Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom K
červenému dvoru 3269/25A, 130 00 Praha 3, P.O.Box: Nagano office Center, Česká republika, IČO: 264
29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanému: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. O. Z., Y. XXX/XX, o zaplatenie 192,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu X. nad Z., č.k. 11C/427/2013-91 zo dňa 12.11.2014
takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v

tejto časti zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Svojerozhodnutieodôvodniltým,žesúdjepovinnýajvspotrebiteľskýchveciachskúmaťajprávnyvzťah,

ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať zmenku podľa právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské
právo. Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako zmluvné
dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky bola
súčasťou všeobecných zmluvných podmienok pripravených vopred právnym predchodcom žalobcu,
žalovaný nemal možnosť nijakým spôsobom ju ovplyvniť. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ
môže podľa vlastného uváženia vyplniť zmenku v rozsahu všetkých peňažných záväzkov voči dlžníkovi.
Takto formulovaná dohoda o vyplnení blankozmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu

znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo sú ďalšie dôvody jej neplatnosti. V zmysle zákona
258/2001 mohol veriteľ žalovaného v prípade platnosti tejto spotrebiteľskej zmenky vyplniť zmenku
nanajvýš na sumu istiny navýšenej o 30 %. Veriteľ vyplnil zmenku v rozpore s týmto ustanovením.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.
- Uviedol, že v danej veci žalovaný nedoručil súdu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej aj „Nariadenie“), a teda

súd mal vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto
rozhodnutím prekvapivým, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva
zo skutočnosti, že žalovaný nárok nepoprel, no napriek tomu súd nárok zamietol, ale najmä vyplývaz rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú žalobca v odvolaní
poukazuje a ktorá mala byť prvostupňovému súdu známa.
- Namietal, že súd nariadil a vykonal pojednávanie, pričom pojednávanie možno podľa Nariadenia

nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť
tvrdenia účastníkov na základe predložených dôkazov. O nariadení pojednávania mal súd rozhodnúť
uznesením a ak tak neurobil, jeho výsledky nemôžu byť použité pre rozhodnutie súdu.
- Namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktoré účastníci konania nenavrhli. Uviedol, že
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne

náležitosti predpokladané zákonom, a tým dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie veci. Uviedol, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorá inkorpoluje v listine ako
takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia

byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
nariadením.
- Prvostupňový súd vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ. Tieto fakty nie sú nespornými skutočnosťami, neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto
skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy
nevyjadrili, preto neexistuje spôsob akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
-Poukázalnato,žerozhodnutiejevzhľadomnanesprávnuinterpretáciupríslušnýchprávnychpredpisov

nesprávne. Uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcestorickej povahy. Nie je
možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Poukázal na
doterajšiu judikatúru českých a slovenských súdov týkajúcich sa zmeniek. Žalobca je majiteľom zmenky
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný

záväzok, čo je neprípustné.
- Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,
avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii
nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto iniciatívu na seba
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto

v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného o nich ani upozorniť. V danom
prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť.
- prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako neplatnú, vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto

nevzniesol. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Navyše žalobcovi nie je známy
obsah údajného zmluvného záväzku medzi žalovaným a remitentom.
- Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťa, aby na zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu
k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov

mohla byť používaná. Zákonodarca aj pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne. Z uvedeného
vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek.
- Poukázal na to, že žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok uznal, súd mal teda rozhodnúť

rozsudkom na základe uznania. Rozhodnutie súdu je extrémne prekvapivé, keďže boli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie.
-Niejeprípustné,abysúdnanútilžalovanémuobranu,oktorúžalovanýnestojí,baprezentujestanoviská
v rozpore s touto obranou. Tým je porušená zásada kontradiktórneho súdneho procesu. Súd nie je
nezávislým arbitrom, ale aktívnym účastníkom konania.

- poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný a túto dobrovoľne podpísal. Mal teda vedomosť o sadzbe
zmenkového úroku 0,25 % denne a s takouto sadzbou jednoznačne súhlasil.S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu
v celom rozsahu vyhovie.

Po vyhlásení rozsudku, avšak predtým, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalobca zobral
žalobu čiastočne späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Späťvzatie bolo doručené
žalovanému, ktorý s ním nevyjadril nesúhlas. Odvolací súd v tejto časti konania koná podľa § 208 OSP,
keďže bol návrh na začatie konania vzatý čiastočne späť po tom, ako rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné. Odvolací súd na základe späťvzatia návrhu rozhodol o

pripustení čiastočného späťvzatia návrhu. Žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím, a preto nie je
dôvod späťvzatie nepripustiť. Keďže čiastočné späťvzatie návrhu bolo pripustené, odvolací súd v tejto
časti zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol. Argumentácia žalobcu v odvolaní neobstojí s ohľadom na spoločné
stanovisko Najvyššieho súdu SR vo veciach občianskoprávnych a obchodnoprávnych, zverejneného v
Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015 na str. 1.

Podľa tohto spoločného stanoviska „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží

zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Ďalej zo stanoviska vyplýva, že „Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok
14 smernice 87/102/EHS.

Na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie (pozn. jedná sa o nariadenie č. 861/2007), ktoré
je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie
cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých
podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia

je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré
je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych
a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia

žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské
spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4
odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť

formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo
vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený
alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo
neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť návrhu sa posudzujúpodľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia

nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže
súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to

byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením

nijako vylúčená.“

K ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám zo stanoviska vyplýva, že

„Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom

na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu
ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo
spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností

svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva
navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust.
§3OZ,akoajsoZákonomospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomdo31.12.2010,pretožeindosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;

toto platí aj pre s ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010.

Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej

spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje
úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez

výhraduspokojiťveriteľa-nadobúdateľaindosovanejzmenkyaažnáslednehožalovaťonáhraduškody,
s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“

V danom prípade z predloženej zmenky aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že sa jedná
o zabezpečovaciu blankozmenku vystavenú v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., t.j.
spoločnosti, ktorá poskytuje nebankové úvery. Vystaviteľom zmenky je fyzická osoba bez toho, aby
bolo z údajov možné posúdiť, že sa jedná o podnikateľa. Zo zmenky vyplýva zmenkový úrok 0,25 %
denne od určitého dátumu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, dohoda o vyplňovacom práve je neplatná,

pretože umožňovala veriteľovi zo spotrebiteľského úveru bez akejkoľvek kontroly súdu alebo iného
orgánu na ochranu spotrebiteľa podľa vlastnej úvahy vyplniť zmenku zabezpečujúcu úver. Úrok vo výške
0,25 % denne nepochybne je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň indosovaním zmenky došlo ku
skutočnosti, že súčasný žalobca (nadobúdateľ zmenky) tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o pôvodnomkauzálnom vzťahu medzi vystaviteľom zmenky a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a teda nie je
možné verifikovať či a aká časť úveru bola uhradená, resp. či žalobca nevymáha aj plnenia založené na
neprijateľných zmluvných podmienkach. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch má obmedzené

použitie a jej použitie môže byť aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody o vyplňovacom práve. Výsledkom použitia neplatnej
dohody o vyplňovacom práce nemôže byť platná zmenka. Ak teda predložená zmenka nie je platná,
nebol možné žalobe vyhovieť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. V
odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v odvolacom konaní úspešný bol, trovy konania mu nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.