Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202599
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114202599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovu v právnej veci navrhovateľa :

KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO : 31 595 545, adresa na doručovanie písomností : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, Horná 25, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi : Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX,
Ž., práv. zast.: JUDr. Ladislav Potocký, advokát, so sídlom Mydlárska 19,010 01 Žilina, o zaplatenie
2.197,01 Eur , takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.197,01,- Eur, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 236,- Eur titulom zaplatených
súdnych poplatkov a trovy konania vo výške 10,15,- Eur titulom hotových výdavkov, v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 07.09.2009 domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.197,01 Eur. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s pani
E. Š. poistnú zmluvu č. I. o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla W. I. s účinnosťou od
01.01.2002. Dňa 07.07.2006 si Wintherthur Schweizerische Versicherungs.Gesellschaft uplatnil nárok

na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla W. XXXCC. Poistiteľ vyplatil
Winterthur Schweizerrische Versicherungs-Gesellschaft sumu 2.197,01 Eur. (66.187,12,- Sk) V zmysle
§ 12 ods. 2 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z. má poisťovateľ proti poistenému, ktorý nie je poistníkom
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. a to poistený je
povinný písomne oznámiť poistiteľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní od ich vzniku ak vznikla mimo

územia SR čo v tomto prípade bolo vo Švajčiarsku. Listom zo dňa 05.01.2007 si navrhovateľ u odporcu
uplatnili regres v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zák.č. 381/2001 Z.z. vo výške 2.197,01 Eur s tým, že
odporca uvedenú sumu nezaplatil.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C 164/2009 - 120 zo dňa 11.01.2011 tak, že žalobu zamietol,
nakoľkodospelknázoru,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremenonapreukázaniesvojhotvrdenia,že
vyplatil poistné plnenie v žalovanej výške z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č.k. 10Co/185/2011 - 145
zo dňa 29.03.2012, právoplatným dňa 21.05.2012, napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.197,01,- Eur a trovy konania vo výške 263,- Eur do 30 dníodo dňa právoplatnosti rozsudku, nakoľko na rozdiel od okresného súdu, odvolací súd dospel k názoru,
že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že vyplatil poistné plnenie v
žalovanej výške z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uniesol teda povinnosť

tvrdenia, ako aj dôkazného bremena.

Následne odporca podal proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/185/2011 - 145 zo dňa
29.03.2012 dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporcu uznesením č.k. 7 Cdo 16/2013 - 196 zo dňa
25.11.2013 rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/185/2011 - 145 zo dňa 29.03.2012 a rozsudok
Okresného súdu Žilina 13C 164/2009 - 120 zo dňa 11.01.2011 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu
Žilina na ďalšie konanie z dôvodu, že konania na súdoch nižšieho stupňa boli zaťažené tzv. inou vadou
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom vada spočívala v tom, že
okresný súd si nezabezpečil preklad predložených listín z nemeckého do štátneho jazyka, a preto ich

nemohol oboznamovať v štátnom jazyku, a ani odvolací súd na túto vadu neprihliadol.

Následne súd v zmysle uznesenia č.k. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 16/2013 - 196
zo dňa 25.11.2013 nariadil vo veci znalecké dokazovanie na preklad písomností z jazyka nemeckého
do jazyka slovenského, konkrétne na preklad :

listiny označenej ako „Regress nach Rechtslage“,
listiny označenej ako „Expertisenbericht“,
listiny označenej ako „Reparatur - Kalkulation NR TCPEMA3328“ (blatt 1 až 4),
listiny označenej ako „Kontrollangaben NR TCPEMA 3328“,

listiny označenej ako „Verkehrsunfall - Bericht“ a
listiny označenej ako „Zahlungsbeleg für Schadenakten“

V ďalšom konaní navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Poukazoval pritom na to, že na ust. § 12 ods.2 a na ust. § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom
do 31.03.2007, v zmysle ktorých poistený je povinný písomne oznámiť poisťovni - poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti, a to do 15 dní po jej vzniku ak vznikla škoda na území SR a do 30 dní od jej vzniku,
ak vznikla táto škoda mimo územia SR. Z uvedenej dikcie § 10 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. jednoznačne

vyplýva táto povinnosť pre poisteného. V danom konkrétnom prípade odporca nie je poistený, pretože
poistná zmluva bola uzavretá medzi poisťovňou a manželkou odporcu p. E. Š.. Ohlasovacia povinnosť
sa teda vzťahuje na pani E. Š., a nie na odporcu. Z toho dôvodu, keďže odporca nie je v právnom vzťahu
s navrhovateľom, navrhovateľ si nesprávne uplatňuje nárok od subjektu, ktorý za túto škodu resp. za
toto konanie nenesie žiadnu zodpovednosť a odporca tak nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný.

Opakovane odporca zotrval aj na uplatnenej námietke premlčania.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca ako vodič dňa 29.09.2005 spôsobil na území Š.
dopravnú nehodu s motorovým vozidlom M. H., ev.č. W. XXX I.. V konaní nebolo sporné, že označené
motorové vozidlo bolo poistené u navrhovateľa na základe poistnej zmluvy uzatvorenej s pani E. Š. č.

