Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223577
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215223577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v

právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, Bratislava,
zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, Vodná 3, Košice, proti odporkyni:
F. E., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom H. XX, G., zastúpená opatrovníkom H. Č., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 230,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 230,09 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 230,09 Eur od 7.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 16,50 Eur a
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 67,94 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený
v W. G. U. V. M. N., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 13.10.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 230,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 230,09 Eur od
7.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.10.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými
zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektrickej elektriny. O zistenom
neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a bola vyhotovená fotodokumentácia. Vzhľadom na vyššie
uvedené vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 230,09 Eur, ktorej zaplatenie si voči odporkyni
uplatnil faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 21.11.2013 a splatnou dňa 6.12.2013. Dlžnú sumu
odporkyňa, napriek písomnej výzve, neuhradila.

Súd uznesením č.k. 13C 403/2015-25 zo dňa 10.12.2015 ustanovil odporkyni opatrovníka, nakoľko sa
nepodarilo zistiť jej pobyt a na adrese súdu známej sa nezdržovala. Opatrovník sa k návrhu na začatie
konania nevyjadril.

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku a to za zachovania lehoty 5 dní podľa § 156 ods. 3 O.s.p., kedy miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 29.1.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: protokolom o zistení neoprávneného
odberu zo dňa 16.10.2013 a priloženou fotodokumentáciou, faktúrou č. XXXXXXX vystavenou dňa
31.11.2013, splatnou dňa 6.12.2013, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny suvedeným dňom zistenia neoprávneného odberu 16.10.2013, listom - pokus o zmier zo dňa 25.3.2014
a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 16.10.2013 došlo zo strany poverených zamestnancov navrhovateľa ku kontrole elektromera
výrobné číslo XXXXXXX na odbernom mieste : Y. XXX, G., ktorou bolo zistené, že na tomto odbernom
mieste dochádza k odoberaniu elektrickej energie bez platnej zmluvy s dodávateľom . Ako odberateľ na
odbernom mieste bola uvedená p. F. E..

Súd mal výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom za preukázanú a osvedčenú, nakoľko
navrhovateľ predložil do spisu jej výpočet v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. ako aj vyhlášky č. 292/2012
Z.z.. Výška škody činila 230,09 Eur, pričom jej výpočet reflektoval trvanie neoprávneného odberu od
17.4.2013 do 16.10.2013.

Navrhovateľ vystavil odporkyni faktúru na sumu 230,09 Eur, splatnú dňa 6.12.2013, ktorou jej vyúčtoval

náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie. Nakoľko k uhradeniu tejto sumy nedošlo,
vyzval navrhovateľ odporkyňu listom zo dňa 25.3.2014 na jej uhradenie.

Súd ustálil, že odporkyňa dňa vyhlásenia rozsudku, žalovanú sumu neuhradila.

Podľa § 2 písm. b) bod 12 zákona č.251/2013 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberným
miestom je miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného alebo viacerých meracích bodov.

Podľa § 3 písm. b) bod 8 citovaného zákona koncovým odberateľom elektriny je odberateľ elektriny v
domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.

Podľa § 46 ods. 1 písm. a) citovaného zákona neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez
uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného
odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto
hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k

neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,Podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná

spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.
Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od
výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

Podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné
náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu
elektriny.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporkyňa v rozhodnej dobe od 17.4.2013 do 16.10.2013

odoberala od navrhovateľa elektrinu na odbernom mieste: Y.I. XXX, G.. V rozhodnej dobe medzi
navrhovateľom a odporkyňou neexistoval zmluvný vzťah, ktorý by po právnej ako aj skutkovej stránke
deklaroval a osvedčoval právo odporkyne na dodávku elektriny, jej odber a následnú spotrebu.
Akýkoľvek odber elektriny za týchto okolností predstavuje nesporne neoprávnený odber, ktorý napĺňa
znaky skutkovej podstaty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia §46 ods. 1 zákona č.

251/2012 Z.z. V konaní bolo preukázané, že v čase od 17.4.2013 do 16.10.2013 dochádzalo zo strany
odporkyne k odoberaniu elektriny bez riadne uzavretej zmluvy o dodávke, čo odôvodňuje zákonný nárok
navrhovateľa na náhradu škody.

Súd mal za preukázané, že na odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu elektriny v

trvaní 183 dní, v celkovej spotrebe 708kWh, pričom výšku celkovej ceny spotreby elektriny počas
trvania neoprávneného odberu 175,409 Eur navrhovateľ ( vo svojom výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky o náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu 41,43 Eur. Súd vychádzal pri ustálení výšky samotnej škody práve z výpočtu,
realizovaného navrhovateľom, nakoľko tento bol vypočítaný nielen v súlade s platnou právnou úpravou

ale aj za použitia reálnych a skutkovo ustálených údajov o výške spotreby neoprávnene odobratej
elektriny.

Navrhovateľ vystavil odporkyni faktúru, prostredníctvom ktorej si uplatnil náhradu škody za realizovaný
neoprávnenýodbervovýške230,09Eur,tedavsume,ktorázodpovedázákonnémuvýpočtu.Odporkyňa

však žalovanú istinu nezaplatila, preto ju ako odberateľku súd na jej zaplatenie zaviazal vo výroku tohto
rozsudku.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi dlžnú sumu, dostala sa dňom nasledujúcim po splatnosti
vystavenej faktúry č. XXXXXXX ( 7.12.2013) do omeškania, čím jej vznikla od tohto dňa aj povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania bola navrhovateľom uplatnená v
súlade s citovaným ustanovením § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., preto súd v plnom rozsahu vyhovel aj
časti návrhu týkajúcej sa úrokov z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd prizná náhradu trov
potrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávatomuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech
a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vovýške, v akej si ju uplatnil v návrhu na začatie konania, nakoľko mal za to, že si náhradu trov vyčíslil v
súlade v vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z a za zachovania atribútu ich účelnosti.
Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 16,50-Eur a z náhrady trov právneho

zastúpeniavovýške67,94 Eur.Súdpriznalodmenu zadvaúkonyprávnejslužby(1.prípravaaprevzatie
právneho zastúpenia vrátane prvej porady z klientom, 2. písomné podanie na súd vo veci samej, oba
úkony v roku 2015), každý vo výške 19.92 Eur ( podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Súd
priznal za každý úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. náhradu výdavkov vo
výške 2 x 8,39 Eur. Taktiež v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky súd zvýšil odmenu a priznané náhrady o DPH.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.