Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/701/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715202590
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715202590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Ing. S. Q., bytom F. W., D. XXX/XX,
zastúpeného JUDr. E. F., advokátom so sídlom F. W., N. XX/XX proti odporkyni U. Q., bytom F. W.,
D. XXX/XX, zastúpenej JUDr. N. O., advokátkou so sídlom F. W., X.. partizánov XXXX/XX, o rozvod
manželstva, v odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. mája
2015, č. k. 8C/106/2015-18 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 02. júla 2015,
č. k. 8C/106/2015-20 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavspojenísopravnýmuznesením potvrdzuje.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa G.. S. Q. a odporkyne U.
Q., rod. M., uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom mesta S., zapísané v knihe manželstiev
vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené, pretože si už dlhšiu
dobu, viac ako 2 roky, neplní svoj spoločenský účel. Účastníci konania 2, resp. 2,5 roka spolu intímne
nežijú, od februára 2014 spoločne nehospodária. Výchovná funkcia manželstva už bola ukončený tým,

že deti narodené z manželstva sú sebestačné, plnoleté, a teda súd v danom prípade nemusel prihliadať
na záujmy mal. detí. Podľa názoru súdu rozvrat manželstva je trvalý, pretože predovšetkým navrhovateľ
kategoricky odmieta vrátiť sa do spoločnej domácnosti a už viac ako rok žije sám v byte, ktorý si prenajal
a na pojednávaní prezentoval svoje rozhodnutie nevrátiť sa viac do spoločnej domácnosti. Podľa názoru
súdu sú splnené podmienky pre to, aby súd návrhu navrhovateľa vyhovel, a to napriek tomu, že
odporkyňa mala záujem manželstvo udržať vzhľadom na to, že sa jedná o dlhodobé manželstvo. Je
však nesporné, čo nepopierala ani odporkyňa, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené,

a to minimálne 2,5 roka a počas tejto doby účastníci konania mali dostatok času aj priestoru na to, aby si
vzájomné nezhody urovnali, no napriek tomu sa tak nestalo. Naopak došlo ešte k zhoršeniu vzájomných
vzťahov, ktoré vyústilo do toho, že navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a od tejto doby v
podstate účastníci konania nekomunikujú. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd návrhu navrhovateľa
vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. O trovách konania
rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Mala za to, že manželstvo nie je hlboko a trvalo
rozvrátené a preto by muselo byť súdom rozvádzané. Obaja účastníci sú už na dôchodku, pričom ona
má vážne zdravotné problémy, mali by si byť s navrhovateľom oporou a nie vytvárať prostredie plnénepokoja a nevraživosti. Uviedla, že po celý spoločný život sa snažila vychádzať navrhovateľovi v
ústrety, tolerovala jeho úlety a preto je pre ňu veľmi ťažké, že navrhovateľ jej nie je nápomocný, keď
má zdravotné problémy a je už na starobnom dôchodku. Poukázala na to, že žije skromne, nechce sa

rozvádzať, pretože rozhodnutie svojho manžela pokladá len za emotívny prejav a ľahkovážny prístup k
manželstvu. Uviedla, že nemá žiadny vzťah s iným mužom a ako svoju prioritu vidí svoju rodinu, pričom
svojho manžela stále miluje. Mala za to, že v konaní nebolo preukázané, že by manželstvo nemohlo plniť
ďalej svoj účel a preto súd nesprávne rozhodol, keď návrhu navrhovateľa vyhovel. Je presvedčená, že
spoločnosť nemôže chrániť svojvoľné rozhodnutie navrhovateľa, ktorý v čase, keď bola aktívna, zdravá,

ju ako manželku uznával, pričom teraz, keď je už staršia, poberá len dôchodok, má zdravotné problémy,
sa jej chce zbaviť. Celú situáciu veľmi ťažko psychicky prežíva, vníma ju ako nespravodlivú a verí, že
odvolací súd návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietne.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť. Uviedol, že zásadne nesúhlasí s tvrdeniami odporkyne uvádzanými v odvolaní,

keď jej odôvodnenie odvolania je nekonkrétne, obsahuje neutrálne frázy a je neúprimné. Mal za
to, že manželstvo je v hlbokej kríze už niekoľko rokov, spolužitie v spoločnej domácnosti sa stalo
neznesiteľným. Spolužitie bolo sprevádzané neustálym napätím a stresom, preto sa po dlhej úvahe
vo februári 2014 rozhodol, že v záujme zachovania duševného a fyzického zdravia musí spoločnú
domácnosť opustiť. Prenajal si byt a začal žiť samostatne. S odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti

už jeden a pol roka, nestretávajú sa, nekomunikujú. Od vyhlásenia rozsudku, t.j. od 20. mája 2015 sa
s odporkyňou nevideli, ani spolu nekomunikovali. Súčasnú situáciu a postoj odporkyne hodnotil tak, že
rozvodu sa bráni len z materiálnych dôvodov. Vyhovuje jej súčasný stav, keď prispieva jednou polovicou
na náklady spojené s vlastníctvom a užívaním spoločného bytu a platí jej manželské výživné vo výške
250 eur mesačne. Mal za to, že manželstvo nemôže byť založené len na materiálnom základe, pretože

prvoradý je citový vzťah a porozumenie medzi manželmi. Dôsledkom úplného rozpadu a rozvratu vzťahu
je to, že má vážny vzťah s inou ženou a manželské spolužitie rozhodne neobnoví.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne

nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na

zdôraznenie správnosti a k námietkam odporkyne uvádza nasledovné :

Odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre rozvod
manželstva, nakoľko manželstvo účastníkov nie je hlboko a trvalo rozvrátené.

Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav veci, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak,
ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Tým, že predmetom konania
v danej veci je rozvod manželstva, správne v zmysle § 23 Zákona o rodine v konaní zisťoval, či
manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, keďže jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu,

je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd preukázanú. Z
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že manželstvo účastníkov si viac ako dva
roky neplní svoj účel, keď účastníci konania 2,5 roka spolu intímne nežijú, od februára 2014 spoločne
nehospodária, keď navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Pre zásadné stanovisko
navrhovateľa k rozvodu manželstva nie je ani predpoklad na jeho obnovenie. V konaní bolo preukázané,

čo nepopierala ani odporkyňa, že vzťahy medzi účastníkmi konania boli vážne narušené už pred
odchodom navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, kedy medzi nimi dochádzalo k nezhodám a hádkam.
Zhoršenie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi vyústilo do toho, že navrhovateľ sa odsťahoval zo
spoločnej domácnosti a od februára 2014 žije sám. Od tejto doby účastníci spolu nekomunikujú,
nestretávajú sa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzťahy medzi účastníkmi sú narušené, v súčasnosti

medzi nimi absentuje akýkoľvek citový vzťah a porozumenie medzi nimi. Pokiaľ odporkyňa nesúhlasila s
rozvodom manželstva z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom
pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva. Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená tým, že
deti účastníkov narodené z manželstva sú sebestačné, plnoleté a teda súd v danom prípade nemuselprihliadať na záujem maloletých detí. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou
rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ navrhovateľ zásadne odmieta obnovenie manželstva, sú aj podľa
názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom.

Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavspoenísopravnýmuznesením
v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci

nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov
odvolacieho konania neaplikoval ust. § 144 vety druhej O.s.p. z dôvodu, že v danej veci neboli pre
použitie tohto ustanovenia zákonné dôvody.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .