Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412215029
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412215029.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o.
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného Soukeník - Štrpka, s.r.o., so
sídlom Šoltéseovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi V. Y., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom mesto K., zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou Oľgou Mlynarčíkovou, tajomníčkou
informačného centra Okresného súdu Zvolen, v konaní o zaplatenie sumy 429,66 € s prísl., o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k 12C/151/2013-70 zo dňa 28. 10.
2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd pripustil vstup HLASU SPOTREBITEĽA, občianskeho
združenia so sídlom vo Zvolene do konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podanou žalobou proti
odporcovi domáhal zaplatenia sumy 429,66 Eur s príslušenstvom.

V podaní zo dňa 01. 07. 2014 HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom vo Zvolene (ďalej
v texte aj Združenie) konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník konania

na strane odporcu.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 01.10.2014 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania. Nesúhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania odôvodnil navrhovateľ nesplnením podmienok na vstup
združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Argumentoval tým, že predmetom
konania nie je ochrana spotrebiteľa, ale individuálna žaloba na plnenie voči konkrétnej fyzickej osobe, t.

j. žaloba na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Ďalej argumentoval tým, že vedľajší účastník
by vstupom do konania získal informácie o citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka
konania na strane odporcu. Podľa navrhovateľa vedľajší účastník konania vo svojich vyjadreniach
poukazujenaskutočnosti arozhodnutiasúdov,ktorésúnotorickyznámearozhodujúcesúdymajúonich
vedomosť. Vyjadrenia vedľajšieho účastníka tak podľa navrhovateľa nie sú potrebné pre rozhodnutie
súdu v jednotlivých konaniach a pre ochranu spotrebiteľa nie sú žiadnou pridanou hodnotou, nakoľko

súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 93 ods. 2, 3 a 4 zák.
č. 99/1963 Zb., Občiansky súdy poriadok (ďalej v texte len OSP) a na ust. § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že činnosť spotrebiteľského združenia spočíva, okrem iného, v
ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov, v ich zastupovaní a v podpore formou vedľajšieho účastníctva

v konaní pred súdom.Zdôraznil, že po preskúmaní všetkých zákonných podmienok dospel k záveru, že v danej veci vedľajší
účastník na strane odporcu preukázal splnenie podmienok na vstup do konania, tzn. preukázal, že
predmetom jeho činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Konštatoval, že v danej veci sa jedná o

sporové konanie, ktoré súvisí s predmetom ochrany práv spotrebiteľov, bez povinnosti spotrebiteľského
združenia ako vedľajšieho účastníka preukazovať právny záujem na výsledku sporu, preto vstup
vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania pripustil.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva

v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote odvolanie proti uzneseniu okresného súdu v celom rozsahu,
pričom odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza podľa názoru navrhovateľa z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v
odvolaní ďalej uviedol, že vstup vedľajšieho účastníka do občianskoprávnych konaní upravuje vládny
návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1.1.2015. Uvedený
návrh novely v dôvodovej správe reaguje nad doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej

republiky v občianskoprávnych veciach. Návrh vychádza zo záverov judikatúry a zjednocovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, najmä
rieši otázku, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník
vstúpiť právnická osoba, ktorej premetom činnosti je ochrana práv podľa zák. č 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov. Návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne aj s právom
Európskej únie. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že v ust. § 93 ods. 3 OSP sa za prvú vetu vkladá
novádruháveta,ktoráznie:„Akakovedľajšíúčastníkvstupujedokonaniazvlastnéhopodnetuzdruženie
podľa osobitného predpisu, súčasťou podnetu musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje

nakonaní,inaksúdnapodnetneprihliada."Vuvedenejsúvislostinavrhovateľvodvolaníďalejuviedol,že
návrh novely, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2015 vychádza zo záverov judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, že ani takýto „vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho,
popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto
vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak

si ju sám neželá“. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 OSP nie
je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zákon
ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana
práv o ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je
súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce v konaní vystupovať. Potreba

súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Navrhovateľ v odvolaní poukázal
tiež na uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013 a uviedol, že v
uvedenom uznesení NS SR uvádza: „z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu
nim podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani

odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť
ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka
konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná
procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností
súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods.

