Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244364
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244364.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci žalobkyne: O. T., R..
Š. F. XX, K., štátna občianka SR, zastúpenej: FUTEJ & Partners s.r.o., ul. Radlinského č. 2, 811 07
Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanej: Slovenská J. - Z. B. Q., R.. D. A. Č.. X, XXX XX B., o
zaplatenie 162.721,61 euro, na odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa

28.10.2014, č.k. 18C/178/2011-261 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.01.2015, sp.zn.
18C/178/2011, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.10.2014, č.k. 18C/178/2011-261 sa v napadnutej
časti p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.1.2015, sp.zn. 18C/178/2011 sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej
domáhala zaplatenia sumy XXX.XXX,XX euro s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad

činnosťou X. L. Q. D. (ďalej len "." alebo „ L. „) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len "obchodník s
C."). Súd prvého stupňa v rozhodnutí ďalej zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu
predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods.1,2, § 9 ods.1, § 15 ods.1, § 17 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. v

platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné
podmienkyvyplývajúcez§3ods.1písm.d/a§9zák.č.514/2003Z.z.prevyvodeniezodpovednostivoči
štátu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že PDSI spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou
C. D., H..C..X.., T..Q.., IČO: XXXXXXXX, od roku 2002 so spoločnosťou C. D., H..C..X.., T..Q.., IČO:
XXXXXXXX (spoločnosť mala rovnaké obchodné meno, ale iné IČO), uvedený obchodník s cennými
papiermiod13.5.2003(kedynadobudloprávoplatnosťprvostupňovérozhodnutieÚraduprefinančnýtrh

č. U.-XX/XXXX/OCP zo dňa 22. 4. 2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na
poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona cenných papieroch,
a to do 22.4.2008 - z uvedeného mal za to, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva
PDSI obchodníkom s cennými papiermi. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že za žalobkyňu vložil
vklad do družstva jej otec dňa 3.1.2005, 17.8.2005 a v dňoch 10.7.2006, 21.12.2006 a 20.10.2008 vložila
vklad do družstva priamo žalobkyňa. Z vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané,

že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010 bol na majetok L.
ako úpadcu vyhlásený konkurz - v súčasnosti je konkurz zameraný na speňažovanie majetku.Podľa Zákona o dohľade ( ust. § 35 ods. 1 a 2 ) na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri
dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať

Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,
podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo
iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo
inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania
dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie

Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa
odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách,
podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené
výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti,
pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky

Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku a
konsolidovanúúčtovnúzávierku.Opatreniami,ktorévydáNárodnábankaSlovenskaaktorésavyhlasujú
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií,
ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah,

obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov,
hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že opísaná činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany založiť
nesprávnyúradnýpostupvspojenísuplatňovanímjehoprávomocivymedzenejzákonom.X. je družstvo

spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali
uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s
majetkom družstva. Jedná sa o podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je
nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika. L. bolo umožnené ako podnikateľovi
vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov ( predmetných zmlúv). V

danom prípade v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych
vzťahov žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s X. a na základe individuálneho
slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v
snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej
súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti

t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Pokiaľ by NBS zakázala
činnosť spočívajúcu v uzatváraní vzťahov s členmi družstva (občanmi ) a družstvom, zasiahla by tým
do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako
aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.
Až odo dňa 1.6.2010 ( t.j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných

papieroch podľa zák. č. 129/2010 Z. z.) malo X. zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený
Prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či X. schválený Prospekt investície dodržiava
(teda či si X. plní povinnosť uloženú zákonom od 1.6.2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto
povinnosti v období po 1.6.2010 bolo možné X. sankcionovať. Dovtedy (pred 1.6.2010) NBS nemohla X.
nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov

má X. investovať. Za Plnenie prospektu investície družstva X. pritom zodpovedá predstavenstvo
družstva ako štatutárny orgán X. (pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva
družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa
ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie
družstva podľa ustanovení § 244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka).

Súdprvéhostupňaďalejvodôvodnenírozhodnutia uviedol,ževdanomprípadeX.podnikalonazáklade
ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem Občianskeho a Obchodného
zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami ( vrátane žalobkyne ) a s právnickými
osobami (obchodníkom s cennými papiermi ). Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči X.,

keďže uzatváranie vzťahov medzi žalobkyňou (ako členom družstva ) a X. bolo mimo rámca dozoru
NBS. V žalobe a ani počas konania žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by
bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Žalobkyňa v snahe dosiahnuť
vyššie výnosy z vložených peňazí si musela byť vedomá, že uzavretie právnych úkonov s X. môžebyť spojené adekvátnym rizikom. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázala základný atribút vzniku škody, a to
nesprávny úradný postup žalovanej.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej
republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody žalobkyni, pretože táto jej nevznikla
vložením finančných prostriedkov do X., ale v dôsledku neschopnosti X. splniť svoj záväzok z
uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. X. a jeho dcérske spoločnosti - M.

