Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/77/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807209374
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8807209374.19

Rozhodnutie

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu
G. U., I.: XX XXX XXX, U., XXX XX W. M. A. zast. JUDr. Bartolomejom Kaščákom, AK, M. R. Štefánika
171, Vranov nad Topľou proti žalovanému: T. F.B., M.. XX.X.XXXX, Q. U. XX, zast. JUDr. Miroslavom
Verebom, advokátom, AK, Šoltésovej č. 5, Košice, o náhradu škody s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 56.843,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

T.F.Č.akožalobcasapodanoužaloboudňa9.1.2006domáhalvydaniarozsudku,ktorýmbysúdzaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 98.498,- Sk s 13 % úrokom z omeškania od 1.2.2003 do zaplatenia
a nahradenia trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v rokoch 1998 - 2002 pôsobil vo funkcii
starostu obce U., pričom po skončení funkčného obdobia mu nebol vyplatený plat za december 2007
a taktiež mu nebolo vyplatené odstupné v zmysle zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a
platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, čo v súčte predstavuje sumu 98.498,- Sk. Plat

spolu s odstupným mu mal byť vyplatený v najbližšom výplatnom termíne po skončení výkonu funkčného
obdobia, čo v podmienkach odporcu bol posledný deň mesiaca január 2003, t.j. k 31.1.2003. Plat bol
splatnýpozaduzamesačnéobdobievždyposlednýdeňnasledujúcehokalendárnehomesiaca.Odporca
žalovanú sumu doposiaľ neuhradil.
Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žalobu žiadal zamietnuť. Toto konanie sa viedlo pod spisovou
značkou 6C/81/2006.

Dňa 31.7.2006 podal voči žalobcovi protižalobu o zaplatenie 1.881.982,- Sk spolu s príslušnými
úrokmi. Po vznesenej námietke započítania žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu
1.739.737,- Sk so 7% úrokmi z omeškania od 3. dňa po doručení protinávrhu do zaplatenia, ako aj
nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu. Túto protižalobu odôvodnil tým,
že žalobca neodovzdal riadne funkciu starostu a tiež aj tým, že ako podnikateľ uzatváral sám s obcou v
čase, keď bol starostom pre obec nevýhodnú zmluvu, hoci vedel, že obec nemá prostriedky na včasné

zaplatenie vzniknutej pohľadávky. Tým sa stalo, že obec nebola schopná plniť záväzky, následkom čoho
bola daná do nútenej správy. Išlo o zmluvu o dielo zo dňa 4.5.1998, ktorá bola uzatváraná žalovaným
ako starostom obce s vlastnou firmou T. F. - S.. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ štyrmi faktúrami zo
dňa 1.10., 12.10., 13.10 a 17.10.1999 ako súkromný podnikateľ vyfakturoval obci celkom 2.471.943,-
Sk. Ako starosta obce nezariadil úhradu faktúry ani neurobil žiadne kroky na ochranu záujmov obce, ale
namiesto toho podal ako podnikateľ žalobu proti obci. V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov

nad Topľou sp.zn.8Cb 27/02, kde na pojednávaní obec cestou navrhovateľom určenej osoby uznala
pohľadávku aj s príslušenstvom a vzdala sa práva na odvolanie. Ide o rozsudok č.k. 8Cb 27/02-37 zodňa 14.3.2002, podľa ktorého bola obec zaviazaná na zaplatenie sumy 2.471.943,- Sk s 10% úrokom z
omeškania od 29.11.1999 do zaplatenia a trovy konania v sume 123.595,- Sk. Následne žalobca cestou
svojho zástupcu poveril súdneho exekútora T.D.. P. L. na vymáhanie istiny a príslušenstva proti povinnej

obci U.. Všetky výdaje obce nad rámec istiny predstavujú reálnu škodu, za ktorú zodpovedá žalobca
ako starosta obce, lebo uzavrel pre obec nevýhodnú zmluvu za okolnosti, že obec nemala podmienky
na znášanie dohodnutých nákladov a sankcií. Celkovú škodu žalovaný vyčíslil na sumu 1.881.982,-
Sk a tá pozostáva z úrokov z omeškania vo výške 1.193.167,- Sk, trov konania vo výške 123.595,-
Sk a z exekučných trov vo výške 565.220,- Sk. Zároveň vzniesli v protižalobe námietku započítania

voči žalobcovi a žiadajú, aby v zmysle podanej námietky na započítanie bola vyrovnaná pohľadávka
navrhovateľa podľa jeho návrhu a vo zvyšku aby bol zaviazaný zaplatiť obci 1.739.757,- Sk.
Rozsudkom zo dňa 09.11.2007, č.k. 6C/81/2006-103 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
98.498,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 1.2.2003 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 28.860,-Sk na účet
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava Vereba a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Protižalobu žalovaného Obce U. zaplatenie sumy 1.881.982,- Sk s prísl. ako náhrady škody vylúčil na
samostatné konanie a rozhodnutie, ktorá je predmetom tohto konania.
Predmetom tohto konania je tak nárok obce U. ako žalobcu na náhradu škody voči T. F. ako žalovanému,
bývalému starostovi obce U..
Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

Rozsudkom zo dňa 14.04.2010 súd vo veci rozhodol a to ak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku podal
odvolanie žalobca.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.05.2011 rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vráti
súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného

dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.
Prvostupňový súd pochybil, ak vychádzal len z doterajších konaní, či už trestného, obchodného alebo
exekučného a nerozlišoval medzi T. F. ako podnikateľom a T.Á. F. ako starostom. Kroky žalovaného
vykonané v obchodnom spore alebo v exekučnom konaní považoval za kroky v súlade so zákonom,
s čím je potrebné súhlasiť. Žalobca však svoj nárok opieral o porušenie povinnosti žalovaného ako

starostu obce, s čím sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal. Je nepochybné, že žalovaný vykonával
verejnú funkciu starostu obce v rokoch 1994 - 2002 a zároveň podnikal pod obchodným názvom S..
Počas výkonu funkcie starostu obce U. žalovaný uskutočnil v obci U. výstavbu miestnych a účelových
komunikáciínazákladezmluvyodielouzavretejdňa04.05.1998.Napriektomu,žeplatnosťtejtozmluvy
je otáznou, je potrebné rešpektovať právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.

8Cb 27/2002 - 37 zo dňa 14. 03. 2002, ktorým bola obec U. (v predmetnom konaní žalobca) zaviazaná k
zaplateniusumy2471943Sks10%úrokomzomeškaniaod29.11.1999dozaplateniaaknáhradetrov
konania vo výške 123 595 Sk. K povinnosti zaplatiť uvedené sumy bola zaviazaná obec ako právnická
osoba,zaktorúkonalžalovanýakostarostaobce,tedaakoosobafyzická.Žalovanývpozíciipodnikateľa
vykonal práce v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 04. 05. 1998 a tieto vyfakturoval faktúrami zo dňa 01. 10.,

