Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/380/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239993
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114239993.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: E.. L. D., nar. X.X.XXXX, bydliskom M. XXXX/XX, Z. S. X., právne zastúpená: STEHURA
& partners, s.r.o., so sídlom F. Kráľa 2080, Čadca, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08723/14 zo dňa 5.11.2014.

Po právoplatnosti rozsudku bude v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe pokračovať všeobecný

súd.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 343,82 eur a tieto zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 331,50 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 12.12.2014 sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn.

SR 08723/14 zo dňa 5.11.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola navrhovateľke
nanútená, a preto predstavuje neprijateľnú podmienku zmluvy s následkom absolútnej neplatnosti..
Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila skutkovo tým, že s odporcom uzatvorila zmluvu o úvere č.
501600378 zo dňa 20. 07. 2012, na základe ktorej mi odporca poskytol pôžičku vo výške 1. 000 eur.
Spolu s predmetnou úverovou zmluvou mu bola daná na podpis aj rozhodcovská zmluva, obsahom

ktorej mala byť dohoda zmluvných strán o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o
úvere, vrátane sporov ojej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.. Napriek tomu, že táto rozhodcovská
doložka je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté. Listom zo dňa 13.
05. 2013 ju splnomocnený zástupca odporcu vyzval k zaplateniu sumy 1.020,99 eur, z ktorého vôbec
nebolo zrejmé čo predmetná suma predstavuje. Keďže pri uzatváraní zmluvy o úvere boli zo strany
odporcu porušené všeobecné právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, predmetnú zmluvu bolo potrebné

považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Sumu pôžičky vo výške 1.000 eur, ktorú jej odporca poskytol
dňa 04. 02. 2013 vrátila. Aj napriek tomu žalovaná podala návrh na začatie rozhodcovského konania.
Dňa 14. 11. 2014 jej bol doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn.: SR 08723/14 zo dňa 05. 11. 2014 vydaného rozhodcom JUDr. X.R. Mám za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zrušenie predmetného rozhodcovského
rozsudku v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a to najmä z pohľadu § 40
ods. 1 písm. j/ citovaného zákona, podľa ktorého je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku

situácia, že ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa. V tomto smere došlo k porušeniu predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a to v podobe
neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, účinného v
čase podpísania predmetnej zmluvy, a to pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. Toto ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je potrebné dať do súvislosti s
ustanovením § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom z tejto
jasnej súvislosti vyplýva porušenie práv na ochranu spotrebiteľa v prípade zakotvenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky v podobe dojednanej rozhodcovskej doložky. V tomto smere namietala právomoc
rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a z dôvodu, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým

na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa
najmä európske smernice.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že odporca je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi navrhovateľky, ktoré sa obmedzujú na jeho

snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie
rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon
rozhodnutiasúdnepreskúmanietoho,čibolisplnenézákladnépodmienkypreprejednaniearozhodnutie

veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku
rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila
zmysel. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 335/2010 „Ústavný súd pripomína, že podstata
rozhodcovskéhokonaniaspočívavmimosúdnomriešenísporov,pričomsamotnérozhodcovskékonanie
je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred

všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto
konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti
rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní") možno tuzemský rozhodcovský
rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov,

ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti."
Zároveň rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo
2675/2007, kde sa uvádza, že „vychádzajúc z povahy rozhodcovského konania, ktorého zmyslom je
prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého druhu sporu zo súdu na rozhodcu a z dôvodov pre
ktoré môže byť rozhodcovský nález zrušený, možno dôvodiť, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť

súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského nálezu, t.j. správnosti skutkových zistení a právneho
posúdenia veci; ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavať jeho
vecnú správnosť, stratila by zmysel právna úprava rozhodcovského konania".
K rozhodcovskej zmluve uviedol, že navrhovateľku uzavrela ako dlžník uzatvoril s odporcom ako
veriteľom dňa 20.07.2012 zmluvu o úvere č. 501600378. Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné

strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu. Odporca s navrhovateľkou dňa 20.017.2012 pristúpili k podpisu samostatnej
nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3
a násl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zmluvu uzatvorili samostatnú Rozhodcovskú
zmluvu, obsiahnutú na samostatnom dokumente.

