Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/197/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809205594
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8809205594.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcov: 1. J.

N., nar. XX.X.XXXX, bytom X., X. XX a 2. G. Y., N.. E., nar. X.XX.XXXX, bytom T. Q..W.., Y.. K. X/X,
obe právne zast. JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, AK Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 2465
proti žalovaným: 1. H. E., nar. X.X.XXXX, bytom H. T. XX a 2. J. E., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XX,
obaja zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 171 o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. M. ako parc. č. XXX/X zastavané
plochyanádvoriavovýmere616m2,parc.č.XXX/Xzáhradyvovýmere1137m2,parc.č.XXX/Xzáhrady

vo výmere 647 m2 a stavba - dom súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX/X patria v jednej polovici do
dedičstva po neb. H. E., nar. XX.X.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bývajúcom v M. Č.. XX a
v jednej polovici do vlastníctva dedičstva po neb. G. E., rod. U., nar. XX.X.XXXX a zomrelej X.X.XXXX,
naposledy bývajúcej v M. Č.. XX.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanoužalobouzodňa3.8.2009saterazužneb..G.E.,rod.U.označenávžalobezodňa3.8.2009ako
žalobkyňa1/,spolusJ.N.označenouvžalobezodňa3.8.2009akožalobkyňa2/domáhali,abysúdurčil,

že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územie M. ako parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 616 m2, parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 1137 m2, parc. č. XXX/X záhrady vo výmere
647 m2 a stavba - dom súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX/X ( ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“ )
patria v jednej polovici do dedičstva po nebohom H. E., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom T. M. č. XX ( na pojednávaní dňa 10.2.2010 oprava priezviska nebohého z U. Q. E. )
a v jednej polovici do vlastníctva žalobkyne v 1. rade G. E., N.. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, kde ako vlastník
je uvedený žalovaný titulom kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol
žalovaný zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností žalovaný uzavrel so svojimi rodičmi otcom J.
E., nar. X.XX.XXXX a matkou G., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorí boli zapísaní ako vlastníci predmetých
nehnuteľností na základe osvedčenia o prehlásení účastníkov o nadobudnutí vlastníctva vydržaním.

Ďalej uviedli, že predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke ako

vlastníctvo G. E. st. a G. E., N.. U., ktorí ešte za svojho života tieto odpredali H. E. a jeho manželke,
t.j. žalobkyni v 1. rade a jej dnes už nebohému manželovi, ktorí sú starými rodičmi žalovaného. H. E.
a žalobkyňa v 1. rade sami bývali v rodinnom dome súp. č. XX a sami užívali predmetné pozemky.
V roku 2008 H. E. a žalobkyňa v 1. rade zistili, že im vlastnícky patriace nehnuteľnosti sú v katastrinehnuteľnosti zapísané ako vlastníctvo ich syna J. E. a jeho manželky G. E., N.. J. titulom osvedčenia
o vyhlásení nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. H. E. a žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom
svojejsplnomocnenejzástupkyne,svojejdcéry-žalobkynev2.radeopakovanežiadaliotcažalovaného,

aby vykonal nápravu, no tento reagoval tak, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej
je ako vlastník zapísaný žalovaný.

Dnes už nebohý H. E. a jeho manželka žalobkyňa v 1. rade nehnuteľnosti nadobudli v rámci deľby
majetku rodičmi H. E. ešte v roku 1956 a tieto pokojne a nerušene užívali s tým, že pred smrťou H.

E. sa nasťahovali k žalobkyni v 2. rade, ktorá im zabezpečovala a zabezpečuje dennú starostlivosť a
opateru.ZasvojhoživotaH.E.predmetnénehnuteľnostinikdynescudzilaniinýmspôsobomnepreviedol
vlastnícke práva k nim na tretie osoby. Taktiež žalobkyňa v 1. rade po nadobudnutí nehnuteľností stále
považovala za svoje a manželovo vlastníctvo a nikdy ich neprevádzala s vlastníckymi účinkami na tretie
osoby.

V súvislosti s vyhlásením rodičov žalovaného o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
patriacim H. E. a žalobkyni v 1. rade bolo podané aj trestné oznámenie. Žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý
manžel sa o zámere rodičov žalovaného osvedčiť si formou vyhlásenia držbu nemali žiadnu vedomosť,
preto pred vydaním osvedčenia sa tomuto nemohli právne brániť. Rodičia žalovaného neboli pri spísaní
notárskej zápisnice dobromyseľní, v tejto uviedli nepravdivé vyjadrenia v dôsledku čoho boli ako držitelia

- vlastníci zapísaní na LV č. XXX, preto takýto právny úkon je potrebné považovať v zmysle ust. § 3 a 39
Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný a následne je potrebné považovať za absolútne neplatnú
aj kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným a jeho rodičmi, na základe ktorej bol ako vlastník zapísaný
na LV žalovaný, preto nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Žalobkyne majú naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože na jeho základe je možné vykonať zmenu na liste

vlastníctva ako aj prejednať tieto nehnuteľnosti v dedičstve po neb. H. E..

Žalovaný H. E. označený v žalobe zo dňa 3.8.2009 ako jediný žalovaný uviedol, žiadal žalobu zamietnuť,
uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože nie sú splnené skutkové a právne podmienky na to, aby súd
žalobe vyhovel, predmetné nehnuteľnosti patrili jeho rodičom, rodičia ich užívali a nikto ich v užívaní

nerušil a kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2008 tieto previedli na neho. Správa katastra Vranov nad Topľou
vklad vlastníckeho práva povolila dňa 18.11.2008 pod V-1973/2008.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výsluchom
účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa so spismi Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad

Topľou ČVS:ORP-80/VT-VT-2009 a Notárskeho úradu JUDr. Demetera sp. zn. N 305/2003 a z takto
vykonaného dokazovania zistil následovny skutkový stav.