12. 10., 13. 10. a 17. 10. 1999. Podľa tvrdenia samotného žalovaného faktúry prevzala obec dňa 15. 11.
1999 (č. l. 30 spisu 8Cb 27/2002), teda ich splatnosť nastala dňom 29. 11. 1999, odkedy bol priznaný
aj úrok z omeškania vo výške 10 %. V čase splatnosti faktúr tak žalovaný vykonával funkciu starostu
obce. Poukázal na ust.. § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, účinného k 29. 11.
1999 predstaveným obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia obce

v priamych voľbách na štyri roky. Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu sa
končízvolenímnovéhostarostuazloženímsľubu.Spôsobvoliebupravujeosobitnýpredpis.Poukázalna
ust. § 13 ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého starosta je štatutárnym orgánom v majetkoprávnych
vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnych vzťahoch je
správnym orgánom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účinného k 29. 11. 1999

podľa ktorého orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom
vlastníctve, ktorý bol obci zverený v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného
prostredia a na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí a primátorov miest, funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom
pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu a s výkonom práce

zamestnanca obce. V zmysle citovaných ustanovení sa funkcia starostu obce nevykonáva v pracovnom
pomere,pretovovzťahukzodpovednostizaškoduniejemožnéaplikovaťustanoveniaZákonníkapráce.
V uvedenom smere je preto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná. Nemožnosť aplikácie Zákonníka
práce však neznamená absolútne zbavenie sa zodpovednosti starostu obce za jeho konanie počasvýkonu tejto funkcie. Odvolací súd má za to, že v prípade absencie špeciálnej právnej úpravy je
potrebné aplikovať všeobecnú právnu úpravu, teda Občiansky zákonník. Predpokladom zodpovednosti
za škodu je splnenie štyroch základných predpokladov, a to porušenia právnej povinnosti, vzniku

škody, existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.
Zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon).
Protiprávny úkon je prejavom ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Porušením práva
je i porušenie ust. § 415 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa občiansko-právnej prevencie, ktorá
má voči iným právnym predpisom subsidiárnu povahu. V súlade s ust. § 415 Občianskeho zákonníka,

žalovaný vo funkcii starostu obce bol povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku obce.
V prípade, že tak nekonal, nesie zodpovednosť ako fyzická osoba. Starosta vo svojej funkcii totižto
nepožíva žiadnu imunitu, ktorá by ho zbavovala zodpovednosti za škodu ním spôsobenú. Ani „politická
zodpovednosť“ osoby vykonávajúcej verejnú funkciu nezakladá dôvod k zbaveniu sa zodpovednosti za
spôsobenú škodu. Zodpovednosť starostu obce za škodu, ktorú obci spôsobil pri výkone funkcie, sa riadi
ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako to uzavrel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí

publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 16/2006. Opačný názor by pripustil svojvôľu
fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu starostu obce. V súlade s uvedeným výkladom je potrebné posúdiť
plnenie si povinnosti žalovaného ako starostu obce po predložení faktúr obci, teda po dni 15. 11. 1999.
Jeho úlohou vo funkcii starostu obce bolo konať tak, aby nedošlo k omeškaniu s úhradou a aby tým
nevznikala škoda spočívajúca v úrokoch z omeškania. Ak žalovaný bol starostom ešte asi tri roky po

dátume splatnosti faktúr za vykonané dielo, tak je dôvodné domnievať sa, že za uvedené obdobie bolo
jeho povinnosťou zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu faktúr a vyhnúť sa tak omeškaniu. Ak
žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, nesplnil si tak prevenčnú povinnosť, ktorá mala zabrániť vzniku
škody obci spočívajúcej v zmenšení jej majetku zaplatením úrokov z omeškania. Porušenie prevenčnej
povinnosti je potrebné skúmať aj vo vzťahu k trovám konania súvisiacim s obchodno-právnym sporom,

počas ktorého bol žalovaný ešte vo funkcii starostu. Je potrebné skúmať, či žalovaný ako starosta
vynaložilvšetkoúsilie,abyksporovémukonaniunedošlo,tedaabynevzniklaďalšiaškodapredstavujúca
trovy konania 8Cb 27/2002. Škoda žiadaná žalobcom predstavuje aj trovy exekúcie vo výške 565 220
Sk. Pre posúdenie tohto nároku bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť, či vzhľadom na čas priebehu
tohto konania bolo v moci žalovaného predísť tomuto konaniu a zabrániť tak vzniku trov exekúcie. Okrem

posúdenia porušenia prevenčných povinností bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či zo strany
žalovaného nedošlo aj k porušeniu povinností uložených mu zákonom č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových
pravidlách a zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a to k momentu uzavretia zmluvy o dielo.
Rozhodujúcejeto,čiakostarostaobcemalreálnumožnosťzískaťprostriedkynafinancovaniepredmetu
zmluvy a či nevystavil tak rozpočet obce neprimeranému riziku.

V súvislosti s vyššie vysloveným právnym názorom je potrebné zaoberať sa aj ďalšími predpokladmi
zodpovednosti za škodu, teda vznikom škody, príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym konaním a
vznikomškody,akoajzavinením.Výškaškodyamomentjejvznikujedôležitýajvsúvislostisposúdením
vznesenej námietky premlčania, čo doposiaľ nebolo predmetom hodnotenia prvostupňovým súdom.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania je potrebné mať na pamäti, že začiatok plynutia
premlčacej lehoty je závislý nielen od momentu protiprávneho konania, ale aj od momentu vzniku
skutočnej škody, teda zmenšenia majetku poškodeného a jeho vedomosť o tejto škode. Pri posúdení
nárokov žalobcu je potrebné riadiť sa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda interpretačným
pravidlom, v zmysle ktorého výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Už v predchádzajúcich konaniach bolo konštatované, že správanie sa žalovaného bolo neetické a
neštandardné. S týmto konštatovaním sa odvolací súd stotožňuje, keďže minimálne v rozpore s dobrými
mravmi bolo uzatvoriť zmluvu o dielo žalovaným ako starostom obce a zároveň ním ako podnikateľom.
Obdobnému konaniu v neskoršom období mala zabrániť právna úprava prijatím zákona č. 357/2004
Z. z., ktorý rieši otázku stretu verejného a osobného záujmu aj pri výkone funkcie starostu obce.

Absencia takejto právnej úpravy v predchádzajúcom období nemôže spôsobiť toleranciu spoločensky
nežiaducich javov, akým bolo uprednostnenie osobných záujmov žalovaného pred záujmami obce, a to
zvlášť za situácie, keď konanie žalovaného spôsobilo nútenú správu obce. Úlohou súdu prvého stupňa
bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a nárok žalobcu posúdiť v zmysle ust. § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby, preto bude úlohou

súdu prvého stupňa vyporiadať sa aj s týmto procesným návrhom.

