Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207342
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513207342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 42, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 12.5.2014 pod č. k.
2C/184/2013-60, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 2C/184/2013-60 žalobu zamietol. Žalovanému právo na
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou z 27.9.2012 sa
žalobcadomáhalnáhradymajetkovejškodyvovýške175,-eur anemajetkovejujmyvovýške276,60eur
titulom porušenia ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., keď exekučný súd Vranov nad
Topľou nerozhodol o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Žalobcovi vznikla škoda 175,- eur, ktorá pozostáva zo sumy 70,- eur za správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, ďalších 40,- eur
za udržiavanie a správu informačného systému ako aj 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom. Zároveň žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe spojenej s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočného
prieťahu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené

legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané § 44 ods. 8 Exekučného poriadku,
že dôjde k zámene súdneho exekútora, a že bude efektívne a účinne vymáhaná jeho pohľadávka. Za
primerané zadosťučinenie považuje 276,60 eur, t.j. 55,32 eur za každý mesiac meškania s vydaním
rozhodnutia o zámene súdneho exekútora.

Uznesením z 18.10.2012 krajský súd vylúčil sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
veci a vec prikázal Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Samotné podanie žalobcu je zmätočné, pričom žalobca prenáša
dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody, pretože dňa 23.4.2012 bola žalovanému doručená prvá žiadosť o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody. Ale už 27.9.2012 bola podaná žaloba na súd, t.j. pre uplynutím
6-mesačnej lehoty na vyjadrenie žalovanej k návrhu na prerokovanie nároku na náhradu škody. Jedná
sa o predčasnú žalobu. Sám žalobca neposkytol súčinnosť pri predbežnom prerokovaní návrhu a tým

zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Čo sa
týka dodržania lehoty, tak exekučný súd musel vykonať nevyhnutné úkon, a to dávať výzvu pôvodnému
exekútorovi, čakať na vyčíslenie trov exekúcie, doručovať zásielky zamenenému exekútorovi, ako aj
rozhodnúťotrováchexekúcie,takžetoniejemožnépovažovaťzazbytočnéprieťahyanesprávnyúradný
postup.

V prípadoch náhrady škody z existencie súdnych prieťahov, zatiaľ nebolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov právoplatným rozhodnutím Ústavného súdu.

Žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Pri nemajetkovej ujme žalobca nepreukázal porušenie
práva, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, preto žiada peňažnú

náhradu. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym úradným
postupom. Žalovaný považuje žalobu za neopodstatnenú.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/24/2007 vyplýva, že bola
vedená exekúcia proti povinnej Z. S. na vymoženie pohľadávky 5.720,- Sk s príslušenstvom titulom

rozhodcovského rozsudku.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku, keďže o odmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté
23.4.2009. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený 15.10.2009, preto súd konštatuje, že právo
žalobcu nie je premlčané.

Súd ďalej konštatuje, že právo na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo doručené
žalovanej 23.4.2012. Ak žaloba na súd bola podaná 27.9.2012 ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, tak predčasné podanie žaloby ešte počas plynutia 6-mesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku, je podaním predčasným a bol by to samostatný dôvod na

zamietnutie žaloby.

Súd ďalej poukazuje na to, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote, je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu. Keď žalobca uplatňuje
majetkovú škodu za účelne vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, tak žalobca
nepreukázal vynaloženie týchto nákladov. Nepostačuje samotné tvrdenie žalobcu, že mu vznikli náklady,
a to pre nečinnosť súdov.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak žalobca tvrdí svoje ohrozenie legitímnych očakávaní o rozhodnutí bez
zbytočných prieťahov. Že právo žalobcu mohlo byť ohrozené, ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu
bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Ak žalobca nepreukázal výšku uplatnenej škody,
ani nemajetkovú ujmu, súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie

Nálezu Ústavného súdu SR. Žalobca nepreukázal nárok na náhradu škody a nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodu, potom súd žalobu
zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešný žalobca nemá

právonanáhradutrovkonania.Úspešnážalovanánáhradutrovkonanianežiadala,pretojejsúdnáhradu
trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., kde nie je možné, aby súd

interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a až po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd
svojím rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo nie je prípustné.Keď okresný súd konštatuje, že u účastníka nevznikol stav právnej neistoty, tak zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru toleranciu trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto

legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z
hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdom neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Ďalej poukazuje na rozhodnutie
štrasburgského súdu, kde je daná zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní, ktoré vznikli aj vtedy, ak
súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňuje mimosúdny faktor napríklad nárast ekonomickej

trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod.. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na
výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré
s predmetom konania nesúvisia. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a

k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nedodržania §
44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. o povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o zmene
exekútora do 30 dní. O zmene súdneho exekútora súd rozhodol až po 165 dňoch. Tým došlo k prieťahom

v konaní a žalobcovi vznikla materiálna škoda 175,- eur, resp. žalobca požaduje náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 276,60 eur. Nárok opiera o zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, pretože podľa § 3 ods. 1 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Ust. § 9 ods. 1

zákona vymedzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom
nesprávny úradný postup je definovaný ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Rozsah náhrady škody je vymedzený v § 13 ods. 1 zákona, že sa

