Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/247/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233523
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112233523.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal

zaviazať odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 385,- Eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Žilina mu vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia o poverení po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Následne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej v zákonom stanovenej 6-mesačnej lehote
nebolo vyhovené.

Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie na deň
28.06.2013, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne
a včas.
Na pojednávanie sa nikto nedostavil, preto súd konal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Právny zástupca navrhovateľa požadoval svojím podaním zo dňa 26.06.2013 zrušiť pojednávania z
dôvoduobjektívnehoporušeniazásadynestrannostisúduasudcu,keďžesúdôvodyprevylúčeniesudcu
a nebolo o tom ešte právoplatne rozhodnuté.

Súd však neakceptoval jeho návrh, nakoľko hoci navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu poukazoval
na dôvody pre vylúčenie sudcu, vo svojom podaní zo dňa 26.10.2012 výslovne uviedol, že nepodal
námietku zaujatosti v zmysle § 15a ods.1 O.s.p. s tým, že súd by mal postupovať zákonným spôsobom
podľa § 12 O.s.p. s poukazom na § 14 O.s.p.
Súd preto postupoval v zmysle § 14, § 15, § 16 O.s.p. a vec predložil nadriadenému súdu, ktorý
uznesením zo dňa 07.03.2013 rozhodol, že zákonný sudca v tejto veci nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania danej veci.

Keďže navrhovateľ neuplatnil procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola
nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa. Zákonná
sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci
bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.Na základe uvedeného nebol dôvod pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania a
dôvody uvádzané navrhovateľom neboli relevantné v zmysle ustanovení O.s.p.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastníci konania musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa
hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú

predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho
subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska
určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska
predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene
odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu
majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania
v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej
vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.
Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd

povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch
menom štátu vystupovať.

Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.

514/2003 Z.z., pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán.
Navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň navrhovateľ podal žiadosť o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR, žiadosti navrhovateľa nevyhovel.

Následne navrhovateľ podal predmetnú žalobu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu

tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátua) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15 ), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú

samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal

konať ako prvý.

Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť
aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ správne označil

orgán konajúci v mene odporcu.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Pri zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený
využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Iná právna konštrukcia by viedla k
obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky nepochybne sú.Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej
súvislostisprieťahmivkonaní.Zavedenieustanoveníoprieťahochvkonaníakodôsledkovnesprávneho
úradného postupu umožňuje riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni - v rámci územia SR

a nielen pred Európskym súdom pre ľudské práva („ESĽP“) v Štrasburgu.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé i na posúdení
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o
starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.

Podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z.:
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 16 ods.4 zák.č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ skutočne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,nakoľkoexekučnýsúdožiadostioudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.07.2010 doručenej súdu dňa 13.08.2010 rozhodol až
dňa 19.11.2010, a to rozhodnutím o poverení, teda k rozhodnutiu došlo až po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty, avšak udeleniu poverenia predchádzalo rozhodnutie zo dňa 08.11.2010, ktorým súd
v časti zamietol žiadosť o vydanie poverenia, v často exekučné konanie zastavil, pričom voči tomuto
rozhodnutiu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2011. súd poznamenáva,
že toto rozhodnutie pozostáva z 22 strán, čo tiež potvrdzuje obtiažnosť predmetu veci.

Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní odporcovi,
medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosť bola podaná, odporca toto nerozporoval. Dokonca odporca
predložil súdu zoznam týchto žiadosti, medzi ktorými je aj pod položkou 4953 evidovaná u odporcu táto
žiadosť z titulu neskorého udelenia poverenia, a to na majetkovú škodu 125,- Eur a nemajetkovú ujmu
vo výške 387,- Eur.

Z predložených listín mal súd zistené, že žiadosti navrhovateľ podal u odporcu v rozmedzí od 23.04.2012
do 25.09.2012 (viac ako 45.000), ktorým odporca nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol
proces predbežného prerokovania zmarený.

Súd mal zistené, že žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v

zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má
za to, že vzhľadom na ohraničenie obdobia doručovania žiadostí (posledné doručenie dňa 25.09.2012)
a vzhľadom na dátum rozhodovania na súde, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti
nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez
ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná odporcom.

