Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213588
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1613213588.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Ing. Annou Přikrylovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
odporkyni: I., zastúpená opatrovníčkou E., pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie sumy
463,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 96,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne z dlžnej sumy od 11.05.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 22.10.2013 domáhal zaplatenia
sumy 463,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 11.05.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu
uviedol, že s odporkyňou uzavrel 3 zmluvy o pripojení, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné

podmienky.

V zmysle zmlúv o pripojení č. I. vypožičal navrhovateľ odporkyni 3 ks SIM kariet za účelom umožnenia
využívania telekomunikačných služieb navrhovateľa, keď SIM kartám boli pridelené účastnícke č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní
nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, navrhovateľ si návrhom uplatňuje
nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie Nokia

X3 Touch and Type v sume 152,- Eur a Huawei E169 USB modem v sume 203,03 Eur, keď škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou, ktorú
škodu mu odporkyňa spôsobila tým, že získala telekomunikačné zaradenia za cenu zvýhodnenú oproti
cene trhovej, pričom porušila zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu
za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Dojednané zmluvné pokuty ako občianskoprávny inštitút
mali v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o
pripojení, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené

služby a telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju základnú
povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení
splatných záväzkov nesplnila. Ďalej uviedol, že zmluvné pokuty neboli dojednané s úmyslom privodiť
odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniuzmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvné pokuty mali
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
odporkyne. Ďalej uviedol, že odporkyňa si bola v zmysle dodatkov k zmluvám o pripojení vedomá

cien predávaných telekomunikačných zariadení ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazala užívať po dohodnutú dobu, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľských
cien telekomunikačných zariadení), v prejednávanej veci v sume 152,- Eur (ako rozdiel predajnej ceny
telekomunikačného zariadenia Nokia X3 Touch and Type 153,- Eur a jeho akciovej ceny 1,- Euro)

a v sume 203,03 Eur (ako rozdiel predajnej ceny telekomunikačného zariadenia Huawei E169 USB
modem 232,03 Eur a jeho akciovej ceny 29,- Eur). Tým, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila
cenu poskytnutých služieb za obdobie od decembra 2011 do februára 2012, navrhovateľ si uplatňuje
voči nej nárok na zaplatenie sumy 463,54 Eur. Na pokus o pokonávku zo dňa 26.04.2012 odporkyňa
nereagovala, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenia
neuhradila, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka voči odporkyni ku dňu podania

návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 108,51 Eur (pôvodne suma nezaplatených
faktúr predstavuje sumu 138,51 Eur, navrhovateľ si však sumu 30,- Eur neuplatňuje) a z nároku na
zaplatenie sumy 355,03 Eur uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 463,54 Eur, keď z tejto sumy si
uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9% ročne, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na
dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia.

Uznesením č.k. 7C/90/2015-67 zo dňa 28.12.2015 súd ustanovil odporkyni opatrovníčku v osobe
E., pracovníčky Okresného súdu Malacky, pretože miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť. Nakoľko v
prejednávanej veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), pre ustanovenie opatrovníka odporkyni ako
účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neplatí obmedzenie podľa § 29 ods. 6 tretia veta O.s.p.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 12.02.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení č. I. zo dňa 02.09.2009, č. I. zo
dňa 21.07.2009, č. I.5 zo dňa 16.11.2007, dodatkom k zmluve č. I. zo dňa 21.07.2009 a č. I. zo
dňa 03.06.2011, faktúrami, pokonávkou zo dňa 26.042012, doručenkou, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ako aj ostatným spisovým materiálom

a zistil tento skutkový a právny stav.

Z prvej zmluvy o pripojení č. I. zo dňa 16.11.2007 (ďalej len „prvá zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola
uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporkyňou ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov. Odporkyňa túto zmluvu uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe
tejto zmluvy poskytol odporkyni ako užívateľovi SIM kartu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX za
účelom umožnenia prihlásenia sa odporkyne do siete poskytovateľa a používania služieb v programe
„Mini Paušál“. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 03.06.2011 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý
dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu na SIM karte na účastnícky

program „Volania všetkým 200+Víkend-Nonstop zdarma“ (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. Nokia X3 Touch and Type so zľavou zo spotrebiteľskej
ceny za 1 Euro (bod 1.2 dodatku), pričom odporkyňa sa zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z
prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania

a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia
alebo porušenia povinností zo strany odporkyne, ku ktorým sa zaviazala v dodatku alebo v zmluve
o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjdek porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia niektorej z
povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby,
nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo

dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku
pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany)
si účastníci dojednali povinnosť odporkyne uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 152,- Eur,
pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez

ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku). V dodatku
bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).

