Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203014
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113203014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Z. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, štátny občan SR, právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Stopka, JUDr.
Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti
odporcovi: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. B. XXX/XX, K., štátny občan SR, právne zastúpenému

JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, so sídlom A. M. XX, K., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/35/2013-44 zo dňa 31.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 245,73 eur k
rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o určenie, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. evidovaných na LV č. XXX vedenom
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor katastrálny ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na
parcele KN-C č. 456 a parcela KN-C č. 456 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2, zamietol,
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 735,68 eur k rukám právneho
zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p. je preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa v prejednávanej veci súd poukazuje
nato,žezneplatnejalebozrušenejzmluvy(napr.odstúpenímpodľaust. §48OZ)jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal (§ 457 OZ). Táto povinnosť je
vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom

dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom,
čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal (§ 563 OZ). Podľa ust. § 457 OZ je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal. Ak ešte nič nedostal, prirodzene, takúto povinnosť nemá. V
prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on. Ak ide o vzájomnú povinnosť
vrátiť to, čo účastníci na základe neplatnej zmluvy alebo zrušenej zmluvy už dostali, pri spôsobe vrátenia
vzájomných plnení treba vychádzať analogicky z ust. § 560 OZ.

Súčasne súd poukazuje na nasledovné právne názory vyslovené v judikatúre či už Najvyššieho súdu
SR, resp. Najvyššieho súdu ČR. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 4/2008 zo dňa24.04.2008 je pri posudzovaní hmotnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy pri prevode vlastníctva k
nehnuteľnosti nasledovná situácia. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v
zmysle ust. § 48 ods. 1 OZ má za následok zánik len záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou

vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom
konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo
osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností.Konštitutívne(právotvorné)účinkyvkladudokatastranehnuteľnostímôžubyťodstránené
buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na

základe dohody účastníkov podľa ust. § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. alebo záznamom podľa §
34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej
určenie vlastníckeho práva [§ 80 písm. c) O. s. p.]. V takom prípade treba mať za to, že ak dôjde k
sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd
rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú
kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 151/96). V ďalšom súd

poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 534/2002 zo dňa
16.06.2003, v zmysle ktorého pokiaľ predávajúci podá voči kupujúcemu žalobu na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, nemožno než dovodiť, že bude mať naliehavý právny záujem na určení, že je
vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p. len vtedy, ak sám plnenie,
ktoré z tejto zmluvy dostal, t. j. kúpnu cenu vrátil, prípadne ak súčasne s touto žalobou na určenie

podá žalobu na vypratanie kupujúceho z nehnuteľnosti oproti vráteniu kúpnej ceny. Uvedenému názoru
súčasne nasvedčuje aj stanovisko sp. zn. Cpj 34/74 zo dňa 28.03.1975 uverejnené v Zbierke stanovísk a
súdnych rozhodnutí pod č. R 26/1975, podľa ktorého prakticky neprichádza do úvahy výlučná určovacia
žaloba jedného z účastníkov zmluvy na jej neplatnosť v prípadoch, keď už došlo k vzájomnému plneniu
a kedy je možné žalovať na vzájomné vrátenie plnenia. Pritom podľa nálezu Ústavného súdu SR, č. k.

I. ÚS 119/2014-8 zo dňa 19.03.2014 nárok účastníka neplatnej (zrušenej) zmluvy na vrátenie ceny je
nárokom podmieneným zo zákona povinnosti vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu,
ktorej vrátenia sa teraz domáha. Vzájomná povinnosť strán neplatnej (zrušenej) kúpnej zmluvy nie je
stotožniteľná s ust. § 153 ods. 2 O. s. p. danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi.