L. Q. D., L. L. Q. D. T. Q.D. L. Q. B. "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "Q. D." - sú
podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä
podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Za činnosť Družstva zodpovedá
a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva
a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím
členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Žalobkyňa ( v danom prípade v spornom čase

ako členka družstva a ako investor ) vedela, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší
( propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov ( ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť
záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného

zákonníka a čl. 33 Stanov X.. NBS vykonáva dohľad nad družstvom X. ako vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami
zákona o cenných papieroch a investičných službách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na Národnú banku

Slovenska)schválilpreL.dňa21.3.2002X.D.(X.jeinformačnýdokument,ktoréhoúčelomjeinvestorom
poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 127 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa
28.3.2002), na základe ktorého bolo L. oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v X. investície zodpovedá štatutárny zástupca

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené
v X. investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt musí obsahovať. Obsahom
X. investície je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa
§ 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní X. boli predložené samotné zmluvy (požadoval len
ich zoznam) a schválený predmetný X. investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie
prospektuneznamenaloschváleniezmluvy.SchválenímX.investícienevznikolmedziL.aObchodníkom

s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani
obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt.
Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s
cennýmipapiermizmluvu,ktorábyobsahovalazásadysprávyportfóliauvedenévprospekte,kontrolovať
plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov

vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov).

L. (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo
všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia L., teda aj žalobkyňa majú práva a povinnosti
spojené s členstvom v L., okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať

členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom
limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného X. investície pred začatím
verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť X. investície počas lehoty
trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenieoznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zák. č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S účinnosťou od 1.6.2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený X. investície. Národná banka Slovenska
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou L. ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. L. bolo podľa
zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení,
čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali
indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii L., ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích
podielov či podielov na zisku jeho členom.

Národná banka Slovenska po podaní podnetu L. a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete

vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste.
Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre L. investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zák.
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá
by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o

riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z
činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra,
konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných
papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce
úschovu a správu cenných papierov.

Zo skutkových okolností prípadu súd prvého dospel k záveru, že to bola práve samotná žalobkyňa ( v
danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených
povinnostívtomtovzťahuakoprevenčnejpovinnostipredchádzaťškodám),ktorá zanedbalaprevenčnú
povinnosť uloženú jej Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým

spojené znášať sama. Mala postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s
primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru
rizika. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobkyňa nepodala nijakú žalobu o náhradu škody proti
X., proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva X. a ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie X.
(Obchodný zákonník ust. § 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8 ), aj keď každý člen družstva

je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho
zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene
a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva,
a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva

a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva.

Žalobkyňa svoje finančné prostriedky vložila do družstva X. a ponechala ich v družstve X. (štandardne
akosvojčlenskývklad),abola(je)vdanomprípadevprávnomvzťahusdružstvom (X.),čiužnazáklade
vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných

vyrovnacích podielov. Súd prvého stupňa s poukazom na takto ustálený skutkový stav dospel k záveru,
že iba X. vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni finančné prostriedky v žalovanej výške. Naviac, len v
prípade, ak by sa žalobkyňa nedomohla svojich pohľadávok proti družstvu X., tak až následne by bolo
zrejmé, či jej vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške).

Na základe uvedených právnych záverov a v súlade s Dohovorom - zásada právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. veci Okresného súdu Bratislava I právoplatne skončená vec
sp.zn.10C216/2011,akoajďalšievecisp.zn. 7C194/11,19C56/11,7C206/11.21C211/11, súdprvého
stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti
štátu - Slovenskej republiky za žalobkyňou uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu,

a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie právne dôvodiac § 109 ods.1 písm. c/ O.s.p., čl 267 Zmluvy ofungovaníEurópskejúnie konštatujúc,žežalobkyňoupredloženýzoznamnavrhovanýchprejudiciálnych
otázok nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.
b/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.).

Vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh vo veci samej žalobkyňa
poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala
v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným

atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej
moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že
ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedla, že sa spoliehala, že nedôjde ku
škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a
nemohla predpokladať, že dohľad nad X. investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny,

resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom
obsah dohľadu nad X. investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v
neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument
žalovanej , že upozornila L., že vykonáva dohľad nad činnosťou L. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou

L. posúdila ako úplne irelevantný, nakoľko nemohla mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť.
Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a
porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom výkone
dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný žalobkyňa považovala
záver súdu prvého stupňa, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým",

nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené
povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené
právomoci dohľadu nad činnosťou L., ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohla zabezpečiť
dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt
donútiť. Uviedla, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných

papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch
( platného v tomto znení od 1. mája 2007 ) L. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,
ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska
napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala Národná banka

