Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514206891
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514206891.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaVvkonanípredsudkyňouJUDr.KlaudiouTalašovouvprávnejvecinavrhovateľa:

M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Q. 1, bývajúci na adrese V. cesta XX, zastúpený B.. T.. Z.
Y., O.., advokátom so sídlom Z. X/B, K., proti odporkyni: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Q. 1,
zastúpenáB..C.MichálkovouM.,advokátkou,sosídlomC.XX,K.,orozvodmanželstvaaúpravuvýkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B.: G., nar. XX.XX.XXXX a Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u odporkyni, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava , so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov: M. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa

XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - A. M. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX,
r o z v á d z a .

Maloleté deti B. - G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej
starostlivosti odporkyne.

J. maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Navrhovateľ je povinný platiť výživné na maloletú G. v sume XXX eur mesačne a na maloletého Q. v
sume XXX eur mesačne vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred k rukám odporkyne počnúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18.03.2014, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, sa navrhovateľ domáhal

rozvodu manželstva, ktoré s odporkyňou uzavrel dňa 01.06.2002. Z manželstva sú narodené dve
maloleté deti B., G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku okrem
menších nedorozumení harmonické, s odporkyňou spolu zabezpečovali všetky funkcie súvisiace s
manželským spolužitím. Ako živiteľ rodiny XX rokov zabezpečoval potreby rodiny najmä z finančného
hľadiska, a to ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti J.., s.r.o.. J. finančná situácia spôsobená
poklesom ekonomickej stability na trhu bola počiatkom prvých rozporov, ktoré sa následne prehlbovali.
Postupom času začali medzi nimi vznikať nedorozumenia spôsobené ich rozdielnymi povahovými

črtami, ktoré viedli k vzájomnému citovému odcudzeniu až do takej miery, že spolu prestali bývať, riadne
finančne hospodáriť a intímne spolu žiť. Spoločnú domácnosť s odporkyňou opustil XX.XX.XXXX. Za
hlavnúpríčinurozvratumanželstvapovažujedlhotrvajúceatrvalécitovéodcudzenie,absenciuspoločnej
komunikácie, hlavne manželskej podpory a spolupatričnosti, psychický nátlak a nekonečné hádky, zktorých trpia v konečnom dôsledku aj ich deti. Maloleté deti narodené z manželstva navrhol na čas po
rozvode zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok
budú obaja rodičia. Výživné z jeho strany navrhol určiť v sume XXX eur mesačne na každé dieťa. Tiež

navrhol upraviť jeho styk s oboma maloletými deťmi v podrobnom rozpise, nakoľko sa chce s nimi
stretávať, starať sa o ne a byť pre ne otcovskou oporou.

Odporkyňa s rozvodom súhlasila, nakoľko manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, od jesene
XXXX s navrhovateľom nezdieľajú spoločnú domácnosť, pretože sa z nej odsťahoval, spoločne

nehospodária a ani intímne nežijú. Manželstvo je dlhodobo rozvrátené a nie je možnosť obnoviť
manželské spolužitie. V zmysle dohody s navrhovateľom po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila
do práce iba na X hodiny, pretože sa navrhovateľ chcel venovať vo veľkej miere podnikaniu. Pri
odchode zo spoločnej domácnosti navrhoval, že bude na deti platiť výživné XXX eur mesačne na
každé dieťa. Styk navrhovateľa s maloletými deťmi navrhovala upraviť v podstatne užšom rozsahu,
nakoľko starostlivosť o deti zabezpečovala prevažne sama, keďže navrhovateľ prichádzal domov večer

medzi XX až XX hod., kedy deti už spali. Maloletí sa vo februári XXXX zúčastnili „testu tematického
výberu“ zameraného na zistenie ich vnútorného vzťahu k okoliu, v ktorom navrhovateľ vyšiel ako veľmi
negatívna osoba v ich živote.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho listu,

rodnýmilistamimaloletýchdetí,potvrdeniamiopríjmoch,výdavkochamajetkovýchpomerochmanželov,
lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletých detí a odporcu, ďalším spisovým materiálom a
obsahom súvisiacich spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P/383/2014, 20P/274/2014 a 20P/109/2015 a
zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K., u oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú
slovenskej národnosti, občania A. republiky. T. posledné spoločné bydlisko bolo v okrese K. V, ktoré
je aj v súčasnosti naďalej bydliskom odporkyne. Tým je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na
konanie v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti B., G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX

Navrhovateľ vypovedal, že manželstvo, ktoré uzatváral po ročnej známosti z lásky, je hlboko a trvalo
rozvrátené. Problémom bol pokles ich dovtedy vysokej životnej úrovne z dôvodu finančnej krízy.
Pred deťmi sa hádali, každý rozhovor končil urážaním a osočovaním jeho osoby. Dňa 25.11.2013 sa

odsťahoval zo spoločnej domácnosti, býva u priateľky, ktorej za bývanie neplatí, len raz za mesiac
urobí potravinový nákup. Odporkyňa mu bráni stretávať sa s maloletými. Veľký zlom nastal začiatkom
roku XXXX , kedy mu deti vyslovene povedali, že s ním na letnú dovolenku ísť nechcú. V konečnom
dôsledku výživné navrhol stanoviť vo výške XX.- eur mesačne na každé dieťa, nakoľko v dôsledku
ekonomickej krízy sa mu znižoval príjem, až musel obchodnú spoločnosť zrušiť a zaevidovať sa

na úrade práce. Pôvodne navrhoval upraviť jeho styk s maloletými bez prítomnosti odporkyne a za
prítomnosti psychológov na akreditovanom pracovisku. Aktuálne sa s deťmi nestýka, ani sa nepamätá,
kedy s nimi bol naposledy, nemá to význam, preto styk s deťmi upraviť nežiadal.

Odporkyňa v rámci výpovede s rozvodom súhlasila, obnovu manželského spolužitia vylúčila. Ich

manželstvo bolo harmonické, bežné až do doby, pokým si navrhovateľ nenašiel priateľku, čo zmenilo
jeho správanie a začal byť vo všetkých oblastiach nespokojný. Počas manželstva navrhovateľ pracoval
XX-XX hodín denne a žiadal ju, aby mu dala priestor na podnikanie s tým, že ona sa bude starať o deti.
Domov chodieval o cca XX.XX - XX.XX hod. a bolo otázkou času, kedy sa manželstvo rozpadne. Žije
s oboma deťmi sama v byte patriacom do K., od ktorého má navrhovateľ stále kľúče, za deťmi môže

kedykoľvek prísť, ale on si tam chodí len pre poštu. Potvrdila, že styk detí s otcom je veľmi sporadický.
Náklady detí sa neustále zvyšujú, preto navrhla výšku výživného zo strany navrhovateľa v sume XXX eur
mesačne na maloletú G. a XXX eur mesačne na maloletého Q.. Súhlasila s tým, aby styk navrhovateľa
s maloletými deťmi upravený nebol. Poprela, že by mu v styku s deťmi bránila, sama ho vyzývala, aby
za deťmi prišiel, ale stále sa vyhováral, že má veľa práce.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne.
Manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie tým, že manželia spolu nežijú intímne

ani ekonomicky, nebývajú v spoločnej domácnosti, pre svoje deti nevytvárajú spoločnými silami zdravé
rodinné prostredie, pričom nie je predpoklad obnovenia ich spolužitia. Obaja sú rozhodnutí ukončiť
manželstvo rozvodom. Osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje navrhovateľka, navrhovateľ sa s
deťmi nestýka. Tým sú dané dôvody pre rozvod manželstva v súlade s vyššie citovaným zákonným
ustanovením / § 23 ods. 1 Zákona o rodine /.

Príčiny rozvratu manželstva súd vidí v nezvládnutí zmenenej situácie v rodine, ktorá nastala po
prepuknutí hospodárskej krízy, v neschopnosti manželov riadne spolu komunikovať, čo viedlo k hádkam,
svedkami ktorých boli aj maloleté deti, v rozdielnosti ich povahových čŕt a porušení manželskej vernosti
zostranynavrhovateľa,ktoránaďalejpretrváva,čoviedlokcitovémuodcudzeniuavkonečnomdôsledku
k ukončeniu spolužitia. Za tohto stavu sa rozvrat javí ako hlboký a trvalý.

Nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a reparáciu ich manželského spolužitia nemožno očakávať, súd návrhu na jeho rozvod vyhovel.

Rozvod manželstva je tiež v záujme maloletých detí, ktoré takto nebudú svedkami neustálych hádok a

konfliktov rodičov. Navrhovateľka chce maloleté deti vychovávať v pokojnom a bezpečnom prostredí.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov rodičov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP XXX/XXXX-XX v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom C. súdu v K. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX, bola schválená rodičovská
dohoda, podľa ktorej sa maloleté deti B., G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX zverili do

osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú G. v sume XXX eur mesačne
a na maloletého Q. v sume XXX eur mesačne u oboch od XX.XX.XXXX.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Kolízny opatrovník XX.XX.XXXX zrealizoval šetrenie v domácnosti navrhovateľa na adrese B. A. 9, K.

a zistil, že ide o X-izbový byt v jeho vlastníctve, v ktorom v súčasnosti nebýva, pretože sa zdržiava na
V. ceste XX v domácnosti jeho priateľky. V predmetnom byte dočasne býval spoločník navrhovateľa s
rodinou, ktorým bývanie poskytol na cca X-X týždne bez nároku na finančnú odmenu. Uvedený byt je
po čiastočnej rekonštrukcii zrealizovanej v minulosti, je kompletne zariadený a udržiavaný v čistote. Sú
v ňom vytvorené podmienky na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o obe deti.

Dňa XX.XX.XXXX vykonal kolízny opatrovník šetrenie v domácnosti matky. T. o X-izbový kompletne
zariadený byt vo vlastníctve manželov B.. K. je zrekonštruovaný, zariadenie bytu je nadštandardné a
veľmi vkusné. Hygiena a čistota v domácnosti bola na nadštandardnej úrovni. Obe maloleté deti majúvlastné izby prispôsobené ich veku a potrebám. V domácnosti matky sú vytvorené nadštandardné
podmienky pre obe maloleté deti.

Dňa 01.10.2014 vykonal kolízny opatrovník pohovor s oboma maloletými deťmi, ktoré uviedli, že teraz
bývajú s maminou, ktorá sa o ne dobre stará, vodieva ich do a zo školy a na krúžky. Ak je mamina v
robote, niekedy idú k omame alebo k tete, ktorá býva blízko nich. Cez víkendy chodievajú s mamou
bicyklovať na hrádzu, na prechádzky do lesa, na oslavy kamarátov, do kina. Každý z nich má svoju
izbičku, kde im tato spravil nábytok, Q. nedokončil skriňu. Tato ich volal na dovolenku, ale nechceli ísť,

lebo s nimi mal ísť niekto, koho nepoznajú a to sa im nepáčilo. Nechcú s ním ísť preto, čo im všetko
spravil. Možno by sa niečo zmenilo, keby spravil niečo, čo by ich presvedčilo o tom, že ich má rád,
napríklad, že by sa k nim vrátil, alebo keby sa zmenil. G. si s tatom nemá čo povedať. Najviac ich mrzí, že
tatoodnichodišiel.Vôbecničimnepovedal,nevysvetlilprečo,jednéhodňajednoduchodomovneprišiel.
Najradšej by boli, keby sa vrátil domov, potom by mu všetko odpustili. Mamina o tatovi hovorieva, hnevá
sa na neho a oni jej veria. Obe deti zhodne uviedli, že by nechceli, aby bol presne určený čas, kedy

sa majú s tatom stretávať, chceli by, aby mohli za ním ísť, keď budú sami chcieť. Kolízny opatrovník v
správe uviedol, že obe deti sú na seba veľmi naviazané, navzájom sa držali za ruky, boli v neustálom
fyzickom kontakte. V odpovediach sa dopĺňali, iniciatívnejšia bola maloletá G..

