Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224641
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215224641.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú K. I.-C., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov -
matky X.. O. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, D. zast. advokátkou Mgr. Gordanou Dlhou, so sídlom
Bystrická 30, Pezinok a otca X.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, R. U., o návrhoch matky na
nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Maloletá K. I., nar. XX.XX.XXXX s a predbežne z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec j e o p r á v n e n ý predbežne sa stretávať s malol. K. nasledovne:

- každý párny týždeň v kalendárnom roku v pondelok a v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.

- každý nepárny párny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod.

- každý párny víkend od soboty od 09:00 hod do nedele do 18:00 hod.

Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je miesto bydliska matky.

Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať.

Otec j e o p r á v n e n ý stretnúť sa s maloletou K. I., nar. XX.XX.XXXX, dňa 24.12. 2015 od 12.00
hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ju
na tom istom mieste matke i odovzdá .

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2015 žiadala matka o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
by súd upravil styk otca s maloletou K. v intenzite každý ponde-lok a stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod.
a každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od 16:00 hod. do 19:00 hod., pričom otec si v stanovený čas
maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a v určený čas ju na tom istom mieste vráti.

Návrh odôvodnila tým, že otec sa jej neustále vyhráža, že aj bez rozhodnutia súdu za-čne uplatňovať
svoju požiadavku, ktorú uviedol vo výpovedi na pojednávaní dňa 19.10.2015 a to, že si bude maloletú
brávať v jednom týždni v pondelok, stredu, piatok, sobotu, nedeľu a nasledujúci týždeň v utorok a štvrtok
od 17:00 hod. aj s prespaním do nasledujúceho dňa, čo by mohlo narušiť psychické zdravie maloletej.
Otec bol s maloletou max. 4 hodiny po popo-ludňajšom spánku a navštevoval ju nepravidelne. Matka
maloletú dojčí, spí s ňou v posteli, dieťa sa za noc sa viac krát budí a vyžaduje si jej prítomnosť. Je

presvedčená, že takéto náhle a násilné odobratie dieťaťa z domova od matky, s ktorou jedinou od
narodenia žila a spávala, ktorá ju dojčí a to najmä pri uspávaní, počas noci, ráno pri prebúdzaní aje jednoznačne jej primárnou väzbou, môže dieťaťu spôsobiť vážne psychické problémy. Otec svojimi
nárokmi na dieťa popiera prirodzené potreby svojej dcéry, preto matka žiadala aby súd ustanovil znalca
z odboru detskej psychológie, ktorý stanoví čas a spôsob na prespávanie maloletej u otca. Vzhľadom

na fakt, že otec nedokáže maloletej uvariť jedlo a stravuje sa nevhodným spôso-bom (vo vývarovni) a
túto stravu nosí i večer domov, matka vyjadrila obavu o zdravie dieťaťa. Pravidelná konzumácia takejto
stravy je pre maloletú nevhodná. Maloletá je navyše anemická a otec jej pritom zabúda podávať lieky.

Návrhom doručeným súdu dňa 10.11. 2015 opravila matka svoj pôvodný návrh o do-plnenie výrokovej

časti o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude malo-letú vychovávať, starať sa o
jej výživu, zastupovať ju a spravovať jej majetok

Návrhom zo dňa 27.11. 2015 matka žiadala o nariadenie ďalšieho predbežného opat-renia, a to úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom počas vianočných sviatkov tak, že malole-tá K. je oprávnená byť s
otcom počas tohtoročných vianočných sviatkov dňa 24.12. 2015 od 14.00 hod. do 17.00 hod. a maloletá

je oprávnená byť s matkou počas tohtoročných vianočných sviatkov dňa 24.12. 2015 od 17.00 hod. do
25.12. 2015 do 12.00 hod.

Svoj návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na to, že rodičia sa nedokážu na úprave stre-távania dohodnúť
ako i vzhľadom na to, že v prípade očakávaného rozhodnutia súdu vo veci samej očakáva, že jeden z

rodičov podá vo veci odvolanie, je potrebné upraviť styk rodičov s dieťaťom počas vianočných sviatkov.

Pri určení trávenia vianočných sviatkov vychádzala matka zo sviatkov minulý rok, ke-dy podľa pôvodnej
dohody mali obaja rodičia stráviť deň 24.12. u rodičov matky maloletej a v dňoch 25.a 26. 12. u rodičov
otca maloletej v R. U.. Po odsúhlasenej dohode však otec dieťaťa zmenil svoje rozhodnutie a určil, že

deň 24.12. strávia bez rodičov v jeho prenajatom dome a 25. a 26. 12. u jeho rodičov. Matka s tým
nesúhlasila a deň 24.12. strávila spolu s rodičmi v ich dome a následné dni trávili všetci traja u rodičov
otca maloletej v R.-C. U.. Matka ďalej uviedla, že návrh podáva z dôvodu zachovania kontinuity tráve-nia
sviatkov v širšom rodinnom kruhu so starými rodičmi a s poukazom na to, že maloletá doteraz nestrávila
ani jednu noc bez matky.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX, z výpovede matky na pojednávaní dňa 19.10. 2015 a
18.11. 2015 vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, súd zistil, že nezhody
medzi rodičmi začali keď si uvedomila, že otec nepristupuje vecne k zabezpečovaniu domácnosti, stále
iba odchádzal a prichádzal. Po narodení dieťaťa približne asi 1-2 mesiace s nimi býval, potom znova

odišiel. Dôvodom bola skutočnosť, že dieťa nemalo jeho priezvisko, tak postupom času matka dieťaťu
priezvisko zmenila v zmysle otcovej žiadosti. Neskôr sa presťahovali do prenajatého rodinného domu v
Q., no po nasťahovaní, sa jeho správanie nezmenilo, často jej nadával, domov chodil o 23.00 hod, pri-
čom o dieťa sa nestaral. Po 8-mych dňoch matka zo spoločnej domácnosti odišla, v podstate ju otec
vyhodil, pretože jej povedal, že si má zbaliť veci a odísť. Neskôr to fungovalo tak, že, chodila s maloletou

na 3 dni ku otcovi dieťaťa alebo jeho rodičom. O dieťa sa však stále sta-rala matka otca. Tri dni pred
veľkou nocou toho roku to však zrušil a chcel si brávať dieťa osamote. Po porade so psychológom bolo
odporučené, aby sa otec s dieťaťom stretával na 3 hodiny, v prítomnosti matky. Rodičia sa dohodli, že
otec bude chodiť každý deň o 17.00 hod., on však prišiel tak raz za dva týždne. Po podaní návrhu na súd
sa začal riadiť týmto návrhom. Matka ďalej uviedla, že otec sa môže s dieťaťom stretávať kedykoľvek,

tak isto aj jeho rodina. Brával si ju na 3 hodiny v pondelok, stredu, v piatok a v sobotu, nedeľu - jeden
týždeň a druhý týždeň v utorok a štvrtok, ostatné dni chodieva ku matke cca o 19,30 hod, pričom často
zotrvá aj do 21,30 hod. Otec maloletej nikdy nenavaril teplé jedlo, hoci bola u neho i v čase večere a
nikdy pri dieťati v noci nespal osamote, preto svoje obavy o to, že sa o dieťa nebude vedieť postarať,
považovala za opodstatnené. Matka je na materskej dovolenke a v spoločnej domácnosti žijú len samé

dve s dcérou, ktorú kojí približne tak 3-krát do dňa a má v úmysle ju kojiť dokedy to bude potrebné,
keďže to považuje za najvhodnejšiu výživu pre dieťa.

Z výpovede otca na pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností rodičov k mal. die-ťaťu (sp.zn.XXP/
XX/XXXX) súd zistil, že s dcérou sa snaží byť v kontakte každý deň od jej na-rodenia. Viackrát sa stalo,

že matka odišla ku svojím rodičom v inom čase v akom sa dohodli, a to aj na viac dní, čo bral s nevôľou.
Po otehotnení matka dieťaťa chcela, aby sa k nej nasťa-hoval a 2 mesiace pred narodením dieťaťa mu
oznámila, že priezvisko mu dá po sebe, s čím on zásadne nesúhlasil a bral to ako podraz, resp. sabotáž
ich spolužitia. Po spoločnom presťa-hovaní do Q. sa o dcéru vzorne staral. Následne bolo ďalších 7 dnívšetko v poriadku a po týždni ho prišiel navštíviť kamarát, pričom matka dieťaťa mu urobila scénu keď
išiel von večer o 19.00 hod., pričom sa zobrala a odišla k rodičom. Po jej odsťahovaní otec odmietal
prerušiť každodenný kontakt s dieťaťom, chodil za maloletou každý večer, pomáhal ju kúpať a uložiť,