Slovenska zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť
vydaných Národnou bankou Slovenska L. (X. investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a
následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi .
Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že
má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť,

vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj L. činnosťou obchodníka, ako i
vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobkyne.
Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011
bolo výpoveďou svedka D.. I. P., C.. preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri
kontrole L. zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo

tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti C. O., T.. Q.., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka s cennými papiermi, t.j. že L. malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov
investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a L.. Národná banka
Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia L. uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo
po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených

spoločnosťou C. O. T.. Q.., C. J., Q..J..H.. T. U. X. Q..J..H.., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť
100%dcérskymispoločnosťamiC.O.,T..Q..avovšetkýchtrochspoločnostiachbolnavyšečiužčlenom
predstavenstva alebo konateľom D.. E. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odvolateľka
poukázala ďalej na to, že Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio L. jerozložené a investované do prepojených subjektov s C. O. T.. Q.. a obchodníkom a napriek tomu, že
vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi ( v ktorom konštatovala, že obchodník s
cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre L. porušil Zákon o

cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej
pokuty vo výške XX.XXX euro nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a
neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať
činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť
sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie

ďalšejčinnostiL.ajobchodníkascennýmipapiermivyústilovroku2010donedostupnostiňou vložených
prostriedkov do L., pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám
zapríčinila aj to, že už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej banka svojim
zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť,
že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala
licenciu na činnosť a L. zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie Zákona o cenných

papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008
do roku 2011 Národnou bankou Slovenska.

Odvolateľka ďalej uviedla, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č. H.-
XXXXX-X/XXXX ( právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt

z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie
neaktuálnosti prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje do neho zahrnuté boli v skutočnosti
neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle Národnej
banky Slovenska dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva L. za účelom
prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti . Údaje o subjektoch, s ktorými je L. majetkovo

prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú
nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti L. boli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z
uvedeného vyplýva, že L. svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm.
b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006,

avšak Národná banka Slovenska voči L. úradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ). Žalobkyňa
konštatovala, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý
si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh
predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa

v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až
na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 11. apríla 2012, sp.zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak žalobkyňa doposiaľ nemala možnosť

vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej a prvostupňového súdu povinný
mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné
konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o
konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za

škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného
konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či
trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze.
Odvolateľka ďalej uviedla, že z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu
zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je

tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke Slovenska,
Garančnému fondu investícií, či poisťovni C. M. a iným žalovaným, a preto aktuálny stav konkurzu
vylučuje jej možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. V odvolaní napokon poukázala na závery
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010 a
na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané

prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli v značnom počte a rozsahu riadne
vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p..Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej
veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého

zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už
predložené žalobkyňou alebo žalovanou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné
dôležité skutočnosti ( § 121 O.s.p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla 2012 pravidelne

prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje
počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa
daného prípadu a uviedla, že žalobkyni doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nie je možné ani odhadnúť, v
akej výške a kedy v budúcnosti jej eventuálne vznikne, pretože vznik samotnej škody a jej výška závisí
od výsledku konkurzného konania X.. K námietke žalobkyne o riadnom nevykonaní listinných dôkazov
uviedol, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal)

jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval o
aké doklady išlo a oboznámil ich obsah. Zo zápisnice z posledného pojednávania jednoznačne vyplýva,
že súd oboznámil prítomných s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnej veci a to po súhlase
oboch zástupkýň účastníkov konania oboznámením s podstatnými náležitosťami listinných dôkazov.
Postupom podľa § 164 O.s.p. podala žalovaná návrh na opravu zjavne pisárskych chýb v odôvodnení

rozhodnutiasúduprvéhostupňanaprvejstraneodôvodnenia,kdeneuvedenánesprávnahodnotaistiny,
teda vymáhanej čiastky.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo
veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120

ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( §
132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).
K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s

odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ( t.j. že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého
stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §

133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie
je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p.
alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.Knámietkeodvolateľky,ženapadnutýrozsudokprvostupňovéhosúdu spočívananesprávnomprávnom
posúdení veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci
prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny

právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je v danom prípade ust.
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák.
č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť

ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie

bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre

takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala . Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť

príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou L.. V danom
prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou L. ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy,žeažodúčinnostinovelizovanéhoust.§129ods.3zák.č.566/2001Z.z.(novelazák.č.566/2001
Z.z. vykonaná zák. č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt rozšírené tak, že L. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo
zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS
dohliadať, či L. dodržiava schválený X. investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v
zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4

zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zák. č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od
vyhláseniaverejnejponukymajetkovýchhodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovv
X. investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm.
h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani L., žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel

od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto
tieto neexistujúce povinnosti L. nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi L. ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať
len to, či L. plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti
treba poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko

a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zák. č. 566/2001 Z.z.
vypustené novelou vykonanou zák. č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobkyňa
vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej
neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu

dohľadu NBS nad činnosťou L. nemala vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti
skúmania rizikovosti portfólia L.Q., nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani

Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právov jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv

žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí
vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi L. a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou

bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných
nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník
s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet L.. Uvedené znamená, že riziko nieslo
samotné L., ktoré bolo iniciátorom celého obchodu L., ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré L. ako klient obchodníka s cennými

papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená.
Žalobkyňa si ako členka L., ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť ( čo je podstatným znakom
týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia Národnej banky
Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. H.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými

papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady
Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. U. - XXX/XXXX, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska. Činnosť L., ktorého bol žalobkyňa
v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za
účelomichzhodnotenia,pričomtátoformanakladaniasvlastnýmmajetkomjespôsobzhodnocovaniana

vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť
štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči L., či sekundárnu
zodpovednosť DJ. voči žalobkyni.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobkyne o nedostatočných opatreniach Národnej banky

Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými
papiermi pri činnosti voči L. zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k obchodníkovi
s cennými papiermi ( v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. H. - XXXX/X/
XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške XX.XXX,XX euro, opätovne
rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. H.-XXXX-X/XXXX,

ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo V. X.XXX,XX euro a následne rozhodnutím
zo dňa 21. decembra 2010, č. H.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi
povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu
spočívajúcom v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho

posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej
banky Slovenska, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala

žalobkyňa, jej interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady
škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so
splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie J. XX/XXXX týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom
verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie

nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa,
keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok
sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do
úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môžebyť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že

dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti
štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu
ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky

poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu
sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr.
pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej
veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok L. nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti

pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom , že žaloba bola podaná predčasne.

Vo vzťahu k námietke žalobkyne namietajúcej okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním

napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. § 129 O.s.p. je treba uviesť, že podľa ust.
§ 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 129 ods.1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak,
že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej

obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, následné podania žalobkyne a vyjadrenie
sa žalovanej boli vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním
nariadeným na deň 12.11.2013, resp. v jeho priebehu ( označené pojednávanie bolo z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené ). Zo zápisnice z pojednávania súdu nariadeného na
deň 28.10.2014 vyplýva, že v jeho priebehu súd prvého stupňa podľa § 118 O.s.p. oznámil výsledky

prípravy pojednávania,, oznámil , ktoré právne významné skutkové tvrdenia možno považovať za
zhodné, ktoré sú sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, následne vykonal dokazovanie
oboznámením sa obsahom spisu, obsahom prepisu DVD nosiča, obsahom konkréte označených
listinných dôkazov a čítaním výpovedí svedkov zo zápisníc sp.zn. 7C/194/2011, 7C/206/2011,
19C/54/2011. Uvedené znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o

riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom
uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Postup súdu prvého stupňa v priebehu označeného pojednávania, ktorý zamietol ako nadbytočné
vykonanie žalobkyňou navrhnutého dôkazu zabezpečením účtovníctva družstva X., vyžiadaním správy

o stave konkurzu a výsluch svedkov D.. I. P. C.., J.. G. , D.. Š., D.. P. A. T. D.. Q. G. bol rovnako v súlade
s ust. § 120 ods.1 O.s.p.. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a
nie účastníkov konania. Na základe uvedeného je potom možné za nedôvodnú považovať i námietku

žalobkyne o tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p.).

Pokiaľ súd prvého stupňa na strane 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol nesprávnu výšku
istiny požadovanej žalobkyňou 604,25 euro ( správna výška je 162.721,61 euro ), táto nesprávnosť

nemala za následok nesprávne právne a skutkové posúdenie veci súdom prvého stupňa ( § 212 ods.
3 O.s.p.).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním
( vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.

ako vecne a právne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 15.1.2015, sp.zn. 18C/178/2011 uložil žalobkyni povinnosť
v lehote 10 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške XX euro v zmysle

pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. S odkazom na ust. §
18ca zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení mala za to, že nie je povinná poplatok za odvolanie zaplatiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)

sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci

samej.

Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto

zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak
je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov). Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto
podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,

odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ, dovolateľ. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom
stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta
prvá citovaného zákona).

Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012, za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume XX eur.

Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1.10.2012, z úkonov navrhnutých alebo za

konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa
stanú splatnými po 30.09.2012.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa

1.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. nebolo do 30.9.2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie.
Berúc v úvahu hore citované ustanovenia, žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie

iba v prípade, ak by odvolanie podala pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci bolo odvolacie
konanie začaté po 1.10.2012, preto žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie
podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania; výška poplatku za
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie
konania (po 1.10.2012). Skutočnosť, že v Sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za

odvolanieprotirozsudkusúduprvéhostupňavydanéhovkonaníonáhraduškody,náhradunemajetkovej
ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je pri posudzovaní poplatkovej povinnosti žalobkyne bez právneho
významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1.10.2012

oslobodené od súdnych poplatkov ( zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č.
71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ).

Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.