2 OSP“. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže
byť podľa navrhovateľa naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník
konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší
účastník. V zmysle vyššie uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom
upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým vedľajší účastník prejavil vôľu vstúpiť

do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať s jeho podporou súhlasí, resp. či s jeho podporou nevyjadril nesúhlas. V závere odvolania
navrhovateľ navrhol, by odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220
OSP zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a aby zaviazal vedľajšieho
účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa vedľajší účastník na strane odporcu písomne vyjadril a vo vyjadrení
uviedol, že novela Občianskeho súdneho poriadku uskutočnená zákonom č. 384/2008 Z. z., zaviedlakategóriu vedľajších účastníkov na základe zákonného splnomocnenia, kde legitimácia pre vstup
vedľajšieho účastníka do konania vyplýva priamo zo zákona.
Cieľom novelizovaného znenia ustanovenia § 93 ods. 2 OSP je bezpochyby

rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by
bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet
činnosti) o to záujem, vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o právnické
osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu
spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu vedľajšieho účastníctva sa na rozdiel od prvej

skupiny vedľajšieho účastníctva, hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu
na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Sú to aj prípady sporov na ochranu
spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 25
ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, môže združenie podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo

môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. HLAS SPOTREBITEĽA,
občianske združenie so sídlom vo Zvolene, ako vedľajší účastník, splnil všetky zákonné podmienky
pre vstup do konania. Preukázal, že bol konštituovaný a vznikol v súlade so zákonom a to dňom
registrácie stanov Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky k 20.02.2013, z článku II. ktorých vyplýva,
že primárnym cieľom činnosti občianskeho združenia je ochrana práv spotrebiteľov a ich individuálnych

záujmov.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že ust. § 93 ods. 3 v znení účinnom
do 31. 12. 2014 upravuje spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp. akým získa
procesné postavenie vedľajšieho účastníka. V tomto prípade sa vedľajší účastník stáva nositeľom

svojich procesných práv a povinností doručením svojho oznámenia súdu, že vstupuje do konaniu ako
vedľajší účastník, resp. doručením svojho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov vstupuje do
konania. Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014
nevyplýva, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovný súhlas
spotrebiteľa so vstupom do konania. Je tomu tak v prvom rade preto, že Občiansky súdny poriadok

umožňuje konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (93 ods.
3 posledná veta OSP), pričom za návrh je v zásade potrebné považovať relevantnou formou vykonaný
prejav vôle hlavných účastníkov konania alebo niektorého z nich, ktorým je vyjadrený nesúhlas so
vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka konania do konania. (nález Ústavného súdu SR č.
k. IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. 2. 2013). Z vyššie uvedeného podľa vedľajšieho účastníka v

prvom rade vyplýva, že súd, na ktorom sa vedie konanie, do ktorého vstúpil vedľajší účastník ex offo
neposudzuje, či je vstup vedľajšieho účastníka do konania prípustný, ale je jeho povinnosťou účastníkov
upovedomiť o vstupe vedľajšieho účastníka, s tým, že účastníci konania majú následne právo vysloviť
voči tomuto vstupu námietky. V prípade, že uvedená námietka voči vstupu vedľajšieho účastníka do
konaniuvznesenánebude,jekonajúci súdpovinnýsvedľajšímúčastníkomriadnekonaťtak,abymuboli

zabezpečené všetky procesné práva (§ 93 ods. 4 OSP). Len pre prípad, že uvedená námietka vznesená
bude, je konajúci súd prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania povinný preskúmať. Z vyššie
uvedeného podľa vedľajšieho účastníka možno vyvodiť, že pokiaľ vedľajší účastník oznámil svoj vstup
do konania do 31.12. 2014 platí, že na to, aby vedľajší účastník platne do konania vstúpil a v tomto
konaní zotrval sa výslovne nevyžaduje súhlasný prejav účastníka, na ktorého stranu by mal vedľajší

účastník do konania vstúpiť. Naopak, pre záver o tom, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní je
potrebné nepripustiť, je v prvom rade potrebná námietka proti vstupu vedľajšieho účastníka konania, ako
procesný úkon uskutočnený akýmkoľvek spôsobom, ktorý zákon prezumuje pre podanie v § 42 ods. 1
OSP, v ktorom účastník konania výslovne prejaví vôľu na tom, aby vedľajší účastník do prebiehajúceho
konania nevstúpil. Pokiaľ sa potom jedná konkrétne o námietku proti vstupu subjektu, ktorý je osobou

podľa § 93 ods. 2 OSP do konania, tak ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade, tu je podľa
vedľajšieho účastníka potrebné odlišovať, či uvedenú námietku podal účastník, na strane ktorého chce
vedľajší účastník v konaní vystupovať alebo jeho protistrana. Zatiaľ čo v prípade námietky účastníka, na
stranu ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, bude na nepripustenie účasti vedľajšieho účastníka
v konaní v zásade stačiť už samotný výslovný prejav vôle, ktorým tento účastník vyjadrí, že si účasť