Rozhodcovská zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný
dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným.
Žalovaný má za to, že žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne
výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť
na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím

rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný
podpis.
V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z
predmetnýchzmlúvúverebuďpredStálymrozhodcovskýmsúdomspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s. (ďalej len „rozhodcovský súd") alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Z toho dôvodu

neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka podľa
ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko navrhovateľka nie je spotrebiteľom a navrhovateľka
s odporcom uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej ČI. II ods. 1 obsahuje ustanovenie,

ktoré hovorí o tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Odmieta akékoľvek argumenty navrhovateľa, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej
zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku
neprijateľnú v zmysle naznačovanom žalobcom. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu

má dlžník/klient (v tomto prípade žalobca) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo
nie. Odporca vyjadril presvedčenie, že zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych
predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o
jej legitímnosti a zároveň spochybnil dodržanie zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie žaloby na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vo

vzťahu k navrhovateľku tvrdenému porušeniu práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní tým, že neboli
aplikované právne predpisy na jeho ochranu poukázal na to, že stály rozhodcovský súd na daný
prípad aplikoval zákon o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd v odôvodnení napádaného rozsudku
uvádza:,, Rozhodcovský súd posúdil uvedený záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako
absolútny obchod pričom aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis."

Rozhodcovský súd pri rozhodovaní zohľadnil postavenie žalobcu ako slabšej zmluvnej strany a rozhodol
v súlade s platnými právnymi predpismi. Záverom namietal miestnu nepríslušnosť súdu a vyvodil záver,
že navrhovateľka nepreukázala existenciu dôvodu, ktorý zákon umožňuje všeobecnému súdu zrušiť
rozsudok rozhodcovského súdu.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý neúčasť na
pojednávaníospravedlnilažiadalvecprejednaťvjehoneprítomnosti.Súdpretovecprejednalarozhodol
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.

Navrhovateľ na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu. Vo vzťahu k námietke

miestnej príslušnosti uviedol, že táto sa určuje bydliskom spotrebiteľa. Vo vzťahu k námietke v
rozhodcovskej zmluve, že malo ísť o nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu so zachovaním práv
spotrebiteľa na konanie pred všeobecným súdom poukázal na súdnu prax, kde súdy už viac krát
judikovali aj takúto zmluvu, rozhodcovskú zmluvu za neprimeranú zmluvnú podmienku a predovšetkým
to,žesícejevtejtozmluvedanánejakáalternatíva,alevkonečnomdôsledkusazabraňujespotrebiteľovi

uplatnenie svojich práv na všeobecnom súde. Predovšetkým aj napriek formulácii nie je alternatívna
táto rozhodcovská zmluva, pretože v danom prípade žalovaný podaním, ktoré uskutočnil na tento
rozhodcovský súd vlastne uskutočnil ten výber, predvídaný v tejto zmluve. Potom už žalobkyňa nemala
faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musela sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva, každého na

spravodlivý súdny proces pred nezávislým nestranným súdom. Tiež predovšetkým poukázal na to, že
nekalú, že táto nekalá praktika a neprijateľná zmluvná podmienka je priamo ustanovená aj v Obč. zák.,
preto nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu v tomto konaní SRS a je daný dôvod pre
zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku.
Vo vzťahu k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa s poukazom na uplatňovaný dôvod zrušenia

rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zák. 244/2002 Z. z., uviedol, že rozhodcovský súdu porušil ust. o
ochrane spotrebiteľa tým, že priznal žalovanej nárok tak, ako si ho táto uplatnila, pričom navrhovateľka
má zato, že takýto nárok nebol daný, pretože pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy boli porušené
ust. ochraňujúce spotrebiteľa, ktoré rozhodcovský súd tieto ust. nezohľadnil, považoval túto zmluvu
o úvere za platnú a perfektnú. Rozhodcovský súd porušil ustanovenia o ochrane spotrebiteľa tým,