Je totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, pričom navrhovateľ sa domáhal na súde tohto nároku z totožného titulu a v
nižšom rozsahu než u odporcu, keďže u odporcu požadoval nemajetkovú ujmu vo výške 387,- Eur a
na súde vo výške 385,- Eur.Navrhovateľ si pred súdom uplatnil titulom nesprávneho úradného postupu náhradu majetkovej škody
vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 385,- Eur.

Podľa uvedenia navrhovateľa škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný
postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s
omeškaním cca viac ako 7 mesiacov.)

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej

výške.

Podľa uvedenia navrhovateľa skutočná škoda - majetková škoda vo výške 125,- Eur vznikla
navrhovateľovi tým, že bol úspešným účastníkom konania pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský
súd zaviazal odporcu (povinného - P..F.) zaplatiť navrhovateľovi sumu 1666,89 Eur so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1666,89 Eur od 27.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom

vo výške 6 % ročne zo sumy 1666,89 Eur od 05.02.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 380,25 Eur.
Suma 125,- Eur je majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou navrhovateľa:
– na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného

systému 70,- Eur
– na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur
– na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje,... 15,- Eur.
Zároveňžiadalajnemajetkovúujmuvovýške385,-Eur,pretožesamotnékonštatovanieporušeniapráva

na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú neprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv poškodeného.

Aj napriek tomu, že odporca sa v danom konaní nevyjadril, súd má vedomosť, že v iných obdobných

konaniach zasiela vyjadrenia:
Odporca má za to, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup
nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia
sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporca poukázal
aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní.
Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi
postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné
porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03).
Odporca poukázal na to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného

poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku,
teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 01.06.2011 bol exekučný
poriadoknovelizovanýzákonomč.102/2011Z.z.Prižiadostiachdoručenýchsúdupo01.06.2011nejdeo
porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky rovnako súdy postupujú
aj v prípadoch pred 01.06.2011.

(S týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko taký výklad je v rozpore s platnými právnymi predpismi.)
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého
nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre
rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávnerozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup

nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo
1018/07 zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03
Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za
vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti
o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu.
Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. K tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27.09.2012 uplynula

3-ročná premlčacia lehota.
Namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ
uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil,
nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri priznávaní

nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od
spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane
porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa.

Odporca uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Tento stav si zavinil samotný navrhovateľ
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv.

Čo sa týka vznášanej námietky premlčania, súd ju nepovažuje za opodstatnenú z nasledovných

dôvodov:
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

O tvrdenej škode sa navrhovateľ dozvedel/mohol dozvedieť vydaním poverenia najskôr dňa 19.11.2010.
Prvýkrát právo mohol uplatniť dňa 19.11.2010, 3-ročná premlčacia lehota by uplynula dňa 19.11.2014.
Premlčacia lehota by uplynula najskôr dňa 19.11.2014, pričom táto lehota sa predlžuje v zmysle § 19
ods.3 cit.zák. najviac o 6 mesiacov z dôvodu predbežného prerokovania u odporcu. Návrh bol podaný

dňa 27.9.2012, teda v zákonnej lehote. Námietka premlčania je teda neopodstatnená.

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XXXX mal súd zistené, že dňa 13.08.2010 bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX XXXX/XX, a to na základe
exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR XXXXX/XX zo dňa 22.04.2010,

právoplatný dňa 10.05.2010 a vykonateľný dňa 13.05.2010.
Dňa 08.11.2010 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola žiadosť o vydanie poverenia v časti o vymoženie
sumy 997,89 s prísl. zamietnutá a v danej časti bolo exekučné konanie zastavené. Zároveň bolo
rozhodnuté, že vo zvyšnej časti bude vydané poverenie.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2011, pričom nebolo podané odvolanie voči nemu.

Dňa 19.11.2010 bolo vydané poverenie.

Podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku v znení od 01.06.2010 do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podkladea) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku (v znení od 01.06.2010 do 31.05.2011) súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Je nepochybné, že súd vydal poverenie na základe žiadosti z dôvodu exekučného titulu - rozhodnutia
rozhodcovského súdu.
S poukazom na § 41 ods.2 písm.d) Exekučného poriadku súd zdôrazňuje, že pre tento prípad výnimka,

na základe ktorej nie je daná lehota 15 dní na udelenie poverenia, neplatí, nakoľko nejde o rozhodnutie
podľa § 41 ods.2 písm.c) alebo d) Exekučného poriadku.
Nie je možné si zamieňať rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodnutie rozhodcovskej komisie,
nakoľko ide o dve rôzne rozhodnutia vydávané dvoma rôznymi orgánmi. Tento výklad potvrdzuje aj
súčasná platná úprava, ktorá opätovne rozlišuje tieto rozhodnutia vydávané dvoma rôznymi orgánmi,

a to rozhodcovskými komisiami a rozhodcovskými súdmi. Keby zákonodarca mal na mysli rozhodnutia
obidvoch týchto orgánov, tak by do § 41 ods.2 Exekučného poriadku zahrnul obe tieto rozhodnutia aj v
čase platného znenia od 01.06.2010 do 31.05.2011.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade súd bol povinný vydať poverenie do 15 dní, pričom súd

musel postupovať podľa Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že okresný súd v konaní XXEr/XXXX/XXXX bol povinný udeliť
poverenie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, teda od 13.08.2010 do 28.08.2010. Napriek tomu
súd vydal poverenie až dňa 19.11.2010, pričom zo spisu je zrejmé, že súd vyzýval exekútora, ako aj

rozhodcovský súd za účelom zabezpečovania podkladov a vykonával ďalšie nevyhnutné úkony, ako
napríklad v časti žiadosť zamietol a v časti exekučné konanie zastavil.

Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebovydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa

nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a postup alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119
písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Je nepochybné, že v danom prípade navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik

škody, ktorej náhradu si uplatnil, všetko pred účinnosťou novelizovaného znenia zák.č. 514/2003 Z.z.
Aj z logického výkladu je zrejmé, že na predmetné konanie je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku
škody, resp. uplatnenia náhrady škody. Je neprípustné a bolo by aj nelogické, keby sa obdobné konanie
v rámci súdneho konania, resp. predbežného rokovania nároku na náhradu škody odporcom, spravovali
predchádzajúcim znením zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň v priebehu konania by sa začal aplikovať

novelizovaný predpis. (hmotnoprávny bez prechodného ustanovenia)
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu, ako aj na súde v čase platnosti
predchádzajúceho znenia zák.č. 514/2003 Z.z. Je neprípustné aplikovať novelizované znenie na nárok
navrhovateľa, ktorý si ho uplatnil a aj vznikol v čase pred novelou.
Vzhľadomnato,žeustanovenie§9zák.č.514/2003Z.z.jehmotnoprávneustanovenie,pričomkdátumu

01.01.2013, t.j. k účinnosti novely, ktorou bolo ust. § 9 cit.zák. novelizované, nie je žiadne prechodné
ustanovenie, je nutné aplikovať pre daný prípad, t.j. pre nárok navrhovateľa, znenie § 9 cit.zák. v znení
v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012.
Keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, musí sa
aplikovať ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. uplatnenia, a to v súlade s právnou teóriou.

Ak by sa aplikovalo na daný prípad ustanovenie § 9 cit.zák. v znení od 01.01.2013, tak by sa postupovalo
podľa nesprávneho ustanovenia, bolo by použité nesprávne ustanovenie.
Na základe uvedeného súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu vo vyjadreniach v obdobných konaniach,
že v zmysle § 9 cit.zák. môže prieťahy konštatovať len Ústavný súd SR,..., nakoľko taká úprava je platná
až od 01.01.2013. Keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie bez prechodného ustanovenia, pre danú vec

je nutné aplikovať znenie do 31.12.2012.
Na základe uvedeného súd aplikoval znenie cit.zák platné do 31.12.2012.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní akodôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni a nie pred
Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí
byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť

v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris
and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996).
Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a
faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon
aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.

Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby
sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Je nepochybné, že k vydaniu poverenia došlo po zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:
- porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,

§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
- vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3
ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním.

Súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní.
Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00)

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.
Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2

nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele

občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má za to, že škoda je skutočná majetková ujma.