V prejednávanej veci tak na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2012 došlo medzi účastníkmi k prevodu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z navrhovateľa na odporcu (cit. ust. § 132 ods. 1 OZ; t. j.
k obligačno-právnych účinkov zmluvy) a rozhodnutím Správy katastra Žilina o vklade vlastníckeho práva
odporcu do katastra nehnuteľností pod č. V 17/2012 zo dňa 13.02.2012 k nadobudnutiu vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam odporcom (cit. ust. § 133 ods. 2 OZ; t. j. k vecnoprávnym účinkom
zmluvy). Navrhovateľ následne podľa ust. § 48 ods. 1 OZ s odvolaním sa na dohodu účastníkov v
ust. čl. V. bod 5.1. písm. a) kúpnej zmluvy odstúpil od kúpnej zmluvy listom adresovaným a zaslaným
odporcovi zo dňa 04.01.2013. Odporca však v konaní namietal platnosť tohto odstúpenia navrhovateľa
od zmluvy. Ďalej však bolo medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľ doposiaľ odporcovi nevrátil

časť kúpnej ceny minimálne vo výške 2.468,16 eur (úhrada dňa 04.01.2012 a dňa 04.06.2012), na čo
odporca aj na pojednávaní dňa 31.10.2014, aj v rámci ním produkovanej obrany skutkovo poukázal. S
poukazomnatútoskutkovúokolnosťanavyššieuvedenéjudikatúrnezávery,naktorésúdpoukazujepre
účely tohto rozhodnutia, dospel súd k záveru, že navrhovateľ na požadovanom určení naliehavý právny
záujem nemá, keďže jednak nevrátil doposiaľ časť kúpnej ceny (nesplnil si svoju povinnosť podľa ust.

§ 457 OZ) a súčasne v jeho žalobnom návrhu (petite) nebola vyjadrená synalagmatickosť vzájomných
plnení účastníkov podľa ust. § 457 OZ. Potom z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu súd
návrh bez ďalšieho zamietol. Z tohto dôvodu zároveň pre nadbytočnosť sa už nezaoberal odporcom
namietanou platnosťou predmetného odstúpenia navrhovateľa od kúpnej zmluvy a rovnako rozhodol
podľa ust. § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. o nevykonaní dokazovania výsluchom svedkov F. Y. a U. B..

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania celkom v sume 735,68 eur, a to za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 31.10.2014. Za každý úkon odmenu vo výške
237,34 eur + režijný paušál 7,81 eur+7,81 eur+8,04 eur.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to v celom rozsahu.
Nestotožňuje sa s právnym názorom súdu, pretože žaloval určenie vlastníckeho práva. Od zmluvy
odstúpil podaním zo dňa 04.03.2013, ktoré bolo druhej strane doručované. Odstúpením od zmluvy sazmluva zrušuje ex tunc, čiže so spätnými účinkami. Toto bolo judikované aj rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR z 20.07.2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, podľa ktorého rozhodnutia odstúpením od zmluvy sa
zmluva ruší ex tunc a keďže vecnoprávne účinky nemôžu nastať bez obligačných účinkov, dochádza

medzi stranami v dôsledku odstúpenia k právnemu stavu, ako keby k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, a
to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale aj vecnoprávnych účinkov. Najvyšší súd konštatoval, že
obligačné účinky zmluvy spočívajúce v záväzku predávajúceho previesť nehnuteľnosť do vlastníctva
kupujúceho už zápisom do katastra aj tak zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že automatické obnovenie vlastníckeho práva predávajúceho nastáva len

vtedy, ak vlastníctvo nebolo pred odstúpením dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. V tomto
prípade vlastníctvo nebolo nadobudnuté treťou osobou. Z logiky veci vyplýva, že k zápisu veci spätného
prechodu vlastníckeho práva by malo dochádzať záznamom priamo na základe odstúpenia od zmluvy,
čo je jednostranne adresovaný právny úkon. Správa katastra nie je ani oprávnená skúmať platnosť
odstúpenia, či došlo k naplneniu dôvodu na odstúpenie, je však povinná skúmať, či platnosť odstúpenia
je medzi účastníkmi sporná. V tomto prípade sa teda súd nemal zaoberať ust. § 457 Občianskeho

zákonníka, ale mal skúmať, či je odstúpenie od zmluvy sporné alebo nie. Poukazuje aj na tzv. českú
školu, ktorá taktiež zastáva názor, že odstúpením od zmluvy dochádza k zániku zmluvy ex tunc, v
dôsledku čoho sa automaticky obnovuje vecnoprávna pozícia existujúca pred účinnosťou zmluvy a
pred zápisom práva do katastra. Domáhali sa určenia vlastníckeho práva určovacou žalobou, a to z
toho dôvodu, že majú za to, že odstúpením od zmluvy sa už stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,

