Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7C/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514204461
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514204461.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36
234 176, proti odporcovi: O. C., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX O. U. Č..XXX, právne zastúpený JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 , právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom
J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 771,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 167,49 Eur spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania,

zo sumy 202,49 Eur od 15.05.2014 do 14.08.2015, s 9,00 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy
192,49 Eur od 15.08.2015 do 15.10.2015, s 9,00 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 182,49 Eur od
16.10.2015 do 13.11.2015, s 9,00 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 172,49 Eur od 14.11.2015
do 15.12.2015, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 167,49 Eur od 16.12.2015 do
zaplatenia.

Určuje sa, že odporca môže peňažný dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur

mesačne k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, od nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý
nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudol tento rozsudok právoplatnosť. Omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa priznáva náhrada trov konania vo výške
56,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaním došlým súdu dňa 19.05.2014 sa domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil
povinnosť odporcovi zaplatiť sumu vo výške 771,12 Eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške
127,97 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 771,12 Eur od 15.05.2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcom
ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 4009111848, na základe ktorej poskytol odporcovi úverový rámec
vo výške 700,- Eur. Odporca sa dostal so splácaním dlhu do omeškania. Navrhovateľ listom zo dňa
25.06.2012 vyzval odporcu k splateniu celého zostatku úveru, pričom navrhovateľ si uplatňuje sumu

771,12 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 617,50 Eur, kapitalizovaný úrok vo výške 127,97 Eur za
obdobie od 10.07.2012 do 14.05.2014 a poplatkov vo výške 17,19 Eur.

Podaním došlým súdu dňa 20.06.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu.Súd dňa 18.08.2015 vydal platobný rozkaz a doručil ho účastníkom konania. Odporca podaním
došlým súdu dňa 16.09.2015 podal voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že predmetná

spotrebiteľská zmluva uzatvorená podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 129/2010 Z.z.
účinného od 11.06.2010) nespĺňala náležitosti v zmysle predmetného zákona; neobsahuje obligatórnu
náležitosť: termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN) a celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Na uvedenom základe sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Pokiaľ súd vyhovel nároku žalobcu v uplatnenom rozsahu a vydal platobný rozkaz,
potom súd zjavne zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu bez platného právneho
titulu, a to aj napriek postulátu „iura novit curia“. Na základe žaloby a predložených listín možno
evidentne považovať uplatnený nárok za nepreukázaný t.j. právo uplatnené žalobcom na zaplatenie
peňažnej sumy zjavne nevyplýva zo skutočností uvedených žalobcom. Súd v tomto štádiu konania
nie je viazaný žalobným návrhom, a teda nie je povinný vydať platobný rozkaz, hoci žalobca sa jeho

vydania domáha; súd má podľa zákona možnosť rozhodnúť v skrátenom konaní ale nie povinnosť. V
prípadoch predpokladaných § 172 ods. 9 OSP zákon navyše priamo zakazuje súdu vydať platobný
rozkaz. V prípade vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi aj napriek tomu, že zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky a spotrebiteľ nepodá odpor, sa zvyšuje ochrana spotrebiteľa v
tom, že v prípade mimoriadneho dovolania by sa nemohol nebrať zreteľ na porušenie citovaného

ustanovenia (§ 172 ods. 9 OSP). V rámci prípadnej obnovy konania by nekalá zmluvná podmienka,
na ktorú nebol v skrátenom konaní braný zreteľ, predstavovala argument, že pre spotrebiteľa je
možné dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý
modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie, vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať
slabšiehoúčastníkazmluvnéhovzťahu(spotrebiteľa),ktorývstupujedozmluvnýchvzťahovspredajcami

a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi), ktorí stále častejšie na trhu vystupujú v
monopolnom postavení resp. konajú v rámci kartelových dohôd. Považujeme za dôležité poukázať
predovšetkým na prvotný právny titul na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4009111848 zo dňa
08.10.2010 (ďalej len ako „Úverová zmluva“) uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 700 eur. Úver mala žalovaná splatiť 48 mesačnými

splátkami po 35,56 eura. Konečná výška úveru tak predstavovala sumu vo výške 1.706,88 eur (48 x
35,56), hoci žalobca v „Úverovej zmluve“ v rozpore s touto skutočnosťou uvádza, že celková čiastka
splatná spotrebiteľom činí 1.586,40 eur. V danom prípade došlo nepochybne k uzatvoreniu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

Konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. f) , písm. j) a písm. k) cit. zákona v znení účinnom ku dňu podpisu
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dátum konečnej splatnosti poskytnutého
úveru (musí byť uvedený konkrétnym dátumom), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (RPMN uvedená v úverovej zmluve je uvedená variabilne, t.j. neurčito,
RPMN v úverovej zmluve a celková čiastka splatná spotrebiteľom sú uvedené nesprávne v neprospech

spotrebiteľa) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Označenie údaju
RPMN v podobe percentuálneho rozpätia dolnej a hornej hranice nespĺňa požiadavku presnosti a
jednoznačnosti údaju vyjadrujúceho RPMN. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, aký dôležitý
význam plní údaj o RPMN pri poskytovaní spotrebiteľských úverov . Uvedený údaj slúži spotrebiteľovi
na porovnávanie úverových produktov, poskytovaných viacerými veriteľmi a nepochybne je spôsobilý

ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Považujeme za potrebné zdôrazniť, že zmluvné
ustanovenie, podľa ktorého spotrebiteľ súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu žalobca oznámi
po poskytnutí úveru je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j), a teda je neplatné pre rozpor so
zákonom. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v predmetnej úverovej zmluve uvedený
iba počtom mesiacov. Cieľom zákonnej úpravy náležitosti „konečná splatnosť spotrebiteľského úveru“ je,

aby dodávateľ špecifikoval presný deň kedy má nastať konečná splatnosť poskytnutého úveru. Máme za
to, že je nemysliteľné, aby náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. boli v úverových zmluvách
uvádzané nepresne a v nesprávnej forme a aby si spotrebiteľ, ktorému je poskytovaný úver, musel
matematickými operáciami vypočítať v ktorý deň, v ktorom mesiaci a v ktorom roku nastane konečná
splatnosť poskytnutého úveru. Je nevyhnutné, pri náležitosti „výška, počet, termíny ...” aplikovať tzv.

legálny výklad (dôvodová správa) k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej bližšie špecifikoval
svoj úmysel a to, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v
akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je tiež potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvyinformovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky.
Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť aká pomerná časť z každej
uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná

na úhradu poplatkov. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie, z ktorého by uvedené bolo
zrejmé. Na podporu (a rozšírenie) výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Trnava
10CoE/313/2010:„Primárnemuúčeluprávnejúpravynormamispotrebiteľskéhoprávapritomzodpovedá
len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.“., ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „ suma, počet a termíny splátok viaže ku každej tam z uvedených

zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i
k úrokom a tiež k prípadným poplatkom.” Na doplnenie žalovaná uvádza, že znenie predmetného
ustanovenia sa premietlo v obdobnom znení aj do § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V predmetnej úverovej zmluve žalovaná namieta správnosť údaju týkajúceho
sa RPMN. Konečná výška úveru vynásobením počtu splátok so sumou splátky predstavuje sumu
1.706,88 eura, pričom žalobca v predmetnej zmluve uvádza, že celková čiastka splatná spotrebiteľom

predstavuje 1.586,40 eura, čo považujeme za nesprávne. V zmysle uvedenej skutočnosti má žalovaná
za to, že v predmetnej zmluve je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. V predmetnej
úverovej zmluve bol žalobca povinný uviesť aj celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Ak
žalobca poskytol úver vo vopred stanovenej výške, a to 700 eur, bol povinný tiež uviesť aj celkovú
cenu poskytnutého úveru, ktorú v konečnom dôsledku žalovaná zaplatí za poskytnutý úverový rámec.

Spotrebiteľ musí byť pred uzatvorením úverovej zmluvy informovaný o skutočnosti, v akej výške preplatí
požadovaný úver, t.j. akú výšku odplaty poskytovateľ požaduje za poskytnutý úver. Táto povinnosť v
tomto prípade splnená nebola. Informácia o výške odplaty, resp. informácia o celkových nákladoch
spojených so spotrebiteľským úverom je pre spotrebiteľa jednou z najdôležitejších informácií, ktorá mu
musí byť poskytnutá na to, aby si spotrebiteľ vedel porovnať výhodnosť, resp. nevýhodnosť ponúkaného

úveru (v tomto prípade poskytnutého úveru vo výške 700 eur) s inými produktmi, ktoré sú ponúkané
inými spoločnosťami na finančnom trhu. Žalobca sa v obdobných konaniach snaží presadiť názor, že
RPMN a celková čiastka splatná spotrebiteľom uvedené v obdobných úverových zmluvách sú uvádzané
správne. Argumentuje tým, že poplatok za mesačné poistné je súčasťou celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom len vtedy, keď je uzatvorenie úverovej zmluvy podmienené uzatvorením