Navrhovateľ žiadal na čas po rozvode zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne s

tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, s čím odporkyňa i kolízny
opatrovník súhlasili, preto súd vyhovel aj tejto časti návrhu a na čas po rozvode zveril obe maloleté deti
do osobnej starostlivosti odporkyne, v jej starostlivosti o maloleté deti súd nezistil žiadne závady alebo
nedostatky. Súd rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,

ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky
spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti
mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané sú dané nielen

jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, celkovými majetkovými
pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho
práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou,
pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom
a pod..

Navrhovateľ bol zamestnancom a jedným z dvoch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti J.,
s.r.o., ktorej hlavnou činnosťou boli stolárske práce a ktorá v daňovom priznaní za rok XXXX vyčíslila
hospodársky výsledok pred zdanením + X XXX,XX eur, základ dane + XXXX,XX eur. Zisk spoločnosti vroku XXXX, podľa zápisnice z valného zhromaždenia konaného dňa XX.XX.XXXX dosiahol X XXX.- eur.
J.r, s.r.o. v daňovom priznaní za rok XXXX vyčíslila súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych
výnosov XXX XXX,XX eur; súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov XXX XXX,XX

eur a hospodársky výsledok pred zdanením - XX XXX,XX eur. Zo zápisnice z valného zhromaždenia
tejto obchodnej spoločnosti konanej XX.XX.XXXX súd zistil, že bola schválená účtovná závierka za rok
XXXX, spoločnosť zisk nevykázala, preto sa nezaoberala rozdelením zisku. Navrhovateľov priemerný
mesačný príjem ako zamestnanca zistený z mzdových listov za prvých jedenásť mesiacov roka XXXX
dosiahol XXX,XX eur netto. V. XX.XX.XXXX bol jeho pracovný pomer s J. s.r.o. rozviazaný dohodou, táto

obchodná spoločnosť bola dňom XX.XX.XXXX zrušená a dňa XX.XX.XXXX vymazaná z Obchodného
registra Okresného súdu K. I. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, obchodné meno právneho
nástupcu: Q., s.r.o. so sídlom K. X/A, Bratislava. Navrhovateľ preukázal, že od XX.XX.XXXX je zaradený
do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z daňového priznania za rok XXXX súd zistil, že mal príjmy
z prenájmu nehnuteľnosti vo výške X XXX,XX eur a výdavky X XXX,XX eur. Býva u partnerky, ktorej
za bývanie neplatí. Je výlučným vlastníkom X-izbového bytu, ktorý cca do januára XXXX prenajímal za

XXX.- eur mesačne, momentálne byt neprenajíma, nakoľko sa v ňom chcel stretávať s maloletými deťmi.
Poplatky súvisiace s týmto bytom hradí v sume XXX eur mesačne. Z. garáž, ktorú taktiež neprenajíma,
sú v nej uložené veci po jeho matke. Druhú garáž v roku XXXX predal za XX XXX.- eur. So zdravotným
stavom trvale zvýšené náklady nemá, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Z čestného prehlásenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
navrhovateľovi poukázal sumu X XXX,XX titulom pôžičky na výživné a trovy a sumu X XXX,XX eur
titulom pôžičky trovy exekúcie. Uvedené prehlásenie bolo vydané na základe žiadosti N. X., M.. Z. R.,
súdneho exekútora.

Trestné stíhanie voči navrhovateľovi pre prečin Zanedbanie povinnej výživy bolo zastavené, lebo zanikla
trestnosť činu.

Odporkyňa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je živnostníčka poskytujúca kadernícke služby. V
daňovom priznaní za rok XXXX vyčíslila príjmy zo živnosti vo výške X XXX,XX eur a výdavky v sume

X XXX,XX eur a v daňovom priznaní za rok XXXX uviedla výšku príjmov zo živnosti X XXX,XX eur
a výdavkov 2 XXX,XX eur, poberá prídavky na deti v aktuálnej výške XX,XX eur mesačne na každé
dieťa. A. so sestrou, tiež poskytujúcou kadernícke služby, majú prenajaté nebytové priestory /pivničné
priestory/, za ktoré každá z nich mesačne platí po XX eur. G., že by mala so svojím zdravotným stavom
trvale zvýšené náklady. K. sama s deťmi v byte patriacom do K., za ktorý v zmysle mesačnej zálohovej

úhrady platí XXX,XX eur a za elektrinu XX eur mesačne.

