Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/194/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200801
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114200801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: MUDr. D. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. X, H., zastúpenej: JUDr. Jana Fridrichová, advokátka, Jakubovo nám. 9, Bratislava, proti
odporcom: 1/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, U. a 2/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXXX/XX, U., zastúpený odporkyňou v 1. rade, o zaplatenie 62,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19. novembra 2014, č.k. 19C/38/2014-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 29,99 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do rúk jej advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ uložil zaplatiť navrhovateľke
spoločne a nerozdielne 62,99 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania
rozhodol tak, že odporcom 1/ a 2/ uložil zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania vo výške 221,76 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku do rúk jej advokátky.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 511 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, ako aj § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania
mal preukázaný skutkový stav tvrdený navrhovateľkou odporcovia v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 27C/72/2007 - I. G., S. G. a spoločnosť Technosol. s.r.o. boli zaviazaní spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľke MUDr. D. W. náhradu trov konania vo výške 19.215 Sk/637,82 eur,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2009, t.j. svoju povinnosť si podľa rozhodnutia súdu
mali splniť najneskôr do 07.02.2009 (do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia) a dňom 08.02.2009 už
boli v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto navrhovateľke vzniklo zo zákona právo na úrok z

omeškania, ktorý si uplatnila s poukazom na inštitút premlčania až dňom 10.01.2011 do 270.6.2012,
kedy bola platba zúčtovaná na základe exekúcie a poukázaná súdnemu exekútorovi, čo odporkyňa 1/
potvrdila. Vzhľadom na to, že odporcovia v konaní vedenom pod sp. zn. 27C/72/2007 (I. G., S. G.
a spoločnosť Technosol. s.r.o.) boli zaviazaní zaplatiť náhradu trov konania spoločne a nerozdielne,
oprávnená - MUDr. I. W. (navrhovateľka v predmetnom konaní) mohla s poukazom na ust. § 511 ods.
1 Občianskeho zákonníka požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, preto námietka odporkyne 1/,
že spoločníci obchodnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka zodpovedajú za svoje dlhy len do

výšky nesplateného dlhu, neobstojí a je nedôvodná. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcov 1/ a
2/ zaplatiť navrhovateľke sumu 62,99 eur, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 0,027 % denne /
9,86 % ročne zo sumy 436,87 eur za 534 dní omeškania (táto suma v skutočnosti vychádza na 64,08
eur, navrhovateľka požadovala vyčíslený úrok vo výške 62,99 eur). Navrhovateľka si úrok z omeškaniauplatnila v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď výška základnej úrokovej sadzby ECB
bola ku dňu 08.02.2009, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania 2 % (v období od 21.01.2009 do
10.03.2009), navrhovateľka teda mohla požadovať úrok z omeškania maximálne vo výške 10 % ročne,

žiadala 9,86 % ročne. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. O.s.p. tak, že úspešnej
navrhovateľke priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 221,76 eur za 3 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.12.2013,
návrh zo dňa 10.01.2014, zastupovanie na pojednávaní dňa 29.10.2014 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.
1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 16,60 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej

vyhlášky 1x v roku 2013 á 7,81eur + 2x v roku 2014 á 8,04 eur + cestovné náhrady podľa § 15 písm.
a) citovanej vyhlášky dňa 29.10.2014 cesta H. - U. a späť, t.j. 110 km pri spotrebe 6,6 l/100km a cene
PHM 1,457 eur/l t.j. 10,58 eur ((6,6/100) x 110 km x 1,457 eur) + paušálna náhrada 20,13 eur (110 km
x 0,183 eur) + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky 6 polhodín x 13,40 eur =
80,40 eur, t.j. trovy právneho zastúpenia spolu 184,80 eur + 20% DPH, t.j. 36,96 eur = 221,76 eur. Súd
nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za úkon - písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporcu

zo dňa 11.06.2014, keď súd nežiadal takéto vyjadrenie, vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom
sa splnomocnená zástupkyňa mala možnosť vyjadriť i k podanému odporu, toto podanie preto nebolo
účelné, a to i s poukazom na nenáročnosť skutkového a právneho stavu predmetnej veci.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, ktorí navrhli

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že navrhovateľka
išla do konania nepoctivo a účelovo si predmet konania nezákonne stanovila v mene slovenská
koruna, hoci v nájomnej zmluve je nespochybniteľne uvedený nájom vo výške 2.700 eur. V čase
vydania rozsudku okrem splateného vkladu v októbri 2004, bolo aj vymožené právo ručenia spoločníkmi
v konaní 10Co/99/2007, ktorú skutočnosť v plnom rozsahu akceptoval odvolací súd v konaní sp.