Na základe uvedeného preto súd opätovne vec prejednal v zmysle pokynu Krajského súdu.Súd vykonal dokazovanie vrátane doplneného dokazovania oboznámením sa so žalobou, listinnými
dôkazmi a to pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 6C/81/2006 a to oboznámením sa so
všetkými v ňom nachádzajúcimi sa listinami hlavne protižalobou žalovaného podanou dňa 31.7.2006,

trestným spisom 1T/301/2005, pripojenými spismi 8Cb/27/2002 a 8Er 143/03, spisom tunajšieho súdu
sp.zn.,8Cb/27/2002, podaním žalobcu zo dňa 27.11.2006-vyjadrením žalobcu k protižalobe, vyjadrením
žalobcu zo dňa 21.1.2008, odvolaním žalobcu proti rozsudku, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.07.2011,
podanímžalovanéhonačl.139-143,žiadosťoužalovanéhoooslobodenieodplateniasúdnychpoplatkov
vrátane dokladov k tejto žiadosti, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.05.2012, zo dňa 04.07.2012, pozvánkou

na obecné zastupiteľstvo zo dňa 21.09200, materiálom na rokovanie obecného zastupiteľstva na čl. 279,
uznesením OZ na čl. 280-281, listom súdneho exekútora zo dňa 28.02.2005, dohodou o splátkovom
kalendári zo dňa 13.11.2008 na čl. 283, vyjadrením žalovaného na čl. 285, písomnosťami na čl. 286,
zápisnicou z verejného zhromaždenia občanov obce U. na čl. 287-290, uznesením OZ na čl. 291,292,
listom obecného úradu obce U., zápisnice z OZ na čl. 294-302, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.08.2012,
vyjadrením zástupcu žalovaného zo dňa 20.05.2013, vyjadrení žalobcu zo dňa 30.09.2013( čiastočným

späťvzatím žaloby) správou exekútorského úradu zo dňa 05.01.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa
10.04.2014, správou exekútorského úradu zo dňa 10.03.2014, listom žalobcu zo dňa 25.07.2007-
návrhom na odklad exekúcie, odpoveďou exekútora zo dňa 19.09.2008, zo dňa 17.04.2007, evidenciou
na čl. 356-358, výdavkovým pokladničným dokladom na čl. 360, 361, výpismi z účtov na čl. 362-405,
výdavkovým pokladničným dokladom na čl. 406, 407-409, výpismi z účtu na čl. 410-428, výdavkovými

pokladničnými dokladmi na čl.429-430, vyjadrením žalobcu na čl. 433, audítorskou správou na čl.
434, 435,436,437, zmluvou na čl. 438-439, výdavkovým pokladničným dokladom na čl. 440, návrhom
žalobcu na riešenie pohľadávky mimo exekúcie zo dňa 16.06.2003, listinnými dokladmi bez označenia
na čl. 442, listom obec U. zo na čl. 443, čestným prehlásením na čl. 444, vyjadrením žalovaného
na čl. 455-463 vrátane príloh na čl. 464-485, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.10.2014, zápisnicami zo

zasadnutí obecného zastupiteľstva obce U. nach sa v prílohovej obálke (zelený obal) a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav veci:
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.11.2006 k podanej protižalobe žalovaného okrem iného vyplýva,
že celý protinávrh je nezmyselný a absurdný, žalovaný nevie preukázať porušenie žiadnej povinnosti
v danej súvislosti porušenie ustanovení o obchodných spoločnostiach v prípade starostu obce je

právny nezmysel a ani vykonávaním exekúcie nemohlo dôjsť ku vzniku škody. Poukázal, že
žalovaný v protinávrhu vychádza o opodstatnenosti svojho nároku na náhradu škody voči žalobcovi zo
zodpovednosti za škodu pri výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby v zmysle ustanovení
Obch. zákonníka. Ustanovenie § 757 Obch. zákonníka predpokladá pri právnom vzťahu spadajúcom
pod režim Obch. zák. porušenie povinnosti podľa niektorého ustanovenia Obch. zákonníka. V

protinávrhu však citujú ustanovenie § 135a, resp. § 194 ods. 6 Obch. zákonníka, ktoré sú ale
neaplikovateľné na starostu obce, čiže k ich porušeniu v pozícií starostu nemôže nikdy dôjsť. Podľa
§ 20 ods. 1 O. Z. právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú n to oprávnení
zákonom ( štatutárne orgány. ). Podľa § 1 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení je obec právnickou
osobou. Avšak za právnickú osobu jedná s presne vymedzeným rozsahom pôsobnosti orgánov

obce starosta obce. Vo vzťahu k Obč. a Obch. zákonníku právna úprava postavenia starostu obce
ako štatutárneho orgánu v majetkovo právnych vzťahov obce je špeciálnou úpravou vylučujúcou jej
všeobecné využitie na samosprávny chod orgánov obce. Žalovaný neuvádza v čom vidí protiprávnosť
konania žalobcu pri výkone funkcie žalobcu ako štatutárneho orgánu a z podaného protinávrhu
nie je zrejmá ani príčinná súvislosti medzi protiprávnym konaním žalobcu ako štatutárneho orgánu obce

a škodou. Poukázal, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosti v súvislosti so zánikom
mandátu starostu obce, ktorá by sa týkala odovzdávania písomnosti a preto z tohto dôvodu nemohla
obci vzniknúť žiadna škoda. Podanie žaloby o zaplatenie pohľadávky je právom predvídaný spôsob
ako uspokojiť pohľadávku, ktorá nie je zaplatená po lehote splatnosti. V prípade že dlžník je v
omeškaní v zmysle § 365 ods. 1 Obch. zákonníka súd popri istine prizná veriteľovi aj úroky z

omeškania čo je sankciou za omeškanie bez ohľadu na to, či sa na to v zmluve dohodli, pretože
nárok na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona, pričom žalobca si uplatnil úroky v oveľa
nižšej výške na aké mal právo. Poukázal tiež na to, že rozsudok zo dňa 14.3.2002 sp. zn. 8Cb 27/2002
je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý bol následne 2 x preskúmavaný, pričom
nedošlo k žiadnym jeho zmenám.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8Cb/27/2002 vyplýva, že žalobca si v tomto konaní ako
živnostník na základe uzavretej zmluvy o dielo uplatnil nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo
v sume 2.471.943,-Sk spolu s 18% ročným úrokom z omeškania od 15.10.1999 do zaplatenia. Vdanej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 14.3.2002, č.k.-37, ktorým zaviazal žalovaného obec U.
zaplatiť žalobcovi sumu 2.471.943,-Sk s 10% ročným úrokom z omeškania do 29.11.2009 do zaplatenia.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2002, pričom doposiaľ nebol tento exekučný titul zmenený

alebo zrušený. Na podklade tohto exekučného titulu bola následne vedená exekúcia pod sp.zn. 8Er
143/2003. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 14.03.2002, kde bolo vo veci samej
rozhodnuté bol prítomný žalobca ako aj jeho , za žalovaného obec U. bol prítomný T. L. na základe
poverenia starostu obce T. F.. Zástupca žalovaného teda obce U. nijakým spôsobom žalobný nárok a
ani jeho výšku v konaní nerozporoval. Nárok uznal. Proti rozsudku nebolo podané odvolanie.

Z trestného spisu tun. súdu sp.zn. 1T 301/05 a to z rozsudku zo dňa 18.4.2007 vyplýva, že T.Á. F., t.j.
žalobca bol uznaný vinným, že ako starosta obce U. okres F. M. A. v rokoch 1994 a v r. 2002 a zároveň
majiteľ stavebnej firmy S. vedel o finančných možnostiach obce a vedel, že obec nemala v rozpočte
vyčlenené finančné prostriedky na výstavbu a opravu miestnych a účelových komunikácií a napriek
tomu dovolil, aby dňa 4.5.1998 v U. okres F. M. A. bola podpísaná zmluva o dielo medzi obcou U. a

jeho firmou S. na výstavbu opravu miestnych a účelových komunikácií s tým, že obec firme za vykonané
práce zaplatí až vtedy, keď sa v rozpočte nájdu príslušné finančné prostriedky. Preto po vykonaní prác
aninevystavilfaktúry,pričomdňa29.9.2001akomajiteľfirmyS.podalKrajskémusúduvPrešovežalobu,
ktorou sa domáhal, aby obec U. bola zaviazaná na zaplatenie aj 18% úrokov z omeškania zo sumy
2.471.943,- Sk, z čoho úroky z omeškania činili 1.044.497,- Sk, pričom o uvedenú sumu poškodil obec

U.,pretoževnáslednomexekučnomkonaníbolauvedenásumapoukázanéjehofirmeS..Tedanaškodu
cudzieho majetku seba obohatil tým, že niekoho uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku
značnú škodu. Tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

ZuzneseniaKrajskéhosúduvPrešovezodňa16.10.2007č.k.2To60/07-599vyplýva,ževyššiecitovaný

rozsudok súdu 1. stupňa bol zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu 1. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Následne prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 8.4.2009, č.k. 1T/301/2005 obžalovaného T. F. teda
žalobcu právoplatne spod obžaloby oslobodil s poukazom na to, že skutok nie je trestným činom.