Z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností je zapísaný
žalovaný titulom kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008, č. sp. V 1973/2008. Ako predchádzajúci vlastníci boli

zapísaní J. E., nar. X.XX.XXXX a G., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a to na základe osvedčenia o prehlásení
účastníkov o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania č. Nz 39795/2003, č. sp.
Z 902/2003, GP č. 34331450015/03 a v podiele 1/1.

Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade v Sečovciach notárom JUDr, Alexandrom Demetrom

dňa 23.5.2003 súd zistil, že tejto bolo spísané osvedčenie o prehlásení účastníkov o nadobudnutí
vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania okrem iných aj k predmetným nehnuteľnostiam
s tým, že k týmto nehnuteľnostiam boli vedení pôvodní pozemkovknižní vlastníci, prípade ich právni
nástupcovia, pričom na pozemku XXX/X sa nachádza rodinný dom č. XX, ktorý vybudovali právni
predchodcovia H. E. G. G. E.K., N.. J., t.j. starí rodičia mňa účastníka konania a vo vzťahu k pozemkom

s pôvodnými vlastníkmi sa majetkovoprávne vyporiadali ich právni predchodcovia H. E. G. G. E., N..
U. v priebehu 50-tych rokov a to vo vzťahu k uvedeným spoluvlastníkom. Ďalej v prehlásení uviedli, že
ich právni predchodcovia H. E. G. G. E., N.. U. na základe ústneho zmluvného prevodu v roku 1990
uvedené pozemky a dom na nich previedli.

Z pozemno-knižnej vložky XX súd zistil, že v roku 1924 bolo vlastnícke právo v 1 prevedené na G. E.
a jeho manželku G., N.. U.Ú..Obec M. listinou o určení súpisného čísla určila pre stavbu, ktorá sa nachádza na parcele č. XXX/X a ide
o rodinný dom súpisné číslo XX a uviedla, že ako vlastník stavby je H. E., r.č. XXXXXX/XXXX, M.X. XX.

Kúpnouzmluvouzodňa28.10.2008uzavretoumedzipredávajúcimi-J.E.,nar.X.XX.XXXXamanželkou
G., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim - žalovaným predávajúci previedli predmetné nehnuteľnosti na
žalovaného. Správa katastra Vranov nad Topľou vklad vlastníckeho práva povolila dňa 18.11.2008 pod
V 1973/2008.

Žalobkyňa v 1. rade k veci uviedla, že predmetné nehnuteľnosti patria do jej vlastníctva a vlastníctva
jej nebohého manžela. Dom postavili ešte rodičia jej nebohého manžela. J. E. je jej synom a dom v M.
neužíval ako vlastník. Nikdy na nikoho rodinný dom ako aj nehnuteľnosti nepreviedla a ani jej manžel.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že je dcérou žalobkyne v 1. rade, ktorá u nej býva od 15.9.2008, otec H. E.
zomrel. Rodičia bývali v M. Č.. XX do júna 2008, kedy bol otec v nemocnici, v letných mesiacoch roku

2008 sa dozvedela, že dom v M. je vlastníctvom brata J. E., ktorý v čase, keď bol ich otec v nemocnici,
brával žalobkyňu v 1. rade , ich matku na noc k sebe a keď tam raz bola na návšteve, tak zistila, že
je zamknutá predná izba a vtedy jej povedal, že dom je jeho. Keď sa otec vrátil z nemocnice, tak ho
zobrala ona k sebe a hovoril jej, že s vydržaním domu pre J. E. nesúhlasil. J. E. žije v obci M. Č.. XX,
chcela s ním celú vec nejako usporiadať, no tento nereagoval. Vzťah otca a syna J. nebol dobrý. Otec

vždy hovoril, že dom a nehnuteľnosti daruje tomu, kto ho dochová. Ona odišla z rodinného domu č.
XX v roku 1973, keď sa vydala, v tom čase tam už brat J. nebýval, býval vo svojom rodinnom dome
č. XX, kde býva aj teraz. Rodičia jej a jej manželovi dali potom plnú moc na vybavenie veci ohľadom
nezákonného vydržania nehnuteľnosti a rodinného domu č. XX. Rodičia zdôrazňovali, že bratovi žiadnu
plnú moc nedávali, nič mu nepodpisovali.

Po poučení týkajúceho sa okruhu účastníkov v tom zmysle, že aj J. E. a G. Y. musia vystupovať buď
na strane žalobcov alebo žalovaného, pretože rozsudok, ktorý bude vydaný, v prípade, že nebudú
účastníkmi konania by sa na nich nevzťahoval a bol by nevykonateľný uviedla, že všetko necháva na
právneho zástupcu.

Ohľadom nariadenia znaleckého dokazovania z odboru grafológie uviedla, že aj keď žalobkyňa v prvom
radeniečopodpísala,taktobololenpreto,žebolauvedenádoomyluabolojejpodvrhnuténapodpísanie
medzi inými, keď niečo podpísala, tak len preto, že synovi J. dôverovala, preto je to podvrh.

