Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211323
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114211323.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: R.. W. V.,
I.. XX.X.XXXX, Z. I. Y. XXXX/XX, W., B. Ž.: X) O. L.R., I.. XX.X.XXXX, Z. K. XX, N., X) W.. W. V., I..
XX.XX.XXXX, Z. X, N., v konaní o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í žalobcovi uhradiť 2.000 eur s 9,25% úrokmi z
omeškania ročne zo sumy 2.000 eur od 16.6.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur,

všetko v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci
od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného splatenia, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia a s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k
úhrade sumy 2.000 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 16.6.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 5 eur
za každý deň omeškania s platením od 16.6.2011 až do úplného zaplatenia pôžičky s tým, že plnením

jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Taktiež požadoval
náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 11.6.2010 zmluvu o pôžičke č.
720930/8766-1-2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej hotovostnej pôžičky v sume 2.000
eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal splatiť predmetnú pôžičku žalobcovi do 15.6.2011. V prípade

nesplatenia pôžičky v dohodnutom termíne, medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta
v zmysle § 544 OZ vo výške 5 eur za každý deň omeškania s platením až do úplného splatenia pôžičky.
Plnenie zo zmluvy o pôžičke bolo zabezpečené ručením ručiteľa - žalovanej v 2. rade. Ručiteľ na základe
§ 546 a nasl. OZ vyhlasuje, že berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku
ak ju neuspokojí dlžník. Keďže dohodnutý termín vrátenia pôžičky 15.6.2011 uplynul a žalovaný v 1.
rade pôžičku nevrátil, žalobca ho niekoľkokrát vyzýval a žiadal o vrátenie požičanej sumy, naposledy

listom zo dňa 3.9.2013. Listom z toho istého dňa žalobca upozorňoval žalovanú v 2. rade, ako ručiteľa
zo zmluvy na skutočnosť, že dlžník dlh nevrátil s upozornením na možnosť vymáhania dlhu v prípade
nesplnenia dlžníkom, od nej ako ručiteľa. Žalovaný dlžnú sumu nevrátil. Úrok z omeškania, ktorý bol ku
dňu splatnosti pôžičky k 15.6.2011 9,25% podľa základnej úrokovej sadzby NBS/ECB.

Súd vo veci vydal dňa platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná v 2. rade podala odpor s odôvodnením,

že sa jedná o podvod, podala na okresnú prokuratúru trestné oznámenie na osoby, ktoré zapríčinili tentoplatobný rozkaz. V kauze figuruje fiktívne, nakoľko okrem pani Š. menované osoby vôbec nepozná, chcú
sa obohatiť na jej úkor.

Kodporužalobcapísomneuviedol,žetvrdeniežalovanejv2.rade,žesajednáopodvod,niejepravdivé.
Zmluvaopôžičkebolauzatvorenávzmysle§657OZ,kdeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Na
základe zmluvy č. 720930/8766-1-2010 dňa 11.6.2010 previedol 2.000 eur na účet žalovaného v 1. rade
číslo 440089694/0900. Plnenie zo zmluvy o pôžičke bolo zabezpečené ručením ručiteľa - žalovaného

v 2. rade. Ručiteľ na základe § 546 a nasl. OZ vyhlasuje, že berie na seba povinnosť voči veriteľovi,
že uspokojí jeho pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Žalovaná v 2. rade W.. W. V. osobne prišla do
kancelárie pani W. Š., ktorá vyhotovila fotokópiu jej občianskeho preukazu a následne spracoval zmluvu
o pôžičke. Túto zmluvu o pôžičke č. 720930/8766-1-2010 vlastnoručne podpísala pred pracovníčkou
Bibiánou Kapustovou, zamestnancom povereným notárom V.. V. F.. V zmluve o pôžičke v článku V.
záverečné ustanovenie, žalovaný v 1. a 2. rade vyhlasujú, že si zmluvu nahlas prečítali, jej obsahu v

plnom rozsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpisujú. Táto zmluva o
pôžičke nebola uzatvorená v tiesni, bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Všetky
tri strany prehlasujú, že sú plne spôsobilí na právne úkony. Dlžník prehlasuje, že mu je známy dôvod,
predmet aj čas plnenia záväzku vyššie uvedeného. Zmluva bola spísaná v troch vyhotoveniach a každá
zo zmluvných strán dostane po jednom vyhotovení. Žalovaná v 2. rade W.. V.Á. ako ručiteľ zo zmluvy

