Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107213727
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8107213727.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX H., právne
zastúpeného advokátom JUDr. Alojzom Naništom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti
žalovaným 1. Inžinierske stavby, a. s., so sídlom Priemyselná 7, 042 45 Košice, IČO: 31 651 402, právne
zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Vrábľom, so sídlom Hlavná 70, 042 45 Košice, 2. M. H., nar.
XX.X.XXXX, štátny občan J. S., bytom R. X, XXX XX H., právne zastúpený advokátom Mgr. Adriánom

Fabiánom, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o vyplatenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/159/2007-278 zo dňa 28.3.2013 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
45 450,75 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8 286,20 eura od 28.6.2007 do zaplatenia a
zo sumy 37 164,55 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od prvého dňa po doručení podania žalobcu
z 18.5.2010 žalovaným do zaplatenia. Náhradu trov konania žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal. Zároveň vyslovil, že štátu právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opísal nehodový dej zo dňa 8.6.2005, poranenia žalobcu a
výsledky znaleckého dokazovania.

Uviedol, že v zmysle pokynov odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom uznesení zo dňa 13.1.2012
doplnil dokazovanie, v rámci ktorého sa oboznámil s fotodokumentáciou z vyšetrovacieho spisu
týkajúcom sa technického stavu motorového vozidla a uložil Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzityvŽilineznaleckémuústavuzodborudopravacestnávypracovaťodbornévyjadrenie.Znalecký
ústav v odbornom vyjadrení č. 229/2012 zo dňa 2.11.2012 uviedol, že poloha stieračov mohla byť daná
buď technickou závadou na stieračoch už v čase pred dopravnou nehodou alebo v dôsledku zrážky,
prípadne stresového konania vodiča po zrážke, kedy došlo k zapnutiu stieračov, následne vypnutiu
chodu motora (počas pohybu stieračov), čím došlo k zastaveniu stieračov v polohe ako je zrejmé z
fotografie. Stierače však nemohli zhoršovať výhľadové pomery vodiča v čase začiatku reakcie vodiča na

maloletého chodca, nakoľko sa zo smeru pohľadu vodiča stierače nachádzajú vpravo, chodec sa však
z pohľadu vodiča nachádzal (v okamihu začiatku reakcie vodiča) mierne vľavo. Čo sa týka prírodných
podmienok a ich vplyvu na reakciu vodiča znalecký ústav uviedol, že v čase nehody bolo polojasno,
zamračené, z výpočtu uhla dopadu slnečných lúčov na miesto dopravnej nehody vyplýva, že tieto
dopadali pod uhlom 63,50. V danom dni sa slnko nachádzalo najvyššie v čase medzi 12:25 hod. až
12:45 hod. V tom čase bol uhol dopadu slnečných lúčov 63,80, pri daných podmienkach teda nemohol

nastať prípad, aby slnečné lúče dopadali takým spôsobom, aby zhoršovali vodičovi vozidla Škoda 1203
možnosť rozpoznať pohyb chodca po vozovke.Prvostupňový súd aj po doplnení dokazovania mal za to, že sa na skutkových a právnych záveroch, ku
ktorým dospel pri rozhodovaní rozsudkom zo dňa 31.3.2011 nič nezmenilo.

Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade bol osobou, ktorá viedla motorového vozidlo v dôsledku zrážky
s ktorým utrpel žalobca poškodenie zdravia. V tom čase bol zamestnancom žalovaného v 1. rade,
plnil si svoje pracovné povinnosti, jeho konanie nebolo vybočením z činnosti, ktorú mal podľa príkazu
na jazdu v konkrétny deň vykonať, čo znamená, že keby aj bola na jeho strane zistená existencia

protiprávneho úkonu spočívajúceho v porušení všeobecnej preventívnej povinnosti alebo konkrétnej
právnej povinnosti, išlo by o protiprávny úkon, za ktorý by priamo zodpovedal žalovaný v 1. rade. O
žalobnom návrhu voči žalovanému v 2. rade preto nemohlo byť rozhodnuté inak ako bolo rozhodnuté
pôvodne, t. j. bol vo vzťahu k nemu žalobný návrh nedôvodný, a preto bol tento zamietnutý.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že čo sa týka príčiny nehodového deja, poloha stieračov nebola

podstatná a nepreukázala sa ani hypotetické konštrukcie o možnom neadekvátnom technickom
stave vozidla. Napokon neadekvátny technický stav vozidla nevyplýval ani z dôkazov, ktoré sú vo
vyšetrovacom spise. Záznam o technickom stave vozidla svedčí o tom, že v čase nehody bolo v
bezchybnom stave.

Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 415, 420, 427, 428, 438, 441 Občianskeho zákonníka a
ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z..

