Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714206328
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714206328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: X. V. L., s.r.o. so sídlom F., T. 5, K.:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. V., s.r.o. so sídlom F., T. 5 proti odporcovi
Y. T., bytom T. F., C. XXXX/XX, zastúpenému opatrovníčkou V.ajomníčkou Okresného súdu Trenčín,
o zaplatenie 1.093,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 01.decembra 2014, č. k. 8C/242/2014-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 1093,62 Eur s
príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že L. sporiteľňa, a.s.
uzavrela s odporcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. 0363759710. Na základe tejto
zmluvy bol dojednaný bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 80 000,- Sk /2 655,51 eur/pri premenlivej
úrokovej sadzbe 14,15 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Úver bol poskytnutý jednorazovo,
bezhotovostne. Bolo dojednaných 33 splátok po 2 995,- Sk /99,42 eur / s tým, že prvá splátka bola
splatná 20.08.2008 a nasledujúce splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru

bola 20.04.2011. Z dohody o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE vyplýva, že došlo k postúpeniu
pohľadávokuvedenýchašpecifikovanýchvpríloheč.1kZmluvezoL.sporiteľne,a.s.akopostupcunaX.
V. L., s.r.o. ako postupníka. Z výňatku z prílohy č. 1 k zmluve vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky
voči odporcovi. Pohľadávka ku dňu postúpenia pozostávala z istiny 3.803,83 eur, príslušenstva 1.376,29
eur. Postupca postúpenie pohľadávky oznámil odporcovi dňa 17.07.2012. Postupník (navrhovateľ)
vyzval odporcu listom zo dňa 09.05.2014, aby zaplatil dlžnú čiastku do 12.05.2014. Predmetnou
zmluvou vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom právny vzťah zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v
spojení s § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, nakoľko podľa § 52 a nasl. Obč. zák. je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Práva veriteľa zo zmluvy boli neskôr postúpené na navrhovateľa. Súd v tomto
spore posudzoval premlčanie podľa noriem občianskeho práva, a nie podľa noriem obchodného práva,
pretožeustanovenie§54ods.1Obč.zák.trebapodľanázorusúduvykladaťtak,ževprípadedualistickej

právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice 93/13/EHS. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromnéhopráva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Uvedené bolo i opakovane judikované. Konečná splatnosť úveru nastala

20.04.2011, právo na zaplatenie celého nesplateného zvyšku úveru sa mohlo teda uplatniť prvýkrát
21.04.2011, pričom súd je toho názoru, že premlčanie treba posudzovať podľa občianskeho práva,
ktoré je oproti právu obchodnému pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo má za následok, že premlčacia doba
uplynula 21.04.2014. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 09.06.2014, teda až potom, ako uplynula
premlčaciadoba.Nakoľkovzmyslezákonaoochranespotrebiteľamalprávnypredchodcapriuzavieraní

zmluvy o úvere postavenie predávajúceho (a postúpením práva sa na jeho postavení nič nezmenilo) a
odporca mal postavenie odporcu, musel súd podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na premlčanie
prihliadnuť ex offo a nepriznať právo, ktoré navrhovateľ voči odporcovi uplatnil. Na základe uvedeného
súd návrh zamietol. Právne vec posúdil aj podľa § 101, § 103 a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v konaní úspech, preto by
mu patrila náhrada trov konania. Odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu

trov konania ani nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Mal za to, že na daný prípad súd
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, a mal správne

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže sa jednalo o zmluvu o úvere, a teda absolútny
obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Poukázal na
podporu svojho názoru na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Mcdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6Mcdo/4/2012
zo dňa 27.03.2013, ďalej na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013
zo dňa 21.011.2013, sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn.

9Co/138/2013 zo dňa 20.02.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 zo dňa
30.09.2014, v zmysle ktorých na daný prípad je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Poukázal na komentár § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých
právnych prostriedkov je veľmi dôležité posúdiť akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, či ide o
zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho charakteru. Má to zásadný význam

pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v jednom prípade v jednom prípade práva na ochranu pred
neprimeranými podmienkami je úprava jednotná a spoločná bez ohľadu nato, o akú zmluvu ide.
Spotrebiteľské zmluvy možno rozlišovať jednak v užšom a širšom ponímaní. Pokiaľ pôjde o ostatné
právne prostriedky bude dôležité posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu,
pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch. Vzhľadom

na uvedené navrhovateľ zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s
príslušným úrokom z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal
a následne ho zmenil tak, že návrhu vyhovie, resp. ho zruší a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uplatnil si trovy konania a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam
navrhovateľa dodáva nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č.
102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrh na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,

aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie,
ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami
nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodnéustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.

Odvolací súd teda konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom na základe
zmluvy o úvere je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Všeobecná premlčacia doba je
podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná, a podľa § 101 Občianskeho zákonníka
je trojročná. Z uvedeného je zrejmé, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka je podľa Obchodného
zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne

uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu ustanovenia, ktoré
je pre spotrebiteľa výhodnejšie a to ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka.

I keď už dlhšiu dobu bola ustálená súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich z
úverových a podobných zmlúv uzavretých medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného
zákonníka, bola nejednotná prax súdov pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z.
v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: „ Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Tento bod citovaného zákona nadobúda účinnosť až od
01.04.2015, no i napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď na zjednotenie

súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že
na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne
dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom,

pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené
v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného
zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a
jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené teda
znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom

zákonníku /§ 101/, teda trojročnú premlčaciu dobu. A takto podľa Občianskeho zákonníka bolo treba aj
v danej veci posudzovať otázku premlčania, nakoľko aj keď medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o
úvere podľa Obchodného zákonníka, išlo spotrebiteľskú zmluvu.

Nazákladeuvedenéhojeodvolacísúdtohonázoru,ženároknavrhovateľajevcelomrozsahupremlčaný

podľa § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná, tak ako to správne
konštatoval súd prvého stupňa.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods.1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil.

Úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca si náhradu týchto trov neuplatnil podľa § 151 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.