I. XXXXXX o povinnom zmluvnom poistení vozidla ev.č. W. XXX I.. Aj z výsluchu odporcu vyplynulo,
že označeným vozidlom spôsobil na území Švajčiarska dopravnú nehodu, pričom spôsobil škodu na
motorovom vozidle iného účastníka cestnej premávky, jednalo sa o vozidlo Z. B. W. XXX XXX. Dňa
07.07.2006 si u navrhovateľa Wintherthur Shweizerische Versicherungs - Gesellaschaft uplatnil nárok
na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla vo výške 66.187,12,- Sk

(2.197,01,- Eur). Navrhovateľ vyplatil poistné plnenie v uvedenej výške, ktorú skutočnosť preukazuje
listinný dôkaz označený ako „Debetné avízo“ vystavené dňa 06.09.2006 pre navrhovateľa bankou Dexia
banka (č.l.75).

Odporca v konaní tvrdil, že ihneď dňa 29.09.2005 na mieste spísal s vodičom druhého motorového

vozidlaHlásenieospôsobenejškodenapredpísanomtlačiveatotohneďajzaslalnavrhovateľovipoštou.

Podľa ust. § 120 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.Odporcu teda v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že ihneď dňa
29.09.2005 na mieste spísal s vodičom druhého vozidla hlásenie o spôsobenej škode na predpísanom

tlačive atotohneďajzaslalnavrhovateľovipoštou.Odporcavšakvkonanínepreukázal,žesisplnilsvoju
oznamovaciu povinnosť voči navrhovateľovi ako poisťovateľovi. Pokiaľ uviedol, že písomné oznámenie
zaslal poštou „ obyčajnou zásielkou“, bez toho, aby mal akýkoľvek dôkaz o splnení tejto povinnosti,
zostala jeho argumentácia len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení.

Podľa ust. § 12 ods.2, písm. g/ zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2007 poisťovateľ má
proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za
nehovyplatilzdôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,akspôsobilškodumotorovým
vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

Podľa § 10 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2007, poistený je povinný písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti

a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,

b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

Poisťovateľom je v súdenej veci navrhovateľ.

Poistná zmluva bola uzavretá s pani E. Š. a teda pani E. Š. je v zmysle zákona o povinnom zmluvnom

poistení motorového vozidla v súdenej veci poistníkom.

Poistený je v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla osoba, na ktorú sa
vzťahupoisteniezodpovednosti,toznamenáajvodičmotorovéhovozidla,ktorýmbolodporca.Vsúdenej
veci je teda odporca poistený, ktorý nie je poistníkom.

Pokiaľ teda odporca prostredníctvom právneho zástupcu opakovane aj v ďalšom konaní opätovne
namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu, súd opätovne konštatuje, že táto námietka
je nedôvodná, nakoľko odporca ako poistený, ktorý nie je poistníkom, má v konaní pasívnu vecnú
legitimáciu s poukazom na dikciu ust. § 12 ods.2, písm. g/ zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do

31.03.2007,vzmyslektoréhopoisťovateľmáprotipoistenému,ktorýniejepoistníkom,nároknanáhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. K tomuto záveru dospel okresný súd už aj v pôvodnom
konaní a správnosť tohto záveru okresného súdu potvrdil aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku

č.k. 10Co/185/2011 - 145 zo dňa 29.03.2012.

Keďže odporca zotrval opätovne aj na uplatnenej námietke premlčania, súd sa opätovne zaoberal
vznesenou námietkou premlčania

Podľa § 122 ods.1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods.2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Podľa § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych
lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch
patriacich do systému súkromného práva. Ide predovšetkým o premlčacie lehoty, prekluzívne lehotya lehoty určené na vydržanie. Tieto pravidlá sa použijú aj na počítanie lehôt na plnenie záväzkov
vzniknutých na základe občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené
v zmluvách. Podstatou hmotnoprávnych lehôt, najmä tých, ktoré sú ustanovené na uplatnenie práv, je to,

že na zachovanie práva treba úkon urobiť tak, aby došiel adresátovi alebo aby bol posledný deň lehoty
podaný na súde, prípadne, aby došiel inému orgánu, ktorý má rozhodovať o súkromnoprávnom nároku.

Nárok navrhovateľa uplatnený v konaní je osobitným nárokom na náhradu vyplateného poistného
plnenia a tento sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka),

ktorá začína plynúť v danom prípade odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

Dňom, ktorým začala plynúť všeobecná trojročná doba bol v súdenej veci deň 06.09.2006. Trojročná
premlčacia doba tak skončila dňa 06.09.2009. Deň 06.09.2009 pripadol na nedeľu. Najbližším
pracovným dňom v súdenej veci bol deň 07.09.2009 a v tento deň bola žaloba navrhovateľa podaná na
súde, bola teda zachovaná všeobecná trojročná premlčacia doba.

Súd tak opätovne dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa premlčaný nie je a námietka
premlčania nebola odporcom vznesená úspešne.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, dôvody a výsledky vykonaného dokazovania, súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto pri aplikácii ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku, súd priznal navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi proti odporcovi náhradu trov konania

spočívajúcich v trovách zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania vo výške
131,50,- Eur, v trovách zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 131,50,- Eur a v
trovách hotových výdavkov vo výške 10,15,- Eur titulom preukázaného vynaloženého cestovného (č.l.
265) právnej zástupkyne navrhovateľa na ceste T. T. - Ž. a späť, z dôvodu účasti právnej zástupkyne
navrhovateľa na pojednávaní nariadenom vo veci na deň 09.06.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).