Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615216271.1

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci navrhovateľky K.. Q. Š., G..
XX.XX.XXXX, E. K. Y., X. M. X, štátna občianka SR proti odporcovi B.. Q. Š., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Y.,
X. M. X, adresa na doručovanie Y., K. X, štátny občan SR v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky K.. Q. Š., P.. R. G.. X.XX.XXXX Q. U. B.. Q. Š., P.. Š., G.. XX.X.XXXX
uzavreté dňa 26.7.1986 Z. P. zapísané v knihe manželstiev v Matričného úradu P. vo J. XX, P. XXXX

G. A. X O. O. Č.A. XX r o z v á d z a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným dňa 24.11.2015 domáhala rozvodu manželstva s
odporcom z dôvodu, že v manželstve nastal hlboký rozvrat, manželstvo neplní svoj spoločenský účel,

je len formálne a nie je perspektíva obnovenia spoločného spolužitia. Správanie odporcu bolo podľa
navrhovateľky v rodine egoistické. Spoločnú spálňu opustil pred viacerými rokmi s výhovorkami pre
nespavosť. Navrhovateľka pracovala roky u odporcu v jeho advokátskej kancelárii ako administratívna
sila, bez reálneho vyplácania príjmu. Keď sa v dôsledku odporcových problémov dostali do zlej finančnej
situácie,navrhovateľkaodišlapracovaťdoRakúskaakoopatrovateľkaaspolusosvojímsynomsprvého
manželstva riešila finančné problémy odporcu. Navrhovateľka prvýkrát podala návrh na rozvod v roku

2006. Až keď navrhovateľka vyriešila finančné problémy odporcu, o ktoré odporca neprejavoval záujem,
odporca požiadal navrhovateľku, aby vzala návrh na rozvod späť a odpustila mu. Po čase sa problémy
u odporcu znovu začali. Navrhovateľka sa vyše roka snažila manželstvo zachrániť. Keďže odporca
navrhovateľke opätovne klamal o podstatných veciach, preto navrhovateľka požiadala odporcu, aby
opustil spoločnú domácnosť, čo sa stalo od 20.11.2015.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení (ktoré bolo súčasťou Ospravedlnenia z neúčasti na
pojednávaní) uviedol, že dôvody, ktoré uviedla nie sú takej intenzity, aby viedli k zrušeniu manželstva
rozvodom.Odporcauznal,žespôsobilmenšienezhody,ktorémázáujemodstrániť.Celkovopoukazoval,
že sa jedná o dlhoročné manželstvo.

Súd nariadil pojednávanie vo veci na dňa 27.01.2016 o 9.00 hod. Odporca doručil súdu dňa 26.01.2016

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Nakoľko odporca nežiadal o
odročenie pojednávania a jeho podanie vrátane príloh ani neobsahovalo náležitosti pre odročenie
pojednávania podľa § 119 ods. 2, 3 O. s.p., na ktoré bol poučený v predvolaní ako aj v telefonickom
oznámení súdu, (pozn. súdu: odporca svoje ospravedlnenie na bezprostredný pokyn súdu doplnil až
o 12.29 hod. dňa 27.01.2016, t. j. po uplynutí pojednávania) a nakoľko sa odporca, ktorý bol riadne
predvolaný na termín pojednávania nedostavil na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o

jeho odročenie, súd potom postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti
odporcu.Navrhovateľka na pojednávaní dňa 27.01.2016 uviedla, že nemieni obnoviť manželské vzťahy s
odporcom.Ohľadomdôvodovrozvratumanželstva,navrhovateľka doplniladôvodyrozvratumanželstva.

Odporca podľa navrhovateľky svojvoľne koná poza jej chrbát, keď podpisuje navrhovateľku na rôzne
dôležité dokumenty, čím ju finančne ohrozuje. Zároveň medzi ňou a odporcom existujú rozpory ohľadom
pracovného uplatnenia navrhovateľky. Od 20.11.2015 nebývajú v spoločnej domácnosti. Intímne
spolužitie je medzi účastníkmi nedostatočné. Odporca neprispieval navrhovateľke do domácnosti a
dostaljudodlhov,pričomnavrhovateľka12rokovviedlaodporcovijehokanceláriubezpracovnejzmluvy.