Poškodeného odkázal na konanie občianskoprávne. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, aj
keď postup obžalovaného bol síce zákonný pokiaľ sa týka konania vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. 8Cb 27/2002,ale nebol etický ako upriamil pozornosť odvolací súd vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí. Okresný súd dospel k záveru, aj keď obžalovaný v konaní o zaplatenie istiny a úrokov
vedenom na tunajšom súde postupoval neeticky o jeho žiadosti tunajší súd rozhodol rozsudkom zo

dňa 14.3.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2002, pričom ide o právoplatne a vykonateľné
rozhodnutie, ktoré nebolo na základe opravných prostriedkov v konaní pod č. 8Cb 45/2005 zmenené
úspešne a uviedol, že obžalovaný sa nedopustil trestného činu podvodu podľa § 205 Tr. zák. účinného
do 31.12.2005, podľa ktorého sa trestného činu podvodu dopustí páchateľ , ktorý na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije nieči omyl a spôsobí

taknacudzommajetkuškodu. Ajkeďjepravdou,ževnávrhuexekučnéhoúradu obžalovaný uplatňoval
úrok z omeškania 0,05% z istiny, ale súčasne predložil exekučný titul a to rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 8Cb 27/2002 zo dňa 14.3.2002 z ktorého je evidentné, že mu patrí 10% z nezaplatenej
istiny. Súd bol toho názoru, že takéto konanie nie je podvodným konaním ani neuvádza do omylu
poškodenú stranu Obec U.. Poukázal súd na to, že samotná pohľadávka ešte doposiaľ nebola

uhradená. Po povolení exekúcie v prospech obžalovaného konal splnomocnený exekútor a ani v
tomto konaní súd nevidel zo strany obžalovaného žiadne konanie, ktoré by uvádzalo poškodenú stranu
do omylu a aby sa obžalovaný takýmto spôsobom obohacoval. Konanie podľa presvedčenia súdu
nie je trestným činom. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2009, pričom odvolanie
okresného prokurátora proti uvedenému rozsudku bolo uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa

17.12.2009 s č. k. 2To 37/2009-681 zamietnuté. Z obsahu odôvodnenia KS vyplýva, že okresný súd
dospel k správnemu záveru v tom, že obžalovaný nespáchal trestný čin podvodu , lebo jeho konanie
nebolo trestným činom a ani krajský súd nezistil v jeho konaní iný trestný čin. Poukázal na to, že v
zmysle článku V. Zmluvy o dielo uzavretej 4.5.1998 medzi Obcou U. a zhotoviteľom diela obžalovaným
bolo záväzne pre prípad nedodržania termínu splatnosti dojednané platenie úrokov z omeškania v

konkrétnej výške každý deň omeškania s uhradením splatnej faktúry a je zrejmé, že dielo bolo podľa
zmluvy zhotovené a právny nárok na istinu ako aj na príslušenstvo obžalovanému ako podnikateľovi
vznikol. Obžalovaný si ho uplatnil zákonnou cestou prostredníctvom žaloby v občiansko-súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Vranov n. T. pod sp. zn. 8Cb 27/2002 , kde bol v plnej miereprávoplatne úspešný a a na základe tohto exekučného titulu si uplatnil aj nárok v exekučnom konaní,
ktoré s viedol pod sp. zn. 8Er 143/2003. Ústne vyjadrenie obžalovaného, že si svoje právo voči
povinnému zo zmluvy možno neuplatní, alebo, že si ho uplatní s odstupom času nemožno hodnotiť

ani ako porušenie obchodnoprávnych noriem a tým menej ako konanie napĺňajúce znaky skutkovej
podstaty nejakého trestného činu ako to formuloval prokurátor v obžalobe. Rozhodnutie vydané v
občianskom súdnom konaní 8Cb 27/2002 v ktorom bola proti Obci U. priznaná istina 2 471 943,- Sk
spolu s 10% úrokom z omeškania od 29.11.1999 do zaplatenia nadobudlo právoplatnosť a nebolo
riadnymi ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami zrušené alebo zmenené. V trestnom konaní bol

podaný znalecký posudok za účelom vyčíslenia úrokov z omeškania.

Z výpovede žalovaného na dotaz súdu, aby ozrejmil obdobie odkedy dokedy bol starostom Obce U.
vyplýva, že starostom bol zhruba 3 volebné obdobia od roku 1990 do konca roka 2002. Na dotaz
súdu, aby ozrejmil aké kroky v súvislosti s predmetným súdnym konaním a následným vymáhaním
dlžnej sumy na základe uzavretej zmluvy medzi Obcou U. a ním ako podnikateľom podnikol, aby

zabránil vzniku škody obce príp. aby zabránil ďalším súdnym trovám, či sa pokúšal o uzavretie nejakého
splátkového kalendára, aby súdu presne uviedol, aké kroky podnikal ak nie, prečo nie, aby sa bližšie k
týmto okolnostiam vyjadril, žalovaný uviedol že určité nejaké rokovania po vydaní súdneho rozhodnutia
boli. Boli to jednania na Obecnom zastupiteľstve, presne osoby si nepamätá, bolo to celé Obecné
zastupiteľstvo okolo 11 osôb. Na otázku súdu, či má k dispozícií nejaké písomné doklady ohľadom týchto

tvrdení, uvádza, že momentálne ich nemá. Mali by sa nachádzať v archíve Obecného úradu. Žalovaný
ďalej na dotaz súdu uvádza, že na obci by mali nachádzať žiadosti o finančné prostriedky. Bol požiadaný
Úrad vlády o dotáciu, Ministerstvo životného prostredia.

Žalovaný na otázku súdu, prečo vlastne, keď vedel, že obec nemá finančné prostriedky uzatváral

zmluvu v čase keď tieto finančné prostriedky ešte zabezpečené resp. prisľúbené pre obec nemal,
žalovaný uviedol, že to vyplývalo s vydaných kolaudačných rozhodnutí napr. v tom zmysle, že obec mala
zabezpečiť prístupovú cestu k Domu smútku príp. k individuálnej bytovej.

Žalovaný na otázku súdu, prečo neuzavrel s obcou ako podnikateľ splátkový kalendár, keď vedel,

že obec nemá dostatok finančných prostriedkov, žalovaný uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť prečo
splátkový kalendára nebol uzatvorený. Vzhľadom na to, že si nepamätá časové obdobie medzi vydaným
súdnym rozhodnutím a ukončením svojej činnosti.