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
prvostupňový súd za to, že jedinou a výlučnou príčinou škody, ktorá vznikla žalobcovi bolo konanie

žalobcu. Bol to žalobca, ktorý bol pôvodcom neodvrátiteľného stretu s vozidlom tým, že náhle vstúpil
na miesto vyznačujúce sa vysokou nebezpečnosťou - cestnú komunikáciu, vstúpil do jazdnej dráhy
vozidla, ktoré viedol žalovaný v 2. rade, čím závažne a výlučne porušil nielen pravidlá cestnej premávky,
ale aj všeobecnú prevenčnú povinnosť. Žalovaný v 2. rade nemohol zrážke zabrániť, u žalobcu neboli
zistené žiadne okolnosti spôsobilé ovplyvniť jeho konanie, motorové vozidlo, prevádzkovateľom ktorého

bol žalovaný v 1. rade, bolo v bezchybnom technickom stave. Pre uvedené nebol žalobný návrh dôvodný
ani voči žalovanému v 1. rade, preto ho prvostupňový súd zamietol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Mal za to, že prvostupňový súd mal vypočuť znalca

MUDr. R.. Namietal, že prvotné úkony príslušníka polície po dopravnej nehode neboli vykonané v
súlade s nariadením prezidenta PZ č. 10/2002 a došlo k viacerým nepresnostiam a nezrovnalostiam,
pričom takéto pochybné zadokumentovanie stôp bolo východiskom pre znalecký posudok. Namietal, že
k dopravnej nehode došlo v mieste, kde je zvýšená frekvencia pohybu osôb. Uvedená skutočnosť tak
vytvára „iné okolnosti“, pre ktoré je vodič povinný prispôsobiť rýchlosť vozidla situácii v cestnej premávke

a to aj vtedy, keď rýchlosť vozidla neprekračuje najvyššiu povolenú rýchlosť v danom mieste. Žalobca
opätovne nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho sa dobrého technického stavu vozidla.
S poukazom na to sa podľa jeho názoru mal prvostupňový súd zaoberať zodpovednosťou žalovaného
v 1. rade podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, t.j. spôsobením škody okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke motorového vozidla a tým, že uvedenej škode sa nemohlo zabrániť ani pri

vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Žalovanýv1.radevovyjadreníkodvolaniužalobcužiadalnapadnutéprvostupňovérozhodnutiepotvrdiť.
Stotožnil sa s ním v celom rozsahu. Nesúhlasil s odvolacím dôvodom uvedeným žalobcom podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Zdôraznil, že v odvolaní žalobca nepoukázal na iné skutočnosti

a dôkazy, ktoré majú rozhodujúci význam pre posúdenie veci a neboli v konaní vykonané. Všetky
dôkazy, ktoré účastníci navrhli vykonať, boli vykonané. Mal za to, že tvrdenia žalobcu sú založené na
domnienkach. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi nebola ani čiastočne spôsobená okolnosťami majúcimi
pôvod v prevádzke motorového vozidla, nebola spôsobená zlyhaním žalovaného v 2. rade a nemá svoj
pôvod v technickom stave motorového vozidla.

Vedľajší účastník na strane žalovaných na výzvu súdu k podanému odvolaniu mal za to, že prvostupňový
súd sa s námietkami žalobcu náležite vysporiadal, správne právne vec posúdil, vykonané dôkazysprávne vyhodnotil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, preto
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom

odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, ako i s vykonaným dokazovaním, pričom dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, avšak vyvodil z neho nesprávny

právny záver.

Podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľaustanovenia§441Občianskehozákonníka,akbolaškodaspôsobenáajzavinenímpoškodeného,
znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie na technický stav vozidla, ako aj možného vplyvu

polohy stieračov na výhľadové pomery vodiča - žalovaného v 2. rade.
Doplnením dokazovania zisťoval namietanú technickú závadu vozidla, polohu stieračov a ich vplyv
na výhľadové pomery vodiča, pričom si náležite osvojil záver odborného vyjadrenia znaleckého
ústavu, z ktorého vyplynulo, že stierače nemohli zhoršovať výhľadové pomery vodiča. Zároveň pri
daných prírodných podmienkach nemohol nastať prípad, aby slnečné lúče dopadali takým spôsobom,

aby zhoršovali vodičovi vozidla možnosť rozpoznať pohyb chodca na vozovke. S týmito skutkovými
závermi sa odvolací súd stotožňuje, preto odvolaciu námietku spočívajúcu v nesprávnom zhodnotení
technického stavu vozidla je potrebné považovať za nedôvodnú.

Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie

veci prvostupňovým súdom, týkajúce sa zavinenia žalobcu na škode, je nesprávne. Odvolací súd
poukazuje na závery svojho predchádzajúceho rozhodnutia, v ktorom vyslovil presvedčenie, že pri
zvýšenej opatrnosti by žalovanému v 2. rade neušla potencionálna možnosť vzniku nebezpečenstva
plynúceho z nerozvážneho konania detí. Už len zo samotného blíženia sa k prechodu pre chodcov a
zastávke MHD vyplýva pre vodiča povinnosť zvýšiť pozornosť a predvídať aj náhle vkročenie na vozovku

osôb, ktoré vystúpia na zastávke MHD.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a následne zistené dôkazy vyhodnotil so záverom o tom, že
škoda spôsobená žalobcovi nebola ani čiastočne spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke
motorového vozidla a nebola spôsobená zlyhaním žalovaného v 2. rade, ktorému žalovaný v 1. rade