Žalovaný k veci uviedol, že podrobnosti riešil jeho otec so svojim nebohým otcom, on sa otca pýtal, či
tam nie je vecné bremeno a tento ho uistil, že nie je, informoval sa z toho dôvodu, aby s niekým nemal
problémy, on to odkúpil od svojho otca a viac nemá čo k veci uviesť. Otec ho ubezpečil, že nikto tam
nemá doživotné právo a že ani jeho sestry tam nič nemajú. Žalovaný ďalej poprel skutočnosti uvádzané
žalobkyňou v 2. rade o zlých vzťahoch so žalobkyňou v 1. rade a jej manželom.

Svedkyňa G. Y., dcéra žalobkyne v 1. rade a sestra žalobkyne v 2. rade uviedla, že rodičia vždy
hovorili, že dom aj záhradu a ostatné nehnuteľnosti darujú tomu, kto ich dochová. V tom čase spolu s
manželom dochádzali do M. 2-3 krát týždenne, väčšinou prišli v piatok a odchádzali v nedeľu s tým, že
zabezpečovali potreby rodičov, upratovala, brala rodičom veci na pranie. Žalobkyňa v 2. rade prišla k

rodičom asi tak štyrikrát do roka. V máji 2008 odišiel otec do nemocnice a keď sa vrátil asi v júni, tak
odišiel bývať k synovi J. , ktorý ich tiež párkrát navštívil, no keď tam bola ona, tak tam nebol. Otec bol u
syna J. do septembra, kedy ho k sebe zobrala žalobkyňa v 2. rade, lebo otec hovoril, že u syna nemôže
vydržať a keďže ona v tom čase pracovala, tak sa dohodli, že zimu strávia u nej a potom sa budú v
starostlivosti striedať. Vtedy zobrala aj žalobkyňu v 1. rade, matku. Keď žil otec, tak mal všetky kľúče

od rodinného domu, mohol v dome voľne chodiť a všetky miestnosti otvoriť. Potom, keď otec zomrel a
prišli s matkou pre nejaké veci, tak už boli izby zamknuté, boli namontované nové zámky a žalobkyňa
v 1. rade sa nedostala do svojich izieb. Nemá vedomosť o tom, žeby rodičia niekomu niečo dali, nejaké
nehnuteľnosti, opakovali, že dom a záhradu dajú tomu, kto ich dochová, otec do smrti nevedel, že nie
je vlastníkom rodinného domu a priľahlých nehnuteľností. Keď po smrti otca išli na kataster, tak tam sa

dozvedeli, že rodičia nie sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Ďalej uviedla, že otec so
svojim synom J. vychádzal zle a po návrate z nemocnice k nemu išiel len preto, že ho nemohla zobrať
k sebe do Vranova, lebo pracovala. Skutočnosti o vedomosti rodičov o tom, že nie sú vlastníci, upravila
s tým, že žalobkyňa v 2. rade mala zastupovať rodičov, následne popísala skutočnosti z mesiaca májaž jún 2008, že potom, čo bol otec v nemocnici, tak po príchode do domu rodičov zistila, že izby sú
zamknuté a žalobkyňa v 1. rade sa nemohla dostať k svojim veciam, brat J. kričal na žalobkyni v 2. rade,
nech si zoberie svoje veci, že je to jeho dom, že si môže robiť čo chce, nech nechodíme po jeho majetku.

Svedok R. Y. uviedol, že žalobkyňa v 1. rade je jeho svokra a ďalej uviedol, že podľa situácie, ktorú
pozná od roku 1970, tak vlastníkom domu a priľahlých pozemkov je žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý
manžel. V roku 1974 dali tieto nehnuteľnosti na seba previesť po svojich rodičoch. Do smrti svokra
žil v tom, že je to tak. Asi rok pred smrťou svokra zistil na obecnom úrade, že daň za nehnuteľnosti

platia iné osoby. Toto hneď oznámil svojej manželke s tým, že jej rodičia nie sú zapísaní ako vlastníci
predmetných nehnuteľností. Oznámil to aj žalobkyni v 1. rade a svokrovi, ktorý tomu nechcel veriť, no
presvedčil ho výpisom z listu vlastníctva. Svokor ho požiadal, aby všetko dali do poriadku, stretli sa preto
aj so žalobkyňou v 2. rade a dohodli, že celú záležitosť vysporiadajú súdnou cestou, vie že žalobkyňa
v 2. rade zaslala J. E. doporučený list, aby celú záležitosť usporiadal, čo sa nestalo, čo on odmietol.
Naposledy sa J. E.K. rozprával na dedičskom konaní po svokrovi, kde priznal, že tieto veci previedol

a že má na to papiere a nebude sa s nami baviť. Ďalej uviedol, že ešte niekedy v máji roku 2003 bol
u svokrovcov, kedy prišiel za nimi ich syn J. E. s notárom pánom H. a v tom čase starostom T. E. s
tým, on odišiel preč a keď odišli, tak mu svokor povedal, že jednali ohľadom vyporiadania pozemkov
pod domom ich syna J. E., detaily si už nepamätá, no potom, keď zistil skutočnosti ohľadom vlastníctva,
tak mu sedel ten čas s dátumom osvedčenia J. E.. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v 1. rade a aj svokor

vždy hovorili, že dom, záhradu a priľahlé nehnuteľnosti dajú tomu, kto ich dochová a oni v tom žili, že
sa tak rozhodli. Myslí si, že svokor zomrel z toho dôvodu, že sa dozvedel o prevode bez jeho vedomia a
psychicky to nezvládol. Na záver znova uviedol, že o prevode predmetných nehnuteľností sa dozvedel
asi rok pred smrťou svokra H. E.. V neskoršej výpovedi znova zotrval na uvedených skutočnostiach s
tým, že žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel užívali rodinný dom od roku 1970 a starali sa ako o

svoje vlastníctvo, platili za dom dane, vykonávali a hradili potrebné opravy, obhospodárovali priľahlé
pozemky, kosili ich spolu s ním, skoro denno-denne bol pri nich a snažil sa im pomáhať. V roku 1992
od nich odkúpil určitú časť ich pozemkov. Nebohý svokor vždy hovoril, že pozemky rozdelí rovnakým
dielom pre každé svoje dieťa a dom a priľahlé pozemky budú patriť tomu, kto sa o nich v starobe postará,
preto sa mu nechce veriť, že mohlo dôjsť k vydržaniu, pretože neboli splnené podmienky. Svokrovci

užívali rodinný dom č. 14, zabezpečovali všetko pokiaľ sa týka užívania domu, opráv domu, všetkých
poplatkov, sadili na pozemkoch, poberali úrodu, proste všetko ako vlastníci.

Svedok H. N., manžel žalobkyne v 2. rade uviedol, že podľa jeho názoru vlastníkmi predmetných
nehnuteľností sú žalobkyňa v 1. rade a nebohý svokor, odkedy si pamätá, vždy hovoril, že je to ich

vlastníctvo a že to dajú tomu, kto sa o nich postará. Vie, že stav je iný, no má vedomosť, že všetko by
malo byť nebohého svokra a žalobkyne v 1. rade a taktiež o plnej moci zo dňa 10.11.2008, ktorá slúžila
na to, aby sa dostali do domu, nakoľko ide o vlastníctvo nebohého svokra a žalobkyne v 1. rade, bol pri
podpise tejto plnej moci a robili nejaké kroky na základe toho, až keď bol svokor v nemocnici.

Svedok D. E. uviedol, že s účastníkmi je ďalšia rodina, manžel žalobkyne v 1. rade H. E. bol vlastný brat
jeho nebohého otca H. E.. Rozprával sa s nebohým H. E., keď sa s ním príležitostne stretol alebo mu
bol niečo pomôcť a tento mu hovoril, že ho už nič nebaví, pretože zistil, že nie je vlastníkom rodinného
domu a tiež hovoril, že nikomu nič nedal, bol z toho v takom stave, že bol nervózny a hovoril doslova,
že sa mu nechce žiť. Ďalej uviedol, že asi 3 alebo 4 mesiace žil nebohý H. E. spolu so žalobkyňou v

1. rade u svojho syna J. E., hovoril, že tam nie je dobre, že nie je o nich dobre postarané, že sa boja a
keby sa mali vrátiť naspäť do J. E., tak už nechcú žiť, následne ich zobrala k sebe žalobkyňa v 2. rade.

SvedkyňaG.E.,rod.J.Á.,nevestažalobkynev1.rade,švagrinážalobkynev2.radeamatkažalovaného
k veci uviedla, že rodinný dom č. XX patril ešte dedovi jej manžela G. E., potom tam bývali svokrovci,

žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel a neskôr aj ona s manželom, dcéry - žalobkyňa v 2. rade a
druhá sestra jej manžela sa vydali a odišli z domu preč. Ona s manželom zostali bývať v tomto dome a
potom začali stavať nový dom a niekedy v roku 1974 sa presťahovali. Do rodinného domu XX chodievali,
lebo pomáhali rodičom, ktorí im povedali, že dcéry odišli preč, že ich vyplatili a že dom zostane jej a
manželovi. Ešte v čase, keď sa vydala do M., tak svokrovci hovorili, že dom patrí synovi . jej manželovi

a že dcéry sa majú vydať a odísť preč. V roku 2003 im žalobkyňa v 1. rade a jej manžel prepísali ornú
pôdu, lesy a pasienky, na čo majú kúpno-predajnú zmluvu a dom išiel vydržaním a robil to obhajca H..
Neskôr žalobkyňa v 1. rade dostala stratu pamäti a zobrali ju aj jej manžela k sebe, až kým ich nezobrala
žalobkyňa v 2. rade do X.. Pri vydržaní v roku 2003 nevyplácali žalobkyni v 1. rade a jej manželovi žiadnepeniaze, lebo im povedali, že tak ako dostali oni od svojich rodičov, tak dávajú im, zaplatili len poplatky.
Čo sa týka kúpnej zmluvy, tak dcéry žalobkyne v 1. rade nechceli role a lesy, nechceli na nich robiť, tak
preto ich svokrovci prepísali na syna J. a na ňu. Keď sa to prepisovalo, tak svokrovci povedali, že majú

prepísať všetko tak ako bolo na zmluve, ktorú oni urobili so starými rodičmi. Keď zistili, že prepísali aj
záhradu, ktorá patrila J. N.Á., tak ihneď išli urobiť nápravu a urobili kúpnu zmluvu so symbolickou cenou.

Svedok J. Y. uviedol, že je bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania a bol starostom obce v
rokoch 2005 až 2010, predtým bol starostom T. E.. Za doby čo bol starostom vie, že J. E. s manželkou

prevádzali nehnuteľnosti na všetkých troch synov. Ďalej uviedol, že vie že nebohý H. E. a žalobkyňa v 1.
rade boli u rodičov žalovaného, no potom za ním prišiel nebohý H. E., aby zavolal sociálku, že potrebuje
odísť od J. E. a G. E., že hlavne žalobkyňa v 1. rade tam už nemôže vydržať. No on mu povedal, že
majú viacej deti a tak zavolal p. Y., manžela jednej z dcér. Nebohý H. E. mu povedal, že sa už nemôže
vrátiť do domu č. XX, pretože mu zobrali strachu nad hlavou, čo on vnímal tak, že to boli tí, u koho bol.
V tom čase, keď H. E. posielal do domu č. XX, tak vedel, že dom bol zamknutý a že bol prepísaný na J.

E., o prevodoch mal vedomosť z listov vlastníctva , ktoré mali k dispozícii na obecnom úrade. Keď bol
on starostom, tak dane platil H. E., raz asi p. Y., no na meno H. E..

Svedok H.. J. H. k veci uviedol, že na základe plnomocenstva udeleného mu J. E. a G. E. zo dňa
5.5.2003,najmäabyichzastupoval apodpísalnotárskuzápisnicupredNotárskymúradomvSečovciach

na základe jemu predložených listín. Všetky tieto listiny za účastníkov predložil notárovi a to potvrdenie
Obecného úradu M., čestné vyhlásenie ako aj ďalšie listiny ako listy vlastníctva, výpis z vložiek, na
základe čoho notár vyhotovil notársku zápisnicu a osvedčil v nej uvedené nehnuteľnosti v prospech
spomínaných účastníkov. V danom prípade išlo o rodičov, vôľa bola jasná a zrozumiteľná a dobrá vôľa
bola aj zo strany svedkov, resp. rodičov, ktorú prejavili svojim čestným vyhlásením a podpismi. Čo sa

týka rodinného domu č. XX, tak tento nebol zapísaný na rodičov H. G. G. E., preto k tomu bolo potrebné
potvrdenie Obce M., ktoré dňa 5.5.2003 obec vydala ako aj listina o určení súpisného čísla. Jeho názor
je, že notár vydal na základe týchto listín správne osvedčenie o vydržaní.

Svedkyňa J. U. uviedla, že žalobkyňa v 1. rade je sestra jej manžela. Nebohý H. E. k nim chodil každý

deň, nakoľko sú susedia a stále hovoril, že chce všetko rozdeliť na tri časti, J. E., otec žalovaného hovoril,
že on chce len svoju čiastku, no nebohý H. E. mu na silu dával majetok, že musí zobrať všetko z dôvodu,
že ho nikto nechce, ani dcéra G. Y. ani J. N. - žalobkyňa v 2. rade. Opätovne potvrdila, že jej to nebohý
H. E. hovoril, že J. E. musí zobrať celý majetok, lebo ho nikto nechce. V čase, keď H. E. žil, prišiel k
nim on aj jeho syn J. a advokát s tým, že chcú všetko dať na syna J., no ten povedal, že to chce len

odkúpiť. Má vedomosť, že J. E. predal žalovanému to čo dostal od otca. Nevie v ktorom roku bol u nich
J. E. s advokátom, no určite to bolo v čase, keď ešte žil H. E., kde chceli aby manžel podpísal nejaké
papiere, no keďže nebol doma, tak to podpísala ona, lebo vedela o všetko, čo chcel H. E. urobiť, nevie
čo podpísala, bola to blízka rodina, preto nečítala čo podpisuje. Rodinný dom č. XX a priľahlé pozemky
užívali žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel, lebo tam žili. Potvrdila, že na predloženom čestnom

prehlásení zo dňa 5.5.2003 je jej podpis, no toto čestné prehlásenie nečítala.

Vypočutý bol aj svedok H. U., brat žalobkyne v 1. rade, ktorý uviedol, že vie len toľko, že nebohý H.
E. predal dom so všetkým svojmu synovi J., ešte keď za ním boli v nemocnici vo Vranove, tak jeho aj
manželku chytil za ruku a povedal, že predá svoj majetok len synovi J., pretože dcéry nechcú majetok,

lebo ho nemôžu k sebe zobrať, to bolo niekedy dva alebo tri roky pred smrťou H. E.. So sestrou -
žalobkyňou v 1. rade sa o žalobe nerozprával, nevie o tom, žeby niečo hovorila o delení majetku.

Obecný úrad M. vo svojej správe uviedol, že do roku 2008 užíval parcely č. XXX/X, XXX/X G. XXX/X
H. E., M. XX, v roku 2006 uhradil platby za uvedené parcely Y., Vranov nad Topľou, v roku 2007 a 2008

vlastník J. E., M. XX a v roku 2009 ako súčasný vlastník H. E., H. T..

Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že svedkovia nehovorili pravdu, nie je pravdou, že medzi
starými rodičmi a jeho rodičmi boli zlé vzťahy, dôkazom čoho je skutočnosť, že v roku 2003 starí rodičia
kúpnymi zmluvami previedli na rodičov všetky svoje nehnuteľnosti, okrem rodinného domu, ktorý nebol

predmetom zmluvy, lebo ho starí rodičia ešte v roku 1990 darovali ústnou zmluvou, preto si rodičia
vlastníctvo vysporiadali cestou osvedčenia o vydržaní. Starí rodičia o tom vedeli, dôkazom čoho súd ich
podpisy na čestnom prehlásení zo dňa 5.5.2003.Z kópie čestného prehlásenia predloženého žalovaným zo dňa 5.5.2003 súd zistil, že toto je opatrené
pri mene žalobkyne v 1. rade a pri mene H. E., nar. XX.X.XXXX podpismi uvedených osôb s tým, že
ako podpísaní spoluvlastníci čestne prehlasujú, že J. E. a G., N.. J. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX

W.eraz geometrickým plánom ako parcely č. XX/X, XX/X, XX/X G. XX/X nadobudli ústnym zmluvným
prevodom v roku 1990 od žijúcich H. E. G. G., N.. U. ( žalobkyňa v 1. rade ) a od ostatných H. E., J. E.
G. Š. J., ktorí sú už zomretí nadobudli od H. E. a G., N.. U. v roku 1955 a taktiež nehnuteľnosti na LV č.
XX, teraz geometrickým plánom novovytvorené parcely č. XXX/X, XXX/X G. XXX/X, nadobudli ústnym
prevodom v roku 1990 od žijúcich H. E. G. G., N.. U. ( žalobkyňa v 1. rade ) a od ostatných H. E., J. E. G.