Žalovaný na otázku súdu aké kroky v období od vykonateľnosti predmetného súdneho rozhodnutia

do ukončenia jeho funkčného obdobia podnikal, aby hájil záujmy obce a predišiel škodám nakoľko
rozhodnutie je vykonateľné dňa 09.04.2002. podľa doložky a uviedol, že žalovaný, že funkčné obdobie
mu končilo ku koncu roku 2002 žalovaný uviedol, že sa na konkrétne kroky nepamätá. Prebehali
rokovania na Obecnom zastupiteľstve pričom sa čakalo na rozhodnutia štátnych orgánov o pridelení
dotácií. Žalovaný na otázku, či vie konkretizovať o aké dotácie sa jednalo, kedy boli žiadané, v akom

množstve uviedol, že nepamätá sa, malo by to byť založené na Obecnom úrade. Žalovaný ďalej na
otázku súdu, či navrhoval obci splátkový kalendár, či mal tam doklady, komu ho adresoval žalovaný
uviedol nechcel som, aby obec trpela. Určite v niektorej zápisníc pokiaľ sa týkalo dlžoby pre Obecné
zastupiteľstvo sa vyjadrovalo, aby starosta obce žiadal príslušné orgány o pridelenie dotácie. Bol
pripravený čakať, že ak obec obdŕží prostriedky sa to uhradí.

Žalovaný ďalej na otázku súdu prečo kroky nepodnikal a podal voči obci návrh na exekúciu žalovaný
uviedol, že on žiadal len uhradenie istiny, úroky nechcel, ale obec to odmietala zaplatiť akúkoľvek sumu.
Pokiaľ ide v tejto súvislosti mal daňové kontroly a to obrovské, na podnet obce.

Žalovaný ďalej na dotaz súdu, aby sa vyjadril k návrhu na splátkový kalendár a k tomu ako sa
pokúšal s obcou dohodnúť uviedol, že navrhuje, aby sa nahliadlo do posledných zápisníc Obecného
zastupiteľstva. Pr. zástupca žalovaného poukazuje, že by bolo potrebné vyžiadať si zápisnice z obdobia
od právoplatnosti predmetného rozhodnutia do skončenia funkčného obdobia. Malo by sa jednať o 5-6
zápisníc. Žalovaný na otázku súdu, aby uviedol prečo proti vydanému súdneho rozhodnutiu sa Obec

nebránila a nepodala odvolanie uviedol, že nebol na to dôvod. Tieto práce boli nevyhnutné pre Obec,
boli vykonané.Žalovaný na otázku súdu ďalej z akého dôvodu bola podávaná žaloba na súd, prečo sa nepokúsil
z obcou dohodnúť pred podaním žalobného návrhu nejakým uznaním žalovaný uvádza: určitá časť
zastupiteľstva negovala každé jeho konanie, ktoré by malo viesť k vyriešeniu situácie. Aj ten najlepší

krok, ktorý sa urobil pre obec títo považovali za zlé.

Žalovaný na otázku svojho pr. zástupcu, aby uviedol, či vie uviesť za celé svoje funkčné obdobie vo
funkcii starostu koľko investícií zabezpečil, ktoré presahujú rozpočtový rámec obce mimorozpočtových
prostriedkov obce žalovaný uviedol že je to niekoľkonásobne viac. Obec mala vzhľadom na počet

obyvateľov na 10 rokov zhruba k dispozícií 10 miliónov korún. 25 miliónov prišlo zo štátu, mimo rozpočet
obce. 25 milión urobila firma v Obci. Bolo to tých 25 miliónov, ktoré by obec v rámci svojho rozpočtu
nikdy neurobila. Pr. zástupca žalobcu poukazuje všetka výstavba v obci sa diala cez dotácie tak ako aj
predmetné práce a žalovaný s tým počítal. Poukazuje vzhľadom na trenice medzi starostom a členmi
obecného zastupiteľstva sa nesledovali podmienky pre splnenie poskytnutia dotácií.

Do spisu bolo predložených veľké množstvo zápisníc z ktorých vyplýva, len to otázku dlhu žalobcu voči
žalovaného bola predkladaná na obecnom zastupiteľstve, Bola riešená otázka odvolania žalovaného
z pozície starostu obce no nebola obecným zastupiteľstvom schválená žiadna dohoda, či splátkový
kalendár ohľadom úhrady dlhu Obce U..

Dohoda o splátkovom kalendári bola uzavretá až so súdnym exekútorom, teda po začatí exekúcie dňa
13.11.2008.

Z vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 10.03.2014 okrem iného vyplýva, že všetky tieto
žalobcom požadovaná nároky jako náhrad škody boli uspokojené žalobcom ako povinným v rámci

exekúcie. Celkovo žalobca v rámci exekúcie uhradil sumu113.716,65 eur. V súčasnosti exekučne
konanie zastavené. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení potvrdil, že exekúcia skončila vymožením
zodpovedajúcej sume istiny, úrokov z omeškania, trov konania ako aj trov exekúcie vrátane DPH.
Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z exekučného spisu.

Z listu obce U. zo dňa 16.06.2003 označeného ako Návrh na riešenie pohľadávky mimo exekúcie
adresovaného žalovanému vyplýva, že dňa 13.06.2003 vtedajší starosta T. B. zistil, že vo F. W. M. A.
im bol zablokovaný účet, čím im bolo znemožnené nakladanie s finančnými prostriedkami. Overením si
v peňažnom ústave ďalej zistil, že k zablokovaniu došlo na pokyn súdneho exekútora T.. P. L., a to na
základe návrhu firmy S. - T. F. U., pre zaplatenie pohľadávky 2.471.943,- Sk s prísl. ako oprávneného

vo veci exekúcie a zároveň bývalého starostu obce U. zodpovedného za spravovanie majetku obce a
dodržiavania zásad hospodárenia s majetkom mu vtedajší starosta navrhol uvedenú vec riešiť mimo
exekúcie. Po prejednaní OcZ ono prijalo opatrenia uplatniť všetky právne kroky a vyvodiť osobnú
zodpovednosť za vzniknutý stav. Obec ďalej uviedla, že p. F. ako starosta obce mal vedomosť o tom,
že obec nedisponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov. No ním zamýšľané investičné

akcie ako majiteľ firmy S. aj napriek tomu zrealizoval čím došlo k neprimeranému zadĺženiu obce, ktoré
si uplatnil prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou a zaťažil obec aj 10% úrokom z
omeškania. Z uvedeného dôvodu navrhujú, aby v mene oprávneného S. podal p. F. návrh na zastavenie
resp. odklad exekúcie s tým, že záležitosť týkajúcu sa pohľadávky doriešia mimo exekúcie.

ZčestnéhoprehláseniaposlancovObecnéhozastupiteľstvavovolebnomobdobí1998-2002 vyplýva,že
poslanciObecnéhozastupiteľstvaobceU.týmtočestneprehlásili,žepočasvýkonusvojhoposlaneckého
mandátu vo volebnom období 1998-2002 nebolo oboznámení so skutočnosťou, že dlhy obce U. voči f.
S. - F. T. boli uznané rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n. T. č. k. 8Cb 27/2002-37 a už vôbec
neboli od pána starostu a jeho zástupcu informovaní o tom, že sa voči obci U. vedie súdny spor na

OkresnomsúdevoVranovenadTopľou.Čestnéprehlásenieobsahovalitentomennýzoznamposlancov,
ktorí svojimi vlastnoručnými podpismi toto čestné prehlásenie podpísali: jedná sa o U. F., N. Q., L. W.,
U. F., Ľ. F., Q. U., W. W., T. L., Ľ. G., U. B., U. N., R. B.. Ďalej je v čestnom prehlásení uvedené, že v
mesiaci december 2000 z poslaneckého postu odstúpil p. N. Q.. Na jeho miesto mala nastúpiť p. L. Q.,
tá sa však tiež vzdala. Nový poslanecký mandát podpísala R. B. v roku 2001.