že priznal navrhovateľovi nárok ako si ho uplatnil, avšak tento nárok nebol daný, nakoľko predmetná
zmluva o úvere neobsahuje základné náležitosti, ktoré ustanovuje zákon o spotrebiteľských úveroch,)
predovšetkým chýba termín konečnej splatnosti úveru, chýba úroková sadzba, čo je základná náležitosť
úverovej zmluvy, aby pre spotrebiteľa bolo jasné za aký úrok si vôbec požičiava, splátky v zmluve niesú rozčlenené splátky na istinu úroku, je uvedená končená čiastka, ktorú musí zaplatiť. Z tohto dôvodu
predmetný úver je potrebné považovať zo zákona bezúročný, bez poplatkov, avšak rozhodcovský súd
predmetnú zmluvu považoval za perfektnú a na základe toho priznal odporcovi nenáležiace nároky tak,

ako si ich uplatnil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov, z ktorých zistil
nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že v danom období bola nútená zobrať si pôžičku. Pán Capek
v Dome kultúry v Z. jej vypracoval nejakú zmluvu, ale nemala čas si ju ani prečítať a podpísala ju,
vlastne ani nevedela čo podpisuje. Keď potom zistila, že zmluva je pre ňu nevýhodná, tak vrátila peniaze
naspäť 1.000 eur a považovala to za uzavreté. Potom ju vyzývali na zaplatenie, v roku 2013 jej posielali
upomienky a tak im poslala v máji 2013 vyjadrenie, že považuje zmluvu za ukončenú a istinu vrátila
dňa 4.2.2013.

Rozhodcovskú zmluvu ani nečítala a nevie, čo je jej podstatou. Zástupca odporcu len vypracoval zmluvu
a dal jej ju na podpis. Nebola poučená o žiadnych právach spotrebiteľa. Mala problémy vo firmách a
kvôli tomu bola nútená si zobrať pôžičku na životné náklady. Pôžičku si brala ako fyzická osoba. Nebrala
si ju za účelom podnikania.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 08723/14 zo dňa 5.11.2014 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave,
Karloveské rameno 8 v konaní SR 08723/14 pred rozhodcom JUDr. X. R. vo veci žalobcu Pohotovosť
s.r.o. proti odporkyni Ing. L. D. rozhodcovský súd rozhodol tak, že zaviazal navrhovateľku, vtedy v
postavení odporcu zaplatiť známy úrok vo výške 174,47 eur, známy úrok z omeškania vo výške 23,29

eur, poplatok 496,40 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 496,40 eur od 5.2.2013 do
zaplatenia,ďalejzaplatiťtrovymediačnéhokonaniavovýške201,97eurapoplatokzaupomienky20eur,
nahradiť navrhovateľovi trovy rozhodcovského konania 329,14 eur, pričom úhradu celkových nárokov
povolil v splátkach vo výške 120 eur mesačne.
Spolu so zmluvou o úvere účastníci uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu podpísanú spolu s úverom na

osobitnej listine 20.7.2012 v ktorej sa mali riešiť všetky spory zo zmluvy o úvere 501600378 uzatvorenej
dňa 0.7.2012 pred SRS alebo príslušným súdom v SR.

Podľa obsahu odôvodnenia rozhodcovský súd stanovil svoju právomoc postupom podľa § 21 ods.
1 zák. 244/2002 Z.z. podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy. Následne sa zaoberal aj zmluvou o

úvere, na ktoré ustanovenia aplikoval režim obchodného zákonníka podľa § 261 ods. 3 písm. d/ OZ
a uviedol, že preskúmaním zmluvy nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na oprávnenosť
nárokov uvedených navrhovateľom, pretože obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, pričom
za oprávnenú považoval aj cenu plnenia, dohodnutý úrok ako odplatu za poskytnutie fin. prostriedkov
vo výške 32 % ročne.

Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný 5.11.2014, návrh na začatie rozhodcovského konania
proti Ing. L. D. na základe zmluvy o úvere 501600378 zo dňa 20.7.2012, navrhovateľkou uvádzané
doručenie bolo 14.11.2014, ktoré je zhodné s fotokópiou doručenky predloženej rozhodcovským súdom,
teda žaloba bola podaná včas v zákonom predpokladanej dobe. Tvrdenia odporcu o nedodržaní lehoty

pre zrušenie rozsudku súd preto považoval za účelové a nepreukázané.

Podľa potvrdenky Poštovej banky dňa 4.2.2013 navrhovateľka vykonala úhradu na účet odporcu vo
výške 1.000 eur.