vedľajšieho účastníka v konaní na svojej strane neželá, ak podá námietku proti vstupu vedľajšieho
účastníka účastník, na stranu ktorého vedľajší účastník nevstúpil, dôvodom na nepripustenie vstupu
vedľajšiehoúčastníkadokonanianemôžebyťlensamotnáskutočnosť,žeprotistranasúhlassovstupom
vedľajšieho účastníka na svoju stranu výslovne neudelila. Je tomu tak z dôvodu vyššie uvedeného, ževýslovne udelený súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu platná právna
úprava nevyžaduje. Pokiaľ teda z právnej úpravy v znení účinnom do 31.12.2014 nevyplýva, že by
účastník na strane ktorého má vedľajší účastník v konaní vystupovať, musel s týmto vstupom výslovne

vyjadriť súhlas, ale naopak sa tomuto účastníkovi v § 93 ods. 3 OSP umožňuje vzniesť proti takémuto
vstupu námietky a tým účasti vedľajšieho účastníka zabrániť, zjavne nesprávny názor navrhovateľa
stanovil v zákone neexistujúcu podmienku účasti vedľajšieho účastníka v konaní. Pri akceptácii názoru
navrhovateľa by tak vedľajšiemu účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. V uvedenej
súvislosti poukázal vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa na uznesenie Najvyššieho

súdu SR. sp. zn. 4 Obdo 52/2012, kde NS SR vyslovil záver, že „súhlas odporcu, ktorého vedľajší
účastník (združenie na ochranu spotrebiteľa) svojím vstupom podporil, nebol potrebný, keď legitimáciu
vedľajšiemu účastníkovi na vstup do konania tomuto dal samotný zákon." Vedľajší účastník vo vyjadrení
k odvolaniu navrhovateľa ešte uviedol, že pokiaľ odvolateľ opätovne nesprávne podmienku súhlasu
spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka do konania odvodzoval od rozhodnutia NS SR sp. zn. 3
Cdo 188/2012, zo strany odvolateľa došlo len k jeho nesprávnej interpretácii, ako to objasnil Krajský

súd v Banskej Bystrici vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 15Co/15/2014 zo dňa 25.2.2014
a sp. zn. I6Co/118/2014 zo dňa 12. 02. 2014).

V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že navrhuje,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne
správne. Podľa znenia ustanovenia § 93 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014,
teda v čase, keď vedľajší účastník na strane odporcu svojim podaním oznámil vstup do konania, „ako
vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi a odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu“. Citovaným zákonným ustanovením

bol s účinnosťou od 15. 10. 2008 (zák. č. 384/2008 Z. z.) do právnej úpravy vykonanej Občianskym
súdnym poriadkom zavedený tzv. druhý typ vedľajšieho účastníctva. Cieľom novelizovaného znenia
ust. § 93 ods. 2 OSP v zmysle novely uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z. z. bolo rozšírenie ochrany
práv dotknutých subjektov v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem. V praxi ide hlavne
o právnické osoby zamerané na ochranu práv spotrebiteľov, právnické osoby zamerané na ochranu

jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou a pod.. V rámci tohto druhého vedľajšieho účastníctva sa na
rozdiel od prvého typu vedľajšieho účastníctva (§ 93 ods. 1 OSP) hmotno-právny záujem na výsledku
konania neskúma. Legitimáciu na vstup do konania dáva vedľajším účastníkom tzv. druhého typu
vedľajšieho účastníctva samotný zákon, pričom ust. § 93 ods. 2,3 OSP v znení platnom a účinnom do
31. 12. 2014 nelimituje vstup vedľajšieho účastníka konania do konania súhlasom hlavného účastníka,

na podporu ktorého má vedľajší účastník v konaní vystupovať.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutéuznesenieokresnéhosúdupodľa
ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne potvrdil, konštatujúc, že interpretácia uznesenia NS SR
sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013 navrhovateľom je nesprávna a účelová, pretože z obsahu

odôvodnenia predmetného uznesenia NS SR vyplýva, že podmienka súhlasu hlavného účastníka
konania so vstupom združenia na ochranu spotrebiteľov (to je vedľajšieho účastníka tzv. druhého typu
vedľajšieho účastníctva) do konania na jeho stranu (v tomto prípade odporcu) v zmysle § 93 ods.
2,3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 (t.j. v znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka
do konania) má charakter podmienky negatívnej, čo znamená, že ak odporca (žalovaný spotrebiteľ)

nevzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a ani iným negatívnym spôsobom
nevyjadril svoje stanovisko k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nie je dôvod vstup vedľajšieho
účastníka do konania nepripustiť.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.