o pôžičke nepredložila žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali listinné dôkazy. Práve v trestnom
oznámení na O. L. iba potvrdzuje, že ju oslovila p. W. Š.U., aby bola ručiteľkou O. L., s čím nakoniec
aj súhlasila. Žalobca osobne dlžníka O. L. nepoznal a pôžička pre neho bola pomoc pre jeho známu
W. Š. v jej podnikaní, ktorá im sprostredkovala stavebné sporenie resp. životné investičné poistenie. Z
hore uvedených dôvodov pokladám odpor žalovanej v 2. rade za neopodstatnený a jej zámerom je iba

oddialiť výkon práva žalobcu.

Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že je ochotný splácať vymáhanú sumu po 30 mesačne, nakoľko
je vo finančnej tiesni.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo zmluvy o pôžičke č. 720930/8766-1-2010 uzavretej dňa 11.6.2010 súd zistil, že žalobca ako veriteľ
sa zaviazal do 15.6.2011 poskytnúť žalovanému v 1. rade pôžičku 2.000 eur. Taktiež bola dohodnutá

zmluvná pokuta 5 eur za každý deň omeškania s platením pôžičky. Žalovaná v 2. rade ako ručiteľ
v zmluve vyhlásila, že berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju
neuspokojí dlžník. Zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu nahlas prečítali, jej obsahu v plnom rozsahu
porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpisujú, že zmluva nebola uzatvorená v
tiesni, bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, že účastníci zmluvy sú plne spôsobilí

na právne úkony. Podpisy žalovaných na zmluve boli osvedčené notárom.

Podľa podacích lístkov žalobca zaslal žalovaným list. Podľa tvrdenia žalobcu išlo o výzvu na vrátenie
predmetnej pôžičky, avšak k vráteniu pôžičky doposiaľ nedošlo.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že pred piatimi rokmi na ekonomickom školení sa zoznámil s B.. Š., ktorá
robila pre SK Credit a vravela, že má viacerých klientov, ktorí potrebujú požičať. Tí veľmi rýchlo vrátia
peniaze. Povedal, že som ochotný, pokiaľ budú riadne zamestnaní a budú mať ručiteľa, takže nechal
zmluvy u p. Š.j a tá keď mu potom doniesla podpísanú zmluvu od nich, tak poslal elektronicky peniaze.
Bolo tam totiž potrebné overiť notársky podpis tých dlžníkov a ručiteľov a predkladali tiež občiansky

preukaz. Väčšina ľudí, ktorým takým spôsobom požičal, tak mu dlh vrátili, jedine u dvoch -troch boli
problémy. Nevedel nájsť žalovaného.

Žalovaný v 1. rade vypovedal, že podpísal zmluvu. Pôvodne pýtal asi len 1.000 eur. Potom mu p. Š.
predložila na podpis zmluvu, pýtala od neho mňa aj občiansky preukaz. Zobral zmluvu k notárovi na

podpis Keď mu došlo 2.000 eur, p. Š. mu vravela, že ona by chcela 1.000 eur, tak jej následne poslal
na účet 1.000 eur, ale tie už nevidel. Tiež jej odniesol asi dvakrát po 60 eur ako splátku, ktorú mala dať
veriteľovi, lebo že vraj sa s ním dobre poznala. Potom už nemal z čoho splácať. Teraz má už lepšiufinančnú situáciu, je zamestnaný, má zhruba 700 eur čistý príjem, z čoho platím 250 eur výživné, čiže
je schopný splácať po nejakých 40 eur. Žalovanú v 2. rade nepozná.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že p. Š. ju nahovárala, aby si zobrala pôžičku. Mala jej dať
občiansky preukaz a overiť podpis k notárovi. Nakoniec jej povedala, že jej nevyšlo to vybavenie. Tiež
chcela odo nej, aby podpísala pre jej známeho tú zmluvu o pôžičke ako ručiteľka. Žalovaná to podpísala.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
Podľa § 546 Obč. zák. dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Obč. zák. ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ

písomne vyzval.
Podľa § 550 Obč. zák. ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie
poskytnuté veriteľovi.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa§517ods.1prvávetaaods.2Obč.zák.dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
11.6.2010 požičal žalovanému v 1. rade sumu 2.000 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 15.6.2011. V
uvedenej zmluve sa žalovaná v 2. rade ako ručiteľka zaviazala uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju

neuspokojídlžník-žalovanýv1.rade.Súdpoznamenáva,ževdanomprípadejeirelevantné,čižalovaná
poznala osobne veriteľa a dlžníka, nakoľko nie je sporné, že zmluvu podpísala. Má vysokoškolské
vzdelanie a svojím podpisom, dokonca úradne overeným, potvrdila, že zmluvu si prečítala, jej obsahu
porozumela a uzavrela ju slobodne a vážne. Žalovaní dlh žalobcovi napriek písomnej výzve žalobcu
nevrátili, preto ich na splnenie uvedenej povinnosti zaviazal súd.