takéhoto poistenia. Žalobca v obdobných konaniach tvrdí, že ide o dobrovoľné poistenie, ktoré
spotrebiteľ uzatvoriť nemusí, a teda sa poplatok za poistenie nemusí započítať do celkových nákladov.
Z predtlače predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že spotrebiteľ pri podpise tejto
zmluvy nemal na výber a poistenie musel uzatvoriť, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že dojednanie
poistenia v stanovenom variante je predformulované drobnými písmenami. Z uvedeného vyplýva, že

dojednanie poistenia je síce prezentované ako dobrovoľné, avšak v konečnom dôsledku spotrebiteľ
musí poistenie uzatvoriť za tým účelom, aby vôbec došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere resp. za tým účelom, aby mohol byť úver poskytnutý za podmienok daných žalobcom, pretože
zrejme v prípade neuzatvorenia poistenia by žalobca uvedenú zmluvu neuzatvoril. Ak by sa žalobca
snažil uvedenú skutočnosť spochybniť, je potrebné skúmať (napríklad výsluchom žalovanej), či pri

uzatváraní predmetnej zmluvy mala možnosť poistenie odmietnuť alebo musela s ním súhlasiť. Sme
toho názoru, že predmetná podmienka spotrebiteľskej zmluvy splnená nebola a z tohto dôvodu je
úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Máme za to, že cieľom zákonnej úpravy náležitostí,
ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať je, aby náležitosti uvedené v konkrétnych
zmluvách o spotrebiteľských úveroch boli pre spotrebiteľa určité, prehľadné a zrozumiteľné. Predložená

„Úverová zmluva“ uzavretá medzi účastníkmi konania zákonom požadované náležitosti neobsahuje.
Plnenie, ktoré žalovaný spotrebiteľ poskytne žalobcovi bez platného právneho titulu, zakladá na strane
žalovaného spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle úverových zmluvných
podmienok žalobcu, konkrétne podľa hlavy 7. § 3 mala vzniknúť žalovanej povinnosť splatiť celý čerpaný
úver, na základe čoho žalobca vyzval žalovanú dňa 25.06.2012, na zaplatenie zostávajúcej časti úveru

v celkovej sume 903,83 eur, a to v 15 dňovej lehote odo dňa odoslania uvedenej výzvy. Považujeme
za nevyhnutné zdôrazniť, že v zmysle bodu 37 „Úverovej zmluvy“ sa za čerpaný úver považuje iba
suma 700 eur, pričom pri vzniku povinnosti žalovaného vrátiť úver predčasne, má žalobca nárok len na
zaplatenie čerpanej istiny úveru, ale už nemá v takomto prípade nárok na dojednaný úrok z čerpaného
úveru, ani na prípadnú zmluvnú pokutu, do ktorej bol tento úrok v danej veci podľa nášho názoru fakticky

pretavený. Na základe predloženého splátkového kalendára žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu
497,51 eur (súčet všetkých súm pod položkou „výška úhrady“). Z listín predložených žalobcom vyplýva,
ževýškaúverureálnečerpanéhožalovanoučiní 700euranakoľkoužžalovanázaplatilažalobcovisumu
497,51 eur, žalobca z celkovej sumy uplatnenej v jeho žalobnom návrhu na vydanie platobného rozkazu,a to 899,09 eur (špecifikovaná v bode IV. žaloby) bez právneho titulu žiada žalovanú o zaplatenie sumy
696,60 eur. Žalobca má platný právny titul iba na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru v
sume 202,49 eur. Súčasne namietame formálnu nedostupnosť „Úverovej zmluvy“ spôsobenú drobným

len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností
ukladaných žalovanému ako úverovému dlžníkovi. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje
nekalú praktiku v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 ako aj v zmysle ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a nemôže tak požívať právnu ochranu. S poukazom na vyššie uvedené
uplatnený nárok žalobcu v sume 696,60 eur považujeme za neoprávnený a nedôvodný, a preto žiadame

žalobužalobcuvuvedenomrozsahuzamietnuťapriznaťajnáhradutrovkonania.Žalovanásanachádza
v ťaživej sociálnej situácii a nie je v stave zaplatiť celú požadovanú sumu naraz. V prípade, že by bola
žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi akúkoľvek sumu, je schopná ju splácať v primeraných splátkach,
preto si žalovaná dovoľuje požiadať súd, aby jej v takom prípade povolil splátky; hospodárske záujmy
žalobcu by naopak povolením splátok žalovanej neboli nijako vážne dotknuté. Doklady preukazujúce
majetkovú a sociálnu situáciu predloží žalovaná na nariadenom pojednávaní vo veci.

Súdsaoboznámilspodaniamiúčastníkovkonaniaspolusprílohami,výsluchomodporcunanariadenom
pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba -

nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky.