Navrhovateľka na adresu PZ odporcu JUDr. Martina Máčaja v súvislosti s listom zo dňa 13.5.2013
uviedla, že jej nie je zrejmé, prečo požaduje sumu 1020,99 eur, pretože požičanú sumu uhradila
vkladom na účet a sumu 1020,99 eur požaduje na základe vyplnenia vystavenej zmenky, pričom
zmenku tiež považuje za neplatnú o čom informoval ho informoval aj pán Zdenko Capek. Uviedla, že pri
skúmaní úveru nebola skúmaná jej bonita, peniaze si požičala v životnej tiesni a podľa listu Ministerstva

spravodlivosti SR nie je povinná platiť poplatky ani úroky, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Preto odmieta naviac uhradiť požadovanú sumu 1020,99 eur. a nároky považuje za úžeru.Odporca listom na adresu navrhovateľky zo dňa 17.12.2012 vyzval navrhovateľky k úhrade 1730 eur.
Následne ju pokusom o zmier zo dňa 13.5.2013, vyzval na úhradu dlhu vo výške 1.020,99 eur.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do
31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka [9) § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka] alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom

je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v
pôvodnom znení, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských
a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského

konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí
v Slovenskej republike.

Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory,
ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o
osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného
a vyrovnacieho konania.

Podľaust.§3ods.1ZRKvpôvodnomznení,rozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnýmistranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK v znení zákona č. 71/2009 Z. z. účinnom od 01.07.2009, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom

konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa
rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania
túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí
byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne

schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,

účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. [13a) napríklad § 53 Občianskeho
zákonníka, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.,
zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z. z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa")
(Ú. v. EÚ L 364/11, 9.12.2004)].Podľa ust. § 40 ods. 2 ZRK v znení zákona č. 521/2005 Z. z. účinnom od 01.01.2006, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok

zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského

konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 43 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom

vo vzájomnej žalobe.

Podľa ust. § 51 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie
pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi [18) Občiansky súdny
poriadok].

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom
od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 28.02.2010,
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat

Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ust. bodu 1 písm. q) Prílohy - Podmienky uvedené v článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993, podmienky ktoré majú za cieľ alebo účinok: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa
aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontaktu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 519/1991 Zb., na konanie v prvom stupni sú zásadne

príslušné okresné súdy.

Podľa ust. § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa ust. § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. v znení zákona č. 424/2002 Z. z., na konanie o
zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovskéhokonania;akjenavrhovateľomspotrebiteľ,jenakonaniepríslušnýsúd,vobvodektorého
má bydlisko.Účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde (cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK) podanou v lehote 30 dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku (cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK). Keďže na vecnú a miestnu príslušnosť súdov
a konanie pred nimi sa v zmysle cit. ust. § 51 ods. 1 ZRK vzťahujú ustanovenia O.s.p. je potrebné
posudzovať vecnú a miestnu príslušnosť súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa ust.
§ 9 a nasl. (vecná) a ust. § 84 a nasl. (miestna) O.s.p. V zmysle ust. § 9 ods. 1 a ust. § 88 ods. 2
posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. je vecne a miestne príslušným súdom na podanie žaloby podľa

cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK, ak je navrhovateľom spotrebiteľ, okresný súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ
bydlisko (pozri Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2012 č. k. IV. ÚS 270/2012-27).
Súd tak v prejedávanej veci opätovne konštatuje, že návrh vo veci samej vzhľadom k tomu, že
napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný 5.11.2014, preukázateľne doručený navrhovateľke bol
14.11.2014, vzhľadom na to, že navrhovateľka je v právnom vzťahu existujúcom medzi účastníkmi
v pozícii spotrebiteľa - cit. ust. § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení dotknutej úverovej

zmluvy bez najmenších pochybností nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti a odporca v pozícii dodávateľa - cit. ust. § 52 ods. 4 OZ, keďže bez najmenších
pochybností pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti - poskytovanie úverov, v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku, bol podaný na príslušnom súde a v lehote podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK. Zároveň súd

konštatuje, že navrhovateľ ako účastník dotknutého rozhodcovského konania (žalovaná), ktorý napáda
návrhom podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK napadnutý rozhodcovský rozsudok je aktívne vecne legitimovaný
v konaní a odporca ako žalobca (druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je pasívne vecne
legitimovaný v konaní.

Na úvod súd považoval za potrebné vysporiadať sa so zmenou právnych predpisov podľa ust. § 243d
ods. 1 Ex. por., kde súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď v čase rozhodnutia súdu je zrejmé, že
na základe rozhodcovského rozsudku nebude možné vykonať exekúciu, pretože v čase rozhodovania
súdu nie je možné podať návrh na exekúciu do 3 mesiacov od účinnosti zák. č. 335/2014 Z.z. ktorým
bol doplnený a zmenený zákon č. 233/1995 Z. z., takéto rozhodnutie nezaniklo ani nebolo zrušené, len

fakticky je obsolétne.

