Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/205/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713207001
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713207001.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti odporcovi F. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. O. XXXX/X, XXX XX I., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO 42
247 268, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, 040 01 Košice, adresa na
doručovanie Budapeštianska 8, 040 13 Košice, o zaplatenie 1562,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 11. 2014, č. k. 11C/32/2014 - 118, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 422,93
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 05. 10. 2012 až do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach
po 18,00 eur, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci, pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej zo splátok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ (pôvodný navrhovateľ
Profidebt Slovakia, s.r.o. z konania vystúpil - súd pripustil zmenu účastníkov uznesením č. k.
11C/32/2014-83 zo dňa 26. 06. 2014) uplatnil svoje nároky, bola uzavretá dňa 05. 09. 2007 medzi
právnym predchodcom navrhovateľa GE Money, a.s. (veriteľom) a odporcom (dlžníkom). Keďže v
zmluve chýbajú podstatné náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a to podľa písm. g) konečná splatnosť úveru a podľa písm. k) priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov za spotrebiteľský úver, úver je treba považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona. Súd preto skúmal len oprávnenosť a priznal iba nárok
navrhovateľa v časti nesplateného zostatku istiny úveru (zostatok istiny je 422,93 eur) s príslušným
úrokom z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a vo výške podľa § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa, kedy sa odporca dostal do omeškania s platením svojho
peňažného dlhu. S prihliadnutím na súdom zistené momentálne zárobkové možnosti odporcu a jeho
vyživovacie povinnosti povolil súd odporcovi dlh splácať v mesačných splátkach po 18,00 eur (§ 160 O.
s p. ). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej nevyhovel jeho návrhu, zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel
v celom rozsahu, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal, že súd ani nerozhodol o celom jeho návrhu, pretože okolnosť, že v časti bol návrh žalobcu
vlastne zamietnutý, vyplýva iba z odôvodnenia rozsudku. Poukazuje na to, že právny vzťah, ktorý bol

predmetom prvostupňového konania, bol založený Zmluvou o úvere zo dňa 05. 09. 2007. Na daný
prípad súd aplikoval ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v čase podpisu zmluvy
o úvere neexistovalo, povinnosť veriteľa uvádzať v zmluve konečnú splatnosť úveru bola do zákona
zavedená až novelou zákona účinnou od 01. 04. 2008. Rovnako údaj o RPMN nebol obligatórnou
náležitosťou zmluvy. Predmetná zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti požadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Potom záver súdu
spočívajúci v tom, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, nie je správny.

Navrhovateľ uplatňuje náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania spoločne a nerozdielne od
odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O. s.
p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Jedným z dôvodov pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania je teda
nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis
nesprávne ho ale interpretoval.

Vzhľadom na dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že odvolateľovi treba dať za pravdu v tom, že prvostupňový súd
nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil, pretože na zistený skutkový stav
aplikoval právne predpisy v ich znení, ktoré znenie sa na daný prípad nevzťahuje.

Okresný súd na existujúci skutkový stav retroaktívne (spätne) aplikoval ustanovenia právnych predpisov,
a to zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovenia v rozhodnom čase
- v čase vzniku právneho vzťahu posudzovaného v prebiehajúcom konaní (ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere 05. 07. 2007), neboli platné, neboli účinné a ani neexistovali.

Napr. pri ustálení právnej kvalifikácie zákonného dôvodu nepriznania nároku na úrok z úveru (bežný
úrok) a poplatky vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľoch č. 258/2001 Z. z.
v znení novely zákona č. 568/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2008, ktoré ale na daný prípad, keď
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 05. 09. 2007, t. j. za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.
z. účinnom v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, vzťahovať nemožno. A to ani vzhľadom na prechodné
ust. § 8aa ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch k úpravám účinným od 01. 01. 2008, a to preto,
že zákonom stanovené podmienky v zmysle vyššie uvedenej novely v ust. § 7a ods. 1 a ods. 2, boli
splnené až k 29. 06. 2008. Priemerné hodnoty RPMN pre jednotlivé typy spotrebiteľských úverov boli
Ministerstvom financií SR prvýkrát zverejnené dňa 29. 04. 2008, takže v zmysle § 8aa ods. 1 zákona,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát RPMN
(§ 4 ods. 2 pís. k) do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2, veritelia sú povinný údaj RPMN

v zmluvách uvádzať od 29. 06. 2008 vrátane. Uvádzanie tejto priemernej hodnoty veriteľmi od 29. 04.
2008 do 28. 06. 2008 bolo dobrovoľné.

Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro nom agit) - zásada zákazu retroaktivity.
Právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce a pod. sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich
vzniku.

Úprava podrobností stretu časovo rozdielnych predpisov je vecou prechodných ustanovení následného
predpisu.

Ak súd vec nesprávne právne posúdil, na existujúci skutkový stav nepoužil správny právny predpis,
resp. príslušné znenie ustanovenia tohto predpisu nemôže byť a nie je správne jeho rozhodnutie. Je to
dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odvolacom konaní odvolaciemu súdu neprináleží nahradzovať chýbajúci právny názor
prvostupňového súdu ohľadom právnej kvalifikácie a jej výkladu, na ktorej má byť založené prvostupňové
rozhodnutie. Pripustiť takýto postup odvolacieho súdu by mohlo znamenať odňatie možnosti účastníka
konania náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.

Taktiež písomné vyloženie myšlienkového postupu rozhodujúceho (okresného) súdu v odôvodnení
rozhodnutia nezodpovedá výroku rozhodnutia, ku ktorému súd dospel. Správnosť výroku nie je
preskúmateľná, nakoľko obsah výroku rozsudku v tomto prípade nevyjadruje (hoci má a musí vyjadriť)
vzťah k obsahu návrhu na začatie konania zo dňa 12. 04. 2013 (výrok zjavne nie je úplný,
súd nerozhodol o celom návrhu navrhovateľa na začatie konania).

Keďže prvostupňový súd bude vo veci ďalej konať (§ 226 O. s. p.), znovu rozhodne o trovách
prvostupňového konania a aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. ).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.