pričom sa vždy vopred ohlásil. S dcérou býva v pondelok, stredu, v piatok 3 hodiny, v sobotu a nedeľu
4 hodiny, v nasledujúci týždeň vo štvrtok 3 hodiny. Otec ďalej uviedol, že by chcel, aby dieťa v uvedené
dni mohlo u neho aj prespať, nakoľko nevidí dôvod, prečo by nemohol byť s dcérou aj počas noci. Nikdy
nič nenamietal voči kojeniu ale odmietol, aby to bol argument na obmedzenie kontaktu s dieťaťom. Vo
veku dieťaťa 20 mesiacov už kojenie nehrá veľkú rolu, pričom matku nevidel kojiť už niekoľko týždňov

resp. mesiacov. Keď bola dcéra menšia robieval jej kašu, dával jej výživy, ktoré mu dávala matka, vždy
ju informoval o tom, čo jedla a čo robili. V dome býva sám, pričom každý druhý víkend prídu za ním
rodičia v čase, keď je u neho dcéra. Určite je schopný zvládnuť uspávanie cez obed ako i zaspávanie
večer, cíti sa rovnako schopný postarať sa o dieťa ako matka. Otec pracuje vo VÚB banke cez externú
firmu s pracovným časom cca 8-16.00 hod. Striedavú starostlivosť si predstavoval tak, že by mal dieťa
cez deň tak ako ju máva t.j. v pondelok, stredu a v piatok, v sobotu a nedeľu a nasl. týždeň v utorok

a štvrtok, avšak vždy s prespatím.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastní-kov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len v veľkými
ťažkosťami, súd nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podl?a § 76 ods.1 pi?sm. f/ O.s.p., predbez?ny?m opatreni?m mo?z?e su?d uloz?it? u?c?astni?kovi
okrem ine?ho najma?, aby niec?o vykonal, niec?oho sa zdrz?al alebo niec?o zna?s?al.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd uložiť
účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,

koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností v prvom rade prihliada na záujem
maloletého dieťaťa. Podľa Občianskeho súdneho poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu
maloletého slúži práve inštitút predbežného opatrenia, ktorý má dočasný cha-rakter. Pri nariaďovaní

predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie upravuje pomery len predbežne
alebo, že zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne nepriznané.

Jedny?m z nevyhnutny?ch predpokladov, za ktory?ch môže súd nariadiť predbežné opat-renie, je v
zmysle § 74 ods. 1 O. s. p. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí

vyply?vať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o malolety?ch aj z
existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov predbežny?m opatrením v ty?chto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A
teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne
súčasne splnená aj podmienka naliehavosti po-treby dočasnej úpravy. Uvedené mal na mysli aj

zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinny?
m od 01. 01. 2012. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia v ty?chto konaniach od 01. 01. 2012 nie je
potrebné odôvodňovať ne-bezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu
maloletého die-ťaťa na dočasnej úprave pomerov.

Dôvodom na odovzdanie, resp. zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhému z rodičov
rozhodujú kritériá uvedené v § 24 až 26 a § 36 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, ďalej aj "zákon o rodine"), pričom dieťa má právo na styk so svojimi rodičmi (čl. 41 ods. 4
Ústavy SR) a na zachovanie vzťahu s nimi, právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinny?ch záväzkov
v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonny?ch zá-sahov (čl. 8 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa).

V súčasnej dobe prebieha na tunajšom súde konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, v ktorom sa matka v časti styku domáha takmer totožnej úpravy
styku dieťaťa s otcom, a v ktorom svoju argumentácia postavila najmä na dôvodoch kojenia maloletej,
zachovania režimu pre dieťa a zabezpečenia zdravej stravy. Z ukončeného vykonaného dokazovania

vo veci XXP/XX/XXXX (pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia) mal súd za
preukázané, že otec maloletú pravidelne navšte-vuje, stará sa o ňu a má záujem participovať na jej
výchove. Je však takisto nepopierateľné, že rodičia sa nevedia sa stretávaní otca s dieťaťom dohodnúť,
často dochádza z tohto dôvodu k vzájomným konfliktom a nedorozumeniam. Z uvedeného dôvodu súdpovažoval za potrebné návrhu matky vyhovieť, a to v časti predbežného zverenia maloletej ako i v časti
úpravy stre-távania sa otca s dieťaťom.

Vzhľadom na to, že konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je konaním,
ktoré môže súd podľa § 81 ods. 1 O. s. p. začať aj bez návrhu, môže súd podľa § 153 ods. 2 O. s. p.
prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáha-jú. V konaniach, ktoré môže súd začať
aj bez návrhu, nie je súd v zmysle § 153 ods. 2 O. s. p. viazaný návrhom.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že návrh na vydanie pred-bežného
opatrenia je čiastočne opodstatnený. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia malo-letej nežijú
v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na stabilitu prostredia, v ktorom maloleté die-ťa vyrastá ako i
skutočnosť, že starostlivosť oň je zabezpečovaná prednostne matkou, ktorá má vytvorené vhodné
podmienky a ktorá zabezpečuje všetky jeho dôvodné potreby, súd roz-hodol tak, že v tejto časti návrhu
matky vyhovel a predbežne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti.

Súd má v súčasnej dobe v predmetnej veci za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté
a vyhrotené, rodičia nevedia medzi sebou vo veciach týkajúcich sa maloletej často racionálne
komunikovať, rovnako sa nevedia dohodnúť na pravidelnom realizovaní styku otca s dcérou.

Je najmä v záujme maloletej, aby sa situácia v rodine stabilizovala, aby rodičia mali presne stanovené
pravidlá a aby dieťa malo možnosť budovať si s oboma rodičmi pevný vzťah a takisto aby sa otec mohol
aktívne podieľať na výchove dieťaťa ako i na jeho zdravom psy-chickom a fyzickom vývoji. Pokiaľ išlo o
návrh matky na predbežnú úpravu stretávania otca s maloletou, súd mal z dokazovania vykonaného vo
veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. XX/XXXX za to, že stretávanie otca s maloletou je potrebné

upraviť v širšom rozsahu ako bol návrh matky. Otec má záujem aktívne sa podieľať na starostlivosti
o dieťa, má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, a to či už bytové, finančné alebo
osobnostné. Matka má výhrady k starostlivosti otca o dieťa, vyslovila obavy najmä v súvislosti so stravo-
vaním ako i nočným prespávaním, keďže dieťa je vzhľadom na svoj vek ako i tú skutočnosť, že je
kojené, viazané na matku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec má právo ak-tívne participovať

na výchove dieťaťa, budovať si s dieťaťom vzájomne pevný a láskyplný vzťah. Súd mal v predmetnej
veci za to, že dojčenie maloletej nemôže byť argumentom na obmedzovanie styku otca s dieťaťom.
Je všeobecne známe a i svetová zdravotnícka organizá-cia, pediatri a aj ostatní odborníci odporúčajú
plne dojčiť dieťa prvých šesť mesiacov života. Po šiestich mesiacoch veku dieťaťa už materské mlieko
nepokrýva celú potrebu živín. V tomto veku sa zvyčajne začína s prikrmovaním. Prikrmovaním dieťa

získava vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre svoj fyzický vývin a rast. Postupom času si dieťa zvykne
na rozmanitú stravu niekedy v spojení s materským mliekom (do 1- 2roka života) a niekedy už bez neho.
Všeobecne platí, že matka môže dieťa dojčiť dovtedy pokým to obom vyhovuje. Súd v žiad-nom prípade
nechce popierať význam dojčenia, avšak vo veku dieťaťa cca 2 roky, je možné prísun materského mlieka
zabezpečiť napr. i prostredníctvom fľaše alebo inou adekvátnou náhradou materského mlieka. Súd v

žiadnom prípade nechce poučovať matku, ako by mala pristupovať ku strave a výžive dieťaťa, chce
poukázať však na to, že matka má možnosť v tomto veku dieťaťa, ak chce zachovať prísun materského
mlieka,kŕmiť dieťaajprostredníc-tvomfľaše.Nakoľkomatkasvojuargumentáciu,prečobynemalodieťa
prespávať u otca, postavila takmer celú na skutočnosti kojenia, súd mal za to, že uvedený argument
v žiadnom prípade nemôže byť relevantným na obmedzenie styku mal. Magdalény s otcom. Napriek

nepopierateľnému významu kojenia, súd poukazuje i na štúdie odborníkov najmä detských psychológov,
že neprimerane dlhé dojčenie môže viesť k riziku prehnanej naviazanosti dieťaťa na matku. V tomto
prípade už nejde o dojčenie, ale o zlozvyk a veľkú citovú väzbu na matku, takisto môže ísť aj o
formu upokojovania dieťaťa. Neskôr sa neprimerane dlhé dojčenie môže odzrkadliť v nesamostatnosti,
úzkostiachanízkejtolerančnejhranici,pričomsúdpoukazujenato,žeSvetovázdravotníckaorganizácia

uznala, že hranica dojčenia sú dva roky.

Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpo-vednosť matky, aby
v záujme mal. K. na ňu pozitívne vplývala a viedla ju k pozitív-nemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca
v živote mal. K. je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. dieťa pôsobiť a zdôrazňovať

mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom. Rovnako súd touto cestou apeluje na matku, aby dieťa
na styk s otcom riad-ne pripravila, pričom riadnou prípravou súd nemá na mysli, len oblečenie dieťaťa,
prípadne prichystanie liekov, stravy ale predovšetkým psychickú prípravu dieťaťa, ktorú si bude mal. K.
vzhľadom na svoj vek čoskoro uvedomovať. Otec sa doposiaľ snažil o pravidelný kontakt s dcérou (napr.každodennými návštevami v domácnosti matky- s čím matka vyjadro-vala svoj nesúhlas, krátkodobými
pobytmi v domácnosti otca), a preto súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že otec starostlivosť o
dcéru zvládne na požadovanej úrovni i dlhšie časo-vé obdobie a to i počas noci.

Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že udržiavanie kontaktu medzi dieťaťom a rodi-čom, ktorý nežije
v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v záujme dieťaťa a všeobecne sa odporúča, aby sa oddelene
žijúci rodičia predovšetkým navzájom dohodli o spoločnej výcho-ve dieťaťa a návštevách druhého
rodiča. Dieťa nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali rozumieť. Je potrebné si uvedomiť, že

dieťa potrebuje prítomnosť a starostlivosť obidvoch rodičov. V prípade, že rodič, ktorý má dieťa v
starostlivosti nie je schopný dohodnúť sa na návštevách druhého rodiča, resp. bráni styku medzi
dieťaťom a druhým rodičom, je potrebné aby o úprave styku rozhodol súd. V predmetnej veci neboli
zistené žiadne skutočnosti odô-vodňujúce obmedzovanie styku otca s dieťaťom, naopak, súd veľmi
pozitívne hodnotí aktívny záujem otca o dieťa, záujem pravidelne sa podieľať na výchove dieťaťa ako
i starostlivosti.

Záujem mal. K. na pravidelnom stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udr-žiavania vzťahu medzi
rodičom a maloletým dieťaťom, taktiež je potrebné si uvedomiť potre-bu spolupôsobenia rodiča, v
tomto prípade otca, na maloleté dieťa. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska jeho
budúceho vývinového štádia nanajvýš vhodné. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke

emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci
II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťa-ťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší
kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné
pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou
najúčin-nejšou výchovnou metódou.

Vzhľadom na aktuálne blížiace sa vianočné sviatky, súd mal za to, že je v záujme die-ťať upraviť
predbežne styk otca s dieťaťom i v tomto období. Súd však opätovne využil svoje oprávnenie prekročiť
návrh matky a úpravu styku otca s dieťaťom dňa 24.12. 2015 upravil odlišne s návrhom, pričom otcovi
umožnil stretnutie s dcérou v uvedený deň už od 12.00 hod., zohľadňujúc i vzdialenosť bydliska otca od

miesta bydliska matky (Q.- D. X.) a mal za to, že takouto úpravou bude umožnené plnohodnotne prežiť
uvedený sviatočný deň obom rodičom ako i mal. dieťaťu.

Podrobnejšia úprava sviatkov a prázdnin ako i rozhodnutie o zastupovaní maloletej a spravovaní jej
majetku, bude súčasťou rozhodnutia vo veci samej.

Maloletédieťabolopredbežnezverenédostaroslivostimatkyaztohtodôvodusúdnávrhmatkyoúpravu
stretnutia dieťaťa s matkou dňa 24.12. a 25. 12. 2015 zamietol.

Súd bude ďalej pokračovať v konaní o návrhu vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej v konaní 59P/53/2015.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia na podpísaný súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.