Podľa exekučného konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného
pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe

návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa ust. § 243d ods. 1 Ex. por. na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor

spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Pokiaľsatýkarozhodnutiaonávrhunavrhovateľa,tedadôvodnostiamožnostizrušeniarozhodcovského
rozsudku, v prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že spor prejednávaný v dotknutom

rozhodcovskom konaní bol zjavne sporom, ktorý vyplýva z právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý mal
byť založený medzi nimi uzavretou poistnou zmluvou. Vzhľadom na to (ako už bolo vyššie uvedené),
že odporca nepochybne pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako poisťovateľ konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti (cit. ust. § 52 ods. 3 OZ) a navrhovateľ ako poistník nepochybne nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (cit. ust. § 52 ods. 4 OZ), ide bez

najmenších pochybností o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy (cit. ust. § 52 ods. 1 OZ).

Súd aj s poukazom na vyššie uvedený výklad Európskeho súdneho dvora o právomoci súdov smerujúcej
k dosiahnutiu cieľa sledovaného smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, považoval za
potrebné nepristupovať k danému prípadu formalisticky a týmto spôsobom sťažovať navrhovateľovi

ako spotrebiteľovi prístup k súdnej ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré svojim účelom aj citovaná
smernicaRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993garantuje,apretomalzaúplnepostačujúcenavrhovateľom
produkované skutkové vymedzenie žalobného dôvodu podľa cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK, konkrétne písm.c). Súčasne navrhovateľ v návrhu na začatie konania právne vymedzila dôvod podľa ust. § 40 ods. 1
písm. c) ZRK.

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd vzhľadom na účel poskytnutia úveru, označený ako iný účel ako zamestnanie, podnikanie a

povolanie sa jedná o spotrebiteľský úver a o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol upravený zák. č. 250/2007
Z.z. a Občianskym zákonníkom, nakoľko zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je len
špeciálnym zákonom k úprave záväzkových vzťahov zo zmluvy o úvere (pôžičke).
Na to, aby mohol súd prejudiciálne vysloviť neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 53
ods. 5 OZ, musel dospieť k záveru o naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná rozhodcovská doložka
ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade s navrhovateľkou individuálne dojednaná (cit. ust. §

53 ods. 1 veta druhá in fine OZ) a súčasne (kumulatívne), že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (cit. ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ).
Čo sa týka prvej podmienky, odporca namietal, že rozhodcovská doložka bola s navrhovateľom
individuálne dojednaná. Súd túto námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú (opätovne aj napriek
argumentácii odporcu s poukazom na rozhodnutia viacerých či už okresných alebo krajských súdov).

Podľa názoru súdu za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú
podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy
v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán
vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka
považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby

spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť
svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom
formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom
procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok
sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu

korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53
ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Odporca však
takýto spôsob kontraktácie spornej rozhodcovskej zmluvy v dotknutom prípade nepreukázal (neuniesol
dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje
vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so

spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže
opak).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Súd je s poukazom na uvedené názoru, že rozhodcovská zmluva v konaní, kde vystupuje spotrebiteľ
(podľa vtedy platne právnej úpravy), môže byť platná len vtedy, ak je výsledkom individuálneho
dojednania medzi veriteľom a spotrebiteľom a rešpektuje všetky zákonom stanovené podmienky.

Súd súhlasí s tvrdením navrhovateľa, že pre realizáciu práv spotrebiteľa je výhodnejšie konanie
pred všeobecným súdom, kde je mu priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, konanie
je dvojinštančné, je možných viacero opravných a mimoriadnych opravných prostriedkov, v prípade
porušenia práv je možné sa domáhať ochrany aj ústavnou sťažnosťou. Navyše konanie je vedené podľa
procesných predpisov stanovených zákonom, ktoré sú každému známe, o ktorých súd spotrebiteľa

bez náležitého zastúpenia či právnického vzdelania poučuje, naproti tomu konanie pred rozhodcom je
vedené podľa interných predpisov rozhodcovského súdu, ktoré ani nemusia byť spotrebiteľovi známe.
Súd preto považuje za nevyhnutné, nie len aby rozhodcovská zmluva či doložka nebola neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ale aby predstavovala skutočnú vôľu účastníkov, aby ich prípadný spor moholbyť rozhodovaný aj v konaní pred rozhodcom, aby aj výber rozhodcovského súdu bol transparentný,
nebol len vôľou veriteľa a pod.. Uzavretiu zmluvy museli v danom čase predchádzať náležité poučenia o
právach a povinnostiach, vedomosť o procesných postupoch pred rozhodcovským súdom (ich obsahu,

výhodách a nevýhodách) a výsledok musí byť prejavom slobodnej a vážnej vôle oboch účastníkov
podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konanie.