Z druhej zmluvy o pripojení č. I. zo dňa 21.07.2009 (ďalej len „druhá zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporkyňou ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov. Odporkyňa túto zmluvu uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe
tejto zmluvy poskytol odporkyni ako užívateľovi SIM kartu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX za
účelom umožnenia prihlásenia sa odporkyne do siete poskytovateľa a používania služieb v programe
„Internet na doma“. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 21.07.2009 medzi rovnakými účastníkmi
uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu na SIM karte

na účastnícky program „Internet na doma“ (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového
telekomunikačného zariadenia zn. Huawei E 169 USB modem so zľavou zo spotrebiteľskej ceny za 29,-
Eur (bod 1.2 dodatku), pričom odporkyňa sa zaviazala, že po dobu viazanosti 36 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky
alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá

svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany odporkyne, ku ktorým sa zaviazala v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3
c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušeniu záväzku
uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v

bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) si účastníci dojednali
povinnosť odporkyne uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 Eur, pričom zaplatením

zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku
dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku). V dodatku bolo dojednané, že
dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).

Z tretej zmluvy o pripojení č. I. zo dňa 02.09.2009 (ďalej len „tretia zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporkyňou ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov. Aj túto zmluvu uzavrela odporkyňa ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe
tejto zmluvy poskytol odporkyni ako užívateľovi SIM kartu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX za

účelom umožnenia prihlásenia sa odporkyne do siete poskytovateľa a používania služieb v programe
„Majster paušál za 1 euro“.

Faktúrou č. 2134951810 splatnou dňa 23.12.2011 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni cenu poskytnutých
služieb (vo vzťahu k SIM karte s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX) za obdobie od

06.12.2011 do 05.01.2012 sumu 15,02 Eur.

Faktúrou č. 2134926032 splatnou dňa 23.12.2011 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni cenu poskytnutých
služieb (vo vzťahu k SIM karte s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX) za obdobie od
06.12.2011 do 05.01.2012 sumu 31,81 Eur.

Faktúrou č. 2138301512 splatnou dňa 24.01.2012 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni cenu poskytnutých
služieb (vo vzťahu k SIM karte s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX) za obdobie od
06.01.2012 do 05.02.2012 sumu 15,02 Eur.Faktúrou č. 2138266197 splatnou dňa 24.01.2012 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni cenu poskytnutých
služieb (vo vzťahu k SIM karte s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX) za obdobie od

06.01.2012 do 05.02.2012 sumu 31,81 Eur.

Faktúrou č. 2141755886 splatnou dňa 23.02.2012 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni poplatok za
odpojenie (vo vzťahu k SIM karte s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX) v sume 3,98 Eur.

Faktúrou č. 21417555251 splatnou dňa 23.02.2012 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni poplatok za
odpojenie (vo vzťahu k SIM karte s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX) v sume 3,98 Eur.

Faktúrou č. 2141721860 splatnou dňa 23.02.2012 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni cenu poskytnutých
služieb a poplatok za odpojenie (vo vzťahu k SIM karte s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX)
za obdobie od 06.01.2012 do 05.02.2012 v sume 6,89 Eur.

Ďalšímitromafaktúraminavrhovateľvyúčtovalodporkynisumu10,-Eur,spolusumu30,-Eurakosplátku
pôžičky. Sumu 30,- Eur vyfakturovanú týmito faktúrami si navrhovateľ neuplatnil.