zveril prevádzkovanie motorového vozidla. Odvolací súd sa nestotožnil s posúdením, že konanie
poškodeného možno považovať za jedinú skutočnosť (okolnosť), ktorá má povahu príčiny, ktorá viedla
k dopravnej nehode a tak ako jediná sa podieľala na vzniknutom následku.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne citovaným ustanovením, ak neprihliadal na všetky okolnosti,
ktoré viedli k poškodeniu zdravia žalobcu a nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e/, f/, zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách vodič
je povinnýe/ dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, zdravotne postihnutým osobám, osobitne
voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
f/ dať prednosť chodcom prechádzajúcim cez priechod pre chodcov, pritom ich nesmie ohroziť ani

obmedziť; na tento účel je povinný zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča vozidla používajúceho zvláštne
výstražné znamenie podľa tohto zákona, ktorý takých chodcov nesmie ohroziť.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam,

ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Prvostupňový súd pochybil, ak povinnostiam vodiča - žalovaného v 2. rade uvedeným vyššie neprikladal
žiaden význam a konanie žalovaného v 2. rade hodnotil len z pohľadu výsledku vyšetrovania OR
PZ v Prešove. Pre priebeh nehodového deja si osvojil závery znaleckého posudku Ústavu súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a čiastočne aj znaleckého posudku Ing. D. J. vyhotoveného pre
účely vyšetrovania, v zmysle ktorých vstup žalobcu do jazdnej dráhy bol vyhodnotený ako prekážka
technicky náhla. Znalec Ing. J. na str. 23 však uvádza aj možnosti vodiča, ktoré by zabránili zrážke, a to
jazdu nižšou rýchlosťou za predpokladu plného využitia brzdeného spomalenia vozidla, skoršia reakcia
vodiča intenzívnym brzdením na vstup žalobcu na ľavý okraj vozovky a reakciou ako v čase dopravnej

nehody s následným intenzívnym brzdením vozidla na hranici technických možností vozidla bez zmeny
smeru jazdy. Všetky uvedené možnosti svedčia v prospech záveru, že správna reakcia žalovaného v
2. rade by zrážke zabránila. Vyhodnotenie náhle vzniknutej situácie vodičom pri cestnej premávke však
nevyhnutne predpokladá venovanie dostatočnej pozornosti jazde a okoliu, zvlášť v blízkosti prechodu
pre chodcov. Pri zvýšenej opatrnosti by žalovanému v 2. rade neušiel pohyb detí na ľavej strane vozovky

ešte pred vstupom žalobcu do jeho jazdenej dráhy, v dôsledku čoho by automaticky znížil rýchlosť
vozidla, čo by bolo prirodzenou automatickou reakciou vodiča.

Pre určenie miery zavinenia žalovaného v 2. rade na poškodení zdravia žalobcu súd prvého stupňa
nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

pre aplikáciu ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Mieru zavinenia posudzoval predovšetkým
z pohľadu žalobcu (citácia ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z.), hoci pre spravodlivé
rozhodnutie v predmetnej veci je rozhodujúce posúdenie zavinenie žalovaného v 2. rade v nadväznosti
na zodpovednosť žalovaného v 1. rade z pohľadu splnenia všetkých povinností uložených mu zákonom.
Len takéto dôsledne posúdenie a jednoznačný záver, že žalovaný v 2. rade v snahe zabrániť škode

vynaložil všetko úsilie, by mohlo viesť k úplnému zbaveniu sa objektívnej zodpovednosti v zmysle
ustanovenia § 427, 428 Občianskeho zákonníka.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude aj vyhodnotenie výpovede p. R. Q. (čl. 76 vyšetrovacieho spisu),
ktorý ako svedok dopravnej nehody idúci v protismere videl stáť na okraji vozovky troch chlapcov, ktorí

sa hašterili a následne jeden z nich vybehol na cestu. Opis takejto situácie znamená, že svedok venoval
dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla.

Za situácie, keď žalovanému v 2. rade vo výhľade nič nebránilo, čo bolo preukázané (znalecký posudok
na technicky stav vozidla), resp. žalovaný nepreukázal opak, pri rovnakej pozornosti by videl to, čo

uviedol svedok pri vyšetrovaní. Z pohľadu možnosti žalovaného v 2. rade zabrániť zrážke je nie menej
významná aj výpoveď p. D. J. (čl. 74 vyšetrovacieho spisu).

Odvolací súd zdôrazňuje, že doposiaľ vykonané dokazovanie nesvedčí o zbavení sa zodpovednosti
žalovaného v 1. rade za škodu na zdraví žalobcu v celom rozsahu. Úlohou súdu prvého stupňa

bude zopakovať dokazovanie významne pre posúdenie miery spoluzavinenia účastníkov konania v
naznačenom smere a na základe zisteného skutkového stavu rozhodnúť o nároku žalobcu opakovane.

S poukazom na uvedené považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v porušení
prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ) a v porušení povinnosti uložených zákonom č. 315/1996 Z. z. za

dôvodnú a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

Podľa § 226 O.s.p. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely

vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.