Dňa08.10.2010bolamedzinavrhovateľomakoveriteľomadlžníkomakoodporcomuzatvorenáÚverová
zmluva č. 40091118485000, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý bezúčelový revolvingový úver
vo výške 700,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky, ako

aj sadzobník poplatkov. RPMN bola stanovená rozsahom od 58,10% do 62,50 %. Medzi zmluvnými
stranami bol dohodnutý úrok vo výške 47,81 % ročne z dlžnej sumy. Výška mesačnej splátky bola
stanovená vo výške 35,56 Eur, pričom odporca mal uhradiť celkovo 48 splátok, teda celkovo mal uhradiť
1.706,88 Eur. Táto suma nekorešponduje s údajom uvedeným vo zmluve o celkovej čiastky splatnej
spotrebiteľom 886,40 Eur. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok, preto navrhovateľ

pristúpil k zosplateniu úveru, a to listom zo dňa 25.06.2012.

Odporca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že si v schránke našla leták od Home Creditu na
základe čoho zatelefonovala a pracovník si od nej vyžiadal ostané údaje, pričom krátko na to jej prišla
zmluva poštou. Zmluvu si prečítala, nevidela v tom žiadne problém a úver podpísala. Následne na to

úver zaslala späť do Home Creditu a po istom čase jej prišli peniaze na účet. Úver sa snažila aj splácať,
avšak keď nastúpila na materskú, nemala už finančné prostriedky na splatenie tohto úveru. Preto žiadala
o odloženie splátok, čo jej aj telefonicky povedali, že je v poriadku. Neskôr došli ďalšie papiere a bol
podaný aj návrh na tomto súde. Ona ešte aj potom splácala to, čo bolo v jej silách po 5,- Eur alebo
10,- Eur.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca celkovo vyčerpal 700,- Eur a do podania žaloby
uhradil 497,51 Eur. Odporca na nariadenom pojednávaní preukázal poštovými poukážkami, že dňa
14.08.2015 uhradil 10,- Eur, dňa 15.10.2015 uhradil 10,- Eur, dňa 13.11.2015 uhradil 10,- Eur a dňa
15.12.2015 uhradil 5,- Eur.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom čase, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí,
ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

Podľa ods. 4 písm. k) cit. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.

Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 2 písm. d), a i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné

percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ods. 11 ods. 1 psím. a) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa§517ods.2cit.zák.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Dňa

27.09.2010 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva
označená ako „Úverová zmluva“. Podľa názoru súdu predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného poskytovanie úverov. Odporca v predmetnom spore

vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru, výška a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak tieto údaje nie sú uvedené v zmluve, spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z dokazovania vyplynulo, že v zmluve nebol uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, presná výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a celková čiastka, ktorú spotrebiteľ
musí zaplatiť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Navrhovateľ v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Predložil len splátkový kalendár, ktorý nekorešpondoval zo

zmluvnými podmienkami obsiahnutými v úverovej zmluve. Ak zákon ako vyslovenú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskomúvereuvádzapočetavýškusplátok,výškuRPMNakonečnúsplatnosťspotrebiteľského
úveru, tak jednoznačne tento údaj v zmluve musí byť uvedený. Nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k
tomuto údaju dopracovával výkladom a výpočtom. Ak sa takýto údaj v zmluve jednoznačne nenachádza,
tak treba považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,

že odporca uhradil do podania žaloby celkovo 497,51 Eur. Po podaní žaloby odporca preukázal, že
uhradil 35,- Eur. Možno uzavrieť, že odporca si svoj povinnosť vrátiť peňažné prostriedky z poskytnutého
úveru riadne nesplnil len v rozsahu 167,49 Eur (odporca celkovo vyčerpal 700,- Eur). Keďže nedošlo
k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany odporcu, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej
istiny, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v

rozhodnom čase.

Na základe vyššie uvedeného súd započítal všetky peňažné úhrady odporcu na istinu, zaviazal ho na
úhradu nesplatenej istiny a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na osobné a
majetkové pomery odporcu (ide o slobodnú matku, ktorá sa stará o jedno nezaopatrené dieťa) a dlžnú

sumu súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. určil možnosť odporcovi istinu spolu s príslušenstvom zaplatiť v
splátkach po 15,- Eur mesačne, pod stratou výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že pomerne úspešnejšiemu odporcovi a
vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcupriznalnáhradutrovkonaniavovýške56,56%(čistáhodnota

úspechu pre výpočet 1 úkonu právnej pomoci 436,14 Eur = 603,63 Eur (úspech odporcu) - 167,49 Eur
(úspech navrhovateľa)).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnépodaťvpotrebnompočterovnopisovspolusprílohamitak,aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.