MAJETKOVÁ ŠKODA
V konaní navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Vyúčtované režijné náklady

navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každý
obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské riziko
- možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov.

Navrhovateľ nepreukázal vznik týchto nákladov v celkovej výške 125,- Eur. Tvrdenie, že vynaložil určité
náklady, nie je postačujúce.
Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi požadovať tieto náklady v takmer 45 000 žalobách len z
titulu správy pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí samozrejme dostávajú mzdu,
ako aj za náklady za spracovanie urgencií súdom, kontrolu stavu konania na exekučnom súde a

za udržiavanie a správu informačného systému, ktoré vyčíslil len nejakou paušalizovaniu sumou
bez riadneho preukázania. Dokonca navrhovateľ nepreukázal nielen výšku týchto nákladov, ale ani
uvádzané urgencie.
Teda navrhovateľ nepreukázal tieto náklady, ani ich výšku.

Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh
zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota.

NEMAJETKOVÁ UJMAČo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie
jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu,
nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie; zánik ďalších podnikateľských aktivít,

spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Súd však s týmto nesúhlasí a považuje to za účelovú a špekulatívnu obranu navrhovateľa.

Dokoncanavrhovateľaniničímnepreukázalúdajné„následky“,akojepocitúzkosti,frustrácie,neistoty,...
Ani nijako nešpecifikoval, či nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nepresnil, ani nepreukázal,

ako daná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy.
(Je nepochybné, že navrhovateľ naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.)
Súd poukazuje na to, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,... sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká

ujma priamo. (30Cdo 675/2011)

Je však nepochybné, že poverenie bolo vydané až cca po 2 mesiacoch, hoci bola povinnosť súdu vydať
poverenie do 15 dní. (navrhovateľ zavádzajúco nesprávne uvádzal viac ako 7 mesiacov)
Zákonom bola teda garantovaná lehota 15 dní, ktorá nebola dodržaná, čím bola narušená právna istota

navrhovateľa, ktorý mohol mať začatú exekúciu o cca 2 mesiace skôr.
Navrhovateľ v dôsledku toho požaduje nemajetkovú ujmu, pričom s poukazom na rozhodnutia
Ústavného súdu SR požaduje 55,- Eur za každý mesiac omeškania, pričom podľa jeho uvedenia
omeškanie bolo viac ako 7 mesiacov, teda 233 dní. Toto tvrdenie je nesprávne, nakoľko súd mal vydať
poverenie do 28.08.2010 a vydal ho až dňa 19.11.2010, čo je cca 2-3 mesiace, pričom je nepochybné,

že súd medzi tým rozhodol o zastavení exekučného konania v časti a o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia v časti.

Všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale aj z hľadiska navrhovateľa a
jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

Navrhovateľ si uplatňuje nemajetkovú ujmu.
Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti.
Nemajetková ujma je adekvátna, keď ide o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti

ich konania (vrátane podnikateľských aktivít )
Ujma sa často stotožňuje so škodou, čo je nesprávne. Vzťah ujma - škoda ako pojmy netreba
stotožňovať, nakoľko škoda sa preukazuje a ujma sa zdôvodňuje.
Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné predovšetkým zohľadňovať:
- závažnosť a intenzita konania

- dosah konania motívy konania
- úmysel konania
- dĺžka protiprávneho konania.

A zároveň podľa § 17 cit.zák. je potrebné zohľadňovať

- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Právo na spravodlivý proces zaručuje článok 6 Dohovoru.

Podľa § 6 O.s.p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná.

Podľa rozhodovania ESĽP je nutné rozlišovať porušenie, pričom za najväčšie porušenie považuje sa čl.
5, a potom sa znižuje hodnota.Podľa rozhodovacej praxe ESĽP za každý rok nekonania, prieťahov na súde je nemajetková ujma cca
1000 eur, ale prihliada sa na to, že ten ktorý štát môže udeliť nižšiu satisfakciu a musí mať dva aspekty :
1. kompenzačný a 2. efektívny aspekt.

