tiež sa nedostavila
opatrovníčka žalovaného, obaja doručenie predvolania mali vykázané, a preto súd vec postupom podľa§ 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, resp. zástupcu žalobcu a
opatrovníčky žalovaného s tým, že prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so splátkovým kalendárom k úverovej zmluve č.
XXXXXXXXXX, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 09. 2013 (ďalej ÚZ), s výzvou zo dňa 10.
09. 2014, v ktorej žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu aj s výpisom z poštovej knihy, s úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ÚZP ) , oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 27. 11. 2014 aj s výpisom z poštovej knihy a výpisom z Obchodného

registra žalobcu a na základe predložených dôkazov skutkovo a právne posúdil vec takto:

Žalobca je právnickou osobou založenou podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so sídlom
Amsterdam,zapísanouvpríslušnomregistriObchodnejkomoryHolandskapodreg.číslomXXXXXXXX.

Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 19. 09. 2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX.

Na jej základe poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 3.780,- eur. Žalovaný
sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom splácať v 84 - roch pravidelných mesačných splátkach vo
výške 89,73 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Konečná
výška úveru , teda suma ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola vo výške 7.537,32 eur (84 x 89,73 eur).
Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 20,47 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)

predstavovala od 22,2 do 22,9 % s odkazom na text označený *, pod ktorým bolo uvedené že klient
súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Priemerná hodnota
RPMN predstavovala 18,84%.

Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyni oznamoval žalovanému listom zo dňa 27. 11. 2014,

že nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom poukázal na to, že
žalovaný bol už vyzvaný pôvodným veriteľom k úhrade omeškaných splátok, naposledy výzvou z 10. 09.
2014. Žalobca preto opätovne vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 4.195,51 eur do 7 dní od doručenia
tejto výzvy.

Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaný si svoju povinnosť voči právnemu predchodcovi
žalobcu nesplnil, z celkového poštu 84 splátok uhradil len splátky v celkovej výške 448,65 eur. Tým,
že žalovaný riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do omeškania. Výzvou zo dňa 10. 09. 2014 oznámil
právny predchodca žalobcu žalovanému, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným upozorneniam
uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 4.158,68 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval

honajejzaplatenievlehotedo15dníododňaodoslania výzvy.Vzhľadomnato,žežalobcanepreukázal
deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového
podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanému zasielaná ako doporučená
zásielka 2. triedy dňa 12. 09. 2014. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky
súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanému doručená v 3. deň od jej odoslania.

Posledný deň lehoty pripadol na 15. 09. 2014. Dňom doručenia začala žalovanému plynúť 15 dňová
lehota na splnenie povinnosti, posledný deň lehoty pripadol na 30.09.2014. Pri uvedenej fikcii doručenia
vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu nevyplýva, že adresát písomnosti by bol nezastihnutý,
príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Po prihliadnutí
na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 01. 10. 2014. Súd pre úplnosť konštatuje, že

skutočnosť, od ktorej právny predchodca žalobcu začal počítal plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa
odoslania výzvy, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez
toho , že by sa o nej mohol adresát dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jej postavenie
(aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t.
j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.

Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaný
nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej znenie navrhnuté žalobcom.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná

slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom
predmetnou zmluvou vystupoval voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaný ako fyzická osoba,ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský,
založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d.) zák. č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch.

Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných
náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 19. 09. 2013,
t. j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch". Je nespochybniteľné, že

obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V úverovej zmluve
je konečná splatnosť uvedená v 44. bode a je označená ako lehota splatnosti, pri ktorej je uvedený
počet mesiacov 84 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny
výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza,
že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v

akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu
Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru
spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa,

aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného)
časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho
názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými
závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva, že žalobca (resp. jeho

právny predchodca) bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo
výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že
spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu
pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí
úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od
22,2 % po 22,9 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje žalovanému- spotrebiteľovi,
aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav
neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa

možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z
určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre
spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN
žalobca nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že právny predchodca žalobcu mal možnosť priamo v
úverovej zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel,

že keď mu bol úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ
úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa
úver podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 11 ods 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch ku dňu 19. 09. 2013, teda ku dňu podpisu
úverovej zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) - x) necitované
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba o
zaplatenie 4.158,68 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého
úveru vo výške 3.331,35 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého
splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 3.780,- eur odčítal všetky

úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, teda vo výške 448,65 eur. Súd má za to, že iba
rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi
nepriznal. Vo zvyšnej časti, preto súd žalobu zamietol.

Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., osobitne tie - na ktoré

sa žalobca odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári a žiaden
z uplatnených nárokov nie je individuálne dojednaný. Čiže nie je individuálne dohodnuté ani poistenie
Bill protection vo výške 10,02 eur a preto ho žalobcovi nepriznal.

Vzhľadom na to ,že súd považoval úver za bez úročný a bez poplatkový nepriznal žalobcovi ani poplatok

za upomienky, poplatok za možnosť zmeny splátky a poplatok za možnosť odloženia splátky.

Súd k dojednaniu o zmluvnej pokute uvedenej v úverových podmienkach (Hlava 18 § 1) poukazuje
na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, ale len súčasťou
záverečných ustanovení v hlave 18 Úverových podmienok. V zmysle príslušného zákonného

ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta dohodnutá písomne.
Tým, že zmluvná pokuta je obsiahnutá iba v predtlačenom formulári zmluvných podmienok pri ktorých
absentuje podpis účastníkov, nie je splnená základná podmienka o písomnej dohode a preto súd takto
uzavretú zmluvnú pokutu považuje za neplatnú a žalobcovi ju nepriznal. Súd ďalej uvádza, že pri forme
úverových podmienok, ktorú žalobca zvolil, má súd vážne pochybnosti o tom, či spotrebiteľ bol s nimi

riadne oboznámený.

Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania vo
výške 140,39 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 27. 09. 204do 28. 05. 2015 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 5,05 % ročne zo žalovanej
sumy 4.158,68 eur od 29. 05. 2015 do zaplatenia súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku
omeškania uvedenej vyššie mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola zahrnutá do celkom vyčíslenej

výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 10. 09. 2014 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 01. 10. 2014.
K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,05 %, ktorá po zvýšení o 5 percentuálnych bodov (ide o
záväzkový vzťah ktorý vznikol po 01. 02. 2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov
účinných po 31. 01. 2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročn.. Vzhľadom na to, že
výška úroku z omeškania uvedená v žalobe jev súlade so zákonom priznal žalobcovi výšku úroku z

omeškania v žiadanej výške, t. j. vo výške 5,05% ročne, avšak len z priznanej sumy 3.331,35 eur, teda z
istiny a to od 01. 10. 2014, teda od prvého dňa omeškania do zaplatenia. Súd nešiel nad rámec žaloby
( § 153 ods. 2 O. s. p.), keď priznal úroky od 01. 10. 2014, hoci žalobca uvádza v žalobe, že ich žiada od
29. 05. 2015, pretože v tomto sú už aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za dobu
od 27. 09. 2014 ( boli vypočítané nesprávne, keď počiatok omeškania nebol 27. 09. 2014 a boli počítané
aj z úrokov a poplatkov). Výpočet úrokov bol nesprávny, a preto súd rozhodol tak, že úroky priznal zo

sumy 3.331,35 eur od 01. 10. 2014 do zaplatenia (v čom je zahrnutý i požadovaný kapitalizovaný úrok
ale len v prináležiacej výške a z prináležiacej sumy).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a priznal žalobcovi, ktorý mal vo
veci prevažný úspech, pomernú časť náhrady trov konania. Tento si na trovách konania uplatnil 382,66

eur trov právneho zastúpenia a 257,50 eur ako zaplatený súdny poplatok. Žalobca žiadal žalovaného
zaviazať na zaplatenie 4.158,68 eur s prísl., pričom žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie 3.331,35
eur, čo činí 80,11 %, kým v prevyšujúcej časti ohľadom 827,33 eur, čo činí 19,89 %, bola žaloba
zamietnutá. Rozdiel medzi pomerom úspechu žalobcu 80,11% a neúspechom 19,89%, činí 60,22% a
v tomto rozsahu je aj daný nárok žalobcu na náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia boli

vyčíslené podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ ,c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov vo výške 382,66 eur (2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava a podanie
žaloby po 151,05 eur + 2x prináležiaci režijný paušál po 8,39 eur, čo činí 318,88 eur + 63,78 eur ako 20
% DPH zo sumy 318,88 eur). Súd takto priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

155,07 eur a náhradu iných trov (zaplateného súdneho poplatku) vo výške 155,07 eur, teda 60,22 % z
celkových trov právneho zastupovania a iných trov konania.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi žalobcu je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky,
ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti, preto súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.