Podľa ust. § 420 ods. ,1,2,3OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohtozákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení predstaviteľom obce a najvyšším
výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa
skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 13 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom v majetkovo-
právnych vzťahoch obce.
Podľa ust. § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ust. § 757 ObZ pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto

zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa ust.. § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, účinného k 29. 11. 1999
predstaveným obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia obce v
priamych voľbách na štyri roky. Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu sa

končí zvolením nového starostu a zložením sľubu. Spôsob volieb upravuje osobitný predpis.

Sľub starostu obce znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti,
ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a
ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa

svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“

Podľa ust. § 13 ods. 4 citovaného zákona, starosta je štatutárnym orgánom v majetkoprávnych vzťahoch
obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnych vzťahoch je správnym
orgánom.

Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účinného k 29. 11. 1999, orgány obce a
organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci
zverený v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí
aprimátorovmiest,funkciastarostujeverejnáfunkcia,ktorásanevykonávavpracovnompomere.Výkon
tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca
obce.
úpravu, teda Občiansky zákonník.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Po opätovnom preskúmaní veci ako aj s poukazom na právny názor Krajského súdu mal súd za to, že
návrh v časti sitiny je plne dôvodný.

Uznesením zo dňa 30.12.2013 súd konanie čiastočne zastavil v zmysle návrhu žalobcu čo do sumy
5.627,29 eur spolu s príslušenstvom. Predmetom konania tak s poukazom na vyjadrenie žalobcu zo
dňa 30.09.2013 po čiastočnom zastavení konania ostala suma 56.843 eur ( 1.712,454 Sk ) spolu s 7
% ročným úrokom z omeškania.

Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle ust. OZ za vznik škody sú protiprávny úkon, ujma,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé tri predpoklad majú objektívnu
povahuazavineniemápovahusubjektívnu.Lenzasplneniatýchtopredpokladovmožnohovoriťovzniku
zodpovednosti za vzniknutú škodu.Celková škoda, ktorú si žalobca uplatňuje je 56.843 eur, t.j. 1.712.454,-Sk a pozostáva z úrokov z
omeškania tak ako ich vyčíslila znalkyňa v trestnom konaní na výšku 1.023.639 Sk, z trov konania vo

výške 123.595,-Sk ako aj z exekučných trov vo výške 565.220,-Sk.

Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú
protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé
tri predpoklad majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník uvádza

ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je založená na
preukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou.

Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej
povinnosti ,teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie
je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené

protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený
protiprávny úkon). Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo
právnej irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. PV prípade, keď právo vo
výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré
nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov, v tých

prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôľe
človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho
charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je
protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť.

Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku
poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum
cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví
v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter

skutočnejškodymajúajnáklady,ktorépoškodenýmárnevynaložil(napr.priprípraveplnenia)aktorésav
dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej
strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy
sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma
spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo

možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať.
Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetko škodu.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti . Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny

a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina
je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória
prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.
Príčinnú súvislosť spravidla dokazuje poškodený.

Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie
danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia
záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti.
V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť
oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah

protiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný
k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona
za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten ,kto porušil záväzok. Môže ňou byť
dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila
záväzok, a to vtedy ,a keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za

osobu použitú na splnenie(§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten,
kto svoju povinnosť porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane.V konaní žalobca svoj nárok opieral o porušenie povinnosti žalovaného ako starostu obce. V konaní
bolo nepochybne preukázané, že žalovaný vykonával verejnú funkciu starostu obce v rokoch 1994 -
2002 a zároveň podnikal pod obchodným názvom S.. Počas výkonu funkcie starostu obce U. žalovaný

uskutočnil v obci U. výstavbu miestnych a účelových komunikácií na základe zmluvy o dielo uzavretej
dňa 04. 05. 1998. Aj keď platnosť zmluvy je otáznou bolo súdom právoplatne rozhodnuté o povinnosti
obce U. zaplatiť T. F. podnikajúcim pod menom S. sumu 2 471 943 Sk s 10 % úrokom z omeškania od
29. 11. 1999 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania vo výške 123 595 Sk ako to vyplýva z rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb 27/2002 - 37 zo dňa 14. 03. 2002. Z obsahu spisu vyplýva,

že na pojednávaní dňa 14.03.2002, kde bolo vo veci samej rozhodnuté bol prítomný žalobca ako aj
jeho , za žalovaného obec U. bol prítomný T. L. na základe poverenia starostu obce T. F.. Zástupca
žalovaného teda obce U. nijakým spôsobom žalobný nárok a ani jeho výšku nerozporoval. Nárok uznal.
Proti rozsudku nebolo podané odvolanie. Keďže obec U. si uloženú povinnosť nesplnila podal T. F.
návrh na vykonanie exekúcie. Konanie sa viedlo pod spisovou značkou 8Er/143/2003.

K povinnosti zaplatiť uvedené sumy bola zaviazaná obec ako právnická osoba, za ktorú konal žalovaný
akostarostaobce,tedaakoosobafyzická.Žalovanývpozíciipodnikateľavykonalprácevzmyslezmluvy
o dielo zo dňa 04. 05. 1998 a tieto vyfakturoval faktúrami zo dňa 01. 10., 12. 10., 13. 10. a 17. 10.
1999. Podľa tvrdenia samotného žalovaného faktúry prevzala obec dňa 15. 11. 1999 (č. l. 30 spisu 8Cb
27/2002), teda ich splatnosť nastala dňom 29. 11. 1999, odkedy bol priznaný aj úrok z omeškania vo

výške 10 %. V čase splatnosti faktúr tak žalovaný vykonával funkciu starostu obce.

Podľa ust.. § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, účinného k 29. 11. 1999
predstaveným obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia obce v
priamychvoľbáchnaštyriroky.Funkciastarostujeverejnoufunkciou.Funkčnéobdobiestarostusakončí

zvolením nového starostu a zložením sľubu. Spôsob volieb upravuje osobitný predpis. Sľub starostu
obce znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať
záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia.“

Podľa ust. § 13 ods. 4 citovaného zákona, starosta je štatutárnym orgánom v majetkoprávnych vzťahoch
obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnych vzťahoch je správnym
orgánom.

Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účinného k 29. 11. 1999, orgány obce a
organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci
zverený v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí

aprimátorovmiest,funkciastarostujeverejnáfunkcia,ktorásanevykonávavpracovnompomere.Výkon
tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca
obce.