zn. 10Co/185/2009 z 09.02.2010. Namietli pochybenie súdu, ktoré videli v prehliadnutí závažnej
právnej vady uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorá je absolútne neplatná pre právne vady. Celá
žalobca bola podľa ich názoru účelová zo strany navrhovateľky, ktorá zneužila dohodu o odložení
platenia nájmu 16.03.2006, ktorú dohodu potvrdila aj vydaním čestného prehlásenia z 29.05.2006 na
prevádzkovanie kaviarne, ako aj vydaný súhlas na podpis nájomnej zmluvy 14.09.2006. Poukázali

na to, že navrhovateľka veľmi dobre vedela, že si nájomnú zmluvu stavala tak, aby mohla využívať
odpočítateľnú položku na bežné opravy a údržbu domu. Od 01.07.2002 nedala do nehnuteľnosti ani
jeden halier na údržbu, ale za to si uplatnila pri zúčtovaní príjmov odpočítateľnú položku. Vedela dobre,
že náklady spojené s rekonštrukciou, ako aj opravy idú na súkromné náklady spoločníkov. Pre právne
vady v návrhu, ktoré súdy opakovane prehliadali, z čoho vyplývali škody pre spoločníkov spoločnosti

Technosol, s. r. o. navrhli napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušiť.

K odvolaniu odporcov sa písomne vyjadrila prostredníctvom zástupkyne navrhovateľka, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedla, že odporcovia odvolanie nepodali riadne, keď ich podanie z 09.12.2014 je len

akýmsi vyjadrením ich širokospektrálnej nespokojnosti. Je teda otázkou, či podanie odporcov má všetky
predpísané náležitosti v zmysle § 205 O.s.p. Odporcovia neuviedli nič, z čoho by bolo možné vyvodzovať
namietanie dôvodnosti nároku navrhovateľky na úhradu dlhu. Argumentácia odporcov je koncipovaná
právne nekorektne, títo dokonca nie celkom jasne opakujú to, čo hovorili doposiaľ v konaní sp. zn.
19C/38/2014, i v konaní týkajúcom sa zaplatenia dlžného nájomného. Všetko bolo podľa jej názoru

už detailne ozrejmené a vyhodnotené a aktuálne vyjadrenia odporcu sú prejavom ich nespokojnosti s
výsledkom činnosti súdov, čo je však právne irelevantné.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalivčasoprávnené
osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 19C/38/2014 je zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 62,99 eur.Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu vyhovené a odporcom bolo uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke
sumu 62,99 eur, ako aj náhradu trov konania vo výške 221,76 eur.

Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa

§ 205 ods. 2 písm. d/ je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti

je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súdprvéhostupňasavyporiadalsovšetkýmipodstatnýminámietkamiodporcovavzhľadomnato,žetíto
ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,

odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Je potrebné dať za pravdu navrhovateľke, že odporcovia vo svojom odvolaní sa vyjadrujú k okolnostiam,
ktorébolipredmetompredchádzajúcichkonanímedziúčastníkmikonania,aktorévyplývalizuzatvorenej
nájomnej zmluvy. Predmetom tohto konania však bolo zaplatenie úrokov z omeškania z dôvodu, že

odporcovia navrhovateľke pohľadávku, ktorá jej bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 27C/72/2007 zo dňa 07.02.2008, a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.04.2008
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/116/2008 zo dňa 27.11.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2009 a vykonateľnosť dňa 08.02.2009, reálne uhradili až na základe
exekúcie dňa 27.06.2012, na základe čoho boli teda v omeškaní so zaplatením pohľadávky v období od

09.02.2009 do 27.06.2012. Skutočnosti, ktoré viedli Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 27C/72/2007
a Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn. 9Co/116/2008 k záveru, že je dôvodné odporcom uložiť zaplatiť
navrhovateľke sumu 637,82 eur, už nemôžu byť rozhodné pre toto konanie, nakoľko vyššie uvedené
rozsudky tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu sú právoplatné a vykonateľné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v dôvodu vecnej
správnostipodľa§219ods.1O.s.p.potvrdil,keďsúdprvéhostupňasprávnerozhodoliotrováchkonania
a vo veci úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 29,99 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 16,60 eur a 1x režijný paušál vo výške 8,39 eur.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.