V súdenej veci však súd zistil, že síce rozhodcovská zmluva ponúkala možnosť voľby uplatnenia
nároku pred všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak rozhodcovská zmluva obsahovala

predtlač pripravenú veriteľom - odporcom, pre prípad možnosti rozhodcovského konania stanovovalo
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., teda
rozhodcovský súd ktorý podľa vedomostí súdu rozhoduje úplne prevažnú väčšinu sporov odporcu, ak
nie všetky ním podané návrhu proti dlžníkom.

Súd nezistil, že by teda odporca, ktorý pripravoval rozhodcovskú zmluvu, sa vôbec venoval informovaniu

navrhovateľa o základných právach a povinnostiach, výhodách a najmä nevýhodách rozhodcovského
konania, teda že celé konanie malo aspoň charakter obdobný ako individuálne dojednanej zmluvy a
postupoval čestne, v úcte k právam spotrebiteľa.

Z uvedeného dôvodu súd musel vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva je neplatným právnym úkonom

z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák., neplatné zmluvné ustanovenie nemohlo
založiť právomoc rozhodcovského súdu a preto rozhodca nemohol v rozhodcovskom konaní ani o
návrhu rozhodovať.

Pokiaľ ide o druhý predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ), súd dospel

k záveru, že táto podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Pri svojom posúdení (ne)prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) súd
vychádzal z hodnotiacich kritérií stanovených v ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.

apríla 1993, v zmysle ktorých, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v
dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 bolo v zásade transformované do
znenia ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré s účinnosťou od 01.03.2010 priniesla novela

Občianskeho zákonníka zákon č. 575/2009 Z. z. (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ide o ust. § 53 ods.
11 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 106/2014 Z. z.) Uvedené hodnotiace pravidlo tak možno z
dôvodunepriamychúčinkovsmernicevovzťahukvnútroštátnemuprávuSR(vnútroštátnysúdajsprávny
orgán sú povinné vykladať vnútroštátne právo čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa
dosiahol smernicou sledovaný výsledok) aj napriek jeho priamemu nezakotveniu v právnom poriadku

SR v čase uzavretia poistnej zmluvy medzi účastníkmi (28.04.2008) aplikovať aj v dotknutom prípade.
Z uvedeného hodnotiaceho pravidla možno nepochybne vyvodiť, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej
podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej
podmienky,niepodľaokolností,ktorébolivčase(t.j.ktorénastaliažnáslednepočaseuzavretiazmluvy),
kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Výkladom možno dospieť k záveru,

že už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom,
že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na
základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp.
sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti, na základe ktorých nastania

následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky.
Súd vychádzajúc z uvedeného hodnotiaceho kritéria v kontexte nastolenej otázky, či sporná
zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, keď síce formálne ponechávala možnosť voľby medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským súdom, avšak fakticky daný stav bol vytvorený veriteľom pre možnosť uplatnenia

nároku pred rozhodcovským súdom, kde možnosť uplatnenia nárokov zo strany dlžníka, už len pre
povinnosť zaplatiť poplatok spod ktorého je spotrebiteľ v konaní pred všeobecným súdom oslobodený,
sťažuje jeho možnosti. O uvedenom svedčí aj povinnosť zaplatiť trovy mediačného konania 201,97 eur,
rozhodcovského konania 329,14 eur, poplatok za upomienky 20,- eur, hoci súd vykonanie mediačnéhokonania pred mediátorom vedenom v príslušnom zozname ani len nezistil. Len táto skutočnosť v
kontexte znenia cit. ust. čl. 3 ods. 3 v spojení s ust. bodu 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993, ako aj cit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, spôsobuje absolútnu neplatnosť spornej

rozhodcovskej doložky podľa cit. sut. § 53 ods. 5 OZ. Súd však považuje za potrebné uviesť, že sporná
rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ktorá sa prejavovala aj v tom, že dodávateľ v zmysle spornej rozhodcovskej
doložky získal v podstate prevažne jednostranný vplyv v prípade sporu vyvolaného dotknutou poistnou
zmluvou na výber rozhodcu, ako aj na spôsob vedenia rozhodcovského konania.