pričom toto ešte potvrdzovali určovacou žalobou. Má za to, že nie je potrebné dodržiavať synalagmatický
záväzok, pretože odporca si mohol žalobou o zaplatenie vymáhať vyplatenie bezdôvodného obohatenia.
Poukazuje aj na skutočnosť, že ust. § 457 Občianskeho zákonníka, na ktoré odkazuje aj súd, je
ustanovením, ktoré je formálne zaradené do ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Zákonodarca
mal úmysel zaradiť toto ustanovenie a pripísať mu rovnakú vážnosť ako bezdôvodnému obohateniu.

Súd mohol určiť, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva navrhovateľa a odporca sa následne mohol v
samostatnom konaní domáhať nároku o zaplatenie časti kúpnej ceny, ktorú už navrhovateľovi vyplatil.
Tiež nič nebránilo odporcovi vzájomným návrhom si uplatniť nárok na výplatu už zaplatenej kúpnej
sumy. Súd mal skúmať, či došlo k platnému alebo neplatnému odstúpeniu od zmluvy. Navrhovateľ je
ochotný plniť odporcovi to, čo plnil zaňho súdnemu exekútorovi. Podľa jeho názoru vecnoprávne účinky

kúpnej zmluvy zanikli odstúpením. Tým pádom vzniklo na jeho strane iba bezdôvodné obohatenie,
ktoré je ochotný kedykoľvek vydať. Poukazuje aj na to, že podklady, ktoré predložil odporca, nie sú
pravdivé. Tam, kde je uvedené, že prijímal splátky po 5,- eur, niekoľko jeho podpisov je sfalšovaných, to
si uvedomil pri dôkladnejšom študovaní. Je to nesporné a je to viditeľné aj voľným okom, že sa nejedná
o jeho písmo. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade, ak sa súd s jeho argumentáciou nestotožní, považuje za
dôvodné nepriznať odporcovi trovy konania a trovy právneho zastupovania v súlade s ust. § 150 ods. 1.
Poukazujenato,ževýškakúpnejcenyzapredmetnúnehnuteľnosťjeprílišnízka,čopotvrdilaajOkresná
prokuratúra v Žiline vo svojom uznesení 1Pn 885/12, pričom aj splácanie kúpnej ceny v splátkach tak,
ako ju splácal odporca, je nezvyčajné. Má teda za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby

súd nepriznal v prípade jeho neúspechu odporcovi trovy konania. Poukazuje na účel ust. § 150 ods. 1
O. s. p., pričom jeho účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu
SR z 08.12.2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne
a zákonné, neodporujúce hmotnému právu. Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, zistil
skutkový stav v potrebnom rozsahu a tento náležite právne vyhodnotil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
je zrozumiteľné a v celom rozsahu dôvodné. Súd výstižne poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax
súdov v obdobných veciach, a teda tomuto rozhodnutiu nie je čo vytknúť. Uvedený záver odporcu v

podstate potvrdzuje aj sám navrhovateľ vo svojom odvolaní v časti, v ktorej poukazuje na potrebnú
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. ohľadne rozhodovania súdu o trovách konania. Pokiaľ navrhovateľ
poukazuje na tzv. českú školu, podľa ktorej dochádza odstúpením k zániku zmluvy ex tunc, v dôsledku
čoho sa automaticky obnovuje vecnoprávna pozícia existujúca pred účinnosťou zmluvy, česká škola
sa opiera najmä o § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a o princíp kauzality v slovenskom a českom

práve. Z uvedeného však nevyplýva, že zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia automaticky navracia
vecnoprávnu pozíciu. Odstúpenie od zmluvy je právnou skutočnosťou, s ktorou právo spája vznik
nových záväzkov, a to konkrétne záväzkov na vrátenie všetkého, čo bolo na základe zmluvy poskytnuté.
Na uvedené správne poukázal v rozsudku aj okresný súd. Predmet konania vymedzil navrhovateľ vžalobnom návrhu, pričom súd správne poukázal na absenciu vyjadrenia synalagmatickosti vzájomných
plnení účastníkov podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, pričom nie je povinnosťou odporcu uvedené
nahrádzať samostatnými konaniami či vzájomným návrhom. Naviac odporca od počiatku v rámci svojej