Š. J., ktorí sú už zomretí nadobudli od H. E. G. G., N.. U. v roku 1955 a taktiež nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XX. Ďalej prehlásili, že predmetné nehnuteľnosti užíva J. E. G. G. E. od roku 1990 ako svoje
vlastné pokojne a nerušene a že ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností nemajú námietok, aby
si uvedené podiely menovaní osvedčili.

Z listín predložených právnym zástupcom žalobkýň súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.8.2003

žalobkyňa v 1. rade a jej manžel H. E. ako predávajúci a bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XX medzi inými aj parcely č. XX záhrady o výmere 539 m2 previedli nehnuteľnosti
na kupujúcich J. E. a manželku G., N.. J. a kúpnou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice zo dňa
10.11.2005 zasa J. E. a manželka ako predávajúci previedli prac. č. XX na LV č. XX na kupujúcich -
žalobkyňu v 1. rade s manželom H., ostatné parcely na LV č. XX neboli predmetom prevodu zo dňa

10.11.2005.

Žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.9.2011 prostredníctvom právneho zástupcu uviedli,
že pri takomto charaktere konania postačuje, ak čo i len jeden z dedičov podá žalobu o určenie tej
ktorej veci do dedičstva po poručiteľovi a až následne v dedičskom konaní bude konať príslušný súd

už s úplným okruhom dedičov pri prejednávaní dedičstva, preto nie je potrebné ako účastníkov konania
označovať všetkých dedičov po neb. H. E..

Z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou číslo ČVS:ORP-80/VT-VT-2009
súd zistil, že uznesením zo dňa 3.3.2009 bola vec podozrenia z trestného činu falšovania a

pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzáver podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 na základe oznámenia H.Á. N., že T. E. ako bývalý starosta obce, J. E. spolu
s manželkou G. previedli v rozpore so zákonom majetok H. E. a jeho manželky G. E. a to rodinný
dom, záhrady a zastavané plochy a nádvoria v intraviláne obce Zlatník, ktoré sa nachádzajú na LV č.
XXX podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie

trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti tomuto uznesenie
podal H. N. sťažnosť a následne prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou uznesenie o
odmietnutí veci zrušil a uložil poverenému príslušníkovi, aby vo veci znova konal a rozhodol. Podľa §
199 ods. 1 Trestného poriadku bolo uznesením zo dňa 21.8.2009 začaté trestné stíhanie pre trestný čin
poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Uznesením zo dňa 13.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2010, bolo podľa § 215 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie začaté za trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa
§ 209 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že páchateľ
dňa 23.5.2003 neoprávnene nadobudol rodinný dom č. XX v obci M. patriaci H. E. G. G. E. a to

nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnosti na základe vydržania, zastavené, lebo tento skutok nie je
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa odôvodnenia uznesenia nedošlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 ani niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona
a zo zistených skutočností vyplýva, že nebohý H. E. G. G. E. dobrovoľným a slobodným prejavom vôle

súhlasili s prevodom nehnuteľností na syna J. E. a jeho manželku G. E..

Sťažnosť proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry vo
Vranove nad Topľou zo dňa 29.12.2009 číslo Pv 805/2009 s konštatovaním, že rozhodnutie povereného
príslušníka PZ je zákonné.

Zo spisu Notárskeho úradu JUDr. JUDr. Alexandra Demetera N 305/2003 súd zistil, že vo veci bolo
do notárskej zápisnice spísané osvedčenie o prehlásení účastníkov - J. E. G. G. E. o nadobudnutí
vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Plnomocenstvobolo uvedenými účastníkmi udelené advokátovi JUDr. J. H.. Súčasťou spisu sú potvrdenia Obce M. zo
dňa 5.5.2003, v ktorom je uvedené, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli účastníci ústnym zmluvným
prevodomvroku1990atoodžijúcichH.E.G.G.E.,ktoríichnadobudlivroku1955odsvojichuvedených

príbuzných, ktoré obaja ako svoje vlastné pokojne a nerušene užívajú od roku 1990 a v ďalšom potvrdení
Obec M. uviedla, že rodinný dom č. XX doposiaľ užíva H. E. a žalobkyňa v 1. rade. Súčasťou spisu
je aj originál čestného prehlásenia J. U., bytom M.Í. XX a čestného prehlásenia žalobkyne v 1. rade a
nebohého H. E. zo dňa 5.5.2003

Právny zástupca žalobkýň žiadal žalobe vyhovieť, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že
vydržanie vlastníckeho práva otcom žalovaného bolo nezákonné, nakoľko neboli splnené podmienky
pre takéto nadobudnutie vlastníckeho práva a bolo v rozpore do záujmami žalobkyne v 1. rade a jej
nebohého manžela. Z výpovedi svedkov je zrejmé, že najneskôr tri roky pred smrťou sa nebohý H.
E. stále považoval za vlastníka rodinného domu a ak aj pozemkov zapísaných na LV č. XXX. Čestné
prehlásenieopatrenépodpisomsvedkyneJ.N.U.tátoaninečítala,pretojenedôveryhodnéanepravdivé.