V zmysle citovaných ustanovení sa funkcia starostu obce nevykonáva v pracovnom pomere, preto vo

vzťahu k zodpovednosti za škodu nie je možné aplikovať ustanovenia Zákonníka práce. V uvedenom
smere je preto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

Nemožnosť aplikácie Zákonníka práce však neznamená absolútne zbavenie sa zodpovednosti starostu
obce za jeho konanie počas výkonu tejto funkcie. Preto y je potrebné aplikovať všeobecnú právnu

úpravu, teda Občiansky zákonník.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Predpokladom zodpovednosti za škodu je splnenie štyroch základných predpokladov, a to porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody, existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a
vznikom škody a zavinenie. Zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej

povinnosti(protiprávnyúkon).Protiprávnyúkonjeprejavomľudskejvôle,ktorýjevrozporesobjektívnym
právom. Porušením práva je i porušenie ust. § 415 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa občiansko-
právnej prevencie, ktorá má voči iným právnym predpisom subsidiárnu povahu.

V súlade s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, žalovaný vo funkcii starostu obce bol povinný konať

tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku obce. V prípade, že tak nekonal, nesie zodpovednosť
ako fyzická osoba. Starosta vo svojej funkcii totižto nepožíva žiadnu imunitu, ktorá by ho zbavovala
zodpovednosti za škodu ním spôsobenú. Ani „politická zodpovednosť“ osoby vykonávajúcej verejnú
funkciu nezakladá dôvod k zbaveniu sa zodpovednosti za spôsobenú škodu. Zodpovednosť starostu
obce za škodu, ktorú obci spôsobil pri výkone funkcie, sa riadi ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka,
akotouzavrelajNajvyššísúdČeskejrepublikyvrozhodnutípublikovanomvZbierkesúdnychrozhodnutí

a stanovísk R 16/2006. Opačný názor by pripustil svojvôľu fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu starostu
obce.

Súd ma za to, že aj napriek tomu, že existuje právoplatný exekučný titul na zaplatenie sumu 2 471 943
Sk s 10 % úrokom z omeškania od 29. 11. 1999 a nahradenia trov konania vo výške 123 595 Sk ako to

vyplýva z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb 27/2002 - 37 zo dňa 14. 03. 2002, ktorý
obec U. neplnila, žalovaný nemohol uprednosťovať svoje záujmy ako podnikateľa, keďže zároveň bol aj
starostom obce U.. Ako starosta vedel a musel vedieť o zlej finančnej situácii a mal zrealizovať kroky
k tomu, aby sa s obcou dohodol nejakým spôsobom na splátkovom kalendári pri výške splátok ktorá
bola v možnosti obce a zamedziť aby nevznikla obci škoda. Svoje povinnosti si žalovaný ako starostu

obce po predložení faktúr obci, teda po dni 15. 11. 1999 nesplnil. Jeho úlohou vo funkcii starostu obce
bolo konať tak, aby nedošlo k omeškaniu s úhradou a aby tým nevznikala škoda spočívajúca v úrokoch
z omeškania. Žalovaný bol starostom ešte asi tri roky po dátume splatnosti faktúr za vykonané dielo,
je preto dôvodné domnievať sa, že za uvedené obdobie bolo jeho povinnosťou zabezpečiť finančné
prostriedky na úhradu faktúr a vyhnúť sa tak omeškaniu. Ak žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil,

nesplnil si tak prevenčnú povinnosť, ktorá mala zabrániť vzniku škody obci spočívajúcej v zmenšení jej
majetku zaplatením úrokov z omeškania, zbytočnej úhrade trov pôvodného konania a trov exekúcie.

Porušenie prevenčnej povinnosti je potrebné skúmať aj vo vzťahu k trovám konania súvisiacim s
obchodno-právnym sporom, počas ktorého bol žalovaný ešte vo funkcii starostu. Súd preto skúmal, či

žalovaný ako starosta vynaložil všetko úsilie, aby k sporovému konaniu nedošlo, teda aby nevznikla
ďalšia škoda predstavujúca trovy konania 8Cb 27/2002. Súd má za to, že ani túto povinnosť si žalovaný
nesplnil. V konaní 8Cb/27/2002 vznikli trovy vo výške 123.595,-Sk za zaplatený súdny poplatok. Je preto
otázne, či išlo o účelne trovy, keďže žalobný nárok v tomto konaní obec U. vôbec nespochybnila, uznala
ho. Obec U. v konaní zastupovala osoba poverená žalovaným ako starostom. Ak teda nebo sporný

nárok žalovanéj, ktorý bol zároveň aj starostom sa mohol ako podnikateľ s obcou dohodnúť mimosúdne ,
prípade uzavrieť zmier , kde by nebol taký vysoký súdny poplatok. Je evidentné čo vyplýva z celého
konania žalovaného, že uprednostňoval svoje záujmy ako podnikateľa pred záujmami obce U. kde
vykonával funkciu starostu, čím poručil svojej povinnosti ako starostu obce dané zákonom. Z uvedeného
teda vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k spoločenský nežiaducemu konaniu aj napriek tomu, že

takýto postup nebol v danom čase vyslovene zakázaný. Na tomto nič nemení to že v trestnom konaní
nebol uznaný vinným.

Ohľadom škody žiadanej žalobcom ktorá predstavuje trovy exekúcie vo výške 565. 220 Sk je potrebné
pre posúdenie tohto nároku zistiť, či vzhľadom na čas priebehu tohto konania bolo v moci žalovaného

predísť tomuto konaniu a zabrániť tak vzniku trov exekúcie. Súd ma za to, že žalovaný túto možnosť
ako predísť exekúcie mal. Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb 27/2002 - 37
zo dňa 14. 03. 2002 nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2002. Ako starosta žalovaný pôsobil od v
rokoch 1994 - 2002. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 29.04.2003. Mal možnosť exekúcie
predísť uzavretím primeraného splátkového kalendára, ktorý by bol v možnostiach obce U. ( nie svojim

podnikateľským záujmom ), čím by predišiel exekučným trovám. Žalovaný svoje tvrdenia o tom,
že sa snažil dohodnúť s obcou žalovaný hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal. Žalovaný
taktiež nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že mal zabezpečené financovanie realizovaného projektu
zo štátneho rozpočtu. Nepreukázal, že ako starosta obce mal reálnu možnosť získať prostriedky nafinancovanie predmetu zmluvy. Naopak svojom konaním vystavil rozpočet obce neprimeranému riziku,
čoho následkom bola nútená správa.

Týmto bolo nepochybne preukázané porušenie povinnosti. Taktiež je nepochybné, že výška škody
56.843 eur a vznik škody bola v konaní nepochybne preukázaná. Z vyjadrenia súdneho exekútora
povereného vykonávaním exekúcie vyplýva výška realizovanej exekúcie, t.j. to kedy bola uhradená
istiny a následne teda od toho výška úrokov z omeškania. Výška úrokov z omeškania, t.j. 1.023.639,-
Sk ich vyčíslenie vyplýva z podaného znaleckého posudku v trestnom konaní. To že v skutočnosti boli

úroky z omeškania v rámci exekúcie obcou U. uhradené vyplýva zo samotnej exekúcie a vyjadrenia
súdneho exekútora ako aj z jeho výpovede dňa 18.06.2014. Výška trov pôvodného konania 123. 595,-
Sk, za zaplatený súdny poplatok je taktiež nepochybná, vyplýva z prvostupňového rozsudku. Výška
trov exekúcie , t.j. 565.220,-Sk, t.j. 18.761,87 eur vyplýva z vyjadrenia súdneho exekútora, ktorý podľa
zákona má nárok na odmenu za vykonanie exekúcie a tento jeho nárok nie je možné spochybniť pretože
obec U. ako povinný ich musí v rámci exekúcie uhradiť. Zo správy súdneho exekútora zo dňa 10.03.2014

nepochybnevyplýva,ževšetkytietožalobcompožadovanánárokyaichvýškaboliuspokojenéžalobcom
ako povinným v rámci exekúcie. Celkovo žalobca v rámci exekúcie uhradil sumu 113.716,65 eur. V
súčasnosti exekučne konanie zastavené. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení potvrdil, že exekúcia
skončila vymožením zodpovedajúcej sume istiny, úrokov z omeškania, trov konania ako aj trov exekúcie
vrátane DPH. Spolu suma 1.023.639,-Sk + 123. 595,-Sk +565.220,-Sk predstavuje 1.712.454,-Sk, t.j.

56.843 eur. Evidentne teda došlo k zmenšeniu majetku žalobcu.

Z vyššie uvedeného je taktiež nepochybné, že je splnený aj ďalší predpoklad vzniku škody a to príčinná
súvislosťou medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, ako aj zavinením. Z popisu vyššie uvedených
skutočnostivyplývaasúdamzato,žepríčinnásúvislosťmedzisúvislosťoumedziprotiprávnymkonaním

avznikomškodyjenepochybnedaná.Žalovanýnemoholuprednostňovaťsvojezáujmyakopodnikateľa,
keďže zároveň bol aj starostom obce U.. Ako starosta vedel a musel vedieť o zlej finančnej situácii
obce a mal zrealizovať kroky k tomu, aby sa s obcou dohodol nejakým spôsobom na splátkovom
kalendári pri výške splátok, ktorá bola v možnosti obce a zamedziť tak, aby nevznikla obci škoda.
Svoje povinnosti si žalovaný ako starostu obce po predložení faktúr obci, teda po dni 15. 11. 1999

nesplnil. Jeho úlohou vo funkcii starostu obce bolo konať tak, aby nedošlo ani k omeškaniu s úhradou
a aby tým nevznikala škoda spočívajúca v úrokoch z omeškania ako aj v trovách konania a trovách
exekúcie. Žalovaný bol starostom ešte asi tri roky po dátume splatnosti faktúr za vykonané dielo, je preto
dôvodné domnievať sa, že za uvedené obdobie bolo jeho povinnosťou zabezpečiť finančné prostriedky
na úhradu faktúr a vyhnúť sa tak omeškaniu. Ak žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, nesplnil si

tak prevenčnú povinnosť, ktorá mala zabrániť vzniku škody obci spočívajúcej v zmenšení jej majetku
zaplatením úrokov z omeškania. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Už v predchádzajúcich konaniach bolo konštatované, že
správanie sa žalovaného bolo neetické a neštandardné. Minimálne v rozpore s dobrými mravmi bolo
uzatvoriť zmluvu o dielo žalovaným ako starostom obce a zároveň ním ako podnikateľom. Obdobnému

konaniu v neskoršom období mala zabrániť právna úprava prijatím zákona č. 357/2004 Z. z., ktorý rieši
otázkustretuverejnéhoaosobnéhozáujmuajprivýkonefunkciestarostuobce.Absenciatakejtoprávnej
úpravy v predchádzajúcom období nemôže spôsobiť toleranciu spoločensky nežiaducich javov, akým
bolo uprednostnenie osobných záujmov žalovaného pred záujmami obce, a to zvlášť za situácie, keď
konanie žalovaného spôsobilo nútenú správu obce.

Na tomto nič nemení to, že dňa 13.11.2008 bola uzavretá dohoda o splátkovom kalendári so súdnym
exekútorom, pretože žalovaný nemal ako starosta pripustiť začatie exekúcie vôbec voči obci keďže bol
aj jej starostom. Mal postupovať v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak aby hájil záujmy
obce prednostne pred svojím záujmami ako podnikateľa. V žiadnom prípade nemôže tieto záujmy ako

podnikateľa uprednostiť. Do spisu bolo predložených veľké množstvo zápisníc, ktoré mali svedčiť o
snahe žalovaného dohodnúť sa, no táto skutočnosť z nich nijako nevyplýva Vyplýva z nich, len to, že
otázku dlhu žalobcu voči žalovaného bola predkladaná na obecnom zastupiteľstve, Bola riešená otázka
odvolania žalovaného z pozície starostu obce, no nebola obecným zastupiteľstvom schválená žiadna
dohoda, či splátkový kalendár ohľadom úhrady dlhu Obce U.. Žalovaný ako starosta obce nezabezpečil

úhradu faktúr, neurobil kroky smerujúce k uznaniu dlhu prípadne k uzavretiu splátkového kalendára.
Keďže v konaní 8Cb 27/2002 nárok nebol spochybnený je však otázne či žalovaným uplatnené faktúry
korešpondujú s vykonanými prácami, týmito skutočnosťami sa súd nezaoberal vzhľadom na právoplatné
rozhodnutie súdu. Naopak z listu obce U. ešte zo dňa 16.06.2003 na čl. spisu 441 vyplýva, že táto sachcela so žalovaným dohodnúť, no žalovaný na to adekvátnym spôsobom nereagoval. Sám žalovaný
vo svojej výpovedi potvrdil, že chcel len istinu nie úroky z omeškania.

Na základe vyššie uvedeného keďže mal súd za to, že boli naplnené všetky predpoklady pre vznik
zodpovednosti za vznik škody žalobe čo do istiny 56.843 eur ako plne dôvodnej vyhovel.
Podľa ust. § 100 ods.1,2OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 106 ods. 1.2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje

skutočná preukázaná vedomosť poškodeného nie len predpokladaná vedomosť poškodeného o
protiprávnom úkone udalosti , ktorou škoda vznikla ale aj o tom, že vznikla majetkové ujma určitého
rozsahu, ktorú je možné vyčísliť objektívne vyjadriť v peniazoch, aby si ju mohol poškodený uplatniť na
súdu.

Výška škody a moment jej vzniku je dôležitý aj v súvislosti s posúdením vznesenej námietky premlčania.
Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania je potrebné mať na pamäti, že začiatok plynutia
premlčacej lehoty je závislý nielen od momentu protiprávneho konania, ale aj od momentu vzniku
skutočnej škody, teda zmenšenia majetku poškodeného a jeho vedomosť o tejto škode. Preto keďže
úroky z omeškania, trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie boli uhrádzané počas exekúcie,

námietka žalovaného vo vzťahu k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku v zmysle citovaných
zákonných ustanovení nie je dôvodná. Žalobca si nárok uplatnil včas.
Ohľadom žalobcom požadovaného nároku na priznanie úrokov z omeškania vo výške 7% zo sumy
56.843 eur od 27.06.2006 do zaplatenia súd poukazuje, že v tejto časti je nárok nedôvodný. Je
evidentné, čo vyplýva z obsahu spisu, vyjadrení účastníkov konania, že úroky z omeškania, trovy

pôvodného konania a trovy exekúcie boli uhrádzané postupne žalobcom počas vykonávania exekúcie.
Nárok žalobcu žalovaný spochybnil, jeho celková výška bola ustálená až počas konania závisela od
rozhodnutia súdu a preto má súd za to, že žalovaný sa dňa 27.06.2006 nemohol tak ako to tvrdí žalobca
dostať do omeškania. Na základe uvedeného preto súd žalobu v časti ktorá prevyšujú sumu 56.843 eur,
t.j. v časti úrokov z omeškania z uvedených dôvodov ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade o trovách konania súd takto rozhodol,

nakoľko ide o zložitý prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. lb/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.