Naviac rozhodcovské konania bolo vedené v sídle veriteľa a nie odporcu, čo aj takáto skutočnosť popri
povinnosti úhrady súdnych poplatkov je spôsobilá vyvolať zjavnú nerovnováhu a znemožnenie práv
dlžníka s poukazom na jeho finančnú a sociálnu situáciu. Akékoľvek povinnosti, ktoré znevýhodňujú
dlžníka a sťažujú uplatnenie jeho práv nad mieru všeobecne poskytovanú štátom, je preto potrebné
vyjednať osobitne a individuálne, rovnako tak prejaviť vôľu účastníkov o tom, aby vôbec spotrebiteľský
spor mohol byť prejedávaný v rozhodcovskom konaní, rovnako ako je potrebné preukázať v danom

prípade oboznámenie sa dlžníka so štatútom rozhodcovského súdu, podmienkami rozhodcovského
konania ako aj rozdielnosťami oboch konaní. Len vtedy je možné tvrdiť, že skutočne listina -
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá ako jedna z listín prílohy zmluvy, ale ako samostatná zmluva
o ktorej účastníci mali plnú vedomosť. Bez uvedeného postupu podpis rozhodcovskej zmluvy
preformulovanej veriteľom, do ktorej boli len vpísané údaje dlžníka a číslo úveru nie je možné považovať

za platný právny úkon pre jeho neprijateľnosť.

S poukazom na uvedené dôvody, ako aj na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozhodovaciu
prax Okresných a Krajských súdov (napríklad aj rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, uznesenie č.k.
16Coe/265/2014,uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystriciz26.októbra2012č.k.17CoE/175/2012,

č.k. 17Coe/170/2012). považoval argumentáciu odporcu uvedenú v jeho vyjadrení za nedôvodnú.

Súd tak po vykonanom prieskume platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že táto je
absolútne neplatná (§ 53 ods. 4 OZ) a teda, že v prejednávanej veci je daný dôvod podľa ust. § 40 ods.
1 písm. c) ZRK. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil navrhovateľom napadnutý rozhodcovský

rozsudok. V ďalšom sa tak z dôvodu nadbytočnosti súd už nezaoberal navrhovateľom opísanými
skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi návrh na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v
kontexte ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 44/2002 Z. z..
Súd dokonca vyslovuje názor, že za daného stavu po novele exekučného poriadku je daná situácia
výhodnejšia pre samotného odporcu, pretože aj v prípade zamietnutia žaloby by bol rozsudok

rozhodcovského súdu nevykonateľný.

Zároveň v súlade s ust. § 43 ods. 1 ZRK vyslovil, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude v konaní
pokračovať a vec žaloby odporcu bude prejednaná v občianskom súdnom konaní, avšak postupom
podľa zák. č. 335/2014 Z.z..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že súd úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov právneho zastúpenia a to za štyri úkony právnej pomoci podľa § 13a ods. 1 písm.
a/zák. č. 655/2004 Z.z. príprava a prevzatie zastúpenia 10.12.2014, podľa § 13a ods. 1 písm. c/ zák. č.
655/2004 Z.z. podanie návrhu na súd 12.12.2014 a podľa § 13a ods. 1 písm. d/ zák. č. 655/2004 Z.z..

zastupovanie na pojednávaní dňa 21.4.215 18.6.2015 vo výške úkonu určeného podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva úkony v roku 2014 vo výške á 61,84 eur + 8,04 eur paušálne náhrady
nákladov podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., za dva úkony v roku 2015 vo výške 64,53 eur + 8,39 eur paušálne
náhrady nákladov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 286,68 eur. Súd zároveň
priznal navrhovateľovi náhradu DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 20%, t.j. 57,14 eur.

Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 343,82
eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Nakoľko navrhovateľ ako spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd podľa § 2 ods.

2 zák. č. 71/1992 Zb. zaviazal odporcu aj na zaplatenie súdneho poplatku z podaného návrhu vo výške
331,50 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).