uhrádza skutočná škody a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zákona v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, ktorá vznikla v rozsahu 175,- eur v súvislosti s
administratívnymi výdavkami správy pohľadávky. Tá je vymedzená pracovnými výkonmi zamestnancov
pomocou informačného systému v ocenení 70,- eur, 40,- eur za udržiavanie a správu informačného
systému, ako aj 50,- eur za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom. Ďalej
je uplatnená požiadavka náhrady škody 15,- eur v súvislosti s urgovaním a kontrolou stavu konania na

exekučnom súde. Tieto finančné náhrady predstavujú tak či tak náklady žalobcu súvisiace so správou
pohľadávky prakticky od vzniku zmluvného vzťahu do prípadného uspokojenia takejto pohľadávky
dlžníkom. Žalobca nepreukázal, že takáto čiastka ako škoda vznikla žalobcovi práve v súvislosti s
nevydaním rozhodnutia o zámene súdneho exekútora uplynutím 30-dňovej lehoty na podanie návrhu na
vydanie rozhodnutia o zámene súdneho exekútora do vydania uznesenia o zámene súdneho exekútora.

Ak by súd prijal takúto úvahu žalobcu, že za správu pohľadávky po dobu 165 dní by mal nárok na
náhradu 175,- eur, tak za obdobie od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a jeho vykonateľnosti
(31.8.2006) do podania návrhu na zámenu súdneho exekútora (15.10.2009), by administratívne náklady
vysoko prekročili hodnotu vymáhanej pohľadávky. Žalobca ďalej požaduje náhradu nemajetkovej ujmy
v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty o zámene súdneho exekútora podľa § 44 ods. 8 Exekučného

poriadku. Nemajetkovú ujmu stanovil na 276,66 eur. Vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 301/05, kde za zbytočné prieťahy v trvaní 1 rok a 1 mesiac je zadosťučinenie 15.000,-
Sk. Za 1 mesiac to vychádza 55,32 eur omeškania s vydaním rozhodnutia. Je možné konštatovať, že
prieťahy v súdnom konaní v trvaní 1 roka a viac a v inej veci nemôžu byť podkladom na obdobný postupaj pri uplatnenom nároku žalobcu. Žalobca ničím nezdôvodnil, že práve táto nemajetková ujma mu
vzniklavsúvislostisporušenímprávaažesamotnékonštatovanieporušeniaprávanebudedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Žalobca v konaní uplatňuje pohľadávku z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského pri založení nároku
žalobcu z úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Preto exekučné súdy sú z
úradnej moci oprávnené preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku so zákonom. Ak bol podaný
návrh na zámenu súdneho exekútora, musel okresný súd vykonať ďalšie nevyhnutné úkony súvisiace

s vyriešením otázky na zámenu súdneho exekútora, trov pôvodného exekútora, takže nie je možné
konštatovať nečinnosť súdu vo veci. V súvislosti s uplatnenou náhradou materiálnej škody, okresný súd
nemôže vychádzať len z tvrdení žalobcu o vzniku takejto materiálnej škody, ak administratívne výdavky
so správou pohľadávky by mal žalobca tak či tak, ale pri nemateriálnej ujme a požiadavke na náhradu
peňazí, je potrebné vychádzať z toho, či ujma u žalobcu v dôsledku nevydania rozhodnutia o zámene
súdneho exekútora je takého charakteru, že konštatovanie porušenia povinnosti nie je dostatočným

zadosťučinením a je potrebné priznať náhradu. Udelením poverenia pôvodnému súdnemu exekútorovi
Ing. Bohumilovi Hušťákovi nezanikla povinnosť pôvodného exekútora vymáhať pohľadávku až do doby,
kým nebude rozhodnutie o zámene súdneho exekútora. Je treba poukázať aj na to, že žalobca je
spoločnosťou, ktorá je známa vymáhaním pohľadávok založených na poskytovaní spotrebiteľských
úverov, kde v mnohých prípadoch bola preukázaná nekalá obchodná praktika žalobcu, o čom svedčí

aj list generálneho riaditeľa pre spravodlivosť európskej komisie adresovaný predstaviteľovi Slovenskej
republiky pri EÚ F. H. priamo v súvislosti s činnosťou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pri vymáhaní
pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv prostredníctvom rozhodcovských orgánov. V rozhodovaní
rozhodcovských orgánov boli spotrebitelia pozbavení ochrany, ktorú im poskytujú kogentné ustanovenia
právnych predpisov štátu na území ktorého takýto orgán sídli. Okresný súd konštatuje nepreukázanie

ohrozenia legitímnych očakávaní žalobcu v dôsledku nesprávneho úradného postupu pre prípad zániku
povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, a naviac, žalobca hovorí o strate
dôvery v práve a spravodlivého riešenia veci, pričom princípy, na ktoré sa odvoláva žalobca sú práve z
jeho strany často porušované, o čom svedčí aj list Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť Európskej
komisie. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keď žalobca

nepreukázal vznik majetkovej škody v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zámene súdneho exekútora
v 30-dňovej lehote, resp. nepreukázal nemajetkovú ujmu. Z hľadiska morálnych aspektov z porušenia
práva žalobcu, si sám žalobca často vymaháva pohľadávky, ktoré sú pochybné, a nárok na náhradu
nemateriálnej ujmy v peniazoch je pochybný. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne v časti trov konania. Okresný
súd mohol rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu v súdnom
konaní. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Žalovaný náhradu
trov konania nežiadal, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. nebolo možné priznať

úspešnému žalovanému náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
podľa úspechu v súdnom konaní. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto úspešnému žalovanému nebola priznaná

náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.