obrany označil žalobný návrh navrhovateľa ako nedôvodný a tento žiadal zamietnuť. Nie je potom
namieste, aby odporca v konaní podával vzájomný návrh. K vyjadreniu navrhovateľa, podľa ktorého
podklady, ktoré predložil odporca, preukazujúce prijímanie splátok po 5,- eur, nie sú pravdivé, nakoľko
niekoľko podpisov navrhovateľa je sfalšovaných, odporca má za to, že predmetnú skutočnosť mohol a
mal navrhovateľ namietať už v konaní pred Okresným súdom v Žiline. Jedná sa o tvrdenie nové, ktoré

sa objavuje až v podanom odvolaní podľa jeho názoru len účelovo. Navrhovateľ tiež nepredložil žiadny
právny relevantný dôkaz, ktorý by preukázal pravdivosť jeho tvrdení. Aj napriek vyššie uvedenému
tvrdeniu navrhovateľa nie je v konaní sporné, že navrhovateľ od odporcu skutočne obdržal na podklade
dotknutej kúpnej zmluvy časť kúpnej ceny.

Argumentáciu navrhovateľa, na základe ktorej žiada nepriznať náhradu trov konania odporcovi z dôvodu

nízkej ceny nehnuteľnosti a spôsobu splácania kúpnej ceny, považuje za nepresvedčivú. Uvedené
skutočnosti nie je možné považovať za rozhodné pri priznávaní náhrady trov konania. Tiež poukazuje na
právne zastúpenie navrhovateľa od začiatku konania. Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil a súčasne zaviazal navrhovateľa k úhrade trov odvolacieho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny.

Krajskýsúdsavplnomrozsahustotožňujesrozsiahlymodôvodnenímprvostupňovéhorozsudku,pričom
v jednotlivostiach naň v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. poukazuje, nie je pritom žiaduce, aby opakoval

vecne správne závery okresného súdu.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací

súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.

Odvolací súd, preskúmajúc obsah spisu konštatuje, že nezistil vady prvostupňového konania, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími

dôvodmi. Navrhovateľ v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným
dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Podstatou zamietnutia návrhu zo strany prvostupňového súdu bol nedostatok naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa na danom určení. Z uvedeného dôvodu okresný súd nepreskúmal platnosť
odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa, majúc za to, že navrhovateľ nemá na požadovanom
určení naliehavý právny záujem.Potom úvahy odvolateľa v podanom odvolaní o vecnoprávnych a obligačných účinkoch odstúpenia a
o tzv. českej škole, ktorá v prípade odstúpenia zastáva názor, že odstúpením od zmluvy dochádza k

zánikuzmluvyextunc,hocvecnesprávne,nemajúžiadnurelevanciuvovzťahukdôvodomnapadnutého
rozsudku, keďže tieto skutočnosti neboli zo strany prvostupňového súdu preskúmavané a neboli
dôvodom zamietnutia žaloby.

Predmetné odvolanie neobsahuje žiadne úvahy odvolateľa o tom, prečo žaloba nemala byť zamietnutá

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a prečo by teda jeho naliehavý právny záujem na danom
určení mal byť daný.

Naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p. je osobitnou procesnou podmienkou
určovacej žaloby. Súd musí skúmať danosť tejto podmienky skôr, ako pristúpi k meritórnemu posúdeniu
v súdenej veci bez ohľadu na existenciu, resp. neexistenciu hmotnoprávneho vzťahu účastníkov.

Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa prejaví zamietnutím žaloby bez
skúmania merita veci.

Splnenie procesnoprávnej podmienky v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p. však musí nevyhnutne
nadväzovať na hmotné právo, pretože posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie rozhodujúcich skutočností odvíjajúcich sa z hmotného práva. Otázka naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení v prípade, že ide o určenie obnoveného vlastníckeho práva po
odstúpení od zmluvy, je nevyhnutne spojená s aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení, a to nielen § 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale nevyhnutne aj ust. § 457 Občianskeho zákonníka.