Pokusom o pokonávku zo dňa 26.04.2012 navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu pohľadávky z titulu

neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume 641,78 Eur (suma pozostávajúca zo sumy
138,51 Eur za neuhradené faktúry a zo sumy 503,27 Eur za zmluvnú pokutu), najneskôr do 10.05.2012.
Zásielku odporkyňa prevzala dňa 11.05.2012.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmlúv o pripojení a ich dodatkov (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.
z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa

služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný v časti uplatnenej ceny poplatkov a v časti uplatnenej náhrady škody.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou uzavrel tri zmluvy o pripojení v znení dodatkov
k nim. Na základe týchto zmlúv poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby v programe

služieb Majster paušál za 1 Euro, Internet na doma a Mini paušál. Právny vzťah medzi navrhovateľom
a odporkyňou založený zmluvami o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, odporkyňa
uzavrela zmluvy o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej
vyplýva, že odporkyňa využívala služby navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb splatných v období
od 06.12.2011 do 05.02.2012 fakturoval navrhovateľ odporkyni spolu v sume 96,57 Eur, ktoré ceny

odporkyňa riadne a včas neuhradila. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
96,57 Eur ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporkyňa
je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z
omeškania v sume 9% ročne zo sumy 96,57 Eur od 11.05.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu

11.05.2012 predstavovala 1% ročne (1% + 8% = 9%), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z
omeškania vo výške 9% ročne. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol
z nižšie uvedených dôvodov.

Navrhovateľ ďalej uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby. Súd

nepriznal navrhovateľovi tri krát poplatok za odpojenie v sume 3,98 Eur (spolu v sume 11,94 Eur) a
to z faktúry č. 2141755886 splatnej dňa 23.02.2012, z faktúry č. 2141755251 splatnej dňa 23.02.2012
a z faktúry č. 2141721860 splatnej dňa 23.02.2012 (znejúcej celkovo na sumu 6,89 Eur) z dôvodu, že
vykonať takúto službu je síce právom navrhovateľa podľa zákona platného v čase uzavretia zmlúv a to č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, avšak zákon už nehovorí o tom, že by za tieto služby mal

platiť odporca, navyše nároky na tieto sumy navrhovateľovi z ním predložených listín nevyplývajú, teda
navrhovateľ okrem poukazu na faktúru neuniesol dôkazné bremeno, ani inak nezdôvodnil tento nárok,
tento nárok nie je zdôvodnený ani v návrhu, ani v zmluvách o pripojení, či v dodatkoch k zmluvám, preto
ho súd navrhovateľovi nepriznal a nárok navrhovateľa na tieto poplatky spolu s príslušenstvom zamietol.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na
odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani náhradu škody v sume 355,03 Eur si neuplatnil
navrhovateľ dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenou
odpredaného prvého telekomunikačného zariadenia - Nokia X3 Touch and Type (153,- Eur) a jeho
akciovou cenou (1 euro) a druhého telekomunikačného zariadenia - Huawei E169 USB modem (232,03
Eur) a jeho akciovou cenou (29,- Eur). V prejednávanej veci je tento rozdiel pri telekomunikačnom
zariadení Nokia X3 Touch and Type 152,- Eur (153 Eur - 1 Euro = 152,- Eur) a pri telekomunikačnom

zariadení Huawei E169 USB modem 203,03 Eur (232,03 Eur - 29,- Eur = 203,03 Eur) a tento rozdiel
považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporkyne. Navrhovateľ poukazuje na
skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporkyne mu vznikla škoda v sume uvedeného
rozdielu medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Zo skutkového
vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu

porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a
z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1.
protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.

zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti

za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri
neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva,
že odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. Zo
žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú
akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku,

ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to
samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a
ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného,
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím

majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R
55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových

hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa
navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou. Aj keď odporca nezotrval s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných
24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu
za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva

mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo
možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a
akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré

do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti odporcom zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu
vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom

škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku
po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom, v rámci ktorej navrhovateľ dostal od odporcu
dojednanú kúpnu cenu.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 355,03 Eur s príslušenstvom
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na predmet konania a rozhodnutie súdu

bola odporkyňa v konaní pomerne úspešnejšia (návrhu bolo vyhovené v časti o zaplatenie 96,57 Eur s
príslušenstvom, úspech navrhovateľa bol teda 20,83 %, zamietnutý bol v časti o zaplatenie sumy 366,97
Eur, úspech odporkyne bol 79,17 %), a preto odporkyni vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania.
Keďže odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a žiadne trovy konania jej zo súdneho spisu ani
nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t .j .

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t .j .

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)