Aby však veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením - od dlžníka a potom aj od ručiteľa,
má súd výrok o povinnosti na plnenie v rozsudku formuluje takým spôsobom, aby to zodpovedalo vzťahu
dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi. Preto sa potom vo výroku
rozhodnutia vyslovuje aj to, že plnením jedného z nich zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého. Ide tu

o jediný nárok, ktorý síce možno vymáhať na obidvoch zaviazaných subjektoch - dlžníkovi aj ručiteľovi,
vymôcť ho však možno iba raz. To, že záväzok zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu má byť splnený iba raz
a že plnením jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého, je síce typické pre vzťah medzi
spoludlžníkmi, avšak to ešte vzťah solidarity nezakladá. Ak, sa totiž považuje pre solidaritu dlžníkov ako
typické, že solidárni dlžníci majú voči sebe vzájomné právo na náhradu podľa § 511 ods. 3 Obč. zák.,

nemožno vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom považovať za vzťah solidarity dlžníkov, keďže ručiteľ, ktorý
uspokojil veriteľa, má podľa § 550 Obč. zák. právo na náhradu voči dlžníkovi, ale dlžník voči ručiteľovi
právo na náhradu nemá.Dňom 16.6.2011 sa dlžník dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 2.000 eur. K
16.6.2011 bola sadzba ECB vo výške 1,25%, preto výška úrokov z omeškania po navýšení o 8
percentuálnych bodov teda predstavuje 9,25% ročne. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaných aj

na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.000 eur od 16.6.2011 do zaplatenia.
Žaloba je teda aj v tejto časti dôvodná.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5 eur za každý deň omeškania od
16.6.2011 do zaplatenia, tu súd podotýka, že takto formulovaná zmluvná pokuta pre prípad nesplnenia

povinnosti včas uhradiť dlh popri zákonných úrokoch z omeškania je neprimerane vysoká, keďže denná
sadzba je určená fixne bez ohľadu na výšku zostatku dlhu a pri omeškaní s vrátením celej pôžičky
už len za obdobie 14 mesiacov (teda len niečo vyše 1 roka) prevyšuje dlžnú istinu. Ku dňu vyhlásenia
rozsudku by zmluvná pokuta predstavovala sumu 18.320 eur. Súd dodáva, že je správne dojednať
hornú hranicu zmluvnej pokuty. Táto by mala byť určená práve s ohľadom na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti. Zabráni sa tak tomu, že pri dlhodobom plnení zabezpečovanej zmluvnej

povinnosti výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k riadnemu splneniu záväzku nedosiahne neprimeranú
výšku a neprevýši jeho hodnotu. Vzhľadom na uvedené súd s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti znížil zmluvnú pokutu na sumu vo výške zapožičanej istiny a žalovaných
zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., vzhľadom na finančnú situáciu žalovaných a výšku
dlhu, povolil žalovaným splátky po 40 eur mesačne, vždy do 20- teho dňa v mesiaci, s tým, že ak sa
omeškajú s platením niektorej splátky (t.zn. nezaplatia včas v určenej výške čo len jednu splátku), stanú
sasplatnýmiajtieďalšieažalobcamôžepodaťuexekútoravočižalovanýmnávrhnavykonanieexekúcie

a v exekučnom konaní vymáhať celú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná v tomto rozsudku.

Plnenie žalovaných sa započíta najprv na istinu, ak žalovaní neurčia inak.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobca, ktorý
mal v konaní úspech len v pomerne nepatrnej časti (z uplatnenej sumy 2.000 + 18.320 eur), nemá právo
na náhradu trov konania. Žalovaní nežiadali rozhodnúť o povinnosti nahradiť im trovy konania, preto

súd o ich trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)

V Košiciach, dňa 25.6.2015