Odstúpením predávajúceho od kúpnej zmluvy za predpokladu platnosti tohto odstúpenia, ak predmetom
zmluvy boli nehnuteľnosti, sa kúpna zmluva zrušuje, avšak v reštitúcii vlastníckeho práva predávajúceho
najmä z hľadiska hmotného práva spočívajúceho v jeho zápise do katastra nehnuteľností nedochádza
automaticky, vyžaduje sa „vrátenie tohto práva kupujúcim do katastra nehnuteľností“, a to buď
dobrovoľne v prípade, že kupujúci pred katastrom odstúpenie akceptuje alebo cestou súdneho

rozhodnutia, kde súd preskúmava aj prostredníctvom podania určovacej žaloby platnosť odstúpenia.

V prípade, že odstúpenie nastalo, nevyhnutne nastáva účinok v zmysle ust. § 457 Občianskeho
zákonníka a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Teda v
prípade kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti kupujúci musí predávajúcemu vrátiť nehnuteľnosť

vrátane dobrovoľnej alebo nedobrovoľnej súčinnosti k zápisu obnoveného práva predávajúceho v
katastri. Naproti tomu tu vzniká povinnosť predávajúceho vrátiť prevzatú kúpnu cenu. Pokiaľ predávajúci
tvrdí, že platne odstúpil od zmluvy a domáha sa voči kupujúcemu žalobou o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti určovacieho výroku, ktorý bude podkladom na zmenu vlastníctva predmetnej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, je povinný v zmysle platnej právnej úpravy vrátiť kupujúcemu

doposiaľ zaplatenú kúpnu cenu alebo byť pripravený mu ju vrátiť, čo sa musí prejaviť aj v navrhovanom
petite rozhodnutia súdu.

Inýmislovamipovedané,akkupujúcichcebyťúspešnýčodopreukázanianaliehavéhoprávnehozáujmu
na žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí už v čase podania žaloby kúpnu cenu

predávajúcemu vrátiť, prípadne súčasne s takouto žalobou na určenie podať žalobu na vypratanie
kupujúceho z nehnuteľnosti oproti vráteniu kúpnej ceny.

V tomto smere neobstojí argumentácia navrhovateľa, že nič nebráni odporcovi podať žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Účelom skúmania procesnej podmienky naliehavosti právneho záujmu na

určovacom petite je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania v právnych vzťahoch a zabránenie
tak podávaniu duplicitných žalôb.

Okresný súd správne vecne posúdil, že navrhovateľ, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti, tvrdiac platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorý doposiaľ odporcovi nevrátil

doposiaľ zaplatenú kúpnu cenu ani nepodal príslušný návrh, ktorým by súd určil jeho povinnosť na jej
vrátenie, nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej potvrdil.Rovnako vykazuje vecnú správnosť aj výrok okresného súdu aj o trovách konania. Odporca ako
úspešný účastník súdneho sporu má právo voči neúspešnému navrhovateľovi, aby mu nahradil účelne

vynaložené trovy konania, ktorými trovy právneho zastúpenia preskúmané okresným súdom do ich
účelnosti rozhodne sú.

Hoci zásada úspechu je prioritnou zásadou občianskeho súdneho konania, nie je bezvýnimočná. Zákon
v ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ktorého aplikácie sa navrhovateľ domáha, umožňuje súdu nepriznať

úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré je dôvodné túto náhradu nepriznať.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prejednávanej
veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov, ktoré by boli dôvodom nepriznania náhrady trov
konania úspešnému odporcovi. Rozhodne takýmito dôvodmi nemôžu byť dôvody, na ktoré poukazuje

navrhovateľ, a to dohodnutie nízkej kúpnej ceny,prípadne spôsob jej splácania, keď táto je výsledkom
zmluvnej voľnosti účastníkov a nemá žiadnu súvislosť s predmetom sporu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s poukazom na ust. § 224
ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, z ktorého dôvodu mu odvolací
súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 237,34 eur + režijný paušál 8,39 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.