Maloletá G. je XX ročná šiestačka a maloletý Q. deväť a pol ročný tretiak J. školy, V. X v K., ktorá
náklady u maloletej G. vyčíslila - príspevok RR: XX eur, exkurzia do K.: XX eur a do O. XX eur
a náklady maloletého Q. vyčíslila - príspevok RR: XX eur, pracovné zošity zo SJ, M, Aj: XX eur. E.

uviedla, že so zabezpečením kvalitného vyučovania bolo nutné, aby rodičia zakúpili niektoré pomôcky
aj individuálne, ktoré neuviedla. Každému dieťaťu matka platí v škole za obedy cca XX.- eur mesačne,
Q. za školskú družinu XX,XX eur mesačne, príspevok do triedneho fondu u maloletého Q. činil XX.- eur
a u maloletej G. XX.- eur, tiež im kupuje pracovné zošity a ďalšie školské potreby a pomôcky vrátane
prezúvok, telocvičného úboru, potrieb na výtvarnú výchovu a hradí akcie organizované školou. Obe deti

chodia do školy v prírode. So súhlasom otca navštevujú krúžky, maloletá G. už X rokov súťažne tancuje,
matka jej za tanečnú platí XXX.- eur na tri mesiace, kostýmy a súťaže stoja cca XXX eur ročne a
sústredenia v sume XXX eur ročne. M. Q. chodí na karate, kde poplatok za štyri mesiace činí XXX.- eur,
túto športovú činnosť vykonáva súťažne, matka mu platí náklady spojené so súťažami v sume XXX eur
ročne, za sústredenie zaplatila XXX eur ročne. Obe deti nosia dioptrické okuliare, ale diagnóza maloletej

G. vyžaduje špeciálne sklíčka, jedno stojí XXX.- eur. Podľa vyjadrenia matky najlacnejšie okuliare pre
G. stoja XXX.- eur a pre Q. XXX.- eur, keďže nepotrebuje špeciálne sklíčka. Obe deti matka vodí na
pravidelné očné vyšetrenie dvakrát ročne s poplatkom XX eur na každé dieťa. Ďalšie náklady sú spojené
s ošetrením u stomatológa. Otec deťom tiež odsúhlasil výučbu anglického jazyka, čo stojí XX.- eur
mesačne na každé dieťa.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne
s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné zo strany navrhovateľanavrhol určiť v sume XXX eur mesačne na maloletú G. a v sume XXX eur mesačne na maloletého Q.,
styk navrhovateľa s maloletými upraviť nenavrhol.

Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, z tohto dôvodu je proti nemu vedené exekučné a
bolo vedené trestné konanie. Okrem výživného, ktoré neplatí riadne a včas, iným spôsobom potreby detí
nezabezpečuje. Otec má snahu prenášať svoju vyživovaciu povinnosť takmer v celom rozsahu na matku
maloletých detí. Dosiahol odborné vzdelanie, ako A. má prax, svoju dlhodobo nepriaznivú zárobkovú
činnosť neriešil adekvátnym spôsobom, znižovaním svojich príjmov odôvodňuje neschopnosť riadne

si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Snahu zamestnať sa súdu nepreukázal. Jeho zdravotný stav mu
nespôsobuje žiadne obmedzenia, čo sa týka pracovnej aktivity. Pokiaľ otec svoju získanú kvalifikáciu
nevyužíva resp. nie je schopný dosahovať ňou dostatočný príjem, je povinný nájsť si zamestnanie v
inom odbore, keďže má zo zákona vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Každý rodič je totiž
povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu
povinnosť ako svoju prvoradú povinnosť, mohol riadne plniť. Skutočnosť, že otec nedosahuje dostatočný

príjem bez preukázania objektívnych dôvodov, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie, nemôže byť na
úkor maloletého dieťaťa. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že si na živobytie ako aj na platenie výživného
požičiava,nakoľkoajodporkyňasipodľavlastnéhovyjadreniapožičiavaťfinančnéprostriedkyzaúčelom
zabezpečovania potrieb maloletých, už aj vzhľadom na to, že navrhovateľ na deti neprispieva vo výške
výživného, na ktorú sa sám dobrovoľne zaviazal.

Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľom navrhovaná výška výživného nezodpovedá
odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku.

Súd zaviazal navrhovateľa výživným v sume XXX eur mesačne na maloletú G. a v sume XXX

eur mesačne na maloletého Q., počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva k rukám
odporkyne, teda v rovnakej výške určenej na čas do rozvodu manželstva. Takto určenú výšku výživného
považuje v súčasnom období za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ale
aj možnostiam a schopnostiam odporcu a celkovým príjmovým a majetkovým pomerom zisteným na
strane oboch rodičov. Súd pri rozhodovaní neprihliadol na argument právneho zástupcu navrhovateľa,

že výživné na čas do rozvodu bolo určené nesprávne, pretože by sa jednalo o res iudicata. Výživné
je možno meniť len, ak sa zmenia pomery. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu rodičia uzavreli
rodičovskú dohodu, ktorú následne súd schválil. Teda navrhovateľ sa sám dobrovoľne poznajúc a
uvedomujúc si svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery zaviazal na platenie výživného na

maloleté deti v sumách XXX eur a XXX eur mesačne. Každý rodič je povinný vynaložiť maximálne
úsilie na to, aby si zadovážil dostatok finančných prostriedkov na to, aby si svoje vyživovacie povinnosti
mohol riadne plniť a až finančné prostriedky, ktoré mu po zaplatení výživného zostanú, môže použiť
pre zabezpečovanie vlastných potrieb. Navrhovateľom navrhovaná výška výživného XX eur mesačne
na každé dieťa je absolútne nezodpovedajúca potrebám a veku maloletých detí, ale ani pomerom

zisteným na strane navrhovateľa, ktorý je v produktívnom veku, žije v oblasti s množstvom pracovných
príležitostí. Navrhovateľ svojím postojom prenáša svoju vyživovaciu povinnosť na odporkyňu, ktorá
má tiež vyživovaciu povinnosť k obom maloletým deťom, ktorú však vzhľadom na vek detí ešte stále
čiastočne plní svojou osobnou starostlivosťou o ne, na ktorej sa navrhovateľ nepodieľa. Skutočnosť, že
navrhovateľ býva bez poplatku u svojej priateľky a byt a garáž v jeho vlastníctve dlhodobo neprenajíma,

je nutné vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine tak, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu
majetkového prospechu, na čo súd pri rozhodovaní prihliadol. Odporkyňou vyčíslené náklady detí sú
primerané a správne a tiež sú ňou preukázané. Navrhovateľ v konaní nepreukázal na svoju odbornú,
zdravotnú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem. Výživné na maloleté deti navrhované
odporkyňou je v súčasnej dobe navrhované v neprimeranej výške. Súd pri rozhodovaní prihliadol i na

skutočnosť, že časť potrieb maloletých detí matka hradí z prídavkov vyplácaných na ne v aktuálnej výške
XX,XX eur mesačne na každé dieťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Navrhovateľ pôvodne žiadal súd, aby upravil jeho styk s maloletými deťmi. V konečnom dôsledku
styk s deťmi upraviť nežiadal, s čím súhlasila odporkyňa i kolízny opatrovník, preto súd neupravil styk
navrhovateľa s maloletými deťmi, ale ponechal ho na dohodu rodičov, s čím súhlasila odporkyňa i kolízny
opatrovník.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,
cestou podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma

opäť svoje predošlé priezvisko.

Akpovinnýnebudedobrovoľneplniťpovinnostiuloženémuvovykonateľnomrozsudku,môžeoprávnený
podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.