Neskôr, keď navrhovateľka získala titul bakalára, odporca ju zamestnal, ale neplatil za ňu odvody. Bez
toho, aby navrhovateľku odporca o tom informoval, bol odporcovi zverený do jeho starostlivosti jeho syn
z prvého manželstva, ktorého vychovávala navrhovateľka.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním sobášneho listu na č.l. 5, rodného listu, na č.l.
6, rozhodnutia Obvodného úradu Nitra na č.l. 7, potvrdenia Mesta Fiľakovo na č.l. 8 a výsluchom

navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo dňa 26.07.1986 v Radzovciach. Navrhovateľka si
zmenila po uzavretí manželstva rodné meno z mena Q. na meno Q.. Posledné spoločný trvalý pobyt
mali účastníci konania ako manželia vo Y., F. X.M. Č.. XXX/X.

Počas spolužitia manželov došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu zo strany navrhovateľky voči
odporcovi, ktorý svojím prístupom k manželskému životu a k navrhovateľke nedostatočne saturoval jej
citové potreby a vytváral nedôveru. Toto odporca vykonal tým, že podpisoval, za navrhovateľku finančné
dokumenty a zadlžil domácnosť bez vedomia navrhovateľky. V dôsledku odporcovho spôsobu života

došlo k ohrozeniu finančnej stability životného fungovania rodiny ako spoločenskej jednotky, čo vyústilo
k zániku vedenia spoločnej domácnosti a vytvorenia samostatného hospodárenia účastníkov konania.
Správanie odporcu voči spoločnému fungovaniu navrhovateľka pociťovala ako nerešpektovanie jej
dôstojnosti, čo sa prejavovalo v tom, že navrhovateľka v plnej miere sa venovala fungovaniu odporcu,
viedla mu roky bezplatne advokátsku kanceláriu. Až po čase fungovania ju navrhovateľ zamestnal,

avšak bez jej vedomia neplatil za ňu odvody, čím ju dostal do problémov. Odporca takisto bez vedomia
navrhovateľky mal zvereného syna do svojej starostlivosti. Navrhovateľka takto bez uvedenej vedomosti
sa starala o syna odporcu. Nerešpektovanie dôstojnosti navrhovateľky sa prejavovalo aj v konaní
odporcu, ktorý podpisoval rôzne dokumenty za navrhovateľku, bez jej vedomia. Odporca uvedené
nepopieral, len ich zľahčoval.

Podľa čl. I. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa§19ods.1,2,3zákonaorodineouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje

príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval
na dokazovaním zistený skutkový stav. Ako hlavné príčiny rozvratu ustálil porušenie manželských
povinností stanovených v § 18 zákona o rodine, žiť spolu a vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. čo vyústilo do citového odcudzenia navrhovateľky a
nezáujmu o udržania manželského spolužitia.

Súd mal za to, nerešpektovanie dôstojnosti partnera a vznik nedôvery voči partnerovi (v
dôsledku konania odporcu „poza chrbát navrhovateľky“) vyústilo do straty citovej náklonnosti medzi
navrhovateľkou a odporcom navzájom a táto stratila záujem o ďalšie pokračovanie alebo prípadné
obnovenie manželského spolužitia. S poukazom na § 1 ods. 1 zákona o rodine, keď manželstvo vzniká

na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, nemožno ani jedného z
manželov nútiť, aby zotrval v manželstve, pokiaľ jeden z manželov sa chce rozviesť a druhý nie. Takéto
manželstvo nemôže tvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, tak ako to vyžaduje § 1 ods. 2
zákona o rodine. Preto mal súd za to, že manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátené s ohľadom
na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 zákona o rodine a v súlade s § 23 zákona o rodine nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia aj s ohľadom na to,
že navrhovateľka žiadala manželstvo rozviesť a aj na pojednávaní vážne a zreteľne vyjadrila svoju vôľu,
že nemá záujem na obnovení manželských vzťahov. Tento stav potvrdzuje aj skutočnosť, že účastníci
nežijú a nevedú spoločnú domácnosť a intímne spolu nežijú ako manžel a manželka.

Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia. Nezistil

dôvody pre použitie druhej vety citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie vlehote 15 dníododňa jehodoručenia cestouOkresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 983 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
a vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.