Je nutné rozlišovať hodnotu podľa trvania rokov, predmet sporu, či súd konal koncentrovane, správanie
sa sťažovateľa/navrhovateľa, či zadáva priestor pre prieťahy v konaní, obtiažnosť veci.

V danom prípade je nesporné, že išlo o exekučnú vec, v ktorej súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia a v prípade udelenia poverenia bol súd povinný vydať ho do 15 dní od doručenia žiadosti.

Súd však vo veci XXEr/XXXX/XXXX vydal poverenie cca 3 mesiace po zákonom stanovenej lehote,
počas ktorej skúmal, či nie je rozpor so zákonom.
Taktiež je nepochybné, že žiadosť o poverenie bola na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu.

Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu úpravu týkajúcu sa ochrany

spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať toto rozhodcovské
rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti C. J. Z., podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné

informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude

uvedenou doložkou viazaný. (bod 59).

S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke.

Taktiež je potrebné uviesť, že navrhovateľ vystupuje ako podnikateľský subjekt, uzatvára obdobné

zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré
navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje, výška zmluvných úrokov, pokút. Príjmy navrhovateľa z
týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu
mať veľký ekonomický dopad na navrhovateľa a jeho ďalšiu existenciu.
Navrhovateľ tak využil zákon, v dôsledku čoho podal množstvo žalôb, pričom súdy na také množstvo

nemajú ani materiálne, ani personálne vybavenie.
Súd nezistil, že by v danej exekučnej veci navrhovateľ využil nejaké právne prostriedky do vydania
udelenia poverenia a teda že chcel zvrátiť ten stav, v ktorom pociťoval podľa jeho uvedenia neistotu,
frustráciu,...
Toto je tiež jeden z aspektov, na ktorý sa musí brať ohľad.

Je nepochybné, že súd vydal rozhodnutie po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, a to s 3 mesačným
oneskorením, ale vzhľadom na predmet veci, exekučný titul, súd správne postupoval, keď skúmal
rozhodcovské rozhodnutie, a to s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C
40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti C. J. Z. a zároveň si zabezpečoval podklady potrebné pre

rozhodnutie, pričom dňa 08.11.2010 vydal rozsiahle rozhodnutie, ktorým v časti žiadosť zamietol a v tej
časti konanie zastavil. V dôsledku toho všetkého nebolo možné rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote
a teda súd porušil právo navrhovateľa vydať poverenie v 15-dňovej lehote.

Vzhľadom na predmet tohto konania, správanie navrhovateľa a postavenie navrhovateľa ako

podnikateľského subjektu a na závažnosť porušenia súdu, súd v rámci svojej úvahy posúdil, že iba
samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľ ničím hodnoverným nepreukázal nemajetkovú ujmu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom aj na to, že navrhovateľ nepreukázal ani majetkovú
škodu, ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom a výškou škody, súd žalobný návrh v celom rozsahu
zamietol.Navrhovateľ navrhoval vo svojom elektronickom podaní zo dňa 26.06.2013 doplnenie dokazovania, a
to dodatočným predložením znaleckého posudku, ktorý si navrhovateľ objednal, a to na zodpovedanie
otázok týkajúcich sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS.

Súd tento návrh zamietol a navrhovaný dôkaz súd rozhodol, že nevykoná, pretože znalecký posudok,
ktorý nebol vypracovaný v súdnom konaní, nemá charakter znaleckého posudku, ale iba listinného
dôkazu. Zároveň navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto skutkového a právneho stavu právne
irelevantný. Naviac znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa,
nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, či právne posúdenie. Daný dôkaz však podľa uvedenia

navrhovateľa by mal zodpovedať otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/
EHS, čo je však v danom prípade neprípustné, aby bol znaleckým posudkom predkladaný nejaký právny
názor, či stanovisko na interpretáciu, či aplikáciu smernice, toto je na posúdení súdov, berúc ohľad na
zásadu „iura novit curia“.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V konaní bol úspešný odporca. Odporcovi teda patrí právo na náhradu trov konania. Odporca si uplatnil
náhradu trov konania, pričom ich ani nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. S poukazom na uvedené
súd odporcovi náhradu trov nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodené súdne konanie
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom.

Z toho dôvodu súd nezaväzoval účastníkov na zaplatenie súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).