Ďalšísvedkoviapotvrdili,žepredsmrťousanebohýH.E.vyjadrovalvtomzmysle,žeho všetkopripravili
a vyjadroval nesúhlas s tým, čo urobil otec žalovaného J. E.. Svedkovia taktiež potvrdili, že nebohý H.
E.Š. mal záujem prenechať svoj majetok tomu, kto sa o neho postará. O vzájomných vzťahoch medzi
nebohým a synom J. svedčí aj to, že vyhotovil kúpnu zmluvu aj na iné nehnuteľnosti ako sa dohodli,
preto museli robiť ďalšiu zmluvu na ich opätovné prevedenie. Nemal ďalšie návrhy na dokazovanie.

Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko tvrdenia neboli
preukázané, všetky výpovede sú neurčité, svedkyňa J. U. nevedela uviesť, kedy podpisovala predmetné
listiny ani osoby, s ktorými hovorila a je otázne, či žalobkyňa v 1. rade si je vedomá, že je v súdnom
spore so svojim vnukom. Žaloba je nedôvodná a žiadajú ju zamietnuť.

Na základe takto vykonaného dokazovania, súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 21.5.2013 sp.zn.5Co/67/2012 potvrdil vyššie uvedený

rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, pokiaľ sa týka nehnuteľností patriacich do dedičstva po neb. H.
E. a vo zvyšku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po tomto súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením zástupcu žalobkýň zo dňa 20.11.2013
na čl. 208, písomným podaním G. Y., rod. E. zo dňa 21.11.2013 na čl. 218 o tom, že chce vystupovať

v konaní ako žalobkyňa.

Na pojednávaní dňa 2.12.2013 zást. žalobkýň žiadal pripustiť do konania na strane žalobcov ako
žalobkyňu 3. G. Y., rod. E. a na strane žalovaných ako žalovaného 2/ J. E. a zároveň žiadal pripustiť
zmenu žaloby tak, že súd určuje, že nehnuteľností zapísané na LV č. XXX k.ú. M. patria v 1 do dedičstva

po neb. H. E. a v polovici do vlastníctva vtedy ešte žijúcej žalobkyne 1/ G. E., rod. U.. Súd na základe
tohto návrhu a vykonaného dokazovania uznesením zo dňa 2.12.2013 pripustil do konania na strane
žalobcov ako žalobkyňu 3. G. Y., rod. E. a na strane žalovaných ako žalovaného 2/ J. E. a takisto pripustil
zmenu návrhu tak, ako to žiadal zást. žalobkýň.

Súd vykonal dokazovanie aj vyjadrením žalobkýň zo dňa 26.6.2014 na čl. 243-244 zo dňa 11.7.2014
na čl. 251 podľa ktorého žalobkyne J.N. N. a G. Y. oznámili súdu, že žalobkyňa 1. G. E. zomrela dňa
X.X.XXXX a na základe tejto skutočnosti žiadajú, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že súd určuje, že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. M. patria v 1 do dedičstva po neb. H. E. a v 1 do dedičstva
po neb. G. E., rod. U., pôvodne žalobkyni 1. rade. Súd uznesením zo dňa 16.7.2014 na čl. 253 pripustil

zmenu návrhu tak, ako to žiadali žalobkyne J. N. a G. Y. v písomnom podaní zo dňa 11.7.2014 a to
na základe doplneného dokazovania, ako aj úmrtného listu pôvodne žalobkyne 1. rade G. E., rod. U.
na čl. 252.

Súd doplnil dokazovanie aj opätovným výsluchom žalobkyne G. Y., rod. E., ktorá uviedla, že trvá na

podanej žalobe tak, ako to uviedol jej právny zástupca s tým, že potvrdzuje pravdivosť výpovede
žalobkyne J. N., rod. U., že v danom prípade, ide o majetok rodičov.Žalobkyňa J. N. uviedla, že jej rodičia sa vždy cítili byť vlastníkmi rodinného domu č. XX v Obci M.,
nehnuteľnosti užívali a udržiavali, zberali úrodu. Pokiaľ sa týka žalovaní, tak síce títo pomáhali rodičom,
ale len na ich požiadanie, s tým, že išlo o majetok rodičov.

Žalovaný 1/ H. E. uviedol, že nehnuteľnosti odkúpil ešte jeho otec - žalovaný 2/ od deda, išlo o dom
č. XX v Obci M. - dvor a záhradu. Podľa jeho názoru žalobkyňa G. E. je v zlom zdravotnom stave a
ani nevie čo robí.

Súd vypočul svedkov a to R. Y., ktorý uviedol, že je manželom žalobkyne G. Y.. Situáciu pozná prakticky
od roku 1970 s tým, že neb. svokor H. E. a ani svokra G. E., nikdy nespomínali, ani mu nedali informáciu,
že dom č. XX v M. niekomu darovali. Oni sami sa starali o uvedené nehnuteľnosti a ostatní im pomáhali.

Svedok D. E. uviedol, že je s účastníkmi konania blízky príbuzný s tým, že on už vo veci vypovedal. Aj
on sám chodil pomáhať na predmetné nehnuteľnosti neb. H. E. a jeho manželke G. E.. Za svojho života

neb. H. E. nikdy nehovoril, že svoj majetok pokiaľ sa týka rodinného domu č. XX v M. dal synovi J. E. /
žalovaný 2//. Hovoril mu, že tieto nehnuteľnosti nedal nikomu. Podľa svedka, nikto iný tieto nehnuteľnosti
neužíval ako vlastník, ani J. E. / žalovaný 2//, ani H. E. / žalovaný 1//.

V zmysle § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Po takto doplnenom dokazovaní a po zohľadnení celého dokazovania v tejto veci, súd dospel k záveru
a mal za to, že skutočne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. M. tak, ako sú uvedené vo výroku
tohto rozsudku, vlastnícky patria neb. H. E. a neb. G. E., rod. U.. Z dokazovania vyplýva, že neb. H. E.
až do svojej smrti v dome č. XX v Obci M. býval, aj spolu so svojou manželkou G. E., rod. U. s tým,
že takýto stav trval od roku 1956. Všetci vypočutí svedkovia a aj samotný žalovaný 1/ H. E. potvrdili tú

skutočnosť, že prakticky do smrti H. E.Š. 28.11.2008 chodili na jeho požiadanie mu k rodinnému domu
č. XX a k priľahlým nehnuteľnostiam, vypomáhať s prácami, ktoré bolo potrebné urobiť okolo domu.

Na veci nič nemení ani tá skutočnosť, že neb. H. E. a neb. G. E., rod. U. mali podpísať čestné
vyhlásenia zo dňa 5.5.2003 v ktorých uviedli, že na základe ústnej dohody v roku 1990 previedli

nehnuteľnostinasynaJ.E.smanželkou.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeajprávenazákladetohto
čestného vyhlásenia bolo notárom JUDr. Alexandrom Demetrom vyhotovené dňa 23.5.2003 osvedčenie
o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd mal za to, že v
prípade, ak by bola skutočne pravda, že neb. H. E. G. Q.. G. E., rod. U. chcú darovať, resp. previesť
nehnuteľnosti na syna J. E. / žalovaný 2//, nič nebránilo urobiť jednoduchú darovaciu alebo kúpnu

zmluvu. Takto s poukazom na závery Krajského súdu v Prešove uvedené v zrušujúcom rozsudku zo
dňa 21.5.2013, skutočne, ak sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá
nebola registrovaná štátnym notárstvom v dobe, kedy zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohol byť
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Držba nehnuteľnosti,
ktorá sa o takúto ústnu zmluvu opiera, ako uvádzajú žalovaní 1,2/, nemôže viesť k vydržaniu. Naviac

pôvodná žalobkyňa G. E., rod. U., manželka neb. H. E., sama uviedla, že nikdy takáto zmluva nebola
uzavretá a existenciu takejto ústnej zmluvy, poprela.Z dokazovania vyplýva a nepopreli to ani žalovaní 1,2/, že neb. H. E. spolu s manželkou G. E., rod.
U. riadne užívali ako vlastníci predmetné nehnuteľnosti, platili poplatky za ich užívanie a z vykonaného
dokazovania nevyplynul žiaden dôkaz, aby žalovaní 1,2/ po tzv. ústnej zmluve o prevode nehnuteľnosti

od roku 1990, tieto nehnuteľnosti užívali ako vlastníci, bývali v rodinnom dome č. XX v Obci M.. Takže
zo strany žalovaných 1,2/ chýba nielen nadobudnutia držby, ale aj spôsob nakladania s držanou vecou
s tým, že s vecou sa nakladá, ako so svojim vlastníctvom, v dobrej viere, že mu vec patrí.

K celej veci je ešte potrebné uviesť, že osvedčenie o vydržaní predmetných nehnuteľností bolo urobené

v prospech žalovaného 2/ J. E. - otca žalovaného 1/, ktorý následne na to, tieto nehnuteľnosti previedol
na svojho syna žalovaného 1/ H. E.. So zreteľom na túto skutočnosť t.j. následný prevod a s poukazom
na vyššie uvedené tak, žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ nemohli byť dobromyseľní, pretože vzhľadom
na všetky informácie o predmetných nehnuteľnostiach, museli žalovaní 1,2/ pri zachovaní náležitej
opatrnosti vedieť, že vlastnícky patria inej osobe a to neb. H. E. a neb. G. E., N.. U. a nemohli byť
presvedčení o poctivosti a správnosti svojho konania.

Súd mal za to, že žalovaným 1,2/ chýba oprávnenosť držby predmetných nehnuteľností, ktorá sa
posudzuje podľa ust. § 130 ods. 1 OZ z hľadiska existencie právneho, hoci aj domnelého titulu, o ktorý
sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, dobrá
viera držiteľa vzhľadom, že mu vec podľa práva patrí. V danom prípade u žalovaných nie je preukázaný

ani jeden z týchto potrebných dôvodov na oprávnenosť držby.

Súd preto žalobe vyhovel s tým, že pokiaľ sa týka žalovaného 2/ J. E., tento mal v konaní právneho
zástupcu, na každé pojednávanie mal doručenie predvolania vykázané, svoje vyjadrenia predkladal
prostredníctvom zástupcu. Pojednávania sa síce nezúčastnil, avšak keďže stanovisko žalovaného 2/ J.

E. bolo súdu známe z vyjadrení, ktoré predniesol jeho právny zástupca na pojednávaní, ako aj predložil v
písomných vyjadreniach a ani nežiadal o výsluch žalovaného 2/ J. E., len ospravedlňoval jeho neúčasť,
súd vo veci konal a rozhodol bez účasti J. E